Otec sa vrátil z práce. Kabát si zavesil do skrine, zapol televízor a pozeral na koncert. Potom pokojne vstal a povedal matke: „Alena, opúšťam ťa.“ Zobral si všetky veci a odsťahoval sa k inej žene…
Mama výrazne schudla. Cez vrchný odev sa dali spočítať všetky jej kosti. Kedysi o pojme „depresia“ nikto nepočul ani nevedel. Prišli k nej priateľky a snažili sa ju utešiť. Ona však neustále plakala a ležala na gauči ako mŕtva. Nevenovala sa svojej dcérke, o ktorú sa treba starať. Lekári povedali, že časom všetko prejde a budú jej pichať rôzne sedatíva či vitamíny.
Prestala jesť, výrazne schudla. Nemohla ani udržať pohár – ruky sa jej neustále triasli. Sotva hýbala nohami a vyzerala ako zombie.
Kedysi bola taká krásna a veselá. Zdalo sa, že jej úsmev a pohľad hriali na duši! Teraz to vyhaslo. Prišla jar, bola piatková májová noc. Anna mala 10 rokov a počula všetky otcove slová, pretože sa hrala vo vedľajšej izbe. Pamätá si, že v televízii bola zábavná relácia, kde sa ľudia smiali a mama sedela na gauči a horko plakala. Akoby bolo všetko naopak.
Anna sa ju snažila utešiť, no mama neustále ležala na gauči prikrytá dekou a plakala. Volala ju na prechádzku, ukazovala jej svoje kresby a sedela vedľa nej – nič nepomáhalo. Potom sa k nim presťahovala stará mama a začala sa starať o sestru. Chodila s ňou na prechádzky, uvarila večeru a upratala.
A o dva roky neskôr sa zrazu objavil otec. Odomkol kľúčom a priložil si prst k ústam – o návšteve nechcel nič povedať. Vzal Annu za ruku a odviedol ju do kuchyne. Stará mama nebola doma, išla do potravín a mama tvrdo spala.
„Pozri, vidíš, pod stromčekom je veľké čierne auto?“
„Áno…“
„Je moje. Kúpil som ho pred pár dňami. Páči sa ti?“
Anna vtedy niečo pocítila k svojmu otcovi. Obával sa len jednej veci – bude sa jej páčiť nové auto? Nepýtal sa nič na matkin stav ani na to, ako sa jej darí v škole. Tváril sa, že je všetko v poriadku, akoby nikdy neodišiel.
Nezavolal jej na narodeniny, nepýtal sa na známky a dokonca ani nevedel, že chodí na hudobnú školu. Zdalo sa, že vedľa nej stojí cudzí človek. Strach, nepochopenie a hnev – to všetko v tej chvíli cítila.
„Prečo si ticho? Páči sa ti moje nové auto? O takomto aute som sníval celý život, pamätáš?“
Mlčala. Potom sa otec zatváril, ako keby prehltol celý citrón! Rýchlo si obliekol bundu a potichu za sebou zavrel dvere, aby sa mama nezobudila. Možno by sa k nej ocko teraz vráti a zamáva jej na okno? Príde za mamou, ospravedlní sa jej a budú spolu žiť ďalej ako kedysi? Anna bola pripravená zabudnúť na všetku tú hrôzu…
Otec sa však ani neobzrel. Otvoril dvere, nastúpil do auta a odišiel. Bolo to naposledy, čo ho videla.
Anna dosahovala v škole skvelé výsledky a podarilo sa jej dostať na prestížnu univerzitu – bude z nej budúca psychologička. Neskôr sa zamestnala v súkromnom centre a začala pomáhať mame, ktorá sa znova začína usmievať. Jej dcére sa tak podarilo vrátiť matke vitalitu do života. Babička sa na nich pozerala už z neba a bola ich anjelom strážnym.
Prešlo 20 rokov, no Anna stále nedokáže urobiť jednu vec – zabudnúť na noc, keď odišiel jej otec. Ak sa odvrátil od vlastnej dcéry a milovanej manželky, prečo ho ďalej spomínať?
Dokázali by ste odpustiť svojmu otcovi? Urobila Anna správnu vec, keď sa ho rozhodla vymazať zo svojho života?
Zdroj: cikavopro.com
