Nealkoholické nápoje, stravovacie služby, doprava a alkohol zaznamenali najvýraznejšie zdražovanie, zatiaľ čo palivá, telefóny alebo nové autá investori ocenili miernejším rastom alebo miernym poklesom. Kým inflácia dosiahla 4,3 %, medzimesačne ceny stúpli o 0,2 %.
Analytici zo Štatistického úradu pripísali dynamiku predovšetkým na vrub drahších nealko nápojov a výdavkov súvisiacich s občerstvením vonku a cestovaním. Naopak, ceny energií, bývania a sezónnych potravín medzimesačne mierne klesli, čo mierne tlmilo tlak na rodinné peňaženky.
Najviac postihnuté odvetvia: Hotely, kultúra, alkohol
Výrazné zvýšenie (9,5 %) zaznamenal sektor reštaurácií a hotelov – najmä za jedlá v podnikoch a ubytovanie. Drahšia bola aj rekreácia, kultúra či tabakové výrobky.
Bývanie, potraviny, doprava: Kľúčové výdavky
V oblasti bývania vzrástli ceny energií o 2,6 %. Potraviny a nealko nápoje zdraželi medziročne o 4,2 %, čo je najviac v tomto roku. Doprava rástla o 2,6 %, ťahaná najmä drahšími dopravnými službami. Ceny palív naopak klesli o 5 %.
Základné ukazovatele: Jadrová a čistá inflácia
Jadrová inflácia (bez energií) dosiahla 3,5 % a čistá inflácia (bez potravín) 3,1 %. Oba ukazovatele medzimesačne vzrástli o 0,2 %.
Za polrok ceny vzrástli o 4 %
Za prvý polrok 2025 stúpli ceny v priemere o 4 %. Spotrebitelia čoraz viac pociťujú tlak na rozpočet pri bežných nákupoch.
Úvaha: Ako inflácia mení život bežného Slováka
Pre mnohé domácnosti je inflácia viac než len číslo – je to reálna brzda na rodinnom rozpočte. Vyššie výdavky za základné potreby nútia spotrebiteľov hľadať úspory, upúšťať od dovoleniek či menších investícií do domácnosti.
Pri rýchlom raste cien potravín a bývania sa zvyšuje tlak na nízkopríjmové rodiny, ktoré musia každý mesiac voliť medzi jedlom, energiami a liekmi.
Polrok s výrazným rastom cien zároveň tlačí vládu, podniky i samosprávy, aby hľadali nástroje na zmiernenie tlaku – od podpory zraniteľných skupín až po opatrenia na stabilizáciu trhu s potravinami a energiami.
Ak inflácia nezpomalí, hrozí definitívne oslabenie spotrebiteľskej dôvery a odklad ekonomických rozhodnutí, čo sa prejaví v menšom rastu zamestnanosti aj investícií.
