Keď sa povie dôchodok, väčšina ľudí si predstaví dlhé roky práce, ktoré sa premietnu do stabilného príjmu v starobe. No pre generáciu narodenú po roku 1981 sa táto rovnica môže ukázať ako omnoho zložitejšia.
Zmeny v zákonoch z rokov 2001 a 2004 znamenajú, že obdobia, ktoré sa starším ročníkom automaticky započítavali do dôchodkového poistenia, mladším už v konečnom výpočte chýbajú. Výsledok? Potenciálne nižšie dôchodky aj po rokoch práce.
Štúdium už dávno nie je „poistkou“
Kým pred rokom 2004 sa štúdium na strednej a vysokej škole započítavalo do dôchodkového poistenia, dnes už to neplatí. Pre ľudí narodených po roku 1981 to znamená, že roky strávené v školských laviciach nezvyšujú ich poistnú dobu.
Odborník na sociálnu politiku Jozef Mihál upozorňuje, že tento rozdiel môže mať citeľný vplyv na budúcu výšku penzie.
Evidencia na úrade práce bez bodov
Ďalšia významná zmena nastala v prípade obdobia nezamestnanosti. Od roku 2001 sa čas evidencie na úrade práce započítava len vtedy, ak človek poberal dávky, a od roku 2004 sa už nezapočítava vôbec. To znamená, že ľudia, ktorí si po škole hľadali prácu dlhšie, majú v očiach Sociálnej poisťovne kratšiu poistnú históriu než ich rodičia.
Ženy v nevýhode pri výchove detí
Ani rodičovstvo dnes neprináša takú poistnú výhodu ako kedysi. Od roku 2004 sa síce do obdobia poistenia započítava starostlivosť o dieťa, no len s nízkym bodovým ohodnotením. To môže znížiť výsledný priemerný mzdový bod, z ktorého sa následne vypočítava samotná penzia. Ženy, ktoré ostali dlhšie doma s deťmi, môžu preto dostať nižší dôchodok, než by mali pri starších pravidlách.
Nižší dôchodok nie je strašenie, ale matematika
Zákonné zmeny spred dvoch dekád sa už dnes premietajú do reálneho života. Generácia po roku 1981 tak môže odpracovať rovnaký počet rokov ako ich rodičia, no získať nižšiu penziu. Mihál hovorí jasne: „Ľudia narodení po roku 1981 budú musieť čeliť nevýhodám, ktoré staršie ročníky nemali.“
Dlhodobý dopad na celú spoločnosť
Rozdiely medzi generáciami nebudú len individuálnou záležitosťou. Krátke poistné doby môžu znamenať tlak na celý dôchodkový systém, väčšie rozdiely v životnej úrovni seniorov a viac ľudí odkázaných na iné formy pomoci.
Ak sa nič nezmení, prvé ostré dôsledky týchto pravidiel pocítime už v najbližších rokoch, keď do penzie začnú vstupovať štyridsiatnici a päťdesiatnici.
Generácia, ktorá dnes vníma dôchodok ako vzdialenú tému, tak môže jedného dňa zistiť, že roky štúdia a hľadania práce, ktoré ich mali posunúť dopredu, sa v ich penzii vôbec neodrazia. Odborníci preto odporúčajú včasné sporenie a dôkladné plánovanie – štátne nastavenie pravidiel už totiž zmenu k lepšiemu nesľubuje.
