Nový systém štátnej pomoci: Od roku 2026 sa menia pravidlá dotácií na energie
Keď príde zima, slovenské domácnosti majú jedno spoločné – väčšina z nich sa spolieha na plyn, ktorý dlhé roky tvorí základ energetiky krajiny. Od januára 2026 však nastane zásadná zmena: štát ukončí plošnú pomoc a zavádza adresný systém podpory, ktorý zohľadní príjmy domácností. Kým doteraz dostával dotácie prakticky každý, po novom sa pomoc bude rozdeľovať selektívnejšie.
Pomoc už nebude pre všetkých
Podľa plánov vlády by sa mala nová schéma dotácií týkať približne 90 % domácností. Rozhodujúcim kritériom bude výška príjmu, nie plošné nastavenie ako doteraz.
Ministerstvo hospodárstva avizovalo viacero foriem podpory:
- niektoré domácnosti dostanú energopoukážky v hodnote stoviek eur,
- iným štát dorovná rozdiel medzi trhovou a zastropovanou cenou,
- o priznaní nároku budú občania informovaní elektronicky,
- ak niekto nebude so zaradením do systému súhlasiť, bude mať 60 dní na odvolanie.
Systém sa má pravidelne aktualizovať. Najmenej raz ročne sa automaticky prepočíta, kto má na pomoc nárok, aby štát vedel pružne reagovať na meniace sa ceny energií a ekonomickú situáciu rodín.
Slovensko zostáva plynovou krajinou
Základná realita sa však nemení – plyn ostáva kľúčovým palivom. Viac ako 800-tisíc domácností ním kúri, čo predstavuje približne 60 % rodinných domov. Plyn je dostupný v 77 % obcí, čo pokrýva až 94 % populácie.
Spotreba navyše neklesá. V roku 2023 dosiahla 46 TWh, no o rok neskôr už prekročila 47,6 TWh. To je v porovnaní s elektrinou výrazne viac a odzrkadľuje to aj fakt, že centrálne zdroje tepla v mestách sú vo veľkej miere napojené na zemný plyn.
Alternatívne spôsoby vykurovania u nás stále tvoria menšinu: vyše 300-tisíc domácností používa drevo alebo uhlie, približne 66-tisíc kúri elektrinou a len 44-tisíc využíva tepelné čerpadlá. Väčšina obyvateľov pritom podľa analýz nemá dostatočné finančné rezervy na prechod na ekologickejšie riešenia, a tak zostáva pri tradičných kotloch.
Strategické zásoby pred zimou
Aj napriek európskym plánom na rýchle odstrihnutie od ruských dodávok plynu zostáva Slovensko na tomto zdroji stále silno závislé. Od roku 2027 má EÚ prestať dovážať ruský skvapalnený plyn a o rok neskôr aj ten potrubný.
Už dnes však 30 až 40 % dodávok pochádza z Nórska a LNG terminálov v iných krajinách. Zásobníky sú momentálne naplnené na približne tri štvrtiny kapacity, čo zodpovedá viac než 27 TWh plynu – viac ako polovici ročnej spotreby. Do začiatku zimy ich plánujú plynári naplniť na minimálne 90 %, čo je hranica stanovená pravidlami EÚ. Poľsko už túto úroveň prekročilo informuje pravda.sk.
Budúcnosť plynu a cien
Hoci vláda ubezpečuje verejnosť, že nedostatok plynu nehrozí, otázka cien a dlhodobej energetickej bezpečnosti sa stáva čoraz naliehavejšou. Bez pokračujúcej štátnej pomoci by účty domácností vzrastli o stovky eur ročne, preto vláda využíva aj európske fondy na financovanie dotácií.
Opozícia síce kritizuje spôsob nastavenia schémy, no fakt zostáva, že Slovensko je na plyne stále silno závislé. Zmena systému pomoci preto nie je len technickou úpravou, ale otvára zásadnú diskusiu o budúcnosti energetiky krajiny – o tom, kto a ako zvládne obdobie, keď pomoc už nebude automatická a ceny sa môžu opäť výrazne hýbať.
