Krátko po tom, ako polícia oznámila prvé uzavreté časti vyšetrovania pandémie, sa k téme opäť prihlásil bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí. Hovorí o neférovom spájaní s celkovým počtom obetí covidovej krízy a pripomína, že Slovensko zažilo najťažšie chvíle až po jeho odchode z funkcie.
Napriek tomu, že časť trestných konaní už skončila, vyšetrovanie nekončí. A bývalí členovia vlád sú stále predvolávaní na ďalšie výsluchy.
„Nie je fér, že sa to celé lepí na mňa“
Exminister zdravotníctva z hnutia Slovensko tvrdí, že kritika na jeho adresu prerástla do skreslenia reality. Pripomína, že pri jeho odchode z úradu bolo na Slovensku evidovaných približne 8 500 obetí covidu, a preto sa mu nespravodlivé zdá, keď je spätne spájaný s dnešným číslom okolo 20-tisíc.
Krajčí hovorí, že za tie najťažšie mesiace už neniesol plnú zodpovednosť: „Najhoršie obdobie prišlo, keď už rezort viedol Vladimír Lengvarský,“ vysvetľuje a naznačuje, že zlyhania počas tretej vlny mohli mať zásadný dosah.
Zároveň priznáva slabiny v komunikácii s verejnosťou. „S Igorom Matovičom sme komunikáciu nezvládli,“ hovorí otvorene. Analýzu, o ktorú sa opieral generálny prokurátor, považuje za „nekvalitnú a metodologicky nepresnú“.
Vyšetrovanie pandémie sa zužuje, ale nekončí
O pandémii sa prestalo hovoriť ako o „obzvlášť závažnom zločine“. Špecializovaný tím, ktorý vlani vytvoril minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, sa rozhodol túto kvalifikáciu nepoužiť.
Podľa Polícia Slovenskej republiky a krajskej prokuratúry, ktorá na vyšetrovanie dohliada, už boli tri trestné konania odmietnuté. Týkali sa podozrení z všeobecného ohrozenia a v dvoch prípadoch aj z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku.
Zvyšok však ostáva otvorený:
- polícia vedie desať konaní,
- šesť stále pokračuje,
- a v jednej veci prebieha len predprípravné preverovanie.
Zverejnené nebolo, ktoré konkrétne skutky sú už uzavreté.
Žilinkovo upozornenie rozpútalo vlnu politického záujmu
Intenzívnejší tlak na preverovanie pandémie spustil generálny prokurátor Maroš Žilinka začiatkom roka 2023. Poukázal na rozsiahlu odbornú analýzu, ktorá naznačovala, že časť úmrtí mohla byť dôsledkom zle nastavených opatrení, chaotickej komunikácie či oneskorených rozhodnutí.
Krátko po jeho vystúpení:
- prokuratúra oznámila prvé trestné stíhania,
- hovorilo sa o možnej zodpovednosti za až 21-tisíc úmrtí,
- medzi preverovanými mali byť aj Igor Matovič a Marek Krajčí.
S tézou o „vyšetrení pandémie“ následne pracoval aj Robert Fico, ktorý tému využil počas kampane a po voľbách pokračoval v tlaku na jej dôkladné preskúmanie.
Polícia preveruje nákupy, rozhodnutia aj chaos v opatreniach
Vyšetrovatelia skúmajú široké spektrum krokov štátu počas rokov 2020 až 2022:
nákupe ochranných pomôcok, vakcín, financovanie mobilných odberových miest, ale aj celkový spôsob riadenia pandémie.
Na výsluchy chodia opakovane predstavitelia bývalých vlád. Analýza, na ktorú sa odvolával generálny prokurátor, im pripisovala:
- nekoordinované kroky,
- slabú komunikáciu,
- oneskorené lockdowny,
- a nedostatočnú podporu očkovania, ktorú niektorí politici dokonca spochybňovali.
Kým Krajčí upozorňuje na obdobie po svojom odchode, Matovič tvrdí, že sa dnes často vypytuje na prípady, na ktoré si už sotva spomína. Podľa neho by sa vyšetrovanie malo sústrediť aj na politikov, ktorí opatrenia podrývali a prispeli k šíreniu dezinformácií.
Čo bude ďalej?
Vyšetrovanie pandémie sa síce zúžilo, ale rozhodne sa nekončí. Policajný tím pokračuje v práci, predvolania na ďalšie výsluchy pribúdajú a verejnosť stále nepozná odpoveď na zásadnú otázku — či štát mohol počas pandémie postupovať zodpovednejšie a zachrániť viac životov.
Jedno je však už dnes isté: politické dôsledky covidovej krízy sa neskončili odložením niekoľkých konaní. Vracajú sa vždy, keď sa do verejnej debaty opäť dostanú mená ako Krajčí, Matovič či Lengvarský.
