Napätie medzi NATO a Ruskom opäť stúpa. Tentoraz ho rozvíril belgický minister obrany Theo Francken, ktorý bez servítky vyhlásil, že ak by Moskva použila jadrové zbrane, aliancia by ju mohla úplne zničiť. Slová, ktoré by kedysi zazneli len v hypotetických diskusiách, dnes rozbúchali diplomatické kruhy naprieč Európou – a vyvolali prudkú reakciu z Moskvy.
„Ak zaútočia, zmiznú z mapy“
Francken v rozhovore pre belgické médiá otvorene povedal, že jadrový útok Ruska na ktoréhokoľvek člena NATO by znamenal okamžitú a totálnu odpoveď. Varoval, že aliancia už nesmie pôsobiť nerozhodne: „Západ sa správa príliš opatrne. Putin si z našej váhavosti berie odvahu,“ vyhlásil.
Minister zároveň kritizoval pomalé tempo európskeho zbrojenia a tvrdí, že práve nedostatok munície a zbraní predlžuje vojnu na Ukrajine. Rusko podľa neho vyrába výzbroj niekoľkonásobne rýchlejšie než štáty NATO, čo môže mať v prípade konfliktu katastrofálne dôsledky.
Francken hovorí aj o inom druhu hrozby – o hybridných útokoch a tzv. „zelených mužíčkoch“, ktorí by mohli zasahovať napríklad v Pobaltí. Podľa neho by išlo o rovnaký scenár, aký Rusko použilo na Donbase.
Medvedev kontruje: Poseidon sa už testuje
Na slová belgického ministra nenechal dlho čakať Dmitrij Medvedev, bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady. Na sociálnej sieti X reagoval výsmešne a hrozivo zároveň: Belgicku odkázal, že ak hovorí o „zmazaní Moskvy“, Rusko by mohlo zasiahnuť jadrovým podmorským dronom Poseidon.
Medvedev pridal aj ironickú poznámku, že „gratulovať treba najmä tomu hlúpemu belgickému ministrovi obrany“ k testu Poseidonu – zbrane, ktorú ruské médiá opisujú ako „zbraň súdneho dňa“. Tento systém dokáže niesť jadrové hlavice, je poháňaný reaktorom a jeho dosah siaha hlboko za hranice Ruska.
Od začiatku vojny na Ukrajine patrí Medvedev k najtvrdším hlasom Kremľa. Často používa osobné urážky a otvorené jadrové hrozby, čím opakovane testuje hranice diplomatickej únosnosti.
Rétorika sa vyostruje, diplomati bijú na poplach
Belgické slová neostali bez odozvy. Ruské veľvyslanectvo v Bruseli označilo Franckenove vyjadrenia za nebezpečné a nezodpovedné, ktoré podľa nich len zvyšujú riziko eskalácie. Tvrdia, že namiesto riešenia konfliktu Západ „vedome prilieva olej do ohňa“.
Francken však svoje slová neodvolal. Naopak, zopakoval, že NATO musí mať jasnú červenú líniu – a ak Rusko prekročí hranicu jadrového útoku, musí rátať s následkami. „Toto nie je o provokácii, ale o odstrašení,“ dodal.
Krehká rovnováha
Franckenov výrok zapadol do čoraz agresívnejšej atmosféry medzi Západom a Moskvou. Kým Európa sa snaží urýchliť výrobu munície a posilniť obranné kapacity, Moskva zvyšuje tlak jadrovou rétorikou. Obe strany pritom vedia, že akýkoľvek chybný krok by mohol viesť k najhoršiemu – k situácii, v ktorej by sa jadrové zbrane prestali spomínať len v teórii.
Či išlo o neuvážené slová, alebo vedomé posolstvo, je dnes menej podstatné. Dôležitejšie je, že jadrová hrozba je opäť súčasťou európskeho slovníka – a svet sa zdá byť o jeden nebezpečný krok bližšie k hranici, ktorú už nebude možné vrátiť späť.
