Upravený text s menším dôrazom na trpný rod:
Keď dieťa začne vystrájať pre odpadnutú ruku bábiky, pre blížiaci sa čas spánku alebo pre domácu úlohu, zastavte sa, pozrite sa mu do očí a skúste mu položiť túto otázku.
„Je to veľký problém, stredný problém alebo malý problém?“
Neprečítal som všetky knihy o detskej psychológii a neabsolvoval som žiadny kurz o tom, ako zastaviť či predchádzať detskej neposlušnosti. Mám však osobnú skúsenosť s „receptom“, na ktorý som nedávno narazil. Jeho jednoduché použitie dokáže úplne zmeniť priebeh situácie, keď sa vaše dieťa z rôznych dôvodov rozhodne, že chce mať záchvat hnevu.
Výbuchy hnevu kvôli maličkostiam
Najskôr vám porozprávam jeden príbeh. Moja dcéra začala chodiť do materskej školy. Bola viac nepokojná, nervózna a dlho mi nič nepovedala. Doma sa jej správanie vyostrilo: Alisa bola hysterická pri každej, aj tej najmenšej príčine.
Vyhľadali sme pomoc detského psychológa. Po niekoľkých sedeniach mi Alisa dokázala vyjadriť, čo cíti, a postupne sa upokojila.
Z mnohých rád, ktoré mi psychologička ponúkla, mi najviac pomohla jedna: jednoduchá, ale prevratná. A o tú by som sa s vami rada podelila.
Dieťa túži po rešpekte
Podľa psychologičky potrebujeme deťom ukázať, že ich pocity naozaj vnímame. V praxi to znamená, že keď dieťa prežíva krízu (bez ohľadu na jej príčinu), malo by dostať priestor, aby si uvedomilo, čo sa deje, a pokúsilo sa nájsť odpoveď na vlastné emócie.
Práve toto vnímanie detských pocitov pomáha situáciu vyriešiť a bráni tomu, aby sa problémy zbytočne nabaľovali.
Keď pri vyhrotenej situácii dieťaťu pokojne a so sústredeným pohľadom do očí poviete:
„Je to veľký, stredný alebo malý problém?“
v našej rodine to často pôsobí ako mágia. Moja dcéra si vždy vyberie jednu z možností a okamžite sa jej v hlave objaví cesta, ako problém riešiť.
- Malý problém dokážeme ľahko vyriešiť.
- Stredný problém si vyžaduje viac úsilia, ale dieťa pochopí, že s trochou snahy ho zvládne.
- Veľký problém vo vnímaní dieťaťa môže byť pre dospelého zanedbateľný, no preň je zásadný. V takomto prípade potrebujeme venovať viac času a rozhovorov, aby sme mu ukázali, že niektoré veci sa jednoducho nedejú podľa našich predstáv.
Magická otázka v praxi
Stalo sa to, keď si moja dcéra chcela obliecť obľúbené nohavice do školy, ale práve sa prali. Okamžite spustila plač. Spýtal som sa jej:
„Alisa, je to veľký, stredný alebo malý problém?“
Chvíľu na mňa hľadela a potom potichu povedala: „Malý.“ Pripomenul som jej, že malé problémy dokážeme vyriešiť pomerne rýchlo.
Požiadal som ju, aby prišla s riešením sama. Rozsvietili sa jej oči:
„Oblečiem si iné nohavice,“
povedala a s úsmevom sa pustila do hľadania. Hneď po prezlečení som ju pochválil, že to zvládla. Tento krok je veľmi dôležitý na upevnenie jej sebadôvery.
Každý problém sa dá zvládnuť
Neexistuje žiadny zázračný spôsob, ktorý by úplne zjednodušil rodičovstvo. Rád by som vám však odovzdal aspoň svetielko nádeje, ktoré sa na mojej ceste objavilo a pomohlo mi. Možno ho oceníte aj vy.
Moja dcéra sa zlepšuje v rozlišovaní „malých problémov“ a rieši ich s čoraz väčšou istotou. Neraz sa už dokonca sama zasmiala, keď si uvedomila, že zbytočne spustila plač. Viackrát mi povedala:
„Mami, vlastne to nie je žiadny problém.“