Takmer štvrtina slovenských dôchodcov zostáva ekonomicky aktívna aj po odchode do penzie.
V tomto ukazovateli Slovensko výrazne prevyšuje priemer Európskej únie. Kým 18,3 % starobných penzistov pokračuje v nezmenenom pracovnom režime, ďalších 6,4 % si upravilo svoje podmienky.
Spolu tak 24,7 % seniorov pracuje aj po získaní nároku na dôchodok, čo je takmer dvojnásobok európskeho priemeru (13 %). Na pobaltské krajiny však stále strácame – napríklad v Estónsku pracuje viac ako polovica dôchodcov informuje portál opoistení.sk.
Finančný tlak ako hlavný dôvod
Rozdiel medzi priemernou čistou mzdou (1 250 eur) a dôchodkom (700 eur) znamená mesačný pokles príjmu o približne 550 eur. Podľa analytika Mareka Malinu je práve táto finančná priepasť hlavným dôvodom, prečo Slováci pracujú aj po šesťdesiatke.
Vysvetľuje, že ak by si človek začal odkladať už v tridsiatke, stačilo by mu 39 eur mesačne, aby mal na dôchodku dostatočnú rezervu. Kto začne neskôr, musí si mesačne odkladať viac.
Radosť z práce je skôr výnimkou
Údaje Eurostatu ukazujú, že len pätina seniorov (20,4 %) pracuje kvôli radosti z práce. Väčšina tak robí z finančných dôvodov – buď z nevyhnutnosti (30,3 %), alebo kvôli finančnej atraktivite práce (31 %). V Nórsku či Dánsku pre porovnanie pracuje z radosti viac ako 60 % dôchodcov.
Odchod do dôchodku prichádza skôr než v EÚ
Ďalším faktorom je skorší odchod do dôchodku. Muži odchádzajú v priemere v 60,5 roku, ženy v 59,7, čo je o 1,3 roka menej než priemer EÚ. Mnohí tak ešte majú dostatok síl na ďalšiu prácu. Väčšina však podľa prieskumov chce skončiť najneskôr v šesťdesiatke.
Finančné plánovanie prichádza neskoro
Slováci navyše začínajú s finančným plánovaním až v neskoršom veku – muži v priemere v 37, ženy v 40 rokoch. Alarmujúce je, že len 11 % mladých vo veku 18 až 26 rokov má dôchodkový účet. Väčšina začína sporiť až po 27. roku života, čo obmedzuje dlhodobé zhodnocovanie úspor.
