Vo veku 82 rokov zomrel bývalý poslanec Národnej rady SR Ján Kerekréti. Správa zasiahla politické prostredie najmä pre spôsob, akým si na neho spomínajú kolegovia naprieč tábormi. Nehovoria len o bývalom zákonodarcovi. Hovoria o človeku, ktorý podľa nich vedel spájať.
Úmrtie oznámilo hnutie Slovensko, s ktorým bol dlhodobo spojený. Reakcie však neprišli len od jeho bývalých straníckych kolegov. Ozvali sa aj politici z iných strán. To ukazuje, akú stopu po sebe zanechal.
Politika ako služba, nie zápas o moc
V čase, keď verejný priestor často ovláda konflikt, prichádzajú pri spomienkach na Jána Kerekrétiho iné slová. Láskavosť. Zásadovosť. Ochota pomôcť.
Hnutie Slovensko ho označilo za človeka, ktorý vedel povzbudiť, poradiť a neuhýbal v otázkach hodnôt. Podľa hnutia bol príkladom životného optimizmu aj vernosti princípom.
Pozornosť vzbudilo aj to, že podobný tón zaznel od politických oponentov. V dnešnej polarizovanej atmosfére je to skôr výnimočné.
Úcta prišla aj spoza politických hraníc
Medzi prvými reagoval Peter Pollák jr., ktorý sa s Kerekrétim rozlúčil slovami o veľkej strate a vyjadril sústrasť rodine.
Spomienku pridal aj Juraj Šeliga z Demokratov. Zosnulého opísal ako dobrého a láskavého človeka.
Tieto reakcie posunuli správu o úmrtí za rámec straníckej udalosti. Ukázali, že po ňom zostala povesť človeka, na ktorého sa dalo spoľahnúť.
Generácia, ktorá odchádza
Smrť 82-ročného bývalého poslanca pripomína odchod generácie politikov, ktorá formovala verejný život v inej ére. Mnohí nevystupovali hlasno, no mali rešpekt.
Aj preto v reakciách zaznelo slovo „maestro“. Nie ako politická póza, ale ako označenie pre človeka, ktorého skúsenosť mala váhu.
Podobné momenty ukazujú aj inú tvár politiky. Takú, kde sa hovorí o charaktere.
Za bývalým poslancom tak nezostáva len politická minulosť, ale aj obraz človeka, o ktorom kolegovia hovoria najmä ako o slušnom a dobrom človeku. To je v politike často najvzácnejšie dedičstvo.
