Chmelár vytiahol minulosť Lasicu a Vášáryovej
Najostrejšia časť Chmelárovho vyjadrenia sa týka minulosti Milana Lasicu a Magdy Vášáryovej. Obom pripomenul Antichartu, teda kampaň komunistického režimu namierenú proti vyhláseniu Charty 77.
„Tak Milan Lasica ako aj Magda Vášáryová predsa podpísali Antichartu. Vášáryová to zbabelo popiera a Lasica to zľahčoval, že to bola len taká prezenčná listina zo schôdze, čo nie je pravda,“ napísal na Facebooku.
Podľa Chmelára sa manželia za svoje údajné konanie nikdy neospravedlnili. Vášáryovej navyše vyčítal, že sa prezentuje ako obeť komunistického režimu, hoci počas socializmu účinkovala v mnohých filmoch a divadelných predstaveniach.
Ide o Chmelárove tvrdenia a hodnotenia historických udalostí, nie o nezávisle overené závery.
Dcére zosnulého humoristu odkázal, že jeho odkaz nepatrí jednému táboru
Chmelárovu kritiku vyvolali aj slová Hany Lasicovej, ktorá sa ostro ohradila proti vydaniu otcových rozhovorov. Banáša označila okrem iného za antivaxera, konšpirátora a rusofila.
Bývalý premiérov poradca odmieta predstavu, že Lasicove myšlienky patria výhradne ľuďom s určitými politickými názormi.
„Nie, Lasica nebol morálnou autoritou, ani univerzálnym mudrcom, u ktorého nájdeme odpoveď na všetko. To všetko bola póza, do ktorej ho tlačili médiá,“ vyhlásil.
Zároveň však ocenil Lasicov význam pre slovenskú kultúru a jeho nezameniteľný humor.
Banáš priznal chybu, následky však prišli
Celý konflikt odštartovalo vydanie knihy rozhovorov Jozefa Banáša s Milanom Lasicom z 90. rokov. Publikácia vyšla ako príloha týždenníka Plus 7 dní bez súhlasu hercovej rodiny.
Hana Lasicová následne zverejnila historickú korešpondenciu, ktorá podľa nej spochybňuje obraz priateľského vzťahu oboch mužov.
Banáš priznal, že knihu vydal napriek predchádzajúcemu sľubu rodine, a ospravedlnil sa. Za rozhodnutím sprístupniť rozhovory verejnosti si však stojí. Vydavateľstvo Ikar s ním ukončilo spoluprácu a vydavateľ knihy pozastavil jej ďalšiu distribúciu a propagáciu.
Priateľa odmieta opustiť, kritikom poslal jasný odkaz
Chmelár napriek tomu trvá na tom, že Banáš si nezaslúži verejné odsudzovanie. Zdôraznil, že ich priateľstvo nezávisí od politických postojov ani od aktuálnej spoločenskej nálady.
„Jozef je stále môj priateľ, lebo ja si priateľov nevyberám podľa spoločenskej atmosféry, ani podľa politických názorov a už vôbec ich neopúšťam vtedy, keď sa im iní otáčajú chrbtom.“
Verejnú kritiku prirovnal k davovej štvanici a položil otázku: „Ale načo je dobré kopať do človeka, ktorý leží na zemi a ktorý o svojom skutku hovorí s pokorou a ľútosťou?“
Na záver vyzval na zmierenie. Podľa neho by spoločnosť mala prijať ospravedlnenie človeka, ktorý pochybil, pričom rozhodnutie o odpustení zostáva na Lasicovej rodine.
„Už naozaj stačilo,“ uzavrel Chmelár.
