Roman Avdeev je známy ruský filantrop, obchodník a patrí medzi prvých sto miliardárov na zozname magauzínu Forbes.
Za hlavný cieľ svojho života však nepovažuje svoju prácu, ale veľkú rodinu.
Roman a jeho manželka majú 23 detí, z toho 17 z nich sú adoptované.
Otec rodiny postavil na svojom pozemku niekoľko domov, ktoré vybavil detskými herňami, kinom, bazénom a dokonca aj zjazdovkou na lyžovanie.
Otec detí ľutuje, že sa mu len zriedka podarí spojiť celú rodinu: dospelé deti študujú v zahraničí, a preto sa vracajú domov iba na sviatky ako sú Vianoce či Veľká noc.
Pred rozhodnutím o adopcii obaja manželia veľa rozmýšľali a rozprávali sa aj o tom, či sa s tak obrovskou zodpovednosťou vyrovnajú.
„Diskutovali sme o tom už dlho. Je za tým aj jeden príbeh: sirotincom som dlho pomáhal a potom som si uvedomil, že to nefunguje. Bod zlomu vo mne prišiel v jednom z detských domovov, kde som bol požiadaný, aby som im zariadil kuchyňu.
S radosťou som súhlasil, pretože dokonale chápem, ako deti potrebujú nadobudnúť samoobslužné zručnosti. V detskom domove jedia deti v jedálňach, keď dovŕšia 18 rokov a opustia domov, v podstate nevedia, ako na to – nelúpu zemiaky, neumývajú riad alebo nevaria. A takáto kuchyňa je potrebná len na výučbu týchto jednoduchých zručností,“ povedal Roman.
Komunikácia so žiakmi sirotinca urobila na miliardára hlboký dojem. Deti ani nevedeli, ako vyzerá cukor – v jedálni už dostali hotový kompót a sladkú ovsenú kašu, preto bežný cukor ešte nikde nevideli.
„Vtedy som jasne videl tú priepasť medzi domácimi deťmi a sirotami a že túto materiálnu priepasť nebolo možné odstrániť žiadnymi hmotnými vecami. V sirotinci žijú deti vo vymyslenom systéme, kde za nich všetko urobia a rozhodnú.
Je to jednoduchšie pre dospelých, ale nie pre deti. Keď vyrastú a opustia steny sirotinca, ocitnú sa tvárou v tvár svetu, ktorý je pre nich úplne nepochopiteľný.
Nevedia základné veci: ako platiť za byt, ako komunikovať s ľuďmi, ako hospodáriť s peniazmi tak, aby vydržali na mesiac. Preto majú mnohí po odchode z domovov nezávideniahodný osud.
A keď som to konečne pochopil, rozhodol som sa, že vytiahnem deti z tohto systému – koľko som mohol, toľko som vytiahol. Som si istý, že iba v rodine je možné vychovať plnohodnotného človeka a všetci sa musíme snažiť udržať čo najmenší počet detí v detských domovoch,“ hovorí Roman.
Podľa Romana môže byť zlá dedičnosť porazená dobrou a náležitou výchovou. S radosťou priznáva, že mal šťastie na svoju manželku. Pretože najmä na jej pleciach ležia domáce práce a ďalšie záležitosti týkajúce sa ich domácnosti.
Keď boli ich deti malé, v rodine mali 11 asistentov. A keď deti podrástli, začalo sa im venovať 8 ľudí. Asistenti berú deti do školy, pomáhajú im s výučbou a robia niektoré domáce práce.
Keď má Roman čas, učí sa s deťmi matematiku. Osobitná pozornosť sa venuje anglickému jazyku, ktorý sa stal ich druhým jazykom.
Zároveň všetky deti miliardára navštevovali obyčajnú materskú školu a bežnú strednú školu.
Roman presne vie, čo urobí so svojím obrovským majetkom: minie ho na riešenie problémov sirôt. Nenechá dedičstvo svojim deťom.
Roman Avdeev založil nadáciu „Aritmetiky dobra“, ktorá hľadá pestúnske rodiny pre siroty. Nadácia už má 313 detí, ktoré si vďaka tomu našli nové rodiny. Okrem toho, v nadácii funguje špeciálny klub, ktorý pomáha aj samotným pestúnskym rodinám, presnejšie ich rodičom..
Počuli ste už o Romanovi Avdeevovi?
