Keď deti vyrastú a začnú žiť oddelene od svojich rodičov, často je to pre nich ťažkou skúškou. V tomto prípade sa vzácne návštevy dospelých detí stávajú skutočným sviatkom pre starších rodičov.
Opačná situácia však nastáva, keď dospelé deti naďalej žijú so svojimi rodičmi a stávajú sa skutočným bremenom. Tým sa vzťah medzi najbližšími len zhoršuje, no každý sa bojí urobiť prvý krok, aby sa všetko zmenilo k lepšiemu.
Vzťah s dcérou
„Moja dcéra má 29 rokov. Nedávno sa rozviedla s manželom a presťahovala sa ku mne. Teraz bývame s ňou a jej malým vnúčikom v jednoizbovom byte. Vzťah s ňou nie je jednoduchý: dcéra je často nahnevaná a nemá problém sa hádať aj pred dieťaťom, „- hovorí Oľga.
„Skúšala som žiť oddelene, no neúspešne. V lete som musela odísť na vidiek, no netrvalo dlho a prišla za mnou. To isté sa zopakovalo, keď som prišla do mesta. Domáce problémy ležia výlučne na mne. Dcéra hovorí, že aj tak na nič nemá čas… »
„Akýkoľvek rozhovor o bývaní končí tým, že sa ponúkne kúpiť väčší byt. O oddelenom bývaní nechce ani počuť. Samozrejme, milujem svojho vnuka a dcéru, ale vo veku 54 rokov už chcem pokoj.
Pracujem v dvoch zamestnaniach. A počas vzácnych víkendov si chcem oddýchnuť, byť sama, bývať v dome, kde veci ležia na miestach, kam ich dám. Je to veľa?“
Podľa Oľgy jej dcéra nevie alebo nechce prevziať zodpovednosť za svoj život, ako aj za život svojho malého syna. Možno v manželstve tento nedostatok nebol taký viditeľný, ale v živote po rozvode sa to naplno prejavilo.
Zjednodušene povedané, dcéra chce, aby sa jej matka starala o 2 deti – o ňu a jej malého syna. Dcéra sa vedome či podvedome snaží na matku emocionálne tlačiť, núti ju prijať model rodiny, v ktorom je Oľga hlavou rodiny a jej dcéra a vnuk sú dve malé bezradné deti.
V tomto prípade pokus utiecť od dcéry na vidiek alebo niekam inam situáciu nevyrieši a pomôže až to, keď sa táto 29-ročná žena naučí samostatnosti. Samozrejme, nie je to jednoduchá záležitosť.
Oľga sa pravdepodobne bojí zničenia vzťahu so svojou dcérou, takže sa snaží vyhladiť ostré hrany. To však problém nerieši, iba ho zhoršuje. Preto by mala nájsť silu a odvahu na radikálne kroky.
„Teraz sa obe ženy dostali do slepej uličky. Existuje len jediné východisko – začať spolu otvorene diskutovať o vzájomnom správaní. S najväčšou pravdepodobnosťou sa bude musieť jasne porozprávať so svojou dcérou o podmienkach, ako a kedy si prenajme nové ubytovanie,“ hovorí rodinná psychologička.
Samozrejme, že bude naštvaná dcéra, ktorá sa evidentne bojí zmeny. Môže sa pokúsiť matku „potrestať“ napríklad tým, že prestane komunikovať. Ale potrebuje to nielen samotná Oľgu, ale aj jej dcéra, ktorá sa musí naučiť riešiť svoje problémy. Rodičia môžu pomôcť, ale nemali by robiť všetku prácu za dospelú ženu.
Pravdepodobne sa matka cíti vinná, že nedokázala svoju dcéru správne vychovať, že ju nenaučila vyrovnať sa s vlastnými problémami. No nemalo by to byť pod nadvládou výčitiek.
Nie je ľahké odolať dospelej dcére, ktorá sa vami snaží manipulovať, no ustupovanie a skrývanie sa pred náročnými výzvami problém nevyrieši. Časom to bude len ťažšie a zlý vzťah s vašou dcérou sa bude len zhoršovať. Preto treba čo najskôr zvážiť radikálne zmeny, aj keď dcéra takéto rozhodnutie berie veľmi negatívne.
Čo by ste robili vy v takejto situácii? Podeľte sa o svoje názory v komentároch!
Zdroj: otozh.com.ua
