Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo štvrtok povedal, že v prípade, že Švédsko a Fínsko vstúpia do aliancie NATO, nebude možné, aby pobaltský región zostal „nejadrový“
. „Ak Švédsko a Fínsko vstúpia do NATO, dĺžka pozemných hraníc aliancie s Ruskom sa viac ako zdvojnásobí,“ napísal Medvedev – podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska.
,,Prirodzene, tieto hranice budú musieť byť posilnené. Ak sa tak stane, nebude možný nejadrový štatút Baltského mora,“ dodal. Upozorňuje, že obyvatelia Švédska a Fínska môžu skončiť s ruskými loďami a s jadrovými zbraňami „na dosah ruky“.
Jeho komentáre o možnej reakcii Kremľa na žiadosť týchto krajín o vstup do NATO patria k doteraz najtvrdším. Fínska premiérka Sanna Marinová v stredu uviedla, že krajina sa v priebehu niekoľkých týždňov rozhodne, či požiada o členstvo v NATO. Ohľadom vstupu do NATO sa rozhoduje aj Švédsko.
Dôvodom je najmä ruská invázia na Ukrajine. Medvedev povedal, že ak sa tak stane, pozemné a protivzdušné sily budú musieť byť v ich oblasti posilnené. Posilnené majú byť aj námorné sily, ktoré budú musieť byť rozmiestnené vo Fínskom zálive.

Povedal, že verejná mienka v tejto otázke je v severských krajinách rozdelená a že žiaden príčetný človek by nechcel znášať dôsledky tohto kroku – zvýšené napätie pozdĺž hraníc, Iskandery, hypersonické zbrane a lode s jadrovými zbraňami doslova na dosah ruky. Medvedevovo vyhlásenie silne naznačuje, že Moskva chce oficiálne potvrdiť rozmiestnenie jadrových rakiet Iskander vo svojej baltskej exkláve Kaliningrad.
Dvaja predstavitelia štátov NATO uviedli, že to dáva Rusku potenciál zasiahnuť niekoľko hlavných miest EÚ vrátane Berlína a Varšavy. Rusko vraj nepotrebuje ospravedlnenie na militarizáciu tejto oblasti, rovnako ako nepotrebovalo ospravedlnenie a dôvody na útok na Ukrajinu.
NATO sa už dlho obáva zbrojných schopností ruských Iskanderov rozmiestnených v Kaliningrade od roku 2016. Kaliningrad, ležiaci medzi Litvou a Poľskom, je tiež veliteľstvom ruskej Baltskej flotily. Takmer 80 vojnových lodí a ponoriek by tam bolo podporovaných stíhačkami, bombardérmi a pozemnými jednotkami.
„To, že sa Rusko vyhráža, nie je nič nové,“ povedala vo štvrtok litovská premiérka Ingrida Simonyteová. Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v stredu uviedol, že zvýšená rétorika Ruska okolo použitia jadrových zbraní bola jedným z troch hlavných dôvodov, prečo sa Helsinki rozhodli prehodnotiť svoju obrannú a bezpečnostnú politiku. ,,Rusko je pripravené podstúpiť vyššie riziko ako predtým,“ povedal novinárom.
Možnosť, že by Ukrajina vstúpila do NATO, bola jedným z dôvodov, ktoré prezident Vladimir Putin uviedol v dôvodoch pre inváziu na Ukrajine. Zdá sa však, že ruský útok namiesto zastavenia expanzie NATO vedie k jeho ďalšiemu rastu. Predstavitelia NATO naznačili, že Fínsko a susedné Švédsko sú v 30-člennej aliancii vedenej USA vítané.
Zdroj: ft.com