streda, 30 októbra, 2024

Slobodný homosexuál si adoptoval chorého a hladujúceho chlapca – o 21 rokov neskôr sa z neho stal olympijský športovec

Približne pred 20 rokmi bol Jerry Windle slobodný homosexuál vo veku okolo 30 rokov, ktorý prechádzal ťažkým životným obdobím. Nedávno stratil matku, a pretože sa rozhodol, že potrebuje zmenu, presťahoval sa z Kalifornie na Floridu, čo znamenalo veľkú zmenu v jeho kariére.

V tom čase chcel byť už roky otcom a pokúšal sa o adopciu, ale ako slobodný homosexuál mal obmedzené možnosti.

Keď si však prečítal článok o inom homosexuálovi, ktorý si počas čakania v lekárskej ordinácii adoptoval kambodžské dieťa, jeho nádej opäť vzplanula.

Kontaktoval sirotinec v Kambodži a agentúra mu čoskoro poslala fotografiu malého chlapca menom Pisey, čo v kambodžskom jazyku znamená „malý miláčik“.

Jerry okamžite vedel, že je to jeho syn. Poslal svoju fotografiu a náhrdelník a požiadal pracovníkov agentúry, aby ich chlapcovi odovzdali a povedali mu, že si ho čoskoro vyzdvihne.

O niekoľko mesiacov neskôr Jerry navštívil Kambodžu a osobne sa stretol s chlapcom, ktorého neskôr pomenoval Jordan. Dieťa malo v tom čase 2 roky a vážilo len 7 kg. Jerry si ani nebol istý, či chlapec prežije, ale rozhodol sa vziať ho domov.

„Sľúbil som mu, že urobím všetko pre to, aby už nikdy nemusel trpieť. Ako rodič urobím každú obeť, aby som mu dal všetky možnosti,“ spomína.

Päť mesiacov po tom, ako Jerry začal proces adopcie, sa mu v júni 2000 konečne podarilo priviesť syna domov do Spojených štátov. Vtedy ešte netušil, že sa z neho stane úspešný športovec.

Jordan sa začal zaujímať o potápanie v letnom tábore, keď mal 7 rokov, a riaditeľ tábora Jerrymu povedal, že jeho syn by mohol mať v tomto športe veľkú budúcnosť, dokonca by sa mohol stať národným šampiónom a olympionikom.

Už o 2 roky neskôr Jordan vyhral svoj prvý juniorský národný šampionát a ďalej dosahoval v tomto športe čoraz väčšie úspechy. Vo veku 16 rokov navštívil svoju rodnú krajinu, aby sa zúčastnil na potápačskej šou a inšpiroval tamojšie deti.

„Bolo fantastické, že som sa s nimi mohol rozprávať prostredníctvom tlmočníka a podeliť sa s nimi o to, odkiaľ pochádzam a ako som sa vďaka svojmu otcovi stal tým, kým som dnes,“ povedal Jordan.

Šesť rokov po svojej ceste do Kambodže Jordan hrdo reprezentoval Spojené štáty na olympijských hrách v Tokiu v roku 2020, ale v duchu reprezentoval aj svoju rodnú krajinu – na ruke mal dokonca vytetovanú vlajku Kambodže.

Jordan sa predtým dvakrát zúčastnil na olympijských skúškach, ale nekvalifikoval sa. Pri treťom pokuse skončil druhý v skoku do výšky na 10 m, čím si vybojoval miesto v Tokiu.

Vedel, že sa naňho upierajú oči celého sveta, ale to mu dodalo len väčšiu motiváciu, aby zo seba vydal maximum.

Žiaľ, Jerry s ňou nemohol byť kvôli obmedzeniam spôsobeným pandémiou, ale to nemohlo mladému atlétovi pokaziť náladu.

„Prial som si, aby som tam mohol byť, ale to nič nemení na tom, kvôli čomu som tam išiel: zabaviť sa a ukázať všetkým, čo dokážem,“ povedal a dodal, že počas pretekov myslel na svojho otca a veľmi dobre si uvedomuje, že práve vďaka jeho obete sa dostal tam, kde je.

Olympijská víťazka poďakovala Jerrymu za všetky jeho úspechy a povedala, že cesta, ktorú absolvoval so svojím otcom, bola neuveriteľná. Otec a syn dokonca napísali knihu, v ktorej použili zvieracie postavy na rozprávanie svojho príbehu.

Jordan 18. júna 2023 na Instagrame privítala Jerryho na Deň otcov. Zdieľal dve fotografie z detstva a napísal, že jeho otec si zaslúži každú minútu šťastia po tom, čo tak tvrdo pracoval a dal mu všetko.

zdroj

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Najnovšie

Sedem smutných faktov o Dubaji. Pre niekoho raj na Zemi, pre iného …PEKLO

Kedysi bol Dubaj dôležitým, no dosť nepríťažlivým prístavným mestom....

Matku po pôrode jej prvého dieťaťa nazvali „hrozným“ človekom: „Cítila som sa veľmi vinná

Lindsey Marsonová z Pensylvánie mala len dva roky, keď...

Muž ju opustil, dcéra ju začala nenávidieť…a pritom ona bola obeťou

V najnovšom príbehu Adriany Macháčovej Daj mi svoj strach...

Prečítaj si aj

Sedem smutných faktov o Dubaji. Pre niekoho raj na Zemi, pre iného …PEKLO

Kedysi bol Dubaj dôležitým, no dosť nepríťažlivým prístavným mestom....

Matku po pôrode jej prvého dieťaťa nazvali „hrozným“ človekom: „Cítila som sa veľmi vinná

Lindsey Marsonová z Pensylvánie mala len dva roky, keď...

Muž ju opustil, dcéra ju začala nenávidieť…a pritom ona bola obeťou

V najnovšom príbehu Adriany Macháčovej Daj mi svoj strach...

„Zlé myšlienky sú nebezpečnejšie ako akákoľvek choroba“ – ako vyliečiť svoje myslenie podľa Helena Roerich

Koľkokrát ste zažili presne také nešťastné udalosti, aké ste...
Romana
Romana
Volám sa Romana a som redaktorkou pre portál Mysmezeny.sk Medzi moje obľúbené témy patrí história, vzťahy a náboženstvo 🙏

Sedem smutných faktov o Dubaji. Pre niekoho raj na Zemi, pre iného …PEKLO

Kedysi bol Dubaj dôležitým, no dosť nepríťažlivým prístavným mestom. Dnes sa však rozrásol na významné obchodné a turistické centrum.Vedomí ľudia nazývajú hlavné mesto...

Matku po pôrode jej prvého dieťaťa nazvali „hrozným“ človekom: „Cítila som sa veľmi vinná

Lindsey Marsonová z Pensylvánie mala len dva roky, keď jej diagnostikovali zriedkavú a nevyliečiteľnú poruchu, ktorá ovplyvnila kvalitu jej života. Vtedy si jej rodičia...

Muž ju opustil, dcéra ju začala nenávidieť…a pritom ona bola obeťou

V najnovšom príbehu Adriany Macháčovej Daj mi svoj strach sa hlavná hrdinka po traumatickom zážitku pohrúži do sebaobranného zabúdania. Monika Regentová žije v ilúzii,...
Verified by MonsterInsights