piatok, 3 apríla, 2026
Úvod Blog Strana 12

Čitatelia smútia. Zomrela ZNÁMA slovenská spisovateľka. Mala len 55 rokov

0

Písala, keď už vedela, že času je málo

Keď sa včera slovenský literárny svet dozvedel o smrti Jany Benkovej, nešlo len o správu o ďalšej strate. Bol to moment, ktorý pripomenul, ako často si verejnosť uvedomí hodnotu práce autora až vtedy, keď jeho hlas navždy utíchne. Benková zomrela 13. januára 2026 vo veku 55 rokov. Do posledných dní však robila presne to, čo ju definovalo – písala.

Jej príbeh nie je len o chorobe. Je o vytrvalosti, o potrebe tvoriť a o tichom odchode človeka, ktorý nikdy nehľadal pozornosť cez vlastné utrpenie.

Tvorivosť ako obrana proti koncu

Blízki opisujú, že aj v čase, keď už vedela, že bojuje s vážnou chorobou, odmietala prestať pracovať. Prekladala knihy, pripravovala nové texty, plánovala projekty. Nie preto, že musela. Ale preto, že bez písania nevedela existovať píše bratislava.zoznam.sk.

foto: Miroslav Graclík

Český spisovateľ Miroslav Graclík, jej dlhoročný priateľ, spomenul, že ešte ako vážne chorá dokončila preklad jeho knihy o Karlovi Duchoňovi a rozpracovala ďalší titul o Marcele Laiferovej, ktorý už nestihla dokončiť.

Nie je to príbeh hrdinstva na efekt. Skôr príbeh človeka, ktorý odmietol, aby ho choroba definovala viac než jeho práca.

Autorka, ktorú čitatelia nikdy neopustili

Jana Benková debutovala v roku 1997 a postupne sa zaradila medzi najčítanejšie slovenské autorky populárnej literatúry. Napísala viac než 40 kníh, od rozhovorových titulov až po ženské romány.

Jej knihy vychádzali aj v češtine a dlhodobo sa dobre predávali. V roku 2012 získala titul Autorka roka v čitateľskej ankete Martinus.sk – ocenenie, ktoré lepšie než kritiky vystihuje jej skutočný dosah.

Priateľstvá, ktoré prežijú autora

Moderátorka Alena Heribanová, o ktorej Benková napísala monografiu, si na ňu zaspomínala ako na človeka, s ktorým sa z profesionálneho vzťahu stalo priateľstvo. Spájal ich spoločný text, spoločná práca aj rešpekt.

Ich spolupráca vznikla v čase, keď sa biografie ešte nepísali ako marketingové projekty, ale ako dialóg medzi autorom a témou.

Ticho po poslednej vete

Smrť Jany Benkovej neznamená len koniec jedného autorského života. Znamená aj prerušené vety, nedokončené preklady a príbehy, ktoré už nik nenapíše jej hlasom.

Zostali však knihy. A v nich energia ženy, ktorá písala až do chvíle, kým jej to telo dovolilo.

Nie je to málo. Je to presne to, čo po spisovateľovi má zostať.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Fero JOKE konečne prehovoril. PRAVDA o incidente je úplne INÁ, než si ľudia myslia!

0

Za úsmevom, ktorý pozná celé Slovensko, sa tentoraz skrývala tichá únava. Fero Joke, komik a influencer s viac než pol miliónom sledovateľov, sa po týždňoch mlčania rozhodol prehovoriť. A nebolo to len ďalšie mediálne vyjadrenie – bol to návrat k udalosti, ktorá mu obrátila život naruby.

Ticho po búrke

Začiatkom decembra sa sociálne siete zaplnili správami o nevhodnom správaní známeho komika. Incident sa mal odohrať v pražskej kaviarni po nakrúcaní talkshow Rasťa Ilieva – Dobre bude. Dvaja mladí muži vystúpili s tvrdením, že ich Fero obťažoval nevyžiadanými dotykmi.

Fero sa krátko nato verejne ospravedlnil. Priznal, že prekročil hranice, a potvrdil, že s oboma mužmi osobne komunikoval. Potom však prišlo ticho. Dlhé, ťažké a plné otázok.

Až teraz sa rozhodol prehovoriť – v podcaste Adely Vinczeovej ADELA trochu inak.

„Nie som v poriadku“

Hneď na začiatku rozhovoru bolo cítiť, že úsmev je skôr obranným štítom než znakom pohody. Fero otvorene priznal, že ho celá situácia zasiahla viac, než si dokázal pripustiť.

Niekoľko dní po vypuknutí kauzy podľa vlastných slov neupadol len do smútku, ale rovno do depresie. Alkohol, ktorý v osudný večer zohral svoju rolu, dnes označuje za jeden z faktorov, ktoré prispeli k jeho zlyhaniu.

Čo sa dalo urobiť inak?

V podcaste zaznela aj otázka, ktorá visela vo vzduchu celé týždne: dalo sa tomu predísť?

„Ja totiž nechodím do správ a nenašiel som si správu od nich, že vraj mi hneď písali. To sa nedá, keď máš toľko followerov, ísť a čítať každú správu,“ vysvetlil Fero.

Zároveň dodal, že existovali aj iné cesty komunikácie. Pripomenul svoju dlhoročnú podporu LGBTI+ komunít a fakt, že len pár dní pred incidentom bol tvárou filmového festivalu Inakosti.

„Tam by veľmi rýchlo na mňa zohnali kontakt. Neurobili sme nejakú prednášku o tom, neprerozprávali sa, nestretli, odpustiť si. Mali sme rôzne možnosti iné, ale skrátka využili túto, chápem,“ povedal.

Keď slová zmenia význam

Fero priznal, že ho mrzí, ako sa celý príbeh v očiach verejnosti zjednodušil. Podľa neho sa stratil širší odkaz celej situácie.

„Pre nich to nebolo se**álne obťažovanie, ale bolo im to fakt nepríjemné,“ zopakoval slová mladých mužov. A práve v tom vidí dôležitý moment: ak by sa podobná situácia stala niekomu, kto už zažil skutočné traumatické obťažovanie, mohlo by to podľa neho vyvolať opätovnú bolesť.

„Môžeš takú osobu retraumatizovať,“ dodal otvorene.

Zároveň ho mrzí, že aj samotní muži sa stali terčom kritiky a útokov.

Spolupráce, ktoré obstáli

Napriek tlaku verejnosti Fero priznal, že jeho obchodní partneri sa k nemu zachovali korektne. Každý klient mu podľa jeho slov poskytol bezpečný priestor na rozhovor a rozhodnutie, ako budú spolupráce pokračovať ďalej.

Aj v tomto vidí nádej, že otvorenosť a priznanie chyby majú stále hodnotu.

„Som haptický. Ale už nie som ten istý“

Jednou z najosobnejších častí rozhovoru bolo Feroovo priznanie o jeho povahe. Dotyk bol preňho prirodzenou súčasťou komunikácie.

„Som žoviálny, som haptický, tak očakávam, že všetci takí budú,“ povedal.

No práve 5. december podľa neho všetko zmenil.

„Toto mi už naozaj po 5. decembri došlo, že už taký skrátka nikdy nebudem. Mám už naozaj aj strach sa obtrieť o niekoho,“ priznal bez príkras.

Jeho vlastná 13. komnata

Najsilnejší moment podcastu však prišiel na záver. Fero priznal, že aj on sám si v minulosti prešiel se**álnym obťažovaním.

„Bol som mladý chalan… Povedal som, že nechcem, nezabralo to a vedel som, že fyzicky nemám dostatok síl sa ubrániť,“ povedal so stiahnutým hlasom.

Dodnes o tom podľa jeho slov nehovoril ani najbližším.

„Ja som o tom nikdy nikomu nepovedal, ani priateľ to nevie.“

Príbeh, ktorý nekončí

Fero Joke dnes nestojí v pozícii hrdinu ani obete. Stojí ako človek, ktorý priznal chybu, otvoril staré rany a snaží sa pochopiť, kde sú hranice – nielen cudzie, ale aj vlastné.

A možno práve preto jeho príbeh nekončí ospravedlnením, ale otázkou:

Dokážeme sa ako spoločnosť učiť z podobných zlyhaní, alebo budeme len hľadať vinníkov?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Môj zosnulý dedko mi rozprával príbeh z vojny…

0

Fašisti prišli do ich dediny, urážali ľudí, večer zobrali všetky deti, k stene pristavili 12 detí, aby ich zastrelili…

Pred detí postavili 20 mužov z tej dediny, zastrelili ich, deti zostali na žive, ale o dve minúty neskôr na ne opäť nastavili svoje zbrane, pred deťmi stalo ešte 15 – 20 mužov, ktorých taktiež zastrelili. Fašistom sa to začalo páčiť, tak pokračovali do tých čias, kým nezastrelili všetkých mužov…

Nezostal ani jeden. A opäť zamierili na detí, ale to už pred nimi stali ženy, ktorých už nebolo toľko. Fašisti sa začali posmievať a opäť zamierili, ale už na ženy. O chvíľu neskôr sa spustil krik „HORÍ“ a všetci fašisti do jedného padli mŕtvi na zem. Ukázalo sa, že muži poslali jedného z dediny po pomoc, povedali mu nemá veľa času, aby zadržali Nemcov a zachránili životy deti.

Zachránili životy detí na úkor svojich. Týchto 15-20 minút, počas ktorých sa odvážne postavili pred deťmi a pochopili, že je potrebné, aby boli skutoční muži a že toto je ich posledný deň, posledný okamih života …

Dedko bol jedným z tých detí. On žil a nechápal, keď sledoval správy, ako po veľkom víťazstve, po toľkých mŕtvych vo svete sa nič nezmenilo a zostalo tak veľa násilia. Na čo boli všetky tieto obete, keď sa nič nezmenilo? Ani ja to nechápem…

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Plyšáky a sladkosti pre deti z detských domovov? V žiadnom prípade! Toto je dôvod, prečo by ste to nemali robiť

0

Vianočné sviatky – nádherné obdobie strávené v kruhu najbližších, sneh, vôňa mandarínok a škorice, blikajúce svetlá v oknách a žiariace vianočné stromčeky. Toto je čas kúziel, zázrakov a mágie.

Existujú však ľudia, ktorí sa zamýšľajú nad dobrými skutkami a nad tými, ktorí mali v živote menej šťastia ako oni sami. Chcú urobiť niečo dobré, vyčistiť si svoje svedomie a podeliť sa. Kto však potrebuje viac pomoci než siroty zo sirotinca?

Mnohé z nich žijú bez lásky, bez pocitu ľudského tepla a dobroty.

Nebuďme ľahostajní! Ak vám v duši skrsne túžba pomôcť dieťaťu, ktoré prakticky nikoho nemá, pred tým, ako sa rozhodnete navštíviť obchod, aby ste mu niečo pekné kúpili, pouvažujte, či to bude naozaj potrebovať.

дети-сироты

V skutočnosti, sladkosti alebo nová hračka sú skôr len obyčajným nákupom ako reálnou pomocou. Bez ohľadu na to, ako to môže vyzerať, takéto darčeky sú dobrým spôsobom, ako potešiť seba samého. Ak naozaj chcete pomôcť, musíte to urobiť úplne iným spôsobom a my vám prezradíme, ako na to…

Darček je vyjadrením pozornosti a starostlivosti, ale iba vtedy, ak dokáže obdarovaného človeka urobiť výnimočným. Pre siroty takýto dar stráca význam, pretože vedia, že iným deťom dávajú darčeky ich rodičia a k ním prichádzajú vždy len cudzí ľudia. Len si to predstavte, neznámi ľudia, ktorí prichádzajú a odchádzajú.

помощь сиротам

To u deti vytvára nesprávne myšlienkové pochody a začnú veriť tomu, že dospelí sú nespoľahliví ľudia, ktorí sú schopní odísť a zradiť. Ak im niekto prinesie niečo nové, vedia, že sa na nich nemôžu spoľahnúť, hoci sa im daná hračka či iné maličkosti páčia. Takýto dar dieťaťu neposkytne nič, s výnimkou pripomienky na absenciu ich vlastných rodičov.

Taktiež je dôležité pochopiť to, že detské domovy a sirotince nemajú núdzu o sponzorov, hlavne čo sa sviatkov týka. V mnohých týchto zariadeniach každé dieťa obdrží aspoň 10 darčekov.

Dary, ktoré nemajú žiadnu hodnotu – obrovská hromada sladkostí, z ktorej sa nakoniec môže vyvinúť alergia alebo diatéza a k tomu niekoľko plyšákov v podobe medveďov či zajačikov.

как помочь сиротам

Trochu iná situácia nastáva, ak sponzori dávajú deťom drahé darčeky ako sú mobilné telefóny či tablety. Čoraz viac sa stávajú perfektnou menou, za ktorú si môžu kúpiť cigarety a alkohol. V konečnom dôsledku to teda deťom viac uškodí ako pomôže.

Len sa nad tým zamyslite, už od detstva k ním prichádzajú cudzí strýkovia a tety, ktorí im dávajú drahé darčeky len preto, že sú siroty. Čo to dieťa naučí?

Že všetko v živote sa dá získať bez väčšieho úsilia, každý im niečo dlhuje a takto to proste bude vždy fungovať. Skôr či neskôr však dospejú a zistia, že je to úplne inak. Musia vstúpiť do sveta dospelákov a vybudovať si svoj vlastný život.

A čo je najdôležitejšie – darčeky v živote dieťaťa nič nemenia. Najlepšiu vec, ktorú môžete takémuto dieťaťu dať, je milujúca rodina a odchod z detského domova. Väčšina detí z týchto domovov majú rodinu aj pokrvných príbuzných.

Neprišli tam preto, že ich stratili, ale preto, že ich rodičia neboli pri nich, keď sa museli vyrovnávať s problémami. Často sa u nich vyskytuje fyzické násilie, ale aj niečo tak obyčajné, ako je nedostatok finančných prostriedkov na slušný život.

поддержка сирот

Pred každými Vianocami či Novým rokom sa vynakladajú obrovské sumy na podporu sirôt a detských domovov.

Ak by sa peniaze nemíňali na macíkov a sladkosti, ale uprednostnili sa programy podporujúce pokrvné rodiny, pestúnske rodiny, vzdelanie a pomoc deťom po opustení domova, osud mnohých by sa vedel naozaj zmeniť aj po jedinom takomto sviatku.

Najlepší spôsob, ako takýmto deťom pomôcť, je tiež podporiť projekty súvisiace so zaradením detí do rodiny.

Takto budú mať šancu vyrastať v rodine, medzi blízkymi ľuďmi, získať správne morálne hodnoty a potrebnú výchovu. Ďalšou cestou je materiálna a finančná pomoc rodinám, ktoré si to nemôžu dovoliť.

интернаты для сирот

Existuje mnoho dobrovoľníckych organizácii, ktoré sa snažia práve o to, aby zaradili deti do rodín, kde bude ich šanca na normálny život v modernej spoločnosti zaručená.

Aj napriek tomu, že takýchto programov sú stovky možno aj tisíce, mnoho z nich potrebuje financovanie, bez ktorého sa nedá posunúť ďalej. Pokúste sa im pomôcť finančne, alebo sa staňte dobrovoľníkom v podobných organizáciách nachádzajúcich sa vo vašom meste. Tento druh pomoci dokáže naozaj zmeniť všetko k lepšiemu.

Kúpiť dieťaťu darček je to najjednoduchšie čo môžete urobiť.

Dáte mu ho, usmeje sa, a vy od neho odídete so spokojným úsmevom na tvári, pretože ste práve urobili dobrý skutok. Bohužiaľ, aj napriek tomu bude všetko postarom a nič sa tým nezmení.

Vy máte zo seba skvelý pocit a povinnosť urobiť niečo nezištné je splnená. Samozrejme, nie je na tom nič zlé, robíme to tak všetci. Nerobte to však na úkor týchto detí, tie si už toho prežili dosť.

Ak chcete pomôcť, urobte darček, ktorý pomôže dieťaťu nájsť rodinu alebo vrátiť sa k svojím rodičom.

Ak vďaka vašej pomoci aspoň jedno dieťa dostane takúto možnosť, budú to považovať za skutočný zázrak týchto sviatkov a ten najlepší skutok, aký ste pre ne mohli urobiť.

помощь детям

zdroj foto: takprosto.cc

 

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Máte tieto príznaky? Môžete mať vážne problémy s pečeňou, ktoré neignorujte

0

Pečeň je jedným z najdôležitejších orgánov v ľudskom tele, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v metabolických procesoch, detoxikácii a produkcii základných bielkovín. Zdravie pečene má priamy vplyv na celkový zdravotný stav, a preto je veľmi dôležité sledovať akékoľvek príznaky, ktoré môžu naznačovať problémy s týmto orgánom. Tu sú niektoré z príznakov, ktoré by ste nemali ignorovať.

Neignorujte tieto príznaky

Únava a celková slabosť

Chronická únava a pocit neustáleho vyčerpania môžu byť jedným z prvých príznakov problémov s pečeňou. Tieto príznaky sa často podceňujú alebo sa pripisujú nadmernému stresu alebo nedostatku spánku, ale môžu svedčiť o zvýšenej záťaži pečene toxínmi.

Kožné zmeny

Pečeň zohráva kľúčovú úlohu pri odstraňovaní toxínov z tela. Ak je poškodená alebo nefunguje správne, môže to viesť k rôznym kožným zmenám. Žltačka (zožltnutie kože a očného bielka), svrbenie kože, výskyt tmavých škvŕn alebo nadmerné potenie môžu byť príznakmi problémov s pečeňou.

Tráviace problémy

Pečeň produkuje žlč, ktorá je nevyhnutná na trávenie tukov. Ak je jej funkcia narušená, môže to viesť k problémom, ako sú tráviace ťažkosti, nadúvanie a dokonca zmeny frekvencie a vzhľadu stolice.

Bolesť v pravej hornej časti brucha

Bolesť alebo nepríjemné pocity v pravej hornej časti brucha, najmä ak sa objavia po mastnom jedle, môžu byť varovným signálom problémov s pečeňou.

Zvýšené krvácanie

Ak spozorujete, že sa vám ľahšie ako zvyčajne tvoria modriny alebo sa vám pomalšie hojia rany, môže to byť dôsledok zníženej schopnosti pečene produkovať bielkoviny potrebné na zrážanie krvi.

Čo ďalej?

Ak u seba spozorujete niektorý z vyššie uvedených príznakov, neignorujte ich. Vaším prvým krokom by mala byť návšteva lekára, ktorý vám nariadi príslušné vyšetrenia, ako sú krvné testy, ultrazvuk alebo v niektorých prípadoch biopsia pečene na posúdenie stavu orgánu.

Včasné odhalenie problémov s pečeňou môže výrazne zvýšiť účinnosť liečby a pomôcť vyhnúť sa vážnejším komplikáciám.

Nezabudnite, že zdravý životný štýl, správna strava a vyhýbanie sa toxickým látkam, ako je napríklad alkohol, môžu mať významný vplyv na zdravie pečene. Pravidelné kontroly sú tiež kľúčom k udržaniu pečene v dobrom stave a predchádzaniu potenciálnym problémom.

Informácie uvedené na tejto webovej stránke majú len informatívny charakter.

V žiadnom prípade ich nemožno považovať za náhradu odborného lekárskeho poradenstva. V prípade potreby vždy odporúčame konzultáciu s odborníkom.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Takto som sa za 5 dní zbavila dlhodobého kašľa pomocou nápoja, ktorí používali aj naši starí rodičia

0

Počas zimného obdobia sa každý z nás snaží obliekať si teplé veci, piť teplé nápoje a užívať vitamíny. Ani to však nezaručuje, že ostanete naďalej zdravý.

Bakteriálne a vírusové infekcie najčastejšie postihujú dýchací systém. Liečba môže trvať dlhú dobu, pretože pretrvávajúci kašeľ a zápal priedušiek vás dokáže potrápiť od niekoľkých dní až do 3 týždňov. Ak sa tomu chcete vyhnúť, začnite konať už pri prvých príznakoch!

Stačí, keď použijete prirodzené liečivá  a nemusíte tak vyhadzovať peniaze za drahé a neúčinné lieky.

средство от бронхита

Ingrediencie

  • 200 ml mlieka
  • 1 ČL masla
  • 1 ČL medu
  • 1/4 ČL jedlej sódy
  • 1 žĺtok

Postup

  1. Mlieko nechajte prevariť a následne vychladnúť.
  1. Pridajte maslo (môžete pridať aj kakaové maslo) a med. Dobre premiešajte, pridajte sódu, žĺtok a opäť dôkladne premiešajte. Dospelí si môžu priliať aj 1 kávovú lyžičku koňaku.

Nápoj konzumujte počas 5 dní vždy pred spaním. Prvé zlepšenie pocítite už na druhý deň ráno.

средство от бронхита

zdroj: sovkusom.ru

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

BÝVANIE sa stalou NOČNOU MOROU! TOTO čaká Slovákov v roku 2026 a málokto je na to pripravený!

0

Mladý pár z Košíc si v januári 2026 znovu prepočítava hypotéku. Rovnaký byt, ktorý si vlani ešte vedeli dovoliť, je dnes o desiatky tisíc eur drahší. Nezmenil sa byt. Zmenil sa trh. A ten im poslal jasný odkaz: čakali ste príliš dlho.

Slovenské bývanie vstúpilo do roku 2026 v stave, keď sa z vlastníctva stáva výsada. Nie pre všetkých. Najmä nie pre tých, ktorí sa na trh snažia dostať prvýkrát.

Mladí sú prvé obete rastu

Najväčší tlak pocítili ľudia do 35 rokov. Práve oni cielia na dvojizbové a trojizbové byty v krajských mestách – a práve tieto typy nehnuteľností zdraželi najviac. V roku 2025 ceny v mnohých lokalitách vyskočili o 10 až 15 percent informuje techbyte.sk.

Hypotéky síce mierne zlacneli, no splátky zostali vysoké. Mzdy rastú pomalšie než ceny bytov. Rozdiel sa každý mesiac premieta do jedného čísla: nedostupnosť.

Kto nemal našetrené alebo nepodchytil trh včas, dnes stojí pred voľbou. Buď nájom. Alebo odklad života.

Prečo bytov nepribúda

Na trhu sa nehrá len cenová hra. Hrá sa aj o počet bytov. A ten je slabý. Počet povolených aj rozostavaných bytov klesol na najnižšiu úroveň za poslednú dekádu.

Developeri brzdia projekty. Dôvody sú jednoduché: drahé úvery, vysoké stavebné náklady, neistota návratnosti. Mnohé projekty sa zastavili skôr, než sa koplo do zeme.

Výsledok je učebnicový. Málo bytov znamená vysoké ceny. A tie opäť zatvárajú dvere ďalším ľuďom.

Investori sa vrátili, kupujúci sa tlačia

Do hry sa vrátili aj investori. Nehnuteľnosti opäť vnímajú ako bezpečný prístav pre peniaze. Najvýraznejšie to vidno v okolí Košíc, kde dopyt posilnili aj noví zamestnávatelia.

Kupujúci nechcú byty na opravu. Chcú hotové riešenia. Byty po rekonštrukcii a novostavby sa preto predávajú najrýchlejšie – a najdrahšie.

Trh tak prestáva byť o bývaní. Stáva sa o súťaži.

Nájom už nie je únik

Tí, ktorí z boja o vlastné bývanie vypadli, sa presunuli do nájmov. A tam ich čakalo ďalšie prekvapenie. V mestách ako Košice, Prešov, Poprad či Žilina nájmy vzrástli o 10 až 15 percent.

Ponuka je slabá. Štátne nájomné bývanie prakticky neexistuje. Investori často radšej byty predávajú, než prenajímajú.

Rok 2026 neprinesie zlom. Očakáva sa ďalší rast:

  • byty v dobrých lokalitách: +3 až 6 %
  • novostavby: +5 až 8 %
  • nájmy: +5 až 10 %

Stagnovať budú len staré byty v slabých lokalitách.

Bývanie sa mení na generačný problém

Slovensko dnes nevstupuje do bytovej krízy. Už v nej je. Len sa začína jasnejšie ukazovať, koho zasahuje najviac.

Mladí ľudia si nezvykajú na vyššie ceny. Zvykajú si na to, že byt pre nich nemusí byť vôbec. A to je zmena, ktorá bude formovať celú jednu generáciu.

Nie preto, že by nechceli bývať vo vlastnom.
Ale preto, že im to trh jednoducho prestal umožňovať.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

„Vrátila sa na javisko – a potom zomrela. Slovensko sa lúči so známou herečkou

Na konci decembra sa v Čadci ešte tlieskalo. V januári už v zákulisí hľadali odpoveď, prečo je jedna stolička prázdna. Katarína Kováčiková sa po dlhšej prestávke vrátila na javisko – a práve tento návrat sa stal jej poslednou divadelnou bodkou.

Pre ochotníkov na Kysuciach to nie je len správa o úmrtí. Je to príbeh o žene, ktorá sa na scénu vrátila vtedy, keď už mohla zostať doma. A práve v tom je celý paradox.

Keď sa profesionál vracia k ochotníkom

Kováčiková mala za sebou profesionálne scény v Žiline aj Zvolene. Spolupracovala s režisérmi, ktorí jej ponúkali veľké postavy a veľké príbehy. Napriek tomu sa vždy vracala späť – k ochotníckemu divadlu, k regiónu, k ľuďom, ktorí ju poznali po mene, nie len podľa plagátu informuje zilina.zoznam.sk.

V ochotníckych súboroch nehrala „z povinnosti“. Hrala preto, že tam cítila zmysel. Pre mnohých mladších kolegov bola dôkazom, že divadlo nie je len o kariére, ale o vzťahu.

Disciplína ako spôsob života

Aj keď mala v životopise sedemdesiatku, na skúškach pôsobila ako najmladšia. Text ovládala medzi prvými. Meškanie nepripúšťala. A keď niekto hľadal výhovorky, ona ponúkala riešenia.

Na Palárikovej Rakovej získala v roku 2010 cenu za najlepší ženský herecký výkon. Sama o nej hovorila ako o sviatku. Nie kvôli oceneniu, ale kvôli ľuďom, ktorí tam stáli s ňou.

Učiteľka, ktorá sa nikdy neprestala učiť

Vyštudovaná pedagogička, dlhoročná riaditeľka materskej školy, neskôr učiteľka dramatického odboru na ZUŠ. Viedla deti, tínedžerov aj dospelých. Založila divadelné štúdio pre dospelých, ktoré fungovalo už päť rokov.

Tvrdila, že má pocit, akoby bola stále v divadle. Nie preto, že by z neho nevedela odísť. Ale preto, že v ňom našla spôsob, ako žiť.

Návrat, ktorý nik nečakal ako posledný

Do predstavenia Kým kohút nezaspieva sa vrátila krátko pred Vianocami. Postava babice Babjakovej bola pre ňu návratom k hereckej radosti. Kolegovia dnes hovoria, že nič nenasvedčovalo tomu, že ide o rozlúčku.

Správa o jej úmrtí prišla 11. januára 2026. Náhle. Bez prípravy. Bez logiky, ktorú by divadelníci potrebovali, aby to vedeli prijať.

Katarína Kováčiková

Uploaded by KKSCadca on 2021-04-18.

Paradox, ktorý zostane

Katarína Kováčiková zomrela v čase, keď sa opäť vrátila tam, kde to mala najradšej – medzi ľudí na javisku. Nie ako legenda minulosti, ale ako aktívna súčasť prítomnosti.

Divadlo na Kysuciach dnes nestratilo len herečku. Stratilo dôkaz, že oddanosť umeniu nemusí mať dátum spotreby.

A možno práve preto bude jej odchod bolieť dlhšie než potlesk, ktorý ju ešte nedávno sprevádzal.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Fotku 21-ročnej Nemky, ktorá bola na svadbe, videl už celý svet! Presvedčte sa, prečo

0

Naomi Jahel Covert je manželka amerického vojaka a od nedávna tiež mamička zdravého chlapčeka. Tento špunt má mimoriadny apetít a vôbec mu nevadilo, že jeho mamička sedí v elegantných šatách na svadbe svojej najlepšej priateľky.

Otázka však znie, či sa Naomi zachovala správne? Bolo by zaujímavé vedieť, čo si o tom myslíte …
Naomi opísala fotku týmito slovami:

Pokiaľ si na svadbe, máš na sebe super šaty a vysoké podpätky, a v mojom prípade ešte navyše hladné dieťa v náručí, nedá sa nič robiť – treba dojčiť! Keď už tie prsia mám, tak môžem nakŕmiť vlastné dieťa.

SOURCE: INSTAGRAM

Naomi asi nepočítala s tým, že jej fotka vyvolá takú búrku. Počas niekoľkých dní sa dočkala 12 tisíc komentárov! Jedni ju podporovali, ale veľa ľudí mladú matku kritizovalo.

Teoreticky mohla vstať a odísť s dieťaťom na miesto, kde by mala viac súkromia … Ona sama je pobúrená, pretože sa domnieva, že to, čo urobila, nemá absolútne žiadny sexuálny podtext, ale … skôr ide o to, aby neuvádzala ostatných ľudí pri stole do nepríjemných rozpakov. Čo myslíte?

SOURCE: INSTAGRAM

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Krámar RÁZNE: „Čo Jarjabek sa môže vyjadrovať? Veď to je operetný spevák, nie? A robí politiku.“

0

Keď sa Maroš Kramár posadil pred kameru a začal hovoriť, v miestnosti to zrazu stíchlo. Nie preto, že by zvyšoval hlas. Práve naopak. Jeho slová zneli pokojne, no niesli v sebe skúsenosť, obavy aj zvláštnu dávku zodpovednosti. Herec, ktorého si diváci spájajú s charizmou, humorom aj silnými dramatickými rolami, tentoraz otvoril tému, ktorá presahuje filmové plátno.

A hneď bolo jasné, že nepôjde o povrchný rozhovor.

Keď filmový príbeh narazí na realitu

Kramár sa v rozhovore pre 360tka.sk vrátil do čias, keď vznikal film Iná láska. Projekt, ktorý mal pôvodne úplne iný záver, sa podľa jeho slov stal ukážkou toho, ako môže politika zasiahnuť do umeleckej slobody.

Komunisti povedali – a to sa tam nenašiel jeden komunista, ktorý by ho zachránil? To musíme pretočiť. Tak sme pretáčali záver filmu. Oni do všetkého kecali. A dneska sa deje to isté,“ spomína herec bez príkras.

Aj keď dnes podľa neho tlak nevyzerá rovnako otvorene, pocit, že niektoré hlasy sú vytláčané na okraj, v ňom zostáva.

Ticho podľa neho nie je riešenie

Herec otvorene hovorí, že umelci by sa nemali báť vyjadrovať svoje názory. Nie preto, že by mali monopol na pravdu, ale preto, že majú citlivosť vnímať spoločenské pohyby.

Divadlo je zrkadlo spoločnosti. Máte odmalička rozprávky – dobro a zlo. To je politika. Prečo by sa herec nemohol vyjadrovať?“ kladie si otázku.

Zároveň priznáva, že sa nepovažuje za politického odborníka. Skôr za človeka, ktorý cíti, vníma a reaguje.

Ja sa tomu tiež až tak nerozumiem. Ale mám nejaké pocity. Niečo vnímam,“ dodáva úprimne.

Skúsenosti, ktoré menia pohľad na svet

Podľa Kramára majú herci výhodu v tom, že celý život pracujú s emóciami, vzťahmi a konfliktmi. Vďaka rolám sa dotýkajú tém dobra, zla, moci aj zodpovednosti.

My máme viac načítané. Už len tým, že to hráme. Tie vzťahové veci, dobro, zlo…“ vysvetľuje.

A potom pridá vetu, ktorá v sebe nesie jemnú iróniu aj kritiku:
Čo Jarjabek sa môže vyjadrovať? Veď to je operetný spevák, nie? A robí politiku.

Kramár ako herec aj občan

Maroš Kramár už roky patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenského herectva. Diváci ho milujú v seriáli Dunaj, k vašim službám, pamätajú si ho ako mafiána Voznera v Za sklom aj ako Vladimíra Mečiara vo filme Únos.

Jeho herecké premeny sú presvedčivé, často mrazivé – a práve preto si získal rešpekt naprieč generáciami.

No Kramár nikdy nezostal len pri rolách. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vyšiel do ulíc. Zúčastnil sa protikorupčného pochodu, chodí na protesty a svoje postoje otvorene zdieľa so sledovateľmi na sociálnych sieťach.

Nebojí sa pomenovať konkrétne mená. Kritizoval Roberta Fica, vyjadril sa k situácii na Ukrajine, ostro sa postavil aj proti viacerým verejne známym osobnostiam vrátane Martiny Šimkovičovej.

Herec, ktorý nechce mlčať

Kramárov príbeh nie je o politickej kariére. Je o človeku, ktorý odmieta zatvárať oči. O umelcovi, ktorý verí, že mlčanie nie je neutrálne – ale často pohodlné.

A možno práve preto jeho slová znejú tak silno.

Na záver zostáva otázka, ktorá visí vo vzduchu:
Majú umelci povinnosť hovoriť, keď cítia, že niečo nie je v poriadku – alebo je ich ticho pohodlnejšie pre všetkých okolo?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Štát pochybil? Dôchodok môže dostať aj človek, ktorý NIKDY nepracoval – TOTO je dôvod!

0

Keď Ján oslávil 65 rokov, nečakal luxus. Čakal aspoň penziu. Namiesto rozhodnutia o dôchodku mu však zo Sociálnej poisťovne prišlo oznámenie: nárok nevznikol. Po desiatkach rokov života na Slovensku sa ocitol odkázaný na dávky v hmotnej núdzi. Nie pre chybu v papieroch, ale pre chýbajúce roky poistenia.

Takýchto príbehov bude pribúdať. Nie preto, že by ľudia nepracovali, ale preto, že systém sa pred dvadsiatimi rokmi zásadne zmenil – a mnohí o tom dodnes netušia.

Keď štát ustúpil, zodpovednosť zostala na ľuďoch

Zlom prišiel po roku 2001. Dovtedy štát platil dôchodkové poistenie aj za nezamestnaných evidovaných na úrade práce, študentov či brancov. Potom sa táto prax skončila. Postupne vypadli aj poberatelia dávky v nezamestnanosti.

Odvtedy platí jednoduché, no tvrdé pravidlo: kto si neplatí dôchodkové poistenie a nepatrí do výnimiek, ten si dôchodok netvorí. Nezáleží na tom, koľko má rokov, ani na tom, že žije na Slovensku celý život. Rozhoduje len jedno číslo – 15 rokov dôchodkového poistenia.

Politické rozhodnutie zmenilo dôchodok z univerzálneho očakávania na individuálnu zodpovednosť.

Skupiny, ktoré systém ešte drží nad vodou

Štát sa úplne nestiahol. Poistné dnes platí za rodičov starajúcich sa o dieťa do 6 rokov, opatrovateľov, osobných asistentov či účastníkov dobrovoľnej vojenskej prípravy. Tieto obdobia sa započítavajú do potrebnej pätnástky.

Pre mnohých však ide len o krátke úseky života. Ak zvyšok času strávia mimo trhu práce bez dobrovoľného poistenia, výsledok je rovnaký – chýbajúce roky.

Systém tak vytvára novú kategóriu ľudí: seniorov bez dôchodku, ktorí formálne nič neporušili, no zároveň nespĺňajú podmienky.

Paradox: invalid z mladosti má istotu, senior nie

Existuje výnimka, ktorá ukazuje zvláštnu logiku systému. Človek, ktorý sa stal invalidným pred 20. rokom života, môže dostať invalidný dôchodok z mladosti. Sociálna poisťovňa mu dopočíta chýbajúce roky až do dôchodkového veku.

Výsledkom môže byť dávka porovnateľná s bežnou starobnou penziou.

Naopak, človek, ktorý celý život prežil na okraji trhu práce bez poistenia, v starobe nedostane nič. Nie preto, že by bol menej odkázaný, ale preto, že nezapadol do poistnej logiky systému.

Staroba bez dôchodku má jednu adresu: úrad práce

Keď dôchodok nevznikne, nastupuje hmotná núdza. Pre osamelého 65-ročného človeka bez príjmu to znamená približne 270 eur mesačne. Tvorí ju:

  • základná dávka 86,50 eura,
  • ochranný príspevok 88,40 eura,
  • príspevok na bývanie okolo 97 eur.

Nie je to penzia. Je to minimum na prežitie. A najmä – je to dôkaz, že štát rozlišuje medzi poistencom a občanom.

Tichý dôsledok reformy, o ktorom sa málo hovorí

Reforma dôchodkového systému mala stabilizovať verejné financie. To sa jej podarilo. No zároveň vytvorila skupinu ľudí, ktorí v starobe nezapadnú ani do dôchodkového, ani do pracovného sveta.

Ich počet zatiaľ nie je politickou témou. No demografia pracuje. A každý ďalší rok prinesie ďalších seniorov, ktorí zistia, že vek sám o sebe nestačí.

Dôchodok na Slovensku už nie je automatickým vyústením života. Je výsledkom poistnej disciplíny v systéme, ktorý sa menil rýchlejšie než vedomie ľudí o jeho pravidlách.

A to je možno jeho najväčší problém.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Matka: „Milujem svoju dcéru a malého vnúčika, ale nedokážem s nimi bývať pod jednou strechou. Chcem žiť sama!“

0

Keď deti vyrastú a začnú žiť oddelene od svojich rodičov, často je to pre nich ťažkou skúškou. V tomto prípade sa vzácne návštevy dospelých detí stávajú skutočným sviatkom pre starších rodičov.

Opačná situácia však nastáva, keď dospelé deti naďalej žijú so svojimi rodičmi a stávajú sa skutočným bremenom. Tým sa vzťah medzi najbližšími len zhoršuje, no každý sa bojí urobiť prvý krok, aby sa všetko zmenilo k lepšiemu.

Vzťah s dcérou

„Moja dcéra má 29 rokov. Nedávno sa rozviedla s manželom a presťahovala sa ku mne. Teraz bývame s ňou a jej malým vnúčikom v jednoizbovom byte. Vzťah s ňou nie je jednoduchý: dcéra je často nahnevaná a nemá problém sa hádať aj pred dieťaťom, „- hovorí Oľga.

woman in white long sleeve shirt sitting on chair                             unsplash

„Skúšala som žiť oddelene, no neúspešne. V lete som musela odísť na vidiek, no netrvalo dlho a prišla za mnou. To isté sa zopakovalo, keď som prišla do mesta. Domáce problémy ležia výlučne na mne. Dcéra hovorí, že aj tak na nič nemá čas… »

„Akýkoľvek rozhovor o bývaní končí tým, že sa ponúkne kúpiť väčší byt. O oddelenom bývaní nechce ani počuť. Samozrejme, milujem svojho vnuka a dcéru, ale vo veku 54 rokov už chcem pokoj.

Pracujem v dvoch zamestnaniach. A počas vzácnych víkendov si chcem oddýchnuť, byť sama, bývať v dome, kde veci ležia na miestach, kam ich dám. Je to veľa?“

Podľa Oľgy jej dcéra nevie alebo nechce prevziať zodpovednosť za svoj život, ako aj za život svojho malého syna. Možno v manželstve tento nedostatok nebol taký viditeľný, ale v živote po rozvode sa to naplno prejavilo.

grayscale photo of man and woman kissing                            unsplash

Zjednodušene povedané, dcéra chce, aby sa jej matka starala o 2 deti – o ňu a jej malého syna. Dcéra sa vedome či podvedome snaží na matku emocionálne tlačiť, núti ju prijať model rodiny, v ktorom je Oľga hlavou rodiny a jej dcéra a vnuk sú dve malé bezradné deti.

V  tomto prípade pokus utiecť od dcéry na vidiek alebo niekam inam situáciu nevyrieši a pomôže až to, keď sa táto 29-ročná žena naučí samostatnosti. Samozrejme, nie je to jednoduchá záležitosť.

Oľga sa pravdepodobne bojí zničenia vzťahu so svojou dcérou, takže sa snaží vyhladiť ostré hrany. To však problém nerieši, iba ho zhoršuje. Preto by mala nájsť silu a odvahu na radikálne kroky.

„Teraz sa obe ženy dostali do slepej uličky. Existuje len jediné východisko – začať spolu otvorene diskutovať o vzájomnom správaní. S najväčšou pravdepodobnosťou sa bude musieť jasne porozprávať so svojou dcérou o podmienkach, ako a kedy si prenajme nové ubytovanie,“ hovorí rodinná psychologička.

Samozrejme, že bude naštvaná dcéra, ktorá sa evidentne bojí zmeny. Môže sa pokúsiť matku „potrestať“ napríklad tým, že prestane komunikovať. Ale potrebuje to nielen samotná Oľgu, ale aj jej dcéra, ktorá sa musí naučiť riešiť svoje problémy. Rodičia môžu pomôcť, ale nemali by robiť všetku prácu za dospelú ženu.

Pravdepodobne sa matka cíti vinná, že nedokázala svoju dcéru správne vychovať, že ju nenaučila vyrovnať sa s vlastnými problémami. No nemalo by to byť pod nadvládou výčitiek.

Nie je ľahké odolať dospelej dcére, ktorá sa vami snaží manipulovať, no ustupovanie a skrývanie sa pred náročnými výzvami problém nevyrieši. Časom to bude len ťažšie a zlý vzťah s vašou dcérou sa bude len zhoršovať. Preto treba čo najskôr zvážiť radikálne zmeny, aj keď dcéra takéto rozhodnutie berie veľmi negatívne.

Čo by ste robili vy v takejto situácii? Podeľte sa o svoje názory v komentároch!

 

Zdroj: otozh.com.ua

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ste živnostník? POTOM si radšej SADNITE – nové odvody vás môžu zraziť na kolená!

0

Keď si živnostník otvorí januárový výpis odvodov, nepozerá sa len na čísla. Pozerá sa na to, či sa mu ešte oplatí podnikať. Prvé prepočty na rok 2026 ukazujú, že konsolidácia sa opäť dotýka najmä tých, ktorí nemajú nárok na štátnu ochranu, ale povinnosť platiť majú vždy.

Sociálna poisťovňa im teraz podáva pomocnú ruku – nie znížením odvodov, ale kalkulačkou. Nástroj, ktorý má vysvetliť, koľko zaplatia po novom, je však zároveň tichým potvrdením: pravidlá sa menia a istota sa opäť vytráca.

Kalkulačka ako symptóm, nie riešenie

Nový online nástroj Sociálnej poisťovne umožňuje SZČO aj dobrovoľne poisteným rýchlo zistiť, aké odvody ich čakajú v roku 2026. Zohľadňuje úpravy minimálneho aj maximálneho vymeriavacieho základu, ktoré vyplývajú z vládnej konsolidácie platnej od januára 2026.

Formálne ide o zjednodušenie. Prakticky však ide o reakciu na chaos v prepočtoch, ktorý vznikol po zmenách v systéme. Poisťovňa tým nepriamo priznáva, že bez nástroja sa v nových pravidlách orientuje len málokto.

Najviac zasiahne tých, ktorí nemajú kam uhnúť

Samostatne zárobkovo činné osoby do kalkulačky zadávajú:

  • príjem z podnikania,
  • čiastkový základ dane,
  • už zaplatené poistné.

Výsledkom je nový vymeriavací základ a presný rozpis odvodov na:

nemocenské, starobné, invalidné poistenie a rezervný fond solidarity.

Pre mnohých však nejde o informačný komfort, ale o studenú sprchu. Vyšší základ automaticky znamená vyššie povinné platby – bez ohľadu na to, či podnikanie reálne prináša stabilný príjem.

Dobrovoľné poistenie už nie je len dobrovoľné rozhodnutie

Zmeny sa dotýkajú aj dobrovoľne poistených. Tí si síce môžu zvoliť vlastný vymeriavací základ, no v prostredí rastúcich minimálnych hraníc sa ich manévrovací priestor zužuje.

Kalkulačka im síce presne vypočíta jednotlivé zložky poistenia, ale neodpovie na základnú otázku: či sa im ešte systém oplatí.

Štát vyzýva na kontrolu. Ľudia sa obávajú dôsledkov

Sociálna poisťovňa upozorňuje, že kontrola platieb hneď na začiatku roka je kľúčová. Staré výpočty už neplatia a chyby môžu viesť k nedoplatkom.

Z pohľadu štátu ide o prevenciu. Z pohľadu SZČO však o ďalší dôkaz, že zodpovednosť za správnosť systému sa presúva na jednotlivca.

Kalkulačka tak nie je len technickou novinkou. Je symbolom posunu, v ktorom štát mení pravidlá, ale očakáva, že ich dôsledky si každý vyráta sám.

Otázka na konci neznie „koľko zaplatím“, ale „dokedy to ešte zvládnem“

Rok 2026 nebude pre SZČO rokom komfortu. Bude rokom prepočtov, rozhodnutí a pochybností. A aj keď nová kalkulačka uľahčí orientáciu v číslach, nezmení základný fakt: konsolidácia sa najtvrdšie dotýka tých, ktorí nemajú možnosť presunúť náklady na nikoho iného.

A práve preto je tento nástroj dôležitý. Nie preto, že počíta. Ale preto, že odhaľuje, kam sa systém posúva.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

FOTO: SMRŤ na priecestí! Dvaja ľudia neprežili zrážku s vlakom – KTO za to nesie vinu?

0

V Dolných Našticiach dnes nezomreli len dvaja ľudia. Znovu sa otvorila otázka, ktorú Slovensko roky odsúva: prečo stále jazdíme cez priecestia, kde stačí jedna chyba na katastrofu.

Na krátkom úseku medzi Rybanmi a Bánovcami nad Bebravou sa osobné auto stretlo s lokomotívou. Výsledok bol neodvratný. Dvaja pasažieri zomreli priamo na mieste, tretia osoba bojuje o život. A vlaková doprava sa zastavila.

Nešlo však len o jednu nehodu. Ide o systémový problém, ktorý sa opakuje v desiatkach obcí po celom Slovensku.

Keď rýchlosť techniky porazí ľudský reflex

Lokálne priecestia sú často navrhnuté pre inú dobu. Pre pomalšie vlaky, redšiu dopravu a nižší tlak na presnosť. Dnes nimi prechádzajú rušne, ktoré už neodpúšťajú žiadnu chybu.

foto:Air – Transport Europe, letecká záchranná služba

V Dolných Našticiach sa stretol rušeň s osobným autom. Záchranári našli dve osoby so zraneniami nezlučiteľnými so životom. 42-ročnú ženu v kritickom stave transportovali vrtuľníkom do Fakultnej nemocnice v Trenčíne.

Citát z leteckej záchrannej služby je stručný: „Pacientka bola v kritickom stave letecky transportovaná do nemocnice.“ Za touto vetou sa však skrýva boj o každú minútu.

Doprava sa zastavila, otázky zostali

Prevádzka na trati Rybany – Bánovce nad Bebravou bola prerušená. Vlaky stáli. Cestujúci čakali. No obyvatelia regiónu sa pýtali niečo iné: bolo toto priecestie naozaj bezpečné?

Železničné priecestia patria dlhodobo medzi najrizikovejšie dopravné miesta na Slovensku. Modernizácia postupuje pomaly, často len tam, kde si ju vyžiada až tragédia.

Dnešná nehoda sa tak zaradila do zoznamu udalostí, ktoré systém rieši spätne – nie preventívne.

Záchranári zvládli maximum, systém minimum

Zásah prebehol rýchlo. Vrtuľník z Trenčína pristál v blízkosti nehody, pozemné zložky zabezpečili miesto. Medicína urobila všetko, čo sa dalo.

Ale zdravotníci nemôžu meniť geometriu priecestí, výhľadové pomery ani chýbajúce technické zabezpečenie. Ich práca začína až vtedy, keď už systém zlyhal.

foto:Air – Transport Europe, letecká záchranná služba

A v Dolných Našticiach zlyhal fatálne.

Koľko tragédií ešte musí prísť

Každá podobná nehoda má rovnaký vzorec: krátka správa, štatistika, ticho. Potom ďalšie priecestie, ďalší deň, ďalší príbeh.

Dnes však nejde len o dve obete a jednu zranenú. Ide o otázku, koľko takýchto miest ešte na Slovensku máme – a koľko ľudí nimi denne prechádza bez toho, aby si uvedomovali, že sú odkázaní na systém, ktorý ich nedokáže úplne ochrániť.

Dolné Naštice dnes neboli výnimkou. Boli len ďalším dôkazom.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Viete kde sa nachádza najkrajšia knižnica na svete? V PRAHE! Pozrite sa na jej fotky

0

Určite ste už boli v nejakej knižnici no asi vás svojim vzhľadom nezaujala. Vo svete je veľa krásnych knižníc, ktoré si vás svojim prevedením získajú. V pražskom Klementinumu dnes sídli Národná knižnica a údajne je najkrajšia na svete.

Jej snímky sa objavili na zahraničnom portály a okamžite si článok o nej prečítalo desaťtisíce ľudí. Niektorí si už aj objednali letenky, aby si ju mohli pozrieť zblízka.

Prvýkrát bola otvorená v roku 1722 a pýši sa krásnou barokovou architektúrou. Ak budete v Prahe určite ju navštívte a ak tam nemáte cestu budete si musieť vystačiť s fotkami.

sk.wikipedia.org/wiki/Klementinum klementinum.com

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

PÁD ALEBO ÚTOK?! Smrť ženy na Luníku IX sprevádzajú desivé pochybnosti!

0

Na chodníku pod panelákom ležala mladá žena. Ešte žila. O pár minút neskôr ju záchranári nakladali do sanitky. Do nemocnice sa už nedostala. To, čo sa stalo na košickom sídlisku Luník IX, dnes nie je len osobnou tragédiou jednej rodiny. Je to aj príklad toho, ako rýchlo sa môže prípad premeniť na spleť otázok, na ktoré zatiaľ neexistujú odpovede.

Oficiálne sa hovorí o páde z výšky. Neoficiálne o pochybnostiach. A medzi týmito dvoma verziami vzniká priestor pre neistotu, v ktorom sa pohybujú vyšetrovatelia aj verejnosť.

Keď fakty nesedia do seba

Už prvotná obhliadka tela naznačila, že príbeh nebude jednoduchý. Poloha ženy pod oknami bytovky nezodpovedala typickému pádu. Navyše, lekárka zaznamenala bodné poranenia v oblasti pery informujú tvnoviny.sk.

To je moment, keď sa z nehody stáva možný trestný čin. Polícia preto prípad okamžite prevzala v režime podozrenia na cudzie zavinenie. V noci sa okolie domu zaplnilo hliadkami a kriminalistami.

Zatiaľ však nikto nevie povedať, či žena spadla, skočila, alebo jej niekto pomohol.

Konflikt, ktorý všetko mení

Isté je len to, že krátko pred pádom mala žena konflikt so svojím partnerom. Čo presne sa medzi nimi odohralo, zostáva zatiaľ za stenami bytu.

Vyšetrovatelia pracujú s viacerými verziami. Od nešťastnej hádky až po násilný incident. Rozdiel medzi nimi je zásadný – a práve preto je každý detail dôležitý.

Jedna z vyšetrovacích línií skúma, či zranenia na tvári mohli vzniknúť ešte pred pádom.

Záchrana, ktorá prišla neskoro

Záchranári bojovali o jej život priamo na mieste. Zranenia boli mimoriadne vážne. Transport do nemocnice sa stal pretekom s časom, ktorý žena prehrala.

Pre okolie je to ďalší dôvod, prečo sa prípad neuzatvára ako rutinná tragédia. Smrť prišla rýchlo, no otázky zostali.

Ticho po páske

Polícia zatiaľ poskytuje len minimum informácií. Hovorí o prebiehajúcom vyšetrovaní a o tom, že viac prezradí po ukončení prvotných úkonov. Pre rodinu, susedov aj verejnosť je to však slabá odpoveď.

Prípad z Luníka IX dnes nie je len o tom, čo sa stalo jednej žene. Je aj o tom, ako dlho dokáže systém fungovať bez jasného vysvetlenia.

A kým neprídu odpovede, zostáva len miesto pod oknami bytovky – a príbeh, ktorý sa ešte len bude skladať.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Vtip Dňa: Neuveriteľná Odpoveď Od Slovenského Študenta

0

Odpoveď študenta bola tak “hlboká”, že ju profesor prostredníctvom internetu zdieľal so svojimi kolegami a tak sa mohla dostať až k nám. Otázku položili študentom v teste na Univerzite chémie v Bratislave.

Otázka: Je peklo exotermické (uvoľňuje sa teplo) alebo je endotermické (absorbuje teplo) ?

Väčšina študentov opísala fungovanie a princíp Boylovho zákona.

Jeden študent ale napísal toto:

“Najprv musíme vedieť ako sa hmota pekla mení v čase. Preto potrebujeme poznať rýchlosť, ktorou duše do pekla prichádzajú a odchádzajú, čo je ale nepravdepodobné. Myslím, že môžeme s istotou predpokladať, že akonáhle sa duša do pekla dostane, už neodíde. Preto už duša nežije. Pre lepšiu predstavu koľko duší do pekla prichádza sa pozrime na jednotlivé náboženstvá v dnešnom svete. Väčšina náboženstiev hovorí, že ak nie ste členom ich cirkvi, pôjdete do pekla.

Vzhľadom k tomu, že na svete je viac ako jedno náboženstvo, a pretože ľudia nepatria do viac ako jednej cirkvi, môžeme predpokladať, že všetky duše skončia v pekle. S pôrodnosťou a úmrtnosťou môžeme očakávať, že počet duší v pekle bude exponenciálne rásť. Teraz sa pozrime na mieru zmeny objemu pekla, pretože Boylov zákon stanovuje, že teplota a tlak v pekle je rovnaké len ak sa bude úmerne rozširovať, a to závisí od počtu duší, ktoré prichádzajú.

To nám dáva len dve možnosti:

1. Ak sa peklo rozpína pomalšie ako duše doň vstupujú, potom sa teplota a tlak bude zvyšovať , čo zapríčiní jeho explóziu.

2. Ak sa peklo rozpína rýchlejšie ako doň duše vstupujú, potom bude teplota a tlak klesať, čo zapríčiní jeho zamrznutie.

Ako to teda je?

Ak vezmeme na vedomie slová, ktoré mi adresovala Teresa, prváčka na škole, že “skôr zamrzne peklo ako sa ja s tebou vyspím” a vezmeme do úvahy skutočnosť, že som s ňou spal minulú noc, potom je možnosť číslo 2 správna, a preto som si istý, že peklo je exotermické. V dôsledku mojej teórie, že peklo zamŕza, a teda už nemôže prijať ďalšie duše, čiže de-facto prestalo existovať a existuje už len nebo, čo aj preukázalo existenciu božskej bytosti lebo Teresa v noci kričala “Ó môj Bože!”

Tento študent dostal za svoju odpoveď A+

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Pamätáte sa ešte na Československú desaťkorunu? Pozrite sa, ako vyzerajú dievčatá z bankovky!

0

Na papierovej korune, ktorá v Československu predstavovala desať korún, boli zobrazené dve mladé dievčatá. Tvárami tejto koruny boli Marta Cisáriková a Margita Hlaváčiková. Táto koruna platila neuveriteľných 27 rokov. Jej predstaviteľky poznal každý.

Tieto, dnes už dospelé ženy, sa prednedávnom stretli a hovorili o vzniku bankovky. Jej tvorcom bola maliarka Mária Medvecká. Pochádza z Tvrdošína, kde má aj galériu.

Dievčatá zvečnila, keď mali obe desať rokov. Marta aj Margita boli nerozlučnými priateľkami, hoci ich život zavial inými smermi.

Margita žije v Trstenej. Odťahovala sa tam, pretože odtiaľ pochádza aj jej manžel. Marta zostala žiť v Tvrdošíne.

Dievčatá spomínali na dobu, keď ich maliarka zvečňovala. Pre deti to vôbec nebolo jednoduché. Kúsok svojho detstva si nepredstavovali posediačky v ateliéry. Voľné poobedia chceli tráviť vonku a hrať s ostatnými vonku hry.

Spomínali na to, ako ich maliarka musela uplácať sladkosťami, aby vydržali sedieť na mieste ešte o čosi dlhšie.

No malo to aj svetlú stránku. Niekedy ich vzala z vyučovania v škole, aby si nimi mohla pracovať alebo im za trpezlivosť dala koruny.

Samozrejme, kresba na bankovke musela byť schválená. Ministerstvo financií v Prahe ju aj povolilo a kresba putovala rovno do tlačiarní. Dievčatá priznali, že podľa nich mali najväčšiu radosť hrdí rodičia.

Dievča so šatkou je predstaviteľkou starej Oravy. Má na hlave šatku preto, lebo Margita mala krátke vlasy.

Druhá dievčina v pionierskej, s dlhými vlasmi v zapletených vrkočoch, znázorňuje príchod novej doby, ktorá nastala. Dôležitý je aj detail, že Marta drží štetec, ktorí si málokto všimne, keďže je zatienený kvetmi, ktoré ním opeľuje.

Ich podobu maliarka zachytávala neuveriteľné dva roky.

Dievčatá sa spolu v detstve neustále hrávali. Maliarka ich dobre poznala a to je aj možno dôvod, prečo si ich vybrala, ako tváre bankovky.

Marta aj Margita sú známe dodnes a tešia sa záujmu zberateľov. O ich podpisy žiadajú Slováci aj bratia Česi. Niektorí žiadatelia im v obálke pošlú aj známku, aby samé nemuseli platiť za ich spiatočné odoslanie. Obidve sa podpisujú priezviskami, ktoré mali ešte predtým, ako sa vydali.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Svokre som pripravil krásne prekvapenie, za ktoré mi vybozkávala ruky. Jej kúpeľnu som tak prerobil, až ju nespoznala

0

Mladý pár už nejakú tú dobu žil v dome spolu so svokrou a preto sa rozhodli presťahovať sa do vlastného bytu. Zať sa chcel svokre poďakovať a tak sa rozhodol opraviť jej bytové jadro, ktoré nebolo zrenovované už 20 rokov.

ремонт совмещенного санузла

Hoci bola rozlohou malá, zaťovi sa podarilo zariadiť ju tak, aby v nej nič nechýbalo.

Oprava kúpeľne

  1. Najskôr muž odstránil staré obkladačky a omietku. Výsledkom bolo takmer 8 odpadových vriec.

ремонт совмещенного санузла

  1. Vývody na vodu a ďalšie technické prvky boli umiestnené do špeciálne vybaveného výklenku.

ремонт совмещенного санузла

  1. Na omietnutú a zarovnanú stenu začal pokladať dlaždice. Pri tomto kroku sa zistilo, že muž má zmysel aj pre dizajn!

ремонт совмещенного санузла

  1. Priestor v kúpeľni rozšíril tak, že sa zbavil starej vane a vymenil ho za sprchový kút.

ремонт совмещенного санузла

  1. Všetko perfektne premyslené!

ремонт совмещенного санузла

  1. O týchto dlaždiciach vždy snívala…

ремонт совмещенного санузла

zdroj: takprosto.cc

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Šťastná matka pridala fotku s dieťaťom na internete. Nevedela aká nočná mora ju čaká…

0

Destiny Mantia sa zoznámila so svojim budúcim manželom, keď mala 15 rokov a on 16. už od prvého dňa vedeli, že sú si súdení. O tri roky neskôr sa vzali a čoskoro čakali dieťa.

V danom termíne sa im narodil chlapček Parker Lee. Manželia zbožňovali svojho prvorodenca a trávili s ním každý deň. 21-ročná Destiny nemala ani poňatia o tom, že jej život sa zmení na peklo.

Tehotenstvo prebehlo bez akýchkoľvek problémov. Parker Lee bolo želané dieťa a pár Mantia netrpezlivo očakával príchod dieťaťa.

V ten deň, kedy sa ukončil ženin šťastný život, neveštil nič zlého. Manžel Destiny vzal ju a ich syna na cestu. Syn, ktorý mal 15 mesiacov, spokojne spal v detskej sedačke, ktorá bola nastavená v protismere jazdy.

Mladá matka si pamätala prudký náraz a rachot. K vedomiu prišla až v nemocnici. Tam jej lekári povedali hroznú správu. Ako sa ukázalo, do auta Mantiových narazilo iné auto, ktoré šlo obrovskou rýchlosťou.

Parker Lee zomrel na mieste. O život Coriho bojovali lekári 24 hodín, ale muž zomrel v bezvedomí. V jednom okamihu sa zo šťastnej manželky a matky stala bezútešná vdova.

Neskôr sa ukázalo, že za volantom druhého automobilu sedela žena. Vypila množstvo drinkov na svadbe priateľa a potom si sadla za volant, zničila nie len seba, ale aj mladú rodinu Mantiových.

Po uplynutí jedného roku od automobilovej tragédie, Destiny uverejnila na sieti odvolanie sa k ľuďom. Vyzývala všetkých ľudí, aby si nesadali za volant, keď nie sú triezvi.

„Je to egoistické, že si ona sadla za volant po požití alkoholu, zabila môjho 15-mesačného syna a neskôr manžela. V ten deň sa môj život rozbil na tisíc kusov. Keby vtedy niekto zastavil tú ženu, bolo by všetko v poriadku.

Nedovoľte príbuzným a priateľom riadiť auto, keď sú opití. Opilci za volant nepatria!“ tieto slová vdovy, ktorá stratila syna a manžela, šokoval celý svet.

Je ťažké si predstaviť presvedčivý dôkaz trestného činu riadenia pod vplyvom alkoholu. Priestupky daných motoristov ničia rodiny, zabíjajú a mrzačia nevinných ľudí. Pokiaľ ide o mňa, výzva nešťastnej Destiny je viac než oprávnená.

A čo si myslíte vy o tomto príbehu? Podeľte sa o svoj názor v komentároch.

zdroj:hurriyet.com.tr

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Navždy odišla obľúbená lekárka, ktorá pomohla tisíckam pacientov. Ľudia si ju nevedeli vynachváliť

0

V čakárňach v Krupine dnes už nik nesedí. Dvere ambulancie, na ktoré boli pacienti roky zvyknutí, ostali zatvorené.

Smrť dermatovenerologičky MUDr. Alexandry Novej neznamená len osobnú stratu. Znamená aj praktický kolaps starostlivosti v celom regióne.

Keď jeden človek drží celý systém

MUDr. Alexandra Nová bola v Krupine dlhé roky jedinou kožnou lekárkou. Ambulancia fungovala vďaka nej – bez náhrady, bez paralelnej alternatívy. Keď v decembri ochorela a ambulancia sa 9. decembra 2025 zatvorila. Akútne prípady prevzala Fakultná nemocnica F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, kde pacientov ošetrujú MUDr. Ján Švec a MUDr. Milan Urbáni informuje zoznam.sk. Ticho po poslednej rozlúčke

Posledná rozlúčka s MUDr. Novou sa konala v piatok 9. januára 2026 v Dome smútku v Hliníku nad Hronom. Zúčastnili sa na nej kolegovia, pacienti aj ľudia, ktorí ju poznali mimo ambulancie.

Spomienky, ktoré sa neviažu len na diagnózy

Ľudia na MUDr. Novú nespomínajú ako na lekárku, ktorá rýchlo vybavovala pacientov. Spomínajú na pokoj, trpezlivosť a ochotu vysvetľovať.

Peter (45) hovorí, že práve ona ho presvedčila, aby neodkladal vážny kožný problém. „Iný lekár by ma možno len poslal domov s masťou. Ona mi vysvetlila, prečo to netreba brať na ľahkú váhu.“

Lucia (32) si spomína na ľudský prístup: „Nebola povýšená. Rozprávala sa normálne, ako s človekom, nie ako s kartou v systéme.“

Tieto spomienky dnes znejú ešte silnejšie, keď už neexistuje miesto, kde by sa mohli zopakovať.

MUDr. Alexandra Nová zomrela 6. januára 2026 vo veku nedožitých 63 rokov.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Verified by MonsterInsights