Mnohí Slováci otvorili list od Sociálnej poisťovne s očakávaním, že sa dozvedia, aký dôchodok ich v budúcnosti čaká. Namiesto toho však časť z nich zostala zaskočená. V prognózach totiž objavili chýbajúce roky poistenia alebo obdobia, ktoré podľa nich mali byť započítané.

Výsledok? Pobočky Sociálnej poisťovne v posledných dňoch zažívajú mimoriadny nápor klientov. Ľudia chcú vedieť, či ich budúci dôchodok nie je ohrozený a či sa nestala chyba v evidencii.

Najväčšie otázniky vyvolali odpracované roky

Dôchodkovú prognózu dostalo približne 3,4 milióna poistencov. Dokument obsahuje tri kľúčové údaje – predpokladaný termín odchodu do dôchodku, odhad jeho výšky a počet rokov dôchodkového poistenia, ktoré má poisťovňa zaevidované.

Práve posledná časť vyvolala najviac otázok. Niektorí poistenci si všimli, že v evidencii chýbajú určité obdobia ich pracovného života. Minister práce Erik Tomáš však tvrdí, že vo väčšine prípadov nejde o dôvod na obavy.

„Pobočky Sociálnej poisťovne v týchto dňoch čelia obrovskému náporu, čo len svedčí o tom, že ľudia sa naozaj začali zaujímať o tom, aký dôchodok v budúcnosti dostanú,“ zhodnotil minister.

Chyba nemusí byť na strane poisťovne

Podľa rezortu práce za mnohými nezrovnalosťami nestoja chyby Sociálnej poisťovne. Dôvodom býva najmä to, že niektorí zamestnávatelia v minulosti neodovzdali evidenčné listy dôchodkového poistenia.

Ak tieto dokumenty chýbajú, niektoré odpracované roky sa v prognóze nemusia objaviť. Zamestnávatelia majú po zmene zákona povinnosť chýbajúce údaje doplniť do konca tohto roka.

Ak firma už zanikla, Sociálna poisťovňa môže podklady vyhľadávať v archívoch. V niektorých prípadoch však musí potrebné dokumenty doložiť aj samotný občan.

Zabudnuté štúdium či vojenská služba

Nezaevidované obdobia sa netýkajú iba zamestnania. Chýbať môžu aj roky štúdia pred rokom 2004 alebo povinnej vojenskej služby.

Pri vysokoškolskom štúdiu často postačuje diplom. Pri stredných školách je situácia zložitejšia, keďže sa v minulosti menila dĺžka povinnej školskej dochádzky.

„Niektorým môžeme započítať tri, niektorým dva roky, a tam už je asi potrebná spolupráca s občanom samotným,“ vysvetlil Erik Tomáš.

Prudko vzrástol záujem o online služby

Dôchodkové prognózy mali ešte jeden efekt. Výrazne vzrástol záujem o digitálne služby poisťovne.

Len počas mája požiadalo o elektronický účet poistenca 30-tisíc ľudí a mobilnú aplikáciu si aktivovalo ďalších 40-tisíc poistencov.

„V elektronickom účte poistenca a v apke Sociálnej poisťovne si ľudia môžu online sledovať výšku svojho dôchodku,“ pripomenul minister.

Erik Tomáš zároveň vyzval mladších poistencov, aby nepodliehali panike a s návštevou pobočiek sa neponáhľali. Prednosť by podľa neho mali dostať ľudia vo veku 50 rokov a viac, ktorých sa dôchodok týka najskôr.

Starší poistenci budú dostávať dôchodkovú prognózu každý rok. Ľudia mladší ako 50 rokov ju dostanú raz za päť rokov.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Niektorí rodičia sa obávajú nákupných centier, ihrísk či školských chodieb viac než lekárskych vyšetrení. Nie preto, že by ich deti boli nebezpečné. Ale preto, že nikdy nevedia, kedy sa stretnú s nepochopením okolia.

Pre rodiny detí s poruchou autistického spektra sú podobné situácie súčasťou bežného života. Kým okoloidúci vidia dieťa, ktoré kričí alebo sa hádže o zem, rodič neraz sleduje dôsledok silného preťaženia, ktoré dieťa nedokáže ovládnuť.

Nie každý záchvat je prejav nevýchovy

Autizmus patrí medzi neurovývinové poruchy, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým človek vníma svet. Niektoré deti sú mimoriadne citlivé na zvuky, svetlo, dotyky či nečakané zmeny.

Aj obyčajná situácia môže vyvolať silnú reakciu. Hluk, dav alebo náhly zvuk môžu spôsobiť senzorické preťaženie. Dieťa potom môže plakať, kričať, utekať alebo sa snažiť ublížiť samo sebe.

S podobnou skúsenosťou sa nedávno podelila mama zo Žiliny, ktorá opisovala náročný nákup so svojím sedemročným synom Kubkom.

Namiesto pomoci prišli poznámky

Podľa jej slov sa situácia vyhrotila pri pokladni po páde košíka. Chlapec dostal silný záchvat a jeho mama sa ho snažila upokojiť a zároveň zabrániť tomu, aby si ublížil.

Najťažšie však podľa nej nebolo správanie syna, ale reakcie ľudí naokolo.

„A reakcia okolia? Myslíte, že sa niekto opýtal, či nepotrebujem pomôcť? Kdeže. Ľudia na nás pozerali s takým odporom a opovrhnutím, akoby sme boli nejaká spodina,“ opísala žena.

Dodala, že podobné skúsenosti nezažila prvýkrát. Nepríjemné pohľady, odsudzovanie a poznámky podľa nej prichádzajú aj na ihriskách a iných verejných miestach.

Problém nekončí za dverami obchodu

Rodičia detí s autizmom často upozorňujú, že ich najväčším problémom nebýva diagnóza, ale bariéry vytvorené spoločnosťou.

Mama zo Žiliny opisuje aj komplikácie v škole. Tvrdí, že napriek odporúčaniam odborníkov sa jej syn nedokázal zaradiť do bežného systému vzdelávania a napokon prešiel na domáce vzdelávanie.

„Sme unavení. Strašne unavení. Nielen z diagnózy, ale hlavne z tohto prehnitého systému a našej nátury,“ napísala.

Podľa nej sa deti ako Kubko príliš často stretávajú s tým, že ich okolie vníma ako problém namiesto človeka, ktorý potrebuje viac pochopenia.

Jedno gesto dokáže zmeniť celý deň

Existuje však aj druhá tvár spoločnosti. Na sociálnych sieťach sa objavila skúsenosť inej mamy autistického chlapca, ktorej počas nákupu pomohol neznámy muž. Ponúkol jej pomoc pri pokladni a chlapcovi daroval antistresovú hračku.

Práve takéto momenty podľa rodičov ukazujú, že rozdiel medzi odsúdením a pochopením býva veľmi malý.

„Prosím vás, ľudia, keď uvidíte v obchode alebo na ulici dieťa, ktoré vrieska, plače alebo sa hádže o zem, nesúďte hneď jeho rodičov. Možno nevidíte nevychované dieťa. Možno práve vidíte dieťa s autizmom, ktoré bojuje s vlastným preťaženým svetom,“ odkázala mama.

Podľa nej trocha empatie nestojí nič. Pre rodinu, ktorá podobné situácie zažíva denne, však môže znamenať oveľa viac, než si väčšina ľudí uvedomuje.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Mnohí seniori si počas dôchodku privyrábajú, aby si zlepšili rodinný rozpočet. Niektorí pracujú len niekoľko mesiacov v roku, iní si občas privyrobia na dohodu. Práve táto skupina však často prehliadne možnosť získať späť peniaze, ktoré im boli počas roka strhnuté zo mzdy.

Nejde pritom o sociálnu dávku ani o mimoriadny príspevok. Reč je o daňovom preplatku, ktorý môže v niektorých prípadoch predstavovať aj viac než 546 eur.

Seniori nemusia podať priznanie, no často sa im to oplatí

Pracujúci dôchodcovia, ktorí si v roku 2025 privyrábali a zamestnávateľ im zrážal preddavky na daň, môžu požiadať o ich vrátenie. Platí to najmä pre tých, ktorých celkový príjem zo zamestnania neprekročil sumu 2 876,90 eura.

Práve tu vzniká paradox. Hoci títo ľudia nemajú povinnosť podať daňové priznanie, jeho dobrovoľné podanie môže znamenať návrat stoviek eur.

foto:pexels

Ak si senior o preplatok nepožiada, peniaze mu automaticky zaslané nebudú.

Aj krátka práca môže priniesť nečakané peniaze

Situácia sa najčastejšie týka starobných a predčasných dôchodcov, ktorí si popri poberaní penzie privyrábali na pracovnú zmluvu alebo dohodu.

Výška vrátenej sumy závisí od toho, koľko zarobili a aké preddavky na daň im zamestnávateľ odviedol. V praxi môže ísť o desiatky, ale aj stovky eur.

Napríklad dôchodca, ktorý počas roka zarobil 2 100 eur a zo mzdy mu bolo zrazených 399 eur na dani, môže po splnení podmienok získať späť celú túto sumu.

Treba však myslieť na to, že daňový úrad nevracia preplatky nižšie ako 5 eur.

Peniaze späť nezabezpečí zamestnávateľ

Mnohí seniori sa spoliehajú na to, že všetko vybaví zamestnávateľ prostredníctvom ročného zúčtovania. Odborníci však upozorňujú, že v prípade daňového preplatku môže byť výhodnejšie podať si vlastné daňové priznanie.

Ak mal dôchodca príjmy výlučne zo zamestnania alebo dohôd, využíva sa daňové priznanie typu A. Potrebovať bude potvrdenie o zdaniteľných príjmoch od zamestnávateľa. Údaje z neho následne prepíše do formulára a zároveň označí spôsob, akým chce peniaze dostať späť – na bankový účet alebo poštovou poukážkou.

V prípade, že mal aj ďalšie zdaniteľné príjmy, napríklad z podnikania či prenájmu nehnuteľnosti, podáva sa daňové priznanie typu B.

Rozhodujú aj termíny

Riadny termín na podanie daňového priznania za rok 2025 uplynul 31. marca 2026. Čas navyše však získali tí, ktorí si podanie vopred odložili.

V takom prípade bolo možné priznanie podať do 30. júna 2026. Daňovníci s príjmami zo zahraničia mohli lehotu predĺžiť až do 30. septembra 2026.

Pre mnohých pracujúcich dôchodcov tak môže byť kontrola minuloročných príjmov jednoduchým spôsobom, ako získať späť vlastné peniaze. Niekedy totiž stačí jeden formulár a niekoľko minút administratívy, aby sa stovky eur nevrátili štátu, ale späť seniorom.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Klimatizované kancelárie sa opäť stanú nedostatkovým tovarom a ventilátory sa budú vypredávať rýchlejšie než zmrzlina počas horúceho popoludnia. Slovensko čaká niekoľko dní, ktoré preveria trpezlivosť aj odolnosť obyvateľov. Predpovede naznačujú, že nás zasiahne najvýraznejšia vlna horúčav od začiatku roka.

Najhoršie pritom nemusí prísť cez víkend.

Tropické dni sa vracajú vo veľkom štýle

Po relatívne znesiteľnom začiatku týždňa začne teplota postupne stúpať. Už vo štvrtok 18. júna sa v najteplejších oblastiach Slovenska môže dostať približne na 31 °C. Za prílevom tepla stojí veľmi teplý vzduch prúdiaci od juhozápadu Európy.

V piatok sa situácia ešte viac vyostrí. Očakáva sa prevažne slnečné počasie a denné maximá by sa mali pohybovať od 27 do 34 °C. Pre mnohých to bude prvý skutočný kontakt s tým, čo meteorológovia označujú za tropické dni.

Víkend preverí, kto zvláda leto najlepšie

Ak ste plánovali väčšie fyzické aktivity alebo dlhý pobyt na priamom slnku, možno bude rozumnejšie upraviť program. Už v sobotu by sa v najteplejších regiónoch mohli teploty priblížiť k hranici 35 °C, pričom lokálne môžu vystúpiť až na 36 °C.

Nedeľa má priniesť ďalšie zintenzívnenie horúčav. Predovšetkým na juhu a západe Slovenska sa môžu maximá pohybovať okolo 37 °C. Takéto hodnoty predstavujú zvýšené riziko pre seniorov, malé deti a ľudí pracujúcich vonku.

Vrchol horúčav môže prísť až po víkende

Hoci sa víkendové teploty budú zdať extrémne, vrchol tejto vlny sa môže dostaviť až začiatkom budúceho týždňa. Práve pondelok a utorok majú byť dňami, keď sa Slovensko priblíži k svojim tohtoročným maximám.

V niektorých oblastiach by teplomery mohli ukázať hodnoty okolo 38 °C. Ak sa predpovede naplnia, pôjde o najvyššie teploty zaznamenané v tomto roku.

Slovenské mestá navyše nie sú na dlhodobé extrémy ideálne pripravené. Rozpálený asfalt, minimum tieňa a prehriate byty dokážu pocitovú teplotu ešte zvýšiť.

Po spaľujúcich dňoch môže prísť prudký obrat

Extrémne horúčavy by nemali trvať dlho. Meteorologické modely naznačujú, že po vlne tropických dní by sa nad naše územie mohol dostať studený front.

S ním sa spája aj riziko silných búrok, ktoré môžu priniesť prudký vietor, intenzívne zrážky a lokálne škody. Počasie tak v priebehu niekoľkých dní predvedie dva úplne odlišné extrémy – od spaľujúceho tepla až po dynamické búrkové systémy.

Jedno je však isté. Fľaša s vodou, pobyt v tieni a obmedzenie pobytu na slnku počas obedňajších hodín budú v najbližších dňoch patriť medzi najdôležitejšie odporúčania.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Niektoré príbehy sa počúvajú len s veľkým vypätím. Nejde o čísla ani vojenské analýzy, ale o ľudí, ktorí opisujú okamihy, na ktoré sa nedá zabudnúť. Práve takéto výpovede sa dostali do centra pozornosti po tom, čo ich zdieľal herec Juraj Loj.

Jeho stručný komentár vyvolal silné reakcie. Dôvodom však nebola samotná formulácia, ale obsah reportáže o ženách, ktoré podľa vlastných slov prežili ruské zajatie počas vojny na Ukrajine informuje kokteil.azet.sk.

Známy herec upriamil pozornosť na bolestivé svedectvá

Juraj Loj nepatrí medzi osobnosti, ktoré pravidelne komentujú spoločenské dianie. O to väčší ohlas vyvolalo, keď na sociálnej sieti zdieľal reportáž Českej televízie.

K príspevku pripojil len krátky odkaz: „Pre všetkých rusofilov.“

Materiál odvysielala relácia Reportéri ČT 1. júna. Priniesla výpovede piatich ukrajinských žien, ktoré opisovali udalosti zo svojho zajatia. Autorka reportáže Barbora Maxová priznala, že už samotné počúvanie týchto príbehov bolo mimoriadne náročné.

„Každý príbeh sám o sebe je ťažké počúvať. Dať ich vedľa seba je ešte ťažšie,“ uviedla.

Niektoré spomienky zostávajú nezmazateľné

Jednou z protagonistiek reportáže bola Olha, ktorá hovorila o ponižovaní a podmienkach, v ktorých sa ocitla.

„Musela som s putami na rukách vykonávať potrebu. Samozrejme som nemohla v prítomnosti cudzích mužov nič robiť. Kvôli tomu som mala veľké problémy, deväť dní som nezvládla ísť na toaletu,“ opísala.

Jej svedectvo sa dotklo aj údajného mučenia elektrickým prúdom a bezmocnosti pri pohľade na utrpenie vlastného syna.

„Je to strašné, keď počujete, ako mučia vášho syna. On tam, chudák, plakal, prosil, aby mu neubližovali, aby ho nebili,“ spomínala.

Strach sa netýkal len vlastného života

Marjana prehovorila o hrozbách smerujúcich k jej dieťaťu. Tvrdila, že jej naznačovali, že syn môže skončiť v ruskom detskom domove.

„Hrozili, že pôjdem do jednej z ruských kolónií a dieťa pošlú do detského domova,“ povedala.

Tieto výpovede ukázali, že súčasťou skúseností zajatých žien mal byť aj psychický nátlak, vyhrážky a obavy o najbližších.

Ženy prehovorili aj o sexuálnom násilí

Medzi najťažšie momenty reportáže patrili opisy sexuálneho násilia. Olena tvrdila, že sa stala obeťou znásilnenia a následného zastrašovania.

„A potom ma zbili, znásilnili. Vytiahli ma von za vlasy, vodili po poli a ukazovali na nejaké kopčeky, na hroby a hovorili, že tam už ležia ženy ako ja,“ uviedla.

V reportáži vystúpila aj Iryna, zakladateľka organizácie SEMA Ukraine, ktorá združuje ženy so skúsenosťou so sexuálnym násilím počas vojny.

„Bola som zbitá, znásilnená a mala som veľké šťastie, že nevykonali ten rozsudok, ktorý vyniesli. Mala som byť zastrelená, ale až po tom, čo ma znásilnia,“ povedala.

Práve tieto svedectvá boli dôvodom, prečo sa Juraj Loj rozhodol reportáž posunúť ďalej. V centre pozornosti tak nezostal herec ani jeho stručný komentár, ale ženy, ktoré sa rozhodli hovoriť o skúsenostiach, ktoré podľa ich slov zanechali celoživotné následky.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

To, čo malo byť obyčajným pondelkovým ránom, sa v Trenčíne zmenilo na miesto policajného vyšetrovania. Čerpacia stanica, kde si ľudia bežne kupujú rannú kávu alebo tankujú cestou do práce, sa stala terčom streľby.

Neznámy muž mal v skorých ranných hodinách vystreliť na budovu prevádzky a následne bez stopy zmiznúť. Prípadom sa už zaoberajú kriminalisti. O motíve páchateľa zatiaľ neexistujú žiadne oficiálne informácie.

Nešlo o konflikt na ulici, ale o útok na budovu

Podľa doterajších zistení sa incident odohral v pondelok nadránom na jednej z čerpacích staníc v Trenčíne. Podozrivý muž prišiel k objektu a vystrelil smerom na vstup do budovy.

Najmenej jeden projektil zasiahol vchodové dvere. Práve poškodené sklo sa neskôr objavilo aj na fotografii, ktorú zverejnila polícia.

Zatiaľ nie je jasné, či boli v čase streľby vo vnútri zamestnanci alebo zákazníci. Potvrdené však je, že po výstrele sa podozrivý z miesta okamžite vzdialil.

Polícia nasadila všetky dostupné sily

Po prijatí oznámenia vyrazili na miesto policajné hliadky. Situáciu si následne prevzal vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne.

Polícia na sociálnej sieti uviedla, že páchateľ použil dlhú strelnú zbraň. Dodala tiež, že po mužovi intenzívne pátra.

„Dnes v skorých ranných hodinách došlo na ČS v Trenčíne k incidentu, pri ktorom doposiaľ neznámy páchateľ vystrelil z dlhej strelnej zbrane do vchodových dverí ČS,“ informovala polícia.

Vyšetrovatelia na mieste zabezpečovali stopy a vykonávali procesné úkony potrebné na objasnenie prípadu.

Odpovede zatiaľ chýbajú

Najväčšou otázkou zostáva dôvod útoku. Vyšetrovatelia zatiaľ neoznámili, čo mohlo streľbe predchádzať ani či išlo o náhodný čin alebo cielený útok.

Nie je známe ani to, či sa polícii podarilo identifikovať podozrivého. Informácie o prípadnom zadržaní doposiaľ nezverejnila.

Priestor čerpacej stanice bol po incidente uzavretý. Policajti pokračujú v dokumentovaní prípadu a preverujú všetky možné verzie udalostí.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Predstava pokojného odchodu do dôchodku sa môže rýchlo rozplynúť. Niektorí ľudia totiž tesne pred penziou zistia, že štát neeviduje všetky roky ich práce. Iným chýbajú dôležité dokumenty alebo narazia na zdĺhavé preverovanie údajov zo zahraničia. Výsledkom býva stres, neistota a v krajnom prípade aj dlhé mesiace bez očakávaného príjmu.

Mnohí začnú riešiť dôchodok až v čase, keď sa blíži ich posledný deň v zamestnaní. Odborníci však odporúčajú začať s prípravou aspoň rok pred plánovaným odchodom do penzie píše portál kanal1.sk.

Nestačí veriť, že systém eviduje všetko správne

Častou chybou je presvedčenie, že údaje v systéme sú automaticky úplné. V praxi sa objavujú nezapočítané obdobia práce, chýbajúce brigády či problémy s evidenciou zamestnávateľov, ktorí už neexistujú.

foto:pexels

Každý poistenec si môže preveriť, aké informácie o ňom vedie Sociálna poisťovňa. V elektronických službách nájde prehľad o:

• odpracovaných rokoch,
• evidovaných príjmoch,
• zaplatenom poistnom,
• prípadných chýbajúcich obdobiach poistenia.

Ak sa objavia nezrovnalosti, treba konať čo najskôr. Pri oprave údajov môžu pomôcť:

• pracovné zmluvy,
• zápočtové listy,
• výplatné pásky,
• potvrdenia od zamestnávateľov,
• doklady z úradu práce.

Staré doklady môžu rozhodnúť o výške dôchodku

Najväčšie komplikácie sa často týkajú období práce pred rokom 2004. Elektronické databázy vtedy ešte nefungovali a časť údajov sa evidovala iba na papieri.

Ľudia preto neraz prehľadávajú rodinné archívy či štátne registre, aby našli potrebné dokumenty. Čím neskôr problém odhalia, tým náročnejšie býva jeho riešenie.

O dôchodok treba požiadať

Dosiahnutie dôchodkového veku neznamená automatické priznanie penzie. O starobný dôchodok je potrebné požiadať osobne. Vo väčších mestách môžu byť termíny na pobočkách obsadené aj niekoľko týždňov dopredu.

K žiadosti si treba pripraviť najmä:

• občiansky preukaz,
• rodné listy detí,
• doklady o štúdiu,
• vojenskú knižku,
• potvrdenia o zamestnaní,
• dokumenty o práci v zahraničí,
• údaje z druhého piliera.

Práve práca v zahraničí často predlžuje celý proces. Komunikácia medzi úradmi môže trvať niekoľko mesiacov.

Rozhodnutie, ktoré ovplyvní budúcnosť

Mnohí zvažujú aj predčasný dôchodok, ten však znamená trvalé zníženie penzie.

Za každých začatých 30 dní skoršieho odchodu sa dôchodok kráti o 0,5 percenta. Pri odchode o rok skôr môže človek prísť približne o šesť percent dôchodku mesačne až do konca života.

Odchod do dôchodku preto netreba podceniť. Ide o jedno z najdôležitejších finančných rozhodnutí v živote. Včasná kontrola údajov môže rozhodnúť o tom, či človek vstúpi do novej etapy pokojne, alebo bude ešte mesiace bojovať s byrokraciou. Niektorí totiž na svoje rozhodnutie čakali aj celý rok bez pravidelného príjmu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ešte pred niekoľkými týždňami sa o Antonínovi Pašekovi hovorilo najmä v súvislosti s pokutou, ktorá pobúrila verejnosť. Dnes sa jeho meno spája s úplne iným príbehom. Majiteľ obľúbeného stánku s langošmi v Kvetoslavove zomrel vo veku 50 rokov a zanechal za sebou rodinu, zákazníkov aj podnik, ktorý bol pre mnohých symbolom poctivej práce.

Muž, ktorého si ľudia pamätajú pre jeho otvorenosť a pracovitosť, prehral boj s vážnymi zdravotnými problémami. Jeho blízki teraz čelia nielen bolesti zo straty, ale aj otázke, čo bude ďalej s prevádzkou, ktorú celé roky budoval.

Smrť, na ktorú rodina nebola pripravená

Podľa slov jeho otca sa Antonín dlhodobo liečil s cirhózou pečene. Ide o ochorenie, pri ktorom dochádza k nezvratnému poškodeniu pečeňového tkaniva. Hoci podľa rodiny už približne dvadsať rokov nepil alkohol, zdravotné následky z minulosti sa napokon prejavili.

Jeho stav sa začal výrazne zhoršovať. Pridali sa problémy s obličkami a neskôr aj zápal pľúc. Kombinácia viacerých ochorení bola pre organizmus príliš veľkou záťažou.

„Mal cirhózu pečene. Asi dvadsať rokov nepil alkohol, ale následky z minulosti sa napokon prejavili. Postupne mu začali zlyhávať obličky a do toho sa pridružil aj zápal pľúc. Keď sa všetky tieto problémy spojili, jeho stav sa veľmi rýchlo zhoršoval,“ opísal jeho otec.

Z nemocnice chcel odísť domov

Rodina zároveň priznala, že Antonín spočiatku odmietal zostať v nemocnici. Veril, že sa jeho zdravotný stav podarí zvládnuť aj doma.

„Podpísal reverz a odišiel. Veril, že to zvládne doma. V sobotu sme ho opäť viezli na pohotovosť, ale ani vtedy nechcel zostať v nemocnici. Nakoniec ho v pondelok musela odviezť sanitka, pretože jeho stav sa výrazne zhoršil,“ spomínal jeho otec.

Lekári neskôr rodinu pripravili na najhoršie. Naznačili, že vyhliadky nie sú priaznivé a odporučili blízkym, aby prišli za Antonínom.

„Večer nám telefonovali z nemocnice a povedali, že sa jeho stav prudko zhoršuje a že by sme mali prísť. Prišli sme v utorok ráno, a to už nevnímal, bol mimo. Prišli sme ešte poobede. V náručí mi zomrel,“ povedal.

Potom dodal vetu, ktorá zasiahla mnohých ľudí:

„Zomrel mi v náručí.“

Z pokuty sa stala celoslovenská téma

Mnohí si Antonína Pašeka spájajú s prípadom pokuty vo výške 1 500 eur, ktorú dostal za pochybenie súvisiace s pokladničným dokladom. Prípad vyvolal rozsiahlu verejnú diskusiu o primeranosti sankcií.

„Rozplakal som sa. Čo som mal robiť? Mám päťdesiat rokov a rozplakal som sa. Ľudia si myslia, že za pár dní zarobím tisíce eur a že som boháč. Pravda je však úplne iná. Mám auto na leasing, dom potrebuje opravy a každý deň pracujem štrnásť hodín. Šesť dní v týždni som v robote,“ hovoril vtedy podnikateľ.

Pokuta bola napokon zrušená. Finančná správa priznala procesné pochybenia a jej prezident Jozef Kiss sa Antonínovi osobne ospravedlnil.

Rodina rieši budúcnosť podniku

Po smrti známeho langošára zostala rodina pred náročnou úlohou. Prevádzka bola hlavným zdrojom príjmu a Antonín bol jej jediným oficiálnym majiteľom.

Jeho blízki sa preto popri prípravách poslednej rozlúčky snažia zabezpečiť, aby podnik mohol fungovať aj naďalej. Veria, že miesto, ktoré si získalo priazeň množstva zákazníkov, nezanikne.

Posledná rozlúčka s Antonínom Pašekom sa uskutoční v piatok 12. júna.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Namiesto radostného oznamu o príchode nového života tentoraz prevládajú otázky a očakávanie. V bratislavskom Národnom ústave detských chorôb sa narodili siamské dvojčatá – mimoriadne vzácny jav, s ktorým sa lekári stretávajú len výnimočne. O ich zdravotnom stave zatiaľ verejnosť veľa nevie. Isté je len to, že o deti sa od prvých chvíľ stará tím odborníkov.

Práve nasledujúce dni môžu rozhodnúť o ďalšom vývoji situácie. Pri siamských dvojčatách totiž nejde len o samotný pôrod. Rozhodujúce je, aké orgány deti zdieľajú a či bude v budúcnosti možné ich oddelenie.

Každý takýto prípad je skúškou pre medicínu

K narodeniu dvojčiat došlo v utorok 9. júna. Na pôrode sa podieľali odborníci z Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Nemocnica zatiaľ nezverejnila podrobnosti o zdravotnom stave novorodencov. Nie je známe ani to, v akej oblasti tela sú deti zrastené alebo aký bude ďalší postup lekárov.

ilustračná fotka

Vzácnosť, ktorú väčšina lekárov nikdy nezažije

Siamské dvojčatá patria medzi najzriedkavejšie vrodené vývojové anomálie. Vznikajú v období raného vývoja embrya, keď sa jednovaječné dvojčatá úplne neoddeliа.

Takéto pôrody sú mimoriadne ojedinelé. Odborné údaje uvádzajú, že siamské dvojčatá sa rodia približne raz na 50- až 60-tisíc pôrodov.

Mnohí zdravotníci sa počas celej svojej kariéry s podobným prípadom nestretnú. Každý z nich si preto vyžaduje individuálny prístup a spoluprácu viacerých špecialistov.

Najťažší boj často prichádza po narodení

Hoci moderná medicína zaznamenala výrazný pokrok, prognózy pri siamských dvojčatách bývajú stále veľmi vážne.

Štatistiky ukazujú, že viac ako polovica takýchto detí sa narodí mŕtva. Ďalších približne 35 percent neprežije prvých 24 hodín života.

Ak novorodenci prekonajú najkritickejšie obdobie, lekári následne posudzujú možnosti ďalšej liečby. Kľúčové je zistiť, ktoré orgány majú spoločné a či by prípadné chirurgické oddelenie mohlo byť bezpečné.

Dni plné neistoty

Príbeh novonarodených detí z Bratislavy sa len začína písať. Zatiaľ nie je jasné, aké výzvy prinesú najbližšie dni a týždne.

Ide o udalosť, ktorá sa na Slovensku objavuje len výnimočne. Za odbornými termínmi a medicínskymi postupmi sa pritom skrývajú rodičia čakajúci na každú správu a lekári, ktorí robia všetko pre to, aby dali deťom čo najväčšiu šancu na život.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂