Liberáli zo strany Sloboda a Solidarita vyzývajú opozičných partnerov, aby sa dištancovali od vládnej strany Smer-SD. Podľa Branislava Gröhlinga súčasná vláda Roberta Fica vedie Slovensko do zahraničnopolitickej izolácie a prehlbuje ekonomické problémy.

Kritika sa týka najmä pripravovanej novely Ústavy SR, ktorú SaS označuje za pokus odviesť pozornosť od reálnych výziev – ako sú krízové stavy v zdravotníctve, upadajúca infraštruktúra či stagnujúce hospodárstvo.

Národná identita verzus európske hodnoty?

Najspornejším bodom novelizácie ústavy je podľa SaS kladenie dôrazu na slovenskú národnú identitu na úkor princípov Európskej únie. Branislav Gröhling upozorňuje, že podobné kroky môžu viesť k odklonu Slovenska od hodnôt EÚ a oslabiť právny štát.

SaS preto apeluje na opozičné subjekty, predovšetkým KDH a hnutie Slovensko, aby sa jasne postavili proti návrhu, ktorý môže podľa ich slov ohroziť demokratický charakter krajiny. Výzva smeruje aj k strane Hlas-SD, ktorá sa k téme doteraz jednoznačne nevyjadrila.

Kolíková bije na poplach: Hrozí narušenie právneho štátu

K obavám sa pridala aj exministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá považuje ústavné zmeny za zásah do demokratických mechanizmov. Pripomína tiež Ficovu náklonnosť k autoritárskym režimom ako Čína a Vietnam, čo podľa nej vzbudzuje oprávnené obavy o smerovanie Slovenska.

Kolíková navyše vyzvala predsedu Ústavného súdu, aby aktívne vstúpil do debaty o novelizácii ústavy a verejne prezentoval postoj inštitúcie. Zdôraznila, že cieľom zmeny nemá byť riešenie kultúrno-etických otázok, ale stabilita právneho rámca.

KDH reaguje: Potrebujeme diskusiu, nie konfrontáciu

Na iniciatívu SaS reagovalo Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré sa ohradilo voči ostrej kritike liberálov. Tvrdia, že SaS cielene vytvára napätie a ich argumenty považujú za účelové.

KDH zdôrazňuje, že sa hlási k demokratickým a proeurópskym hodnotám a odmieta interpretáciu, že návrh novely smeruje k autoritárstvu. Naopak, pozýva všetky opozičné strany k účasti na rokovaniach, kde môžu spoločne uplatniť svoj vplyv a presadzovať kresťanské a civilizačné hodnoty.

Hnutie zároveň pripomína, že diskusia o ústavných právach, vrátane slobody vierovyznania, je legitímnou súčasťou parlamentného procesu – a nie dôvod na ostrú polarizáciu opozície.

Politická šachovnica sa premiešava

Debata o ústavných zmenách neotvára len právne otázky, ale aj nové mocenské pozície v rámci opozície. Namiesto jednotného postupu sa čoraz častejšie rysujú odlišné stratégie a hodnotové prieniky, ktoré môžu v blízkej budúcnosti zmeniť rozloženie síl v parlamente. Vývoj ukáže, kto si udrží dôveru proeurópskeho voliča – a kto bude len ticho asistovať pri premene politického kurzu krajiny.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Diskusia v relácii TN live priniesla ostré vyjadrenia o budúcnosti trinástych dôchodkov, sankciách voči Rusku aj o pozícii Slovenska v Európskej únii.

Minister investícií Samuel Migaľ (nominant SNS) pripustil, že kým sa verejné financie nedajú do poriadku, výplata 13. dôchodkov by sa mala obmedziť.

„Viem si predstaviť, že by prišlo obmedzenie dôchodkov, kým neskonsolidujeme financie. A možno ich radšej navyšovať. Mnohí dôchodcovia sa 13. dôchodkov pre svoj vysoký vek nedožijú,“ povedal Migaľ.

Na 13. dôchodky si podľa ministra mal štát najprv našetriť

Migaľ sa v debate postavil za myšlienku dôchodkového zabezpečenia, no zároveň kritizoval súčasný model.

Tvrdí, že trináste dôchodky mali byť zavedené až na konci funkčného obdobia vlády, nie hneď v prvých rokoch. „Prikrývať sa máme len takou perinou, na akú máme,“ dodal.

Z dlhodobého hľadiska by podľa neho bolo rozumnejšie zvyšovať riadne dôchodky – podľa toho, koľko si štát môže dovoliť. S týmto postojom súhlasil aj Martin Dubéci (PS), ktorý sa v relácii zhodol, že „Slováci majú 12 malých dôchodkov a práve tie treba zvyšovať. Trinásty dôchodok by mal byť určený len pre tých, ktorí ho naozaj potrebujú.“

K sankciám: Migaľ opatrný, Dubéci hovorí o Ficovom dvojakom postoji

Parlament minulý týždeň schválil uznesenie, ktorým vláde odporúča nepodporovať nové sankcie voči Rusku. Samotný návrh prešiel nečakane – dokonca aj pre jeho predkladateľa Andreja Danka.

Migaľ sa vyjadril, že sankcie sú potrebné, ak škodia agresorovi, nie nám. Zároveň upozornil na riziká amerických ciel, ktoré by Slovensku mohli priniesť väčšie hospodárske škody.

Dubéci zdôraznil, že najtvrdšie sankcie už Slovensko zvládlo a ďalšie by už krajinu nemali ovplyvniť. Dodal, že Robert Fico síce doma často sankcie kritizuje, no v Bruseli za ne pravidelne hlasuje – a očakáva, že sa to zopakuje.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Európska komisia znovu otvára tému výrazného zvýšenia spotrebnej dane na tabak. Nový návrh, podporený Holandskom, by mohol zdvojnásobiť cenu cigariet. Slovensko by patrilo medzi krajiny, ktoré to pocítia najviac.

Ak by návrh prešiel, cena krabičky cigariet by mohla narásť z 5–6 eur až na 12–13 eur. Pre krajiny s nižšími príjmami, ako je Slovensko, by to predstavovalo citeľný zásah do rozpočtov domácností.

Opatrenie, ktoré už raz neprešlo

Podobný plán Komisia predložila už v roku 2022, no stroskotal na nesúhlase viacerých štátov. Kritika prichádzala od krajín s nízkymi príjmami a silným tabakovým sektorom. Tie upozorňovali na riziká rastu čierneho trhu aj pašovania.

Aj tentoraz už nesúhlas dali najavo Grécko, Maďarsko, Rumunsko či Taliansko, ktoré varujú pred dopadom na obyvateľov a stabilitu trhu.

Brusel chce menej fajčiarov a rovnaké ceny

Cieľom návrhu je znižovať počet fajčiarov a zjednotiť ceny v rámci EÚ. V krajinách ako Holandsko či Francúzsko už dnes stojí krabička okolo 12 eur. Komisia chce, aby sa podobné ceny uplatnili naprieč všetkými členskými štátmi.

Zvýšenie má zasiahnuť aj iné produkty – cigary, cigarilá či bezdymový tabak. Zvažujú sa aj pravidelné úpravy daní na základe inflácie, čo by znamenalo automatické zdražovanie.

Tabakový priemysel a menšie krajiny bijú na poplach

Proti sú aj zástupcovia priemyslu. Napríklad Luxembursko varuje, že daňový skok môže ohroziť pracovné miesta aj rozpočet.

Na Slovensku by to bol pre fajčiarov ďalší úder po sérii zdražovaní. Okrem finančných dopadov sa očakáva aj rast dopytu po nelegálnych produktoch.

Výsledok zatiaľ nejasný

O návrhu sa ešte len bude rokovať. Jeho osud závisí od ďalších mesiacov vyjednávaní medzi členskými krajinami. Ak by bol schválený, zmeny by pocítili milióny spotrebiteľov po celej Európe – vrátane Slovákov.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Šimečka bije na poplach: Slovensko sa mení na problémový štát, smeruje k Maďarsku

V relácii Na telo na TV Markíza sa v nedeľu stretli líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka a predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD). Hlavnou témou diskusie bola zhoršujúca sa situácia v oblasti právneho štátu a čerpania eurofondov na Slovensku, čo potvrdila aj nedávna návšteva monitorovacej skupiny z Európskeho parlamentu.

„Slovensko je opäť problémový štát“ – tvrdí Šimečka

Šéf progresívcov Michal Šimečka varoval, že Slovensko stráca dôveru v Bruseli a smeruje k osudu podobnému Maďarsku.

„Slovensko je opäť problémový štát a ide sa zaradiť k Maďarsku, to je nebezpečné,“ vyhlásil Šimečka v súvislosti s dvomi návštevami delegácií z Bruselu.

Podľa neho kontrolné misie Európskeho parlamentu zaznamenali vážne pochybenia v systéme čerpania eurofondov aj v oblasti dodržiavania demokratických princípov. Luxusné haciendy financované z peňazí EÚ, ktoré sa nedávno dostali do médií, boli jedným z hlavných bodov kritiky.

Raši: Kritika je prehnaná, Slovensko nie je Maďarsko

Opačný postoj zaujal Richard Raši z Hlasu. Uviedol, že Európska komisia aktuálne nemá žiadne objektívne dôvody na zásah a prirovnanie Slovenska k Maďarsku považuje za neopodstatnené.

„Jediný, kto tu vie prešetrovať a má na to legitímne právo a vie vyvodiť aj záver, je Európska komisia. Tak je to nastavené,“ skonštatoval Raši.

Parlament prekvapil: Odmietol sankcie voči Rusku

Napätie na domácej scéne ešte vystupňovalo kontroverzné uznesenie, ktorým parlament 5. júna odmietol protiruské sankcie. Schválenie vyvolalo rozporuplné reakcie, najmä z radov opozície.

Michal Šimečka priznal, že PS nezabránilo hlasovaniu kvôli technickej chybe:

„Mrzí ma, že sa nám nepodarilo zablokovať parlament, bola to technická chyba.“ Zároveň dodal, že uznesenie prešlo hlasmi väčšiny koaličných poslancov.

Richard Raši však zodpovednosť pripísal práve Progresívnemu Slovensku, ktoré podľa neho umožnilo, aby hlasovanie prebehlo.

„Kvôli PS bolo uznesenie schválené. Prešlo to kvôli vám,“ odkázal Raši v priamom prenose.

Pellegrini: Referendum o sankciách nebude

V súvislosti so sankciami prezident Peter Pellegrini oznámil, že referendum o ich zrušení vyhlasovať nebude. Podľa neho návrh nespĺňa zákonné podmienky. Obaja diskutujúci politici rozhodnutie hlavy štátu podporili a zhodli sa, že by nebolo správne politizovať citlivú zahraničnopolitickú tému referendom.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Svet čelí ďalšiemu variantu koronavírusu. NB.1.8.1, známy ako Nimbus, sa začína šíriť v rôznych častiach sveta a zdravotnícke autority bijú na poplach. Hoci zatiaľ nejde o alarmujúci nárast hospitalizácií, odborníci upozorňujú, že jeho príznaky môžu ľahko oklamať – mnohí ich totiž zamieňajú s obyčajnou chrípkou.

Z USA až do Európy: Nimbus sa šíri tichým tempom

Variant Nimbus sa najprv objavil v Spojených štátoch, kde ho zaznamenali najmä vo veľkých mestách ako New York, Kalifornia či Florida. Netrvalo dlho a nové prípady hlásili aj z Európy.

Prvý európsky výskyt sa viaže na taliansky Janov, odkiaľ sa vírus rozšíril do Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka, Španielska či Holandska. Najnovšie údaje signalizujú možné výskyty aj v Rakúsku, Maďarsku a Poľsku, teda len krok od Slovenska.

Omylné symptómy a imunitná odolnosť

Vedecká komunita sleduje Nimbus predovšetkým pre jeho potenciál uniknúť imunite – či už získanej očkovaním, alebo prekonaním infekcie. Dobrou správou je, že zatiaľ sa neukázal výrazný nárast hospitalizácií, no vývoj situácie je pod drobnohľadom.

Za najvýraznejší symptóm nového variantu považujú lekári silnú bolesť hrdla, ktorú pacienti popisujú ako rezanie alebo pálivý pocit, pripomínajúci kontakt s ostrým predmetom. Okrem toho sú časté aj únava, horúčka, kašeľ a tráviace problémy – od hnačky cez nevoľnosť až po nechutenstvo. Niektorí infikovaní uvádzajú aj stratu čuchu a bolesti svalov.

Rizikové skupiny by mali zvážiť preočkovanie

Hoci priebeh ochorenia zostáva podobný ako pri predchádzajúcich miernych variantoch, odborníci odporúčajú, aby sa seniori a pacienti s chronickými ochoreniami nechali znova zaočkovať.

Pri podozrení na nákazu, najmä ak je sprevádzaná bolesťou hrdla či tráviacimi ťažkosťami, sa odporúča absolvovať antigénový alebo PCR test. V prípade vážnejších príznakov môže lekár zvážiť liečbu antivirotikami alebo monoklonálnymi protilátkami.

Skrývaná hrozba pandémie: Nárast infarktov v domácnostiach

Pandémia COVID-19 mala aj neviditeľné následky – jedným z najzávažnejších je výrazné zvýšenie úmrtí na infarkt mimo nemocníc. Štúdia publikovaná v odbornom časopise JAMA Network ukázala, že práve v domácom prostredí zomrelo v rokoch 2020 – 2022 podstatne viac ľudí na infarkt, než sa očakávalo.

Domáce úmrtia rástli aj po ústupe pandémie

Výskum tímu z Mass General Brigham v Massachusetts zistil, že v roku 2020 bol počet úmrtí doma o 16 % vyšší než priemer, a podobné čísla sa udržali aj v rokoch 2021 a 2022 – až o 17 % viac než obvykle. Dokonca ani rok 2023 nepriniesol návrat k normálu, keď sa úmrtnosť držala o 6 % vyššie, než bol predpandemický štandard.

Zistenia naznačujú, že ľudia počas pandémie menej často vyhľadávali odbornú pomoc, čo viedlo k tragickým dôsledkom. Aj po odznení krízy tak zostáva dôležité zdôrazňovať význam zdravotnej gramotnosti a dostupnej starostlivosti – najmä pre pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Zdravotníctvo musí posilniť prevenciu aj reakciu

Vedci vyzývajú na systémové zlepšenie prevencie, diagnostiky a liečby ochorení, ktoré môžu v čase kríz zostať v úzadí. COVID-19 ukázal, že nepriame následky pandémie môžu byť rovnako vážne ako samotná infekcia. Budúcnosť preto musí stáť na silnejšom systéme, ktorý dokáže reagovať nielen na vírus, ale aj na tiché krízy, ktoré s ním súvisia.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Spotrebitelia si za bravčové mäso budú musieť priplatiť. V uplynulých týždňoch jeho cena výrazne vzrástla – podľa aktuálnych údajov až o 20 %. Dôvodom je nevyvážený pomer medzi ponukou a dopytom, ktorý narúša rovnováhu na trhu. Podľa mäsiarov sa to čoskoro odzrkadlí aj na finálnych cenách výrobkov v obchodoch.

Európsky trh ovplyvňuje Nemecko, dopyt prevyšuje ponuku

Kľúčovým faktorom je vývoj na nemeckej burze, ktorá určuje cenu bravčového mäsa pre väčšinu Európy.

Od marca tam došlo k skokovému nárastu z 1,72 € na 2,10 € za kilogram, čo predstavuje zvýšenie o viac ako 20 %. Tento vývoj sa automaticky prenáša aj do ostatných krajín Európskej únie, vrátane Slovenska píšu tvnoviny.sk.

Menej ošípaných, viac problémov

Ďalším dôvodom rastúcich cien je pokles počtu chovov ošípaných v celej Európe. Okrem toho situáciu komplikujú aj zvieracie nákazy, ako slintačka a krívačka, či napätie v medzinárodnom obchode, najmä medzi USA a Čínou. To spôsobilo výpadky v dodávkach americkej bravčoviny na ázijský trh, čím sa zvýšil dopyt po európskej produkcii.

Na Slovensku sa aktuálne cena bravčového mäsa pohybuje od 5 do 7 eur za kilogram, v závislosti od typu a kvality mäsa. Výrobcovia upozorňujú, že vyššie náklady na vstupné suroviny sa musia premietnuť do cien, ak si chcú udržať kvalitu produktov.

Zdražovanie príde už v júni

„Očakávame, že ceny bravčového mäsa aj mäsových výrobkov porastú začiatkom júna o 8 až 10 percent. Nedá sa však vylúčiť, že v druhom polroku príde ďalšia vlna zdražovania,“ uviedla Eva Forrai zo Slovenského zväzu spracovateľov mäsa.

Výhľad do budúcnosti neveští nič dobré. Slovensko zažíva dlhodobý úbytok chovu ošípaných – pred 30 rokmi ich bolo približne 2,5 milióna, dnes len niečo cez 400-tisíc. Tento trend môže ďalej znižovať dostupnosť domácich surovín a prispieť k pokračujúcemu rastu cien.

Ceny rastú aj pri hovädzine a hydine

Situácia sa netýka len bravčového mäsa. Zdražovanie postihlo aj hovädzie a hydinu, čo znamená, že spotrebitelia sa musia pripraviť na všeobecný nárast cien mäsových produktov.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

SHMÚ vydal výstrahy pre viacero okresov – hrozia lejaky, záplavy aj komplikácie v doprave

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) upozorňuje obyvateľov východného Slovenska na možný výskyt búrok, ktoré môžu počas štvrtka narobiť menšie škody a obmedziť bežné aktivity. Výstraha prvého stupňa sa týka okresov v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji, a platí od 11:00 do 19:00 hod.

Podľa meteorológov môžu búrky priniesť silné zrážky, ktoré síce nie sú nezvyčajné pre toto ročné obdobie, no aj tak predstavujú riziko pre zdravie ľudí a infraštruktúru.

„Intenzita sprievodných javov je v danej ročnej dobe a oblasti bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu. Pri búrkach môžu byť obmedzené ľudské aktivity a ohrozené zdravie. Intenzívny dážď môže vyvolať prechodný vzostup vodných hladín na malých tokoch a výskyt povodňových úkazov mimo tokov (stekanie vody zo svahov, zatopenie pivníc, podchodov, podjazdov a pod.),“ upozorňuje SHMÚ.

Čo môže spôsobiť intenzívny dážď?

Krátkodobé prívalové dažde môžu vyústiť do lokálnych záplav, najmä v oblastiach s nízkou priepustnosťou pôdy alebo prudkým sklonom terénu. Medzi najčastejšie dôsledky patria:

• Náhle stúpanie hladín menších vodných tokov
• Zatopenie podchodov, pivníc či podjazdov
• Obmedzenie dopravy a vonkajších aktivít
• Riziko úrazu pri pobyte v prírode

Meteorológovia zároveň odporúčajú sledovať aktuálny vývoj počasia a zbytočne sa nevystavovať riziku v čase, keď sa búrky vyskytnú.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Rast miezd verzus realita: Slováci sú v mínuse napriek číslam

Hoci sa platy na Slovensku z roka na rok zvyšujú, v reálnom živote to väčšina ľudí nepociťuje. Dôvod je jednoduchý – výdavky rástli ešte rýchlejšie než príjmy. Čerstvé údaje Európskej únie navyše ukazujú, že priemerný Slovák podľa ich metodiky zarába 1 583 eur hrubého mesačne, čo je viac než uvádzajú slovenské úrady. Tie operujú s priemernou mzdou 1 430 eur za rok 2023.

V roku 2022 pritom priemerný plat dosahoval ešte len 1 304 eur. Napriek citeľnému nárastu tak príjem bežného zamestnanca neudržal krok s rastúcimi nákladmi na život. Ľudia tak síce na papieri zarábajú viac, no v praxi si za to môžu dovoliť menej.

Inflácia ničí zisky z rastu miezd

Hlavným vinníkom je pretrvávajúca inflácia, ktorá za posledné roky dramaticky ovplyvnila ekonomickú situáciu v krajine.

V úvode roka 2023 dosahovala až 15,4 %, potom síce klesla – v júni 2024 sa zastavila na 2,1 % – no už v novembri znovu stúpla na 3,2 %. Národná banka Slovenska predpokladá, že rok 2025 prinesie priemernú infláciu okolo 5 %, ktorá by sa následne mala zmierniť pod hranicu troch percent.

Aj keď platy majú podľa NBS narásť o 5,5 %, reálne mzdy – teda očistené o infláciu – porastú len o zhruba jedno percento. Slovenské firmy sú zároveň nútené ponúkať vyššie mzdy, aby si udržali zamestnancov, pretože čelia akútnemu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.

V rámci EÚ sme stále na chvoste

Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 sa síce priemerné mzdy zvýšili o vyše 900 eur, no v porovnaní so západnými krajinami stále zaostávame. Napríklad priemerný plat v Česku prekračuje 2 000 eur, v Rakúsku je to dokonca vyše 4 500 eur.

Podľa štatistík EÚ zarábajú Slováci viac než Maďari (1 408 eur) či Bulhari (1 125 eur), ale zaostávajú za väčšinou členských štátov.

Najvyššie platy majú Luxemburčania (6 755 eur), Dáni (5 634 eur) a Íri (4 890 eur). Je však dôležité dodať, že tieto porovnania nezohľadňujú rozdiely v cenách tovarov a služieb v jednotlivých krajinách.

Minimálna mzda stále nestačí na prežitie

V roku 2024 dosahovala minimálna mzda 750 eur, no analytici zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce upozorňujú, že táto suma nepostačuje na pokrytie základných životných potrieb. V roku 2025 stúpne minimálka na 816 eur, a od roku 2026 sa bude prepočítavať ako 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Život na Slovensku navyše predražujú výrazne vyššie ceny potravín a bývania. Slováci zaplatia za jedlo až o 25 % viac ako Poliaci a o 17 % viac ako Česi. Aj keď štát zaviedol zníženú 5 % DPH na základné potraviny, zároveň zvýšil základnú sadzbu DPH na 23 %, čo znehodnotí akékoľvek úľavy.

Záver: Viac peňazí na papieri, menej v realite

Rast miezd síce pokračuje, no nestačí na pokrytie stále drahšieho života. Kým inflácia nezmierni svoje tempo a ceny sa nestabilizujú, Slováci sa budú naďalej stretávať s finančným tlakom – aj napriek pozitívnym číslam v štatistikách. Dôstojný život ostáva pre mnohých stále mimo dosahu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V centre Bratislavy došlo v stredu dopoludnia k incidentu, ktorý si vyžiadal okamžitý zásah polície. Na krajské policajné riaditeľstvo sa dostavil muž, ktorý mal pri sebe zbraň a vyhrážal sa násilím. Na miesto ho pritom priviezol vodič taxislužby, ktorý zohral kľúčovú úlohu.

Vyhrážky priamo na policajnom úrade

Krátko pred deviatou hodinou ráno dorazil na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave muž s taškou v ruke. Podľa informácií televízie JOJ mal počas príchodu vysloviť vyhrážky, že niekoho zastrelí.

Polícia ho bezprostredne zadržala vo vestibule budovy.

Zasiahol vodič taxíka

Na neštandardné správanie muža upozornil vodič taxislužby, ktorý ho prevážal na Špitálsku ulicu. Počas jazdy sa mu cestujúci zdal podozrivý a rozhovor s ním v ňom vyvolal vážne obavy. Okamžite preto kontaktoval tiesňovú linku 158.

Podľa hovorcu bratislavskej krajskej polície Michala Szeiffa upozornil na podozrivého muža vodič taxíka, ktorý ho viezol na Špitálsku ulicu. Počas jazdy s ním viedol rozhovor, ktorý v šoférovi vyvolal znepokojenie a obavy z ďalšieho správania pasažiera, preto sa rozhodol kontaktovať políciu.

Plynová zbraň aj nože

Pri zadržaní mal 36-ročný muž pri sebe plynovú strelnú zbraň a dva nože, ktoré mu boli následne zaistené. Následne ho polícia eskortovala na príslušný útvar, kde pokračovali vo vyšetrovacích úkonoch.

Prípadom sa zaoberajú príslušníci policajného zboru z prvého bratislavského okresu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Po búrlivom rokovacom dni v parlamente sa predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka prihovoril verejnosti s osobným a otvoreným odkazom. Zdôraznil, že napriek napätiu a frustrácii musí opozícia ostať jednotná, ak chce byť dôveryhodnou alternatívou voči súčasnej vláde.

Hlasovanie o sankciách vyvolalo emócie

Dianie v Národnej rade sa v stredu nieslo v znamení kontroverzného uznesenia o protiruských sankciách. Kým Andrej Danko sa z výsledku tešil, predseda vlády Robert Fico podľa Šimečku dúfal v opak, aby mohol použiť neúspech ako zámienku pre svoje konanie v Bruseli.

„Nie fakt, že Andrej Danko sa teší z hlúpeho uznesenia proti sankciám – ani to, že Fico má naopak hlavu v smútku, lebo veľmi dúfal, že uznesenie neprejde, aby sa mal na čo vyhovárať, keď sankcie v Bruseli ako vždy podporí,“ napísal Šimečka.

Kritika v opozícii je podľa Šimečku kontraproduktívna

Podľa lídra PS by sa opozícia nemala nechať rozhádzať ani vtedy, keď veci nejdú podľa plánu. Vnútorné spory a hľadanie vinníkov v vlastných radoch označil za nezodpovedné a škodlivé.

„Ak chceme priniesť zmenu na Slovensku – a stabilne vládnuť – musíme držať spolu. Nie pri prvom kritickom momente obviňovať partnerov zo zlyhania,“ uviedol.

Sklamanie priznal aj v súvislosti so zlyhaním techniky, ktoré zabránilo plánovanému taktickému postupu opozície s cieľom zablokovať parlament a oslabiť koalíciu. Podľa neho však ani to nie je dôvod na verejné útočenie medzi opozičnými politikmi.

„Nikdy by mi nenapadlo ihneď po hlasovaní menovite ukazovať prstom na konkrétneho kolegu či kolegyňu,“ zdôraznil Šimečka.

Nádej vidí v spolupráci štyroch strán

Michal Šimečka verí, že jedinou reálnou cestou k výmene súčasnej vlády je úzka spolupráca demokratickej opozície. Osobitne vyzdvihol štyri subjekty – PS, SaS, KDH a Demokratov – ako potenciálnu zostavu schopnú zostaviť stabilnú a dôveryhodnú vládu.

„Našim súperom je Fico a jeho zlepenec, tí ktorí už 14 rokov nivočia Slovensko na všetkých frontoch. Našou úlohou je priniesť ľuďom nádej, že zmena je možná a že dokážeme Slovensko posunúť vpred,“ napísal.

„Pre mňa nádej spočíva v spolupráci opozície – PS, SaS, KDH aj Demokratov. To je partia, ktorá dokáže vymeniť Fica, zostaviť stabilnú vládu, a posunúť Slovensko vpred,“ uzavrel.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Z ciest za prácou sa mal o chvíľu ocitnúť doma, no 28-ročný Milan z okresu Žiar nad Hronom sa už nikdy nevrátil. Na ceste späť zo zahraničia náhle skolaboval a jeho život sa skončil nečakane a kruto – priamo na sedadle osobného auta píše zoznam.sk

Dráma na hlavnom ťahu

K tragickej udalosti došlo v piatok 30. mája popoludní na frekventovanej ceste I/64 v úseku medzi Rajcom a Prievidzou, konkrétne v obci Šuja (okres Žilina).

V aute sa podľa informácií portálu Žilinak.sk viezli viacerí muži, ktorí sa vracali z pracovného pobytu v Nemecku. Približne desiatky kilometrov od cieľa cesty sa jednému z nich, Milanovi, náhle pritížilo.

Spolujazdci zareagovali rýchlo – zastavili pri krajnici a volali pomoc.

ilustracnafotka

Zasahovali záchranári, hasiči aj vrtuľník

Na miesto okamžite vyrazili všetky dostupné zložky: záchranná zdravotná služba, leteckí záchranári, ale aj dobrovoľní hasiči z obce, ktorí mali k dispozícii automatický externý defibrilátor. Na miesto bola vyslaná aj polícia.

Išlo o 28-ročného muža, ktorý ešte pred príchodom záchranárov upadol do bezvedomia. Napriek snahe všetkých zúčastnených sa ho, žiaľ, nepodarilo oživiť, uviedla hovorkyňa Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby SR Petra Klimešová.

Milan zomrel priamo na mieste. Podľa očitých svedkov išlo o náhlu a nečakanú udalosť, ktorá šokovala všetkých v okolí.

Domov mu chýbalo už len pár kilometrov

Mladý muž mal byť len krôčik od návratu domov – do svojej obce na strednom Slovensku. Rodina, ktorá ho očakávala, sa nikdy nedočkala. Vracal sa po pracovnej ceste zo zahraničia, kde si spolu s ďalšími Slovákmi zarábal na živobytie.

Táto tragédia je bolestnou pripomienkou krehkosti života. Z bežného návratu sa v priebehu pár minút stala neopísateľná tragédia, ktorú nezmiernila ani rýchla a koordinovaná pomoc.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Slovensko čaká vo štvrtok dramatická zmena počasia. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal súčasne výstrahy pred intenzívnymi búrkami aj nebezpečnými teplotami. Najviac postihnuté budú západné a severné časti krajiny.

Dvojité varovanie: Búrky aj horúčavy

Vo štvrtok popoludní zasiahnu niektoré regióny silné búrky sprevádzané vetrom, prívalovým dažďom a možnými krúpami. SHMÚ preto vydal výstrahy 1. a 2. stupňa, ktoré sa budú týkať najmä Bratislavského, Trnavského, Trenčianskeho a Žilinského kraja, kde platí vyšší – druhý stupeň výstrahy. Miernejšie upozornenie platí pre okresy Nitrianskeho kraja.

Meteorológovia upozorňujú, že najnepriaznivejšie poveternostné podmienky môžeme očakávať v čase od 16.00 do 23.00 hod..

Tropické teploty ohrozujú zdravie

Okrem búrok SHMÚ varuje aj pred vysokými teplotami, ktoré vo štvrtok zasiahnu hlavne západné a južné regióny Slovenska.

Teplomer môže popoludní miestami ukázať až 33 až 34 °C, čo podľa odborníkov predstavuje zdravotné riziko.

Výstrahy prvého stupňa pred horúčavami sú platné od 14.00 do 18.00 hod. a týkajú sa okresov ako Bratislava, Pezinok, Senec, Dunajská Streda, Galanta, ale aj viacerých častí Nitrianskeho kraja. Zasiahnuté budú tiež Lučenec, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš.

„Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov,“ upozornil SHMÚ vo svojom vyhlásení.

Odporúčania odborníkov

Meteorológovia vyzývajú verejnosť, aby sa počas najkritickejších hodín zdržali v interiéri, dbali na dostatočný pitný režim a obmedzili fyzickú námahu. Taktiež sa odporúča sledovať aktuálne výstrahy na webe SHMÚ alebo v mobilných aplikáciách.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Bývalý minister obrany a diplomat pri NATO Jaroslav Naď, dnes predseda strany Demokrati, ostro skritizoval praktiky strany Hlas v súvislosti s výdavkami štátnych nemocníc.

Upozorňuje, že kým ťažko chorým pacientom prestávajú preplácať životne dôležité lieky, na bezpečnostné služby prepojené s kontroverznými skupinami sa peniaze bez problémov nájdu.

SBS bez súťaže, ale za státisíce eur

Naď vo svojom statuse na Facebooku upozornil na čerstvé zmluvy medzi štátnymi zdravotníckymi zariadeniami a firmou Eagle Security, ktorá má podľa jeho slov prepojenie na mafiánsku skupinu Jakšíkovcov.

Táto spoločnosť, známa aj pod bývalým názvom A-team system, mala podľa neho v minulosti blízko k strane Smer – v roku 2006 zabezpečovala ochranu jej sídla počas volebnej noci.

„Vzťahy sú dlhodobé a zjavne vzájomne výhodné,“ komentoval Naď.

Po zmene legislatívy o verejnom obstarávaní, ktorá umožňuje získať zákazku bez riadnej súťaže až do výšky 750-tisíc eur, sa podľa Naďa vytvoril priestor pre zneužívanie verejných financií, pričom práve Hlas túto možnosť „adekvátne využíva“.

Zmluvy za státisíce: detská nemocnica aj UNB

Podľa informácií, ktoré zverejnil Naď, Národný ústav detských chorôb uzavrel zmluvu s Eagle Security v hodnote takmer 580-tisíc eur koncom mája 2025.

Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) uzavrela s tou istou firmou zmluvu na dva roky, v hodnote približne 750-tisíc eur. Zároveň pripomenul, že rovnaká nemocnica už v roku 2024 podpísala s Eagle Security zmluvu za vyše 300-tisíc eur.

Zákazky pre túto firmu nekončia len pri nemocniciach – viac než 100-tisíc eur získala Eagle Security aj od Úradu verejného zdravotníctva.

Na lieky nie sú peniaze, ale na SBS áno?

Naď tvrdí, že v čase, keď pacienti nemajú preplácané lieky a zdravotnícke zariadenia zápasia s akútnym nedostatkom základného materiálu, sa milióny eur vynakladajú na služby spriaznených firiem.

„Podľa mojich informácií je UNB v takom finančnom kolapse, že nemajú ani na papier do EKG, ktorý stojí pár eur,“ napísal.

Aj napriek tomuto stavu podľa neho „stačí pokyn zhora a potrebné peniaze sa vždy nájdu“ – ak ide o výdavky smerované správnym smerom.

„Sociálna demokracia v priamom prenose“

Naď označuje konanie Hlasu za pokračovanie „bohapustého okrádania ľudí“, ktoré podľa neho charakterizuje všetky Ficove vlády. Nešetril iróniou ani v závere:

„Mimochodom, možno budú aj nejaké nové hodinky pre pána predsedu…“

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Kultová súťaž AZ-kvíz, ktorú Česká televízia vysiela už od začiatku 90. rokov, sa opäť postarala o virálny moment.

Tentoraz prišlo na tému slovenskej politiky – a konkrétne na meno súčasnej ministerky kultúry. Otázku dostala známa česká herečka Emma Smetana, ktorá ju zodpovedala spôsobom, ktorý si okamžite získal pozornosť internetu.

Slovenská politika v českej súťaži

Do relácie zavítala aj Emma Smetana, známa česká televízna osobnosť, speváčka a herečka, ktorá pochádza z diplomaticko-umeleckej rodiny. Ako súťažiaca čelila otázke, ktorá sa týkala jednej z najkontroverznejších postáv súčasnej slovenskej vlády.

Nečakaný cieľ otázky: ministerka kultúry

Otázka, ktorú moderátorka predniesla, znela jasne a zároveň ostro:

„Ako sa volá slovenská ministerka kultúry s iniciálkami MŠ, ktorá pred svojím pôsobením vo vláde šírila dezinformácie, homofóbne názory a proruskú propagandu v televízii Slovan?“

Táto formulácia nešetrila kritikou a smerovala priamo na Martinu Šimkovičovú, ktorú verejnosť vníma kontroverzne najmä kvôli jej predchádzajúcej mediálnej činnosti.

Emmina odpoveď s poriadnou dávkou irónie

Emma Smetana nezostala nič dlžná svojej povesti. Už počas čítania otázky bolo z jej výrazu zrejmé, že tuší správnu odpoveď. So sotva skrytým úškrnom poznamenala:

„Myslím, že je fantastické, že to robí naďalej aj vo funkcii,“

čím ironicky podčiarkla, že Šimkovičovej pôsobenie sa podľa nej nezmenilo ani po vstupe do vládnej funkcie. Bez zaváhania následne dodala:

„Je to Martina Šimkovičová.“

Moderátorka odpoveď potvrdila slovami:

„Áno, presne tak!“

Internet to nenechal bez reakcie

Tento moment sa veľmi rýchlo začal šíriť po sociálnych sieťach. Ľudia reagovali najmä na Emmin tón a ironickú poznámku, ktorú mnohí vnímali ako odvážny a výstižný komentár k aktuálnemu stavu slovenskej kultúrnej politiky.

Emma Smetana sa tak nečakane postarala o to, že AZ-kvíz – zvyčajne pokojná vedomostná súťaž – zasiahla aj do politických vôd a opäť pripomenula, že kultúra (aj tá verejná a politická) nepozná hranice.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂