Mobil vytiahne z vrecka skôr ako občiansky preukaz. Pre tisíce cestujúcich sa dnes kontrola vo vlaku začína rozsvietením displeja. Papierová kartička na bezplatné cestovanie ustupuje digitálnej verzii – a železnice tým testujú, ako ďaleko sú ľudia ochotní zájsť v presune svojich údajov do online sveta.

Národný dopravca Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) spustil virtuálny preukaz na 100-percentnú zľavu v aplikácii IDeme vlakom. Zľava zostáva rovnaká, mení sa spôsob, ako sa k nej cestujúci dostanú.

Kto zvládne digitálnu podmienku

Nový systém nie je automatický. Kto chce mať zľavový preukaz v mobile, musí mať vytvorené a aktivované online konto a doplniť si profilovú fotografiu. Bez nej aplikácia preukaz nevygeneruje.

To sa týka viacerých skupín – od študentov a žiakov cez seniorov nad 70 rokov až po zamestnancov s nárokom na železničnú výhodu. Každý si najskôr vytvorí základné konto, až potom si vyberie typ zľavy.

ZSSK tým jasne naznačuje smer: kto chce plnohodnotne využívať výhody, má sa presunúť do online priestoru.

Overenie, ktoré rozhoduje

Samotné vytvorenie virtuálneho preukazu však nestačí. Identita je spočiatku neoverená. Cestujúci musí zájsť k pokladníkovi alebo sa preukázať sprievodcovi vo vlaku. Najmä študenti bez preukazu ISIC či tí, ktorí študujú v zahraničí, sa tejto návšteve nevyhnú.

Až po overení sa v aplikácii objaví potvrdenie – spravidla do hodiny. Bez neho je digitálny preukaz len polotovarom.

Čísla, ktoré tlačia na zmenu

Za posunom k mobilu sú aj dáta. Až 60 percent cestujúcich už dnes kupuje lístky digitálne. Z toho 46 percent priamo cez aplikáciu, ďalších 14 percent cez e-shop.

Minulý rok si aplikáciu stiahlo viac než pol milióna ľudí. Aktívnych používateľov bolo vyše 400-tisíc, čo je medziročný nárast približne o 30 percent.

Pre dopravcu je to signál, že digitálna infraštruktúra sa stáva hlavnou vstupnou bránou k službám.

Rýchlejší vlakvedúci, menej plastu

Virtuálny preukaz obsahuje dynamický 2D kód. Kontrola vo vlaku je tak rýchlejšia než pri priložení plastovej karty na snímacie zariadenie. Menej plastu, menej administratívy, viac skenovania.

„Cieľom je presunúť čo najviac procesov do online prostredia,“ uviedol hovorca Ján Baček. Papierové karty však zatiaľ nekončia – zostávajú alternatívou pre tých, ktorí digitálnu cestu nevyužijú.

Železnice tak stoja na dvoch koľajach. Jedna vedie do sveta mobilných aplikácií a online profilov. Druhá stále počíta s fyzickou kartou v peňaženke. Otázkou nie je, ktorá z nich existuje dnes, ale ktorá zostane dominantná o pár rokov.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Diaľkový ovládač drží v ruke takmer naslepo. Stránka 100, potom 302. Správy, počasie, výsledky hokeja. Pre tisíce starších divákov je to rituál, ktorý sa nemenil desaťročia. O pár týždňov však po stlačení tlačidla naskočí len prázdna obrazovka.

Teletext, tichý spoločník generácie bez internetu, na Slovensku definitívne končí. A s ním aj jeden z posledných mostov medzi klasickou televíziou a divákmi, ktorí nikdy neprešli do online sveta.

Tí, ktorí zostanú bez náhrady

Kým pre väčšinu publika je teletext reliktom deväťdesiatych rokov, pre časť starších ľudí je to stále najrýchlejší zdroj informácií. Nepotrebujú aplikácie, registrácie ani dátové balíky. Stačí televízor.

Od 1. marca 2026 túto možnosť stratí aj publikum verejnoprávnej STVR. Vysielateľ oznámil, že službu vypne pre technologickú zastaranosť a nízku využívanosť. Inými slovami: náklady už nedávajú zmysel píše zive.sk.

Problém je, že nízka využívanosť neznamená nulová. Znamená len to, že ide o menšinu.

Digitálne riešenie pre digitálnych

STVR tvrdí, že informácie budú dostupné inde – na webe, v mobilnej aplikácii či na spravodajskom okruhu :24. To je logické. No zároveň to predpokladá, že divák má internet, smartfón alebo aspoň základnú digitálnu zručnosť.

Pre mladšie generácie samozrejmosť. Pre časť seniorov bariéra.

Teletext vznikol v čase, keď internet v domácnostiach neexistoval. Na Slovensku sa objavil už v roku 1988 v rámci vtedajšej Československej televízie. Bol rýchly, jednoduchý a bezplatný. Presne taký, aký mnohým vyhovoval.

Dnes jeho úlohu prevzali digitálne platformy. No nie každý na ne nastúpil.

Tichý koniec bez diskusie

Komerčné televízie sa s teletextom rozlúčili už skôr. JOJ Group ho zrušila od 1. januára 2026, bez väčšej kampane či vysvetľovania. Marketingový manažér Matej Dedinský krok spojil s ukončením voľného vysielania cez anténu. S koncom jednej distribučnej cesty skončila aj doplnková služba.

Ešte predtým teletext vyradila aj TV Markíza. Spravodajská TA3 ho nikdy nezaradila.

Žiadne protesty, žiadne titulky. Len postupné vypínanie.

Úspora verzus verejná služba

Rozhodnutie STVR má racionálne jadro. Prevádzkovať zastaranú technológiu pre malú skupinu používateľov je finančne náročné. Verejnoprávne médium však zároveň nesie záväzok voči všetkým divákom – aj tým, ktorí sa nedokázali alebo nechceli prispôsobiť digitálnej ére.

Otázka preto nestojí, či je teletext moderný. Nie je. Otázka znie, či štát dokáže pri digitalizácii myslieť aj na tých, ktorí ostávajú mimo nej.

Teletext bol desiatky rokov symbolom rýchlej informácie bez sprostredkovateľov. Jeho koniec je technologicky pochopiteľný. Spoločensky však pripomína, že každá modernizácia má aj svoju cenu – a tú neplatia všetci rovnako.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Budúca zima sa začína už dnes

Kým si domácnosti prepočítavajú nedoplatky za kúrenie, energetický trh už rieši inú otázku: z čoho sa bude kúriť o rok. Zásobníky plynu vstupujú do jari s nezvyčajne nízkou rezervou. A to je problém, ktorý sa neprejaví zajtra, ale v najbližšej vykurovacej sezóne.

Úroveň zásob je najnižšia od vypuknutia vojny na Ukrajine v roku 2022. To znamená jediné – štartovacia pozícia pre letné dopĺňanie zásob je výrazne horšia než po minulé roky. A trh takúto slabosť trestá rastom cien.

Európa bude nakupovať naraz

Slovensko v tom nie je samo. Nízke stavy hlásia aj ďalšie európske krajiny. Keď sa v lete začne tradičné dopĺňanie zásobníkov, na trhu sa stretne silný dopyt z celého kontinentu.

foto:techbyte.sk

Mechanizmus je jednoduchý. V lete sa plyn nakupuje lacnejšie a ukladá do zásobníkov, aby sa v zime mohol čerpať. Tento rok však zásobníky vyprázdnila dlhá a chladná zima rýchlejšie než obvykle. Teplárne aj domácnosti museli kúriť intenzívnejšie a dlhšie píše techbyte.sk.

Výsledok? Európa bude musieť nakúpiť viac plynu v kratšom čase. A ak dopyt rastie rýchlejšie než ponuka, cena ide hore. Analytici už dnes upozorňujú, že aktuálne cenové výhľady môžu byť ešte mierne.

Kríza sa presunula z dostupnosti na cenu

V roku 2022 sa riešilo, či bude plyn fyzicky dostupný. Dnes sa hrá iná partia – o cenu. Po extrémnom náraste, keď ceny vyskočili až na desaťnásobok pôvodných hodnôt, sa síce trh upokojil. No pokoj znamená stále približne trojnásobok cien spred piatich rokov.

Energetická kríza tak nezmizla. Len sa zmenila z akútnej na chronickú. Už nejde o výpadky, ale o to, koľko budú domácnosti a firmy schopné zaplatiť.

foto:techbyte.sk

Tichý návrat k drevu

Zmena správania je viditeľná najmä mimo veľkých miest. Tam, kde je to možné, ľudia znižujú spotrebu plynu alebo ho využívajú len ako doplnok. Opäť sa viac kúri drevom. Plynový kotol už nie je samozrejmosťou, ale záložným riešením.

Trend sa začal po roku 2021, keď sa éra lacného plynu definitívne skončila. Odvtedy domácnosti hľadajú istotu inde – aj za cenu väčšej práce či nižšieho komfortu.

Riziko, ktoré sa nedá ignorovať

Ak sa potvrdia súčasné scenáre, vykurovacia sezóna 2026 môže priniesť ďalšie prepisovanie cenníkov. A tentoraz už bez šoku, ale s vedomím, že ide o nový štandard.

Nízke zásoby dnes nie sú len technický údaj v tabuľke. Sú signálom, že boj o stabilitu energetických cien sa ešte neskončil. A že budúca zima sa nezačne prvým mrazom, ale už teraz – na trhu, kde sa rozhoduje o každom kubickom metri plynu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Región, ktorý si ešte nedávno spájali najmä s ťažbou uhlia a automobilkami, stojí pred ďalším pokusom o premenu. V obci Pravenec má vyrásť závod, ktorý sľubuje až 200 pracovných miest. Nejde o ďalšie lisovanie plechov ani logistické centrum. Tentoraz má ísť o výrobu kapsúl, tabliet a práškov pre trh so zdravou výživou.

Otázka však znie inak: dokáže jedna investícia za viac než 30 miliónov eur skutočne zmeniť ekonomický príbeh hornej Nitry?

Diverzifikácia namiesto jednej karty

Horná Nitra sa roky snaží zbaviť nálepky regiónu závislého od jedného odvetvia. Automobilový priemysel síce priniesol stabilitu, no zároveň vytvoril jednostrannú štruktúru pracovných miest informuje istream.sk.

Projekt spoločnosti D-Nutrition môže túto rovnováhu narušiť. Firma, ktorá dnes sídli v Slovenskom Grobe, plánuje presunúť výrobu aj skladovanie do jedného nového areálu v Pravenci. Investícia má dosiahnuť 30,7 milióna eur a podľa zámeru má ísť o moderný výrobný komplex so zameraním na výživové doplnky.

Pre región to znamená vstup do segmentu, ktorý tu doteraz výraznejšie zastúpenie nemal – potravinárstvo a produkty zdravého životného štýlu.

Menej roztrúsených hál, viac kontroly nad výrobou

Za investíciou nie je len expanzia, ale aj snaha upratať vlastné fungovanie. Spoločnosť dnes operuje na viacerých miestach, čo zvyšuje náklady aj logistickú náročnosť.

Nový areál má tieto procesy spojiť. Vývoj receptúr, výroba, balenie aj skladovanie by mali fungovať pod jednou strechou. Firma očakáva vyššiu produktivitu, rýchlejšiu expedíciu a lepšie pracovné podmienky.

Ak získa potrebné povolenia, výstavbu chce spustiť budúci rok. Plná prevádzka sa plánuje približne o tri až štyri roky.

Pracovné miesta v regióne s nízkou nezamestnanosťou

V okrese Prievidza sa nezamestnanosť pohybuje okolo 4,28 percenta. Na prvý pohľad nejde o región s dramatickým nedostatkom práce.

Nových až 200 miest však môže znamenať viac než len štatistiku. Ide o možnosť prilákať kvalifikovaných pracovníkov, udržať mladších ľudí v regióne a rozšíriť spektrum profesií mimo tradičného priemyslu.

Otázne bude, akú kvalifikačnú štruktúru budú nové pozície vyžadovať a či ich dokáže región pokryť z vlastných zdrojov.

Priemyselná zóna bez zásahu do obce?

Závod má stáť na južnom okraji Pravenca, v území, kde sa už nachádzajú výrobné a skladové objekty. Lokalita susedí s cestou I/64 a areálom spoločnosti pôsobiacej v automobilovom sektore.

Investor deklaruje, že projekt nebude zasahovať do obytnej zástavby a má spĺňať moderné environmentálne štandardy. Zámer je aktuálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Práve tento krok rozhodne, či sa investícia stane realitou alebo zostane len na papieri.

Ak sa projekt podarí zrealizovať, Horná Nitra získa nový segment výroby a ďalší argument, že jej budúcnosť nemusí stáť len na automobilkách. Otázka, či to bude stačiť na hlbšiu ekonomickú premenu regiónu, však zostáva otvorená.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Rodičia, ktorí si doteraz automaticky uplatňovali daňový bonus na dieťa, môžu tento rok nepríjemne naraziť. Stačí, aby časť príjmov pochádzala zo zahraničia, a nárok sa môže rozplynúť. Mnohí na to prídu až pri vypĺňaní priznania za rok 2025 – alebo ešte horšie, po kontrole zo strany štátu.

Daňové priznania sa totiž zmenili viac, než sa na prvý pohľad zdá. Nejde len o nové kolónky. Ide o nové hranice, ktoré rozhodujú o tom, kto získa podporu a kto z nej vypadne.

Kto z bonusu vypadne

Najcitlivejšou zmenou prešli rodiny s deťmi. Ak chce rodič získať daňový bonus, musí po novom preukázať, že najmenej 90 percent jeho celosvetových príjmov pochádza zo zdrojov na Slovensku.

Táto podmienka sa týka aj daňových rezidentov. V praxi to znamená, že ak rodič pracoval časť roka v zahraničí alebo má príjmy spoza hraníc, môže prísť o celý nárok. V tlačive pribudli nové riadky, kde treba uviesť:

• celkové príjmy zo Slovenska aj zo zahraničia,
• samostatne vyčlenené príjmy dosiahnuté na Slovensku,
• údaje potrebné na posúdenie splnenia 90-percentnej hranice.

Zároveň sa bonus pri vyšších príjmoch kráti. A to aj v situáciách, keď si rodina rozdeľuje príjmy medzi dve oprávnené osoby. Automatický výpočet tak nemusí zachytiť všetky kombinácie a rodiny si budú musieť nárok preveriť dôkladnejšie.

Rodičovský dôchodok končí, peniaze si rozdelia deti

Zásadná zmena sa týka aj podpory seniorov. Doterajší rodičovský dôchodok nahradil nový model – poukázanie časti dane priamo rodičom.

Daňovník môže po novom venovať 2 percentá zaplatenej dane jednému rodičovi a ďalšie 2 percentá druhému. Spolu teda najviac 4 percentá. Tento mechanizmus funguje paralelne s poukazovaním podielu dane neziskovým organizáciám.

Štát tak presúva rozhodovanie o časti podpory priamo na deti. Výsledok bude závisieť od toho, koľko ľudí túto možnosť využije a ako sa rozhodnú svoje percentá rozdeliť.

Chyba bude drahšia než vlani

Popri nových možnostiach prichádza aj tvrdšia sankcia. Minimálna pokuta za oneskorené podanie daňového priznania stúpa z 30 eur na 100 eur.

Pre drobných podnikateľov či zamestnancov, ktorí si priznanie podávajú sami, to môže byť citeľný zásah do rozpočtu. Odborníci preto upozorňujú, že tento rok sa neoplatí spoliehať na zvyky z minulosti. Zmeny v tlačivách nie sú kozmetické a prehliadnutie nových pravidiel môže znamenať stratu nároku alebo vyššiu sankciu.

Rok, keď rozhodujú detaily

Daňové priznanie za rok 2025 tak nie je len každoročnou administratívnou povinnosťou. Stáva sa testom, či sa daňovník dokáže zorientovať v nových podmienkach.

Rozhodovať budú percentá – či už ide o hranicu príjmov zo Slovenska, alebo o podiel dane, ktorý môžu deti nasmerovať rodičom. A tento rok môžu mať percentá väčšiu váhu než samotná výška zárobku.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Takmer rok museli občianske združenia, nadácie aj malé lokálne iniciatívy vypĺňať nové povinnosti, zverejňovať údaje a prispôsobovať sa pravidlám, ktoré dnes už oficiálne neexistujú. Nie preto, že by sa politická moc rozhodla ustúpiť. Ale preto, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že zákon bol protiústavný.

Verdikt bol zverejnený v Zbierke zákonov. Tým sa príbeh uzavrel. No otázka zostáva: kto nesie zodpovednosť za mesiace, počas ktorých štát vyžadoval plnenie pravidiel, ktoré nemali nikdy vstúpiť do praxe?

„Klamete,“ zaznelo z vlády. Dnes je verdikt opačný

Na jar 2025 upozornila organizácia VIA IURIS na vážne ústavné nedostatky novely, ktorú presadzovali poslanci Juraj Gedra a Erik Kaliňák. Podľa právnikov zasahovala do základných práv – diskriminovala, oslabovala ochranu súkromia a obmedzovala slobodu združovania.

foto:

Reakcia bola ostrá. Premiér Robert Fico na tlačovej konferencii vyhlásil, že „VIA IURIS jednoducho klame“. Úrad vlády zverejnil stanovisko, v ktorom organizáciu obvinil zo zavádzania verejnosti. Vládni právnici vypracovali polemiku s ich analýzou.

Dnes je situácia obrátená. Ústavný súd pomenoval tie isté rozpory s ústavou, na ktoré upozorňovali právnici ešte pred prijatím zákona.

Politická väčšina vedela, že ide na hranu

Zákon podporilo 76 poslancov koaličných strán SMER, HLAS a SNS. Odborné výhrady nezabrali. Návrh prešiel parlamentom a od 1. júna 2025 sa stal záväzným.

Podľa kritikov už vtedy existovali dostatočné právne argumenty, že úprava naráža na ústavné limity. Napriek tomu sa prijala bez širšej odbornej diskusie. Parlamentná väčšina mala politickú silu – a využila ju.

Rozhodnutie súdu tak spätne potvrdzuje, že štát vedome riskoval zásah do základných práv.

Čo presne bolo problémom

Ústavný súd identifikoval tri kľúčové okruhy:

• porušenie zákazu diskriminácie,
• zásah do práva na súkromie a ochranu osobných údajov,
• obmedzenie slobody združovania.

Práve tieto body obsahovala aj pôvodná analýza VIA IURIS. Organizácia vtedy tvrdila, že legislatíva ide nad rámec primeranej kontroly a vytvára nerovné postavenie pre časť občianskeho sektora.

Súd teraz tieto výhrady potvrdil. Nález z decembra 2025 nadobudol plnú účinnosť jeho zverejnením.

Právny štát až na druhý pokus

Prípad neukazuje len spor medzi vládou a mimovládnou organizáciou. Otvára širšiu otázku fungovania právneho štátu.

Ak parlament prijme zákon, ktorý je v rozpore s ústavou, systém má poistku – Ústavný súd. Tá však prichádza až dodatočne. Medzitým zákon platí a ľudia sa ním musia riadiť.

VIA IURIS po zverejnení nálezu pripomenula, že na protiústavnosť upozorňovala mesiace. „Takto sa v demokratickej krajine neprijímajú dôležité zákony,“ uviedla organizácia vo svojom stanovisku.

Rozhodnutie súdu je jasné. No politická zodpovednosť za rok účinnosti protiústavnej legislatívy zostáva otvorená.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Mesto, ktoré už raz padlo

Keď sa v Prievidzi rozšírila správa o plánovaných globálnych škrtách v Nestlé, v miestnych kaviarňach sa nehovorilo o číslach. Hovorilo sa o deťoch, hypotékach a o tom, kto by musel odísť za prácou. Pre región, ktorý si už prešiel zatváraním fabrík aj elektrárne, je každá podobná informácia varovaním.

Závod Nestlé Carpathia dnes zamestnáva približne 550 ľudí. V okrese, kde je nezamestnanosť na úrovni 4,28 %, ide o jedného z najväčších zamestnávateľov. A hoci firma zatiaľ neoznámila konkrétne kroky pre Slovensko, neistota sa šíri rýchlejšie než oficiálne vyhlásenia informuje trencinak.sk.

Región, ktorý žije z rozhodnutí inde

Rozhodnutie o zrušení približne 16-tisíc pracovných miest po celom svete padlo mimo Slovenska. Prievidza však cíti dôsledky skôr, než zaznie jediné konkrétne meno prepusteného.

foto: youtube.com

To je dnes realita veľkej časti Trenčianskeho kraja. Priemysel tu stále drží zamestnanosť, no kľúčové rozhodnutia sa prijímajú v zahraničných centrálach. Miestni zamestnanci tak často čakajú na to, čo sa rozhodne tisíce kilometrov od nich.

V minulosti región staval na vlastných podnikoch. Dnes je jeho stabilita naviazaná na globálne stratégie nadnárodných spoločností. Ak sa mení svetová mapa výroby, mení sa aj budúcnosť miestnych rodín.

Spomienky na fabriky, ktoré zmizli

Obavy v Prievidzi nevznikli vo vákuu. Mesto si pamätá postupný úpadok tradičných podnikov – od nábytkárstva po elektrotechniku. Zanikli pracovné miesta, mladí odišli, počet obyvateľov klesal.

V diskusiách sa vracajú mená fabrík, ktoré kedysi tvorili chrbticu regiónu. Ľudia hovoria o tom, že z prosperujúceho mesta sa stalo miesto, kde sa čoraz častejšie dochádza za prácou alebo sa balia kufre do zahraničia. Pre niektorých je dnešná situácia ďalším dielom toho istého príbehu.

Politické rozhodnutia a ich dlhý tieň

Krehkosť regiónu zvýraznilo aj zatvorenie Elektrární Nováky, ktoré mali podľa pôvodných plánov fungovať až do roku 2035. Transformácia hornej Nitry mala priniesť nové príležitosti, no časť obyvateľov dodnes cíti najmä stratu istoty.

Kritici tvrdia, že Slovensko sa príliš spolieha na zahraničných investorov. Tí prinášajú kapitál aj pracovné miesta, no zároveň môžu výrobu presunúť tam, kde je to výhodnejšie. Výsledkom je ekonomika, ktorá síce funguje, no stojí na rozhodnutiach, ktoré nevznikajú doma.

foto: youtube.com

Modernizácia verzus strach

Samotná spoločnosť zdôrazňuje, že prípadné znižovanie stavov bude najskôr predmetom rokovaní so zamestnancami a odbormi. Poukazuje na investície do moderných technológií a silnú pozíciu prievidzského závodu v európskej sieti výroby.

Pre ľudí, ktorí v závode pracujú desaťročia, však nejde o investičné plány. Ide o otázku, či budú mať prácu aj o rok. Jedna z bývalých zamestnankýň, ktorá v podniku strávila viac než štyri desaťročia, vyjadrila podporu kolegom a nádej, že sa negatívny scenár nenaplní.

Prievidza dnes nestojí pred oznámením hromadného prepúšťania. Stojí pred neistotou. A práve tá je v regióne s takou minulosťou často silnejšia než samotné čísla.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Mladí ľudia na Slovensku dnes riešia bývanie, ceny energií aj vojnu za hranicami. Napriek tomu väčšina z nich verí, že ich krajina patrí tam, kde je. Európska únia pre nich nie je abstraktná inštitúcia v Bruseli, ale rámec, ktorý má zaručiť stabilitu v neistom svete.

Nový prieskum ukazuje zaujímavý paradox: obavy rastú, no podpora členstva neklesá. Práve naopak.

Najoptimistickejší sú tí, ktorí zdedia dôsledky

Najsilnejšiu podporu členstva Slovenska v EÚ vyjadrujú ľudia vo veku 15 až 39 rokov. V čase, keď Európa čelí vojnovým konfliktom, energetickej neistote aj tlaku migrácie, práve mladšia generácia vníma Úniu ako poistku.

Podľa prieskumu Eurobarometer si 60 percent respondentov na Slovensku myslí, že členstvo v EÚ je prínosom. Európsky priemer je 62 percent. Rozdiel je minimálny – nálada je teda porovnateľná s väčšinou Únie.

Ešte výraznejší je osobný optimizmus. Až 82 percent Slovákov verí vo svoju budúcnosť a budúcnosť svojich rodín. V rámci EÚ je to 76 percent. Ľudia si teda viac veria ako svetu okolo seba.

Svet ako hrozba, Únia ako štít

Keď sa otázky posunú z osobnej roviny na globálnu, nálada sa mení.

Budúcnosť sveta vníma pesimisticky 42 percent Slovákov. V celej EÚ je to ešte viac – 52 percent. Skepsa sa týka aj samotnej Únie: negatívne vyhliadky jej pripisuje 36 percent Slovákov a 39 percent Európanov.

Najväčšie obavy? Konflikty v blízkosti EÚ. Tie znepokojujú 65 percent obyvateľov Slovenska. Nasleduje energetická závislosť od tretích krajín (55 percent) a klimatickými zmenami zhoršované prírodné katastrofy (52 percent).

Inými slovami – strach sa týka bezpečnosti a stability. Nie každodenných drobností.

Spoločnosť pod tlakom vlastných rozporov

Z prieskumu vyplýva ešte jeden silný motív: vnútorné napätie.

Až 68 percent Slovákov sa obáva polarizácie spoločnosti. Dezinformácie znepokojujú 62 percent respondentov. Téma bezpečnosti tak nemá len vojenský či energetický rozmer, ale aj informačný a spoločenský.

Väčšina opýtaných preto očakáva, že EÚ bude konať jednotnejšie a rozhodnejšie. 71 percent Slovákov chce, aby Únia zohrávala silnejšiu úlohu pri ochrane občanov pred globálnymi krízami.

Predsedníčka Európsky parlament Roberta Metsola to pomenovala priamo: „Európa je naším najsilnejším štítom.“ Jej vyjadrenie reaguje práve na rastúci pocit geopolitického napätia.

Čísla, ktoré hovoria o nálade

Prieskum realizovala agentúra Verian v novembri 2025 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Odpovedalo 26 453 ľudí, z toho 1003 na Slovensku.

Výsledky nepôsobia ako eufória. Skôr ako opatrná dôvera.

Slováci majú obavy z vojny, energií aj rozdelenej spoločnosti. No zároveň veria, že riešenie nebude hľadať izolovaný štát, ale silnejší spoločný rámec.

Paradox dneška tak znie: svet sa zdá neistý, ale členstvo v EÚ nie.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Predseda parlamentu Boris Kollár otvoril na sociálnej sieti otázku morálneho kreditu opozičnej strany Progresívne Slovensko. Vo svojom statuse spochybňuje hodnotové postoje hnutia a upozorňuje na viaceré kontroverzie spojené s Martou Šimečkovou, matkou predsedu PS.

„Líder opozičného Progresívneho Slovenska so svojimi spolustraníkmi často a rád moralizuje. Bije sa do pŕs ako etalón etiky a jedinej správnej pravdy. Každopádne, jeho matka má o spomínaných hodnotách značne pomýlenú predstavu,“ napísal Kollár.

Do centra pozornosti pritom postavil Marta Šimečková, ktorá je štatutárkou občianskeho združenia Projekt Fórum. Podľa Kollára je toto združenie v súčasnosti vyšetrované pre podozrenie z finančného podvodu.

„OZ Projekt Fórum, v ktorom je Šimečková štatutárom, je v súčasnosti vyšetrované pre podozrenie z finančného podvodu. Pritom táto osoba v minulosti morálne zlyhala už viackrát. Akurát že sa o tom až tak veľmi nevie. Dôvod? Niektorým kauzám sa naše mienkotvorné médiá nevenujú. Sú ticho. Objektívna žurnalistika? Zabudnite. Jednoducho, dvojaký meter istých novinárov v praxi,“ uviedol.

Starší novinársky škandál aj európske peniaze

Kollár vo svojom príspevku pripomína udalosť z roku 2004, keď bola Šimečková prepustená z redakcie denníka SME po tom, čo vyšlo najavo, že si spolu s ďalšou redaktorkou vymysleli zahraničného autora, od ktorého „preberali“ a následne uverejňovali články.

„Dodnes sa Šimečkovej novinársky podvod považuje za jeden z najväčších škandálov v histórii tohto denníka,“ tvrdí Kollár.

Ťažiskom aktuálnej kritiky je však pôsobenie OZ Projekt Fórum v súvislosti s eurofondmi. Združenie malo v roku 2010 získať grant z Európskej únie na projekt Zrkadlá Európy, pričom podľa Kollára neboli dodržané podmienky čerpania a nebola predložená záverečná správa. Únia má preto od roku 2018 žiadať vrátenie približne 160-tisíc eur.

Na nezrovnalosti má upozorňovať aj Európska komisia.

„Keby to bol len premiér Fico, ktorý o nekalých praktikách Šimečkovej matky hovorí, tak by sa ešte dalo tvrdiť, že je zaujatý, že využíva túto kauzu proti svojmu politickému oponentovi. Ale tu je to Európska komisia, ktorá upozorňuje na spáchaný podvod. Tu nejde o politické tvrdenie, ale o oficiálny postup európskych orgánov, ktoré rozhodli o vrátení peňazí, k čomu, mimochodom, zo strany Šimečkovej doteraz nedošlo,“ napísal Kollár s odkazom aj na vyjadrenia premiéra Robert Fico.

Podozrenia z duplicitného preplácania faktúr

Ďalšia časť Kollárovho statusu sa týka roku 2021. OZ Projekt Fórum malo podľa jeho slov žiadať o dotácie súčasne z viacerých verejných inštitúcií, pričom každej z nich malo predkladať čestné vyhlásenie, že o financie inde nežiada.

„Následná kontrola ale odhalila, že desiatky tých istých faktúr boli v týchto inštitúciách preplácané opakovane – dvakrát, niektoré dokonca trikrát,“ uvádza Kollár.

Predseda parlamentu sa zároveň pýta, prečo práve o týchto prípadoch časť médií mlčí.

„Keby išlo o kohokoľvek iného – najmä z opačného politického tábora – titulky by kričali o morálke, zodpovednosti a vyvodzovaní dôsledkov. Keď ide o prostredie blízke Progresívnemu Slovensku, nastáva ticho. Žiadne investigatívne texty. Žiadne morálne apely,“ konštatuje.

Výzva na rovnaký meter

Kollár uzatvára svoj status apelom na rovnaký meter pre všetkých a zdôrazňuje, že ide o verejné peniaze aj právo verejnosti na informácie.

„Tu ide o verejné peniaze, oficiálne zistenia kontrolných orgánov (dokonca európskych) a právo verejnosti vedieť. A najmä o otázku, či nás niektoré médiá ešte objektívne informujú, alebo už len chránia ‚svojich‘…,“ uzavrel.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Kapláni v nemocniciach, výučba náboženstva na školách či duchovná služba v armáde – to všetko dnes funguje vďaka rozhodnutiam, ktoré padli pred štvrťstoročím. Teraz sa však otvára otázka, či má Slovensko pokračovať v modeli, ktorý vznikol krátko po páde komunizmu.

Spúšťačom je iniciatíva Progresívne Slovensko, ktorá chce znovu preskúmať základnú zmluvu medzi štátom a Svätá stolica píše istream.sk.

Pre jedných ide o technickú revíziu starého dokumentu. Pre druhých o zásah do samotných základov vzťahu štátu a cirkví.

Neutralita štátu verzus dedičstvo 90. rokov

Podľa progresívcov dnes štát funguje v systéme, ktorý zvýhodňuje jednu cirkev. Upozorňujú, že zmluva so Svätou stolicou má prednosť pred vnútroštátnym právom a upravuje postavenie výlučne katolíckej cirkvi. Výsledkom je, že zákony v školstve, bezpečnostných zložkách či verejnoprávnych médiách sa roky „ladili“ podľa potrieb jedného partnera.

Predstavitelia PS hovoria, že po 25 rokoch je legitímne pýtať sa, čo dohoda dnes prináša štátu. Člen parlamentného výboru pre ľudské práva Ondrej Prostredník to zhrnul priamo:
„Každá dobrá zmluva má byť výhodná pre obe strany. Po 25 rokoch je namieste položiť si otázku, čo táto zmluva dnes prináša Slovenskej republike.“

Podpredsedníčka hnutia Lucia Plaváková zas upozorňuje na systémový problém: „Zmluva so Svätou stolicou má prednosť pred vnútroštátnym právom a upravuje postavenie a práva len jednej náboženskej skupiny.“ Podľa nej sa Slovensko týmto krokom vzdalo časti svojej zvrchovanosti v prospech jednej viery.

PS zároveň pripomína, že iné krajiny majú dohody s Vatikánom nastavené vyváženejšie. Slovensko sa podľa nich zbytočne drží schém z obdobia po roku 1989, namiesto toho, aby si definovalo moderný rámec náboženskej slobody.

Pre kresťanských demokratov je to „červená čiara“

Úplne opačný pohľad má KDH. Kresťanskí demokrati tvrdia, že zmluvy nevytvárajú výsady, ale stabilné pravidlá hry medzi štátom a cirkvami. Podľa nich práve tento rámec po revolúcii pomohol normalizovať vzťahy, ktoré boli desaťročia potláčané.

Predseda KDH Milan Majerský hovorí o jasnom právnom základe spolupráce medzi štátom a cirkvami. Ešte tvrdšie sa vyjadruje poslanec František Mikloško, ktorý bol pri podpise pôvodných dohôd. Odkazuje, že akékoľvek otváranie zmlúv neprichádza do úvahy:

„Ak by ktorákoľvek strana chcela siahať na vatikánske zmluvy, nech zabudne na akúkoľvek spoluprácu s KDH. Pre nás sú červenou čiarou.“

Mikloško zároveň pripomína, že ústava garantuje rovnosť všetkých cirkví a dohoda s katolíckou cirkvou podľa neho tento princíp nenarúša.

Medzinárodná zmluva, domáci dopad

Spor nie je len ideologický. Zmluva so Svätou stolicou má charakter medzinárodnej dohody, no v praxi sa dotýka každodenného fungovania štátu. Práve tento paradox PS kritizuje: o postavení jednej cirkvi rozhoduje dokument, ktorý stojí nad slovenskými zákonmi.

Po jej podpise sa postupne prijímali ďalšie normy – od školstva až po ozbrojené sily. Progresívci tvrdia, že namiesto rovnakých podmienok pre všetkých vznikol systém, kde sa štát prispôsoboval jednému partnerovi. KDH naopak pripomína, že následne vznikla aj vnútroštátna zmluva s ostatnými cirkvami, ktorá mala nerovnováhu zmierniť.

Otvorená otázka: čo ďalej so vzťahom štátu a cirkví

V jadre sporu nie je len jeden dokument, ale predstava, ako má vyzerať moderný sekulárny štát. PS hovorí o potrebe novej diskusie a vyváženejšieho modelu. KDH varuje pred rozbíjaním dohôd, ktoré podľa nich priniesli stabilitu.

Či sa téma premení na konkrétne legislatívne kroky, zatiaľ nie je jasné. Isté však je, že debata o zmluvách so Svätou stolicou znovu otvorila starú otázku: má Slovensko zostať pri riešeniach z 90. rokov, alebo si trúfne predefinovať vzťah štátu a viery pre 21. storočie.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂