Kým štát uťahuje opasky, jednorodičom ponúka záchranné lano. Rok 2026 ukazuje hranice konsolidácie

Keď Martina z Trnavy prepočítavala januárovú výplatu, prvýkrát si všimla, že jej na účte ostalo menej než vlani. Nie preto, že by zarobila menej. Ale preto, že štát si zobral viac. Zdravotné odvody stúpli, daňové úľavy sa zmenili a konsolidácia verejných financií sa z abstraktného pojmu zmenila na konkrétny zásah do rodinného rozpočtu.

Rok 2026 sa začal ako účtovnícka operácia v mierke celej krajiny. Každý rez má svoje číslo. A každý človek má svoj príbeh.

Konsolidácia ako tichý zásah do výplat

Zamestnanci už od 1. januára 2026 platia vyššie zdravotné odvody. Zároveň sa mení systém daňových úľav a progresívne sadzby dane z príjmu zasahujú najmä strednú triedu. Pre mnohých ide o kombináciu, ktorá sa neukáže v titulkoch, ale v bežnom živote.

Čisté príjmy klesajú. Nie dramaticky. Ale citeľne.

Ďalšia skupina pocíti zmeny ešte tvrdšie. Nezamestnaní dostanú nižšie dávky. Zamestnanci s firemným autom, ktoré využívajú aj súkromne, prídu o časť daňového odpočtu. Všetko v mene jedného cieľa: znižovania deficitu.

Konsolidácia tak nevyzerá ako jednorazový šok, ale ako séria malých rezov, ktoré sa postupne skladajú do jedného obrazu.

Daňová amnestia: druhá šanca pre dlžníkov

Popri sprísňovaní prichádza aj výnimka. Od 1. januára do 30. júna 2026 platí daňová amnestia. Týka sa ľudí a firiem, ktoré mali daňový nedoplatok k 30. septembru 2025 alebo nepodali priznanie do tohto dátumu.

Ak v stanovenej lehote daň zaplatia alebo priznanie doplnia, vyhnú sa pokutám a úrokom z omeškania.

Štát tým vysiela pragmatický signál: radšej peniaze bez sankcií dnes, než nevymožiteľné dlhy zajtra. Pre rozpočet je to úľava. Pre dlžníkov posledná možnosť vyčistiť si účty.

Jednorodičia ako výnimka z konsolidačnej logiky

Do tohto obrazu však vstupuje zvláštny kontrast. Kým väčšina populácie cíti tlak, jedna skupina dostáva novú formu pomoci.

Od 1. februára 2026 štát spúšťa komplexný projekt pre jednorodičov. Minister práce Erik Tomáš ho opisuje ako sieť poradní, kde majú osamelí rodičia nájsť psychologickú, právnu, sociálnu aj ekonomickú pomoc.

Systém dopĺňajú nové pozície – „manažér prípadu“ a „sprievodca osobnou skúsenosťou“. Ide o ľudí, ktorí majú rodičov sprevádzať celým procesom riešenia ich situácie.

Projekt však nie je len o radách. Obsahuje aj finančný motivačný príspevok:

• 100 eur pre jednorodiča s jedným dieťaťom,
• 150 eur pre jednorodiča s dvomi deťmi,
• 200 eur pre jednorodiča s tromi a viac deťmi.

Peniaze majú pochádzať z eurofondov a budú poskytované len počas obmedzeného obdobia.

Pomoc, ktorá má motivovať, nie nahradiť príjem

Rezort práce zdôrazňuje, že nejde o nový sociálny benefit v pravom slova zmysle. Skôr o nástroj, ktorý má rodičov vtiahnuť do systému pomoci.

Motivačný príspevok má fungovať ako vstupenka. Kto ju prijme, má sa zapojiť do projektu, spolupracovať s odborníkmi a postupne stabilizovať svoju situáciu.

Je to zásadný rozdiel oproti klasickým dávkam. Štát tu skúša iný prístup: nie len vyplácať, ale sprevádzať.

Otázkou však zostáva, či bude sieť dostatočne hustá a kapacitne pripravená. A či sa z pilotného projektu nestane len krátkodobý experiment, ktorý skončí spolu s eurofondmi.

Paradox roka 2026

Rok 2026 tak vytvára zvláštny obraz. Na jednej strane konsolidácia, ktorá sa dotýka takmer každého pracujúceho človeka. Na druhej strane cielená pomoc pre úzku, no zraniteľnú skupinu.

Štát uťahuje opasky. Zároveň však priznáva, že nie všetci to dokážu zvládnuť sami.

Pre niekoho je konsolidácia len tabuľka v rozpočte. Pre iného konkrétny rozdiel v mesačnom prepočte. A pre jednorodiča môže byť práve rok 2026 paradoxne prvým rokom, keď má pocit, že v systéme nie je úplne sám.

Konsolidácia tak neznamená len škrty. Znamená aj rozhodovanie, koho nechať niesť väčšiu váhu a komu aspoň na chvíľu podať ruku.

A práve v tomto rozhodovaní sa ukazuje skutočná politika. Nie v percentách. Ale v tom, komu sa život stane o niečo ľahším – a komu o niečo ťažším.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Keď ochorie dieťa a v práci už niet kam ustúpiť

Ráno prišla správa zo školy: dieťa treba okamžite zobrať k psychológovi. V práci už má rodič vyčerpané voľno, dovolenku si šetril na leto. Doteraz to bola bežná realita tisícov slovenských rodín – najmä tých, kde je na všetko len jeden dospelý. Od januára 2026 sa tento obraz začne meniť. Nie preto, že by sa zmenil život rodičov. Ale preto, že štát konečne upravil pravidlá.

Novela Zákonníka práce, schválená 9. decembra 2025, rozširuje okruh situácií, keď môže zamestnanec legálne ostať doma a dostať náhradu mzdy. Najviac sa dotkne práve osamelých rodičov.

Osamelý rodič už nebude v slepej uličke

Doteraz mali všetci zamestnanci rovnaký základ: maximálne 7 dní plateného voľna ročne pri sprevádzaní blízkej osoby do zdravotníckeho zariadenia. Viac dostali len rodičia zdravotne znevýhodnených detí v špecifických situáciách.

Od roku 2026 však osamelí rodičia s dieťaťom do 15 rokov získajú nárok až na 14 dní plateného pracovného voľna ročne. Platí to pre lekára aj pre poradenské a preventívne centrá.

V praxi ide o zásadnú zmenu. Nie symbolickú. Ale existenčnú.

Osamelý rodič totiž nemá možnosť „vymeniť sa“. Nemá koho požiadať, aby dieťa odviedol na vyšetrenie. Každé voľno znamenalo dilemu medzi príjmom a starostlivosťou. Novela tento konflikt aspoň čiastočne zmierňuje informuje portál newsbyte.sk.

Poradne prestali byť neviditeľné

Ďalšia významná zmena sa týka samotných dôvodov voľna. Po novom sa medzi oprávnené návštevy dostávajú aj zariadenia poradenstva a prevencie – psychologické, špeciálnopedagogické a sociálne centrá.

Doteraz zákon tieto návštevy priamo nepoznal. Rodičia ich riešili cez dovolenku, neplatené voľno alebo „tichú dohodu“ so zamestnávateľom.

Ministerstvo školstva v dôvodovej správe priznalo, že práve toto bolo jednou z bariér, prečo deti pomoc nedostávali včas. Systém ich síce odporúčal do poradne, ale pracovné právo im cestu k nej komplikovalo.

Štát pomáha, ale len do určitej hranice

Novela však nie je bez limitov. Platené voľno sa stále poskytuje:

• len jednému rodinnému príslušníkovi,
• len na nevyhnutný čas,
• a pre väčšinu zamestnancov zostáva ročný strop 7 dní.

Zmena teda cieli úzko – predovšetkým na osamelých rodičov. Zákon ich definuje ako osoby, ktoré žijú samy a sú slobodné, rozvedené, ovdovené alebo v obdobnej vážnej situácii.

Už dnes majú osobitnú ochranu pri nadčasoch či pri starostlivosti o malé deti. Teraz sa k nej pridáva aj širší nárok na platené voľno.

Ako upozorňuje odborník Jozef Mihál, ide o logickú korekciu reality, ktorá bola dlhé roky ignorovaná.

Zmena zákona nevyrieši všetko

Novela nevyrieši nedostatok psychológov. Nevyrieši čakacie lehoty. Nevyrieši ani napätie medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.

Ale mení jednu podstatnú vec: rodič už nebude musieť voliť medzi dieťaťom a výplatou v situáciách, ktoré si sám nevybral.

Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti, publikovaný ako 406/2025 Z. z., síce vznikol primárne pre sociálnu oblasť. No jeho „vedľajší efekt“ v Zákonníku práce môže mať v každodennom živote rodičov rovnakú váhu.

Skutočný test príde až v praxi

Otázka dnes neznie, či je novela dobrá. Otázka znie, či sa jej duch prenesie aj do pracovných vzťahov. Či zamestnanci nebudú musieť svoje práva obhajovať. A či sa z plateného voľna nestane len formálna možnosť na papieri.

Jedno je však isté: od januára 2026 sa rodičovská realita na Slovensku posúva. Nie revolučne. Ale smerom, ktorý už dávno mala mať.

A pre osamelých rodičov to môže byť prvý náznak, že ich štát konečne vidí.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Keď zdravotná sestra v rožňavskej pôrodnici zavolá rodičov malého Ronalda alebo Freye, nejde o turistov ani o filmový festival. Ide o deti, ktoré sa narodili v meste na juhovýchode Slovenska. Mená, ktoré by ešte pred pár rokmi zneli exoticky, sa dnes zapisujú do matrík úplne prirodzene.

Za štatistikou pôrodnosti sa tak skrýva niečo viac než len čísla. Mení sa aj jazyk, kultúra a predstava o tom, čo je „slovenské“ meno.

Tradičné víťazstvá, netradičné príbehy

Najčastejšie rodičia v roku 2025 volili mená Tobias a Ema. Popri nich sa však v rožňavskej nemocnici objavili aj mená ako Ronaldo, Freya, Auróra, Hasan, Zac, Rosana, Dion, Letty, Kristian Junior, Saul, Dior, Džesúr, Sanja či Jaman píše news.refresher.sk.

Nejde pritom len o ojedinelé výstrelky. Podľa nemocnice ide o jasný trend – rodičia sa čoraz menej viažu na rodinné tradície a viac na osobné sympatie, zahraničné vzory či kultúrne prepojenia.

Čo hovoria čísla pôrodnice

V roku 2025 sa v Rožňave narodilo 524 detí, z toho 276 chlapcov a 248 dievčat. Štyri pôrody boli dvojčatá. Nemocnica tak patrí medzi stabilné regionálne pracoviská, ktoré si udržiavajú záujem rodičov aj napriek celoslovenskému poklesu pôrodnosti.

PR špecialistka siete Penta Hospitals SK Bianka Krejčíová upozorňuje, že výber mien je len jedným z prejavov širších zmien v správaní rodičov. Tí dnes chcú mať pôrod aj celé rodičovstvo viac „podľa seba“.

Regionálne mesto, globálne mená

Rožňava dnes nie je výnimkou, ale ukážkou širšieho javu. V mestách mimo veľkých centier sa čoraz častejšie objavujú mená, ktoré odrážajú migráciu, sociálne siete, popkultúru aj osobné príbehy rodín.

Zatiaľ čo kedysi meno prezrádzalo pôvod, dnes skôr vypovedá o hodnotách rodičov. A tie sú čoraz menej viazané na hranice štátu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Slnečné dni, ktoré môžu spôsobiť najviac problémov

Na prvý pohľad to bude vyzerať ako ideálny zimný víkend. Jasná obloha, veľa slnka a pocit, že zima už stráca silu. Lenže práve táto kombinácia môže byť podľa meteorológov najzradnejšia. Slovensko čaká návrat mrazov, ktoré môžu v niektorých regiónoch dosiahnuť hodnoty blízke −20 °C.

Zmena príde rýchlo a bez dlhého prechodného obdobia. Pre mnohých ľudí tak pôjde skôr o šok než o plynulý návrat zimy.

Keď slnko klame

Ochladenie bude sprevádzať vyšší tlak vzduchu. Inverzia sa rozruší, obloha sa vyjasní, no teploty prudko klesnú. V noci sa na severe a východe Slovenska očakávajú hodnoty okolo −20 °C, miestami môže mráz pretrvávať aj počas dňa píše cas.sk.

Práve slnečné počasie môže vytvoriť falošný pocit bezpečia. Cesty budú zamŕzať rýchlejšie, povrchy ostanú suché len na pohľad a rozdiel medzi pocitovou a reálnou teplotou bude výrazný.

Východ krajiny v prvej línii

Najvýraznejšie ochladenie zasiahne východné Slovensko, kde sa prejaví priamy vplyv studeného prúdenia z východnej Európy. Sever krajiny nebude zaostávať.

Ide o rovnaký vzduch, ktorý už niekoľko dní drží vo výrazných mrazoch krajiny ako Ukrajina, Rusko a Bielorusko, kde nočné teploty klesajú pod −30 °C a denné maximá sa v niektorých oblastiach pohybujú len okolo −15 °C.

Európa pod rovnakým tlakom chladu

Studená masa sa bude počas víkendu rozširovať smerom na západ a juh. Nezasiahne len Slovensko, ale veľkú časť strednej Európy. Pre viaceré regióny pôjde o najchladnejšiu epizódu tejto zimy.

Meteorologické modely ukazujú, že systém je rozsiahly a stabilný, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že nízke teploty pretrvajú dlhšie než len jeden či dva dni.

Problém nie je len v číslach

Hodnota −20 °C nie je len údaj v predpovedi. Znamená riziko pre starších ľudí, bezdomovcov, dopravu, vodovodné potrubia aj energetickú sieť. V regiónoch, kde sa už teraz počíta s vyššou spotrebou energií, môže prudké ochladenie výrazne zvýšiť tlak na domácnosti.

Zima sa tak na Slovensko nevracia dramatickým názvom, ale tichou kombináciou slnka a mrazu. A práve tá môže byť najnebezpečnejšia.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Smrť Milana Rastislava Ševčíka uzatvára jednu éru SĽUK-u Keď sa v skúšobni ozvalo jeho „ešte raz“, neznamenalo to kritiku. Znamenalo to, že tanec môže byť lepší. Presnejší. Pravdivejší. V stredu 14. januára zomrel vo veku nedožitých 90 rokov Mgr. Art. Milan Rastislav Ševčík, muž, ktorý desaťročia formoval podobu slovenského scénického folklóru – nielen ako tanečník, ale najmä ako pedagóg.

Jeho odchod nie je len stratou významnej osobnosti SĽUK-u. Je to prerušenie pamäti jedného umeleckého sveta.

Z javiska do pamäti súboru

Do SĽUK-u nastúpil v roku 1951. O štyri roky neskôr už patril medzi sólistov. Prelomovým momentom sa stala Povesť o Jánošíkovi z roku 1956, v ktorej mu choreograf Juraj Kubánka zveril hlavnú rolu. Risk sa zmenil na legendu a číslo sa stalo symbolickým finále programov súboru.

V tom istom roku sa objavil aj pri otvorení televízneho vysielania na Slovensku v PKO v Bratislave.

Tanec ako jazyk, nie ako štýl

Ševčík nebol viazaný na jednu oblasť. Presvedčivo zvládal slovenské, goralské aj zahraničné tanečné formy. Goralský folklór spracoval aj vo svojej diplomovej práci na VŠMU, kde v roku 1962 vyštudoval pedagogiku tanca.

V roku 1971 ho choreograf Štefan Nosáľ obsadil do sólových partov v dielach Krštenie pod Poľanou a Radvanský jarmok. Podľa pamätníkov v nich nepôsobil ako interpret, ale ako nositeľ príbehu.

Keď sa talent zmení na zodpovednosť

Od roku 1976 pôsobil ako triedny profesor elokovanej triedy bratislavského konzervatória pri SĽUK-u. Učil aj v ďalších súboroch, najdlhšie v Lúčnici. Viedol elévov SĽUK-u a v rokoch 1989 – 1990 a 1992 – 1994 bol aj vedúcim tanečného súboru.

Pre mnohých bol prvým človekom, ktorý im ukázal, že folklór je profesionálna disciplína.

Čo po ňom ostáva

Objavil sa aj vo filme Rodná zem a získal titul Zaslúžilý umelec, no dôležitejší než ocenenia zostáva jeho pedagogický odkaz.

Po Milanovi Rastislavovi Ševčíkovi neostáva prázdne miesto, ale latka, ktorú nastavil. A generácie, ktoré ju budú musieť preskakovať.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Písala, keď už vedela, že času je málo

Keď sa včera slovenský literárny svet dozvedel o smrti Jany Benkovej, nešlo len o správu o ďalšej strate. Bol to moment, ktorý pripomenul, ako často si verejnosť uvedomí hodnotu práce autora až vtedy, keď jeho hlas navždy utíchne. Benková zomrela 13. januára 2026 vo veku 55 rokov. Do posledných dní však robila presne to, čo ju definovalo – písala.

Jej príbeh nie je len o chorobe. Je o vytrvalosti, o potrebe tvoriť a o tichom odchode človeka, ktorý nikdy nehľadal pozornosť cez vlastné utrpenie.

Tvorivosť ako obrana proti koncu

Blízki opisujú, že aj v čase, keď už vedela, že bojuje s vážnou chorobou, odmietala prestať pracovať. Prekladala knihy, pripravovala nové texty, plánovala projekty. Nie preto, že musela. Ale preto, že bez písania nevedela existovať píše bratislava.zoznam.sk.

foto: Miroslav Graclík

Český spisovateľ Miroslav Graclík, jej dlhoročný priateľ, spomenul, že ešte ako vážne chorá dokončila preklad jeho knihy o Karlovi Duchoňovi a rozpracovala ďalší titul o Marcele Laiferovej, ktorý už nestihla dokončiť.

Nie je to príbeh hrdinstva na efekt. Skôr príbeh človeka, ktorý odmietol, aby ho choroba definovala viac než jeho práca.

Autorka, ktorú čitatelia nikdy neopustili

Jana Benková debutovala v roku 1997 a postupne sa zaradila medzi najčítanejšie slovenské autorky populárnej literatúry. Napísala viac než 40 kníh, od rozhovorových titulov až po ženské romány.

Jej knihy vychádzali aj v češtine a dlhodobo sa dobre predávali. V roku 2012 získala titul Autorka roka v čitateľskej ankete Martinus.sk – ocenenie, ktoré lepšie než kritiky vystihuje jej skutočný dosah.

Priateľstvá, ktoré prežijú autora

Moderátorka Alena Heribanová, o ktorej Benková napísala monografiu, si na ňu zaspomínala ako na človeka, s ktorým sa z profesionálneho vzťahu stalo priateľstvo. Spájal ich spoločný text, spoločná práca aj rešpekt.

Ich spolupráca vznikla v čase, keď sa biografie ešte nepísali ako marketingové projekty, ale ako dialóg medzi autorom a témou.

Ticho po poslednej vete

Smrť Jany Benkovej neznamená len koniec jedného autorského života. Znamená aj prerušené vety, nedokončené preklady a príbehy, ktoré už nik nenapíše jej hlasom.

Zostali však knihy. A v nich energia ženy, ktorá písala až do chvíle, kým jej to telo dovolilo.

Nie je to málo. Je to presne to, čo po spisovateľovi má zostať.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Mladý pár z Košíc si v januári 2026 znovu prepočítava hypotéku. Rovnaký byt, ktorý si vlani ešte vedeli dovoliť, je dnes o desiatky tisíc eur drahší. Nezmenil sa byt. Zmenil sa trh. A ten im poslal jasný odkaz: čakali ste príliš dlho.

Slovenské bývanie vstúpilo do roku 2026 v stave, keď sa z vlastníctva stáva výsada. Nie pre všetkých. Najmä nie pre tých, ktorí sa na trh snažia dostať prvýkrát.

Mladí sú prvé obete rastu

Najväčší tlak pocítili ľudia do 35 rokov. Práve oni cielia na dvojizbové a trojizbové byty v krajských mestách – a práve tieto typy nehnuteľností zdraželi najviac. V roku 2025 ceny v mnohých lokalitách vyskočili o 10 až 15 percent informuje techbyte.sk.

Hypotéky síce mierne zlacneli, no splátky zostali vysoké. Mzdy rastú pomalšie než ceny bytov. Rozdiel sa každý mesiac premieta do jedného čísla: nedostupnosť.

Kto nemal našetrené alebo nepodchytil trh včas, dnes stojí pred voľbou. Buď nájom. Alebo odklad života.

Prečo bytov nepribúda

Na trhu sa nehrá len cenová hra. Hrá sa aj o počet bytov. A ten je slabý. Počet povolených aj rozostavaných bytov klesol na najnižšiu úroveň za poslednú dekádu.

Developeri brzdia projekty. Dôvody sú jednoduché: drahé úvery, vysoké stavebné náklady, neistota návratnosti. Mnohé projekty sa zastavili skôr, než sa koplo do zeme.

Výsledok je učebnicový. Málo bytov znamená vysoké ceny. A tie opäť zatvárajú dvere ďalším ľuďom.

Investori sa vrátili, kupujúci sa tlačia

Do hry sa vrátili aj investori. Nehnuteľnosti opäť vnímajú ako bezpečný prístav pre peniaze. Najvýraznejšie to vidno v okolí Košíc, kde dopyt posilnili aj noví zamestnávatelia.

Kupujúci nechcú byty na opravu. Chcú hotové riešenia. Byty po rekonštrukcii a novostavby sa preto predávajú najrýchlejšie – a najdrahšie.

Trh tak prestáva byť o bývaní. Stáva sa o súťaži.

Nájom už nie je únik

Tí, ktorí z boja o vlastné bývanie vypadli, sa presunuli do nájmov. A tam ich čakalo ďalšie prekvapenie. V mestách ako Košice, Prešov, Poprad či Žilina nájmy vzrástli o 10 až 15 percent.

Ponuka je slabá. Štátne nájomné bývanie prakticky neexistuje. Investori často radšej byty predávajú, než prenajímajú.

Rok 2026 neprinesie zlom. Očakáva sa ďalší rast:

• byty v dobrých lokalitách: +3 až 6 %
• novostavby: +5 až 8 %
• nájmy: +5 až 10 %

Stagnovať budú len staré byty v slabých lokalitách.

Bývanie sa mení na generačný problém

Slovensko dnes nevstupuje do bytovej krízy. Už v nej je. Len sa začína jasnejšie ukazovať, koho zasahuje najviac.

Mladí ľudia si nezvykajú na vyššie ceny. Zvykajú si na to, že byt pre nich nemusí byť vôbec. A to je zmena, ktorá bude formovať celú jednu generáciu.

Nie preto, že by nechceli bývať vo vlastnom.
Ale preto, že im to trh jednoducho prestal umožňovať.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂