Hlava mačky položená na rohožke. Telefonát od neznámeho človeka, ktorý pozná pohyb člena vašej rodiny stovky kilometrov od vás. Pre mnohých by to bol dôvod okamžite skončiť. Pre novinárov, ktorí v 90. rokoch informovali o organizovanom zločine, to však často patrilo k realite ich práce.
Jedným z nich bol aj Patrik Herman, dnes známy moderátor a novinár. V rozhovore pre Rádio Melody sa vrátil k obdobiu, keď Slovensko zažívalo sériu mafiánskych vrážd a reportéri sa ocitali priamo v centre diania.
foto: RádioMelody
Správy o mafii sa stali každodennou súčasťou práce
Druhá polovica 90. rokov patrila k najbúrlivejším obdobiam novodobej histórie Slovenska. Organizovaný zločin prenikal do titulkov novín takmer každý týždeň. Výbuchy áut, prestrelky a popravy na verejných miestach vytvárali atmosféru, v ktorej museli pracovať nielen policajti, ale aj novinári.
Herman sa k týmto témam dostal krátko po nástupe do TV Markíza. Pôvodne sa venoval školstvu, no redakčná realita ho zaviedla úplne iným smerom.
„Keď prišlo k prvým mafiánskym vraždám a popravám v podsvetí, tak kto pôjde v noci na miesto činu? Ten najmladší, slobodný, bezdetný… V tom veku to možno človek ani nerieši. Je to nová skúsenosť, zážitok, výzva, treba tam ísť, no a z toho sa už nedalo nejako vystúpiť,“ vysvetlil v rádiu Melody.
To, čo malo byť spočiatku len jednou z mnohých tém, sa napokon stalo jeho špecializáciou na niekoľko rokov.
foto: Instagram – patrik_herman_stvr
Každá vražda prinášala ďalšiu
Mafiánske skupiny si v tom období vyrovnávali účty krvavým spôsobom. Podľa Hermana vznikol kolobeh násilia, ktorý sa neustále rozrastal a vytváral nové príbehy, nové obete a nové súvislosti.
„V mafii platí vendeta, to znamená, že vzápätí prišlo k vyrovnávaniu si účtov. Jedna vražda nasledovala druhú, to bolo reťazové a to už potrebovalo mať súvislosti a nejakým spôsobom pracovať s tými informáciami. A už som zostal v tej problematike lebo každá ďalšia súvisela s tou predchádzajúcou,“ povedal.
Približne štyri až päť rokov tak pravidelne sledoval kauzy, ktoré patrili medzi najsledovanejšie v krajine.
Odkazy, ktoré mali vyvolať strach
Ľudia, o ktorých novinári písali, však často nezostávali len pri sledovaní správ. Herman priznal, že počas svojej práce zažil viacero pokusov o zastrašenie.
Najsilnejší moment si pamätá dodnes.
„Keď nájdeš na rohožke hlavu mačky… Pred mojimi vlastnými dverami, na prenajatom byte, kde ani menovka nie je, tak to s tebou zamáva.“
Podľa jeho slov nešlo len o odkazy smerované priamo na neho. Neznámi ľudia sa snažili ukázať, že majú prehľad aj o jeho blízkych.
„Keď ti zreprodukujú do telefónu program tvojej sestry, ktorá žije úplne v inom meste, v inej časti Slovenska. Ale tam nebolo jednoducho cesty späť. Skúšali, že pokiaľ sa nejakým spôsbom dá,“ spomínal.
Herman v minulosti hovoril aj o tom, že počas práce na kriminálnych témach sa dostal do osobného kontaktu s ľuďmi z mafiánskeho prostredia. Práve takéto skúsenosti mu ukázali, aké riziká prináša novinárska práca v časoch, keď organizovaný zločin patril medzi najväčšie problémy krajiny.
Dnes ho ľudia poznajú z úplne iných tém
Po rokoch strávených pri kriminálnych kauzách sa jeho kariéra vydala iným smerom. Diváci si ho začali spájať najmä s reláciou Lampáreň, v ktorej pomáhal ľuďom riešiť problémy s úradmi, zdravotníctvom či štátnymi inštitúciami.
„Myslel som si, že v rádiu začnem aj skončím.“ Patrik Herman v podcaste NÁVRATY spomína na svoje úplné začiatky, keď prespával v rádiu a vôbec netušil, že sa raz stane jednou z najvýraznejších tvárí televíznej publicistiky. Bál sa niekedy pri nebezpečných reportážach? Prečo mala Lampáreň takú silnú odozvu u divákov?
Práve preto môže dnešných divákov prekvapiť, že za známou televíznou tvárou sa skrýva aj novinár, ktorý zažil obdobie mafiánskych vojen z bezprostrednej blízkosti. A ktorý sa napriek zastrašovaniu rozhodol pokračovať ďalej.
Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂
foto:
