Diskusia o povinnom očkovaní sa opäť dostala do centra pozornosti – a tentoraz ju vyvolali slová vládneho splnomocnenca pre preverenie manažovania pandémie Petra Kotlára. V relácii Politika 24 na Joj24 otvorene vyhlásil, že on ani jeho deti nie sú očkovaní.

„Môj postoj je osobný. Osobné rozhodnutie nedať sa očkovať žiadnou očkovacou látkou. Zdravie nemôže prechádzať ihlou. Nie som očkovaný a nie sú očkované ani moje deti,“ vyhlásil Kotlár v priamom prenose.

Ostrá reakcia hygieničky

Na tieto slová reagovala hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová, ktorá upozornila, že odmietanie povinného očkovania nesie vážne následky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť.

„Odmietnutím povinného očkovania spoločnosť vystavuje deti ohrozeniam na zdraví a živote. Jeho spochybňovanie je hrdinstvom iba kým spoločnosť chráni kolektívna imunita zabezpečená práve povinným očkovaním detí,“ zdôraznila, informujú aktuality.sk.

foto:rtvs

Pripomenula, že vďaka dlhoročnému systému očkovania sa na Slovensku podarilo vyhubiť viacero smrteľných chorôb, ako napríklad detskú obrnu. Pri iných sa ich výskyt dramaticky znížil práve zásluhou vakcinácie.

Tragické prípady čierneho kašľa

Hygienička zároveň upozornila na alarmujúci vývoj posledných mesiacov. V roku 2025 na Slovensku zomreli tri malé deti na čierny kašeľ, ochorenie, ktorému sa podľa odborníkov dalo predísť.

Najzraniteľnejšími sú podľa Červeňovej najmenšie deti, ktoré ešte nemôžu byť očkované. „Práve ony sa spoliehajú na kolektívnu imunitu, ktorú možno dosiahnuť len dostatočne vysokou mierou zaočkovanosti v populácii,“ dodala.

foto:netky.sk

Okrúhly stôl odborníkov

Úrad verejného zdravotníctva preto plánuje zvolať diskusiu odborníkov, ktorá by mala priniesť návrhy riešení a pomôcť obnoviť dôveru verejnosti v povinné očkovanie.

Podľa Červeňovej ide o kľúčový krok: nejde len o zdravotnú politiku, ale o ochranu tých, ktorí sa sami chrániť nedokážu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V pondelok ráno sa pokojný začiatok týždňa pri obci Drienovec v okrese Košice-okolie zmenil na chaos. Na ceste, ktorou denne prechádzajú stovky áut a autobusov, sa čelne stretol nákladný kamión a linkový autobus. Zvuk nárazu, ktorý sa ozval krátko po siedmej hodine, rozdelil deň miestnych obyvateľov na „pred“ a „po“.

Zasahujú sanitky aj vrtuľník

Na miesto okamžite vyrazili záchranári. Operačné stredisko tiesňovej linky 155 vyslalo až sedem sanitiek a jeden záchranársky vrtuľník. Hovorkyňa OS ZZS SR Petra Klimešová potvrdila, že udalosť je vedená ako „hromadné postihnutie osôb“.

„Operátori tiesňovej linky 155 vyslali na miesto dopravnej nehody sedem pozemných posádok ZZS aj záchranársky vrtuľník,“ uviedla Klimešová s tým, že situáciu priebežne koordinujú.

Polícia uzavrela cestu

Miesto zrážky je momentálne nepriechodné. Polícia celý úsek uzavrela a dopravu odkláňa cez Moldavu nad Bodvou, Budulov, Peder, Žarnov a Turňu nad Bodvou. Na mieste pracujú dopravní policajti, ktorí dokumentujú nehodu a zároveň usmerňujú vodičov.

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Košice informovalo o udalosti aj na sociálnych sieťach, kde odporúčalo motoristom, aby sa vyhli uzavretému úseku a využili alternatívne trasy.

Viacerí zranení, presné počty zatiaľ neznáme

Podľa predbežných informácií utrpelo zranenia viacero ľudí. Presný počet zatiaľ nie je známy, no už samotné nasadenie veľkého počtu záchranárskych tímov naznačuje, že následky nehody sú vážne.

Policajti i záchranári zároveň apelujú na verejnosť, aby rešpektovala pokyny na mieste a uľahčila zásah.

Cesta, ktorá sa zmenila na miesto nešťastia

Každodenná dopravná tepna medzi obcami Košice-okolie sa tak počas niekoľkých sekúnd stala miestom tragédie. Autobus, ktorý viezol cestujúcich do práce a školy, a ťažký kamión sa zrazili za okolností, ktoré polícia ešte preveruje.

aktualizované 10:20

V autobuse sa v čase nárazu viezlo 32 cestujúcich. Zranenia utrpeli všetci pasažieri aj vodič kamióna.

Vodič autobusu však po prevoze do nemocnice svojim zraneniam podľahol. Na mieste stále pokračuje vyšetrovanie a zasahuje tam aj posttraumatický tím. Hlavný ťah zostáva uzavretý, dopravu polícia odkláňa cez okolité obce.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Čakanie na deň, ktorý zmení život

Pre mnohých Slovákov je odchod do dôchodku symbolickým prahom – okamihom, kedy sa desaťročia práce menia na zaslúžený oddych.

Lenže presný termín tohto kroku neurčuje náhoda, ale detailne spracovaná tabuľka Sociálnej poisťovne.

A práve tá rozhodne, kto si už od januára budúceho roka bude môcť povedať: „Konečne som na penzii.“

Ako funguje starý systém

Doteraz platí pravidlo, že dôchodkový vek sa posúva každoročne približne o dva mesiace. Pre poistencov narodených do roku 1966 je vek odchodu pevne stanovený – hranica je 64 rokov. Navyše, ak niekto vychoval deti, môže odísť do penzie skôr píše portál peniaze.sk

Za každé dieťa sa odpočítava šesť mesiacov, maximálne však o jeden a pol roka. Tento bonus sa v prvom rade počíta matkám, no v odôvodnených prípadoch ho môže získať aj otec.

Kto sa dočká v januári 2026?

Práve budúci rok prinesie nové skupiny ľudí, ktorí splnia podmienky na priznanie dôchodku. Do zoznamu patria napríklad:

• bezdetní muži a ženy narodení v septembri 1962,
• ženy z júla 1963, ak vychovali dve deti,
• ženy narodené v januári 1963 s jedným dieťaťom.

Do rovnakej kategórie spadnú aj muži – napríklad tí, ktorí sa narodili v januári 1963 a vychovali jedno dieťa. A hneď v tom istom roku, v júli, získajú rovnaký nárok aj otcovia z ročníka 1963 s dvomi deťmi.

Pridajú sa aj ďalší

Nie všetko sa však odohrá hneď v januári. Od marca 2026 pribudne ďalšia skupina poistencov. Pôjde o ľudí narodených v januári 1964, ktorí vychovali tri deti.

Práve vďaka rodičovskému bonusu im tabuľka umožní opustiť pracovný trh skôr, než by inak museli.

Nový mechanizmus po roku 1967

Platnosť súčasnej tabuľky sa končí pri ročníku 1966. Od ročníka 1967 nastupuje úplne nový systém, ktorý dôchodkový vek viaže priamo na priemernú dĺžku života.

Prvýkrát sa to prejavilo už na ľuďoch narodených v roku 1967 – ich dôchodkový vek bol určený na 64 rokov a 1 mesiac. Každým rokom sa tak bude hranica posúvať o jeden až dva mesiace, v závislosti od štatistík.

Stabilita pre systém, neistota pre ľudí

Zmena má podľa odborníkov priniesť väčšiu predvídateľnosť pre samotný dôchodkový systém, ktorý sa musí vyrovnať s demografickým starnutím populácie.

Pre jednotlivcov to však znamená, že presný vek odchodu sa bude posúvať a zostane flexibilný – rodičia si však aj naďalej zachovajú možnosť odpočítať si za každé dieťa pol roka, najviac o 18 mesiacov.

👉 Od januára 2026 tak začne nová kapitola pre stovky Slovákov. Kým niektorí sa dočkajú zaslúženého oddychu, ďalší budú musieť čakať dlhšie – a s neistotou sledovať, ako sa dôchodkový vek každý rok posúva.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Leto, ktoré prinieslo viac než len prázdninové zážitky

Na prvý pohľad vyzeralo všetko idylicky – rodina moderátorskej dvojice Zlatice Švajdovej Puškárovej a Patrika Švajdu precestovala polovicu Európy, objavovala nové miesta a užívala si spoločné chvíle so synmi Leonardom a Adamkom.

No za slnečnými fotografiami z Talianska či Štokholmu sa ukrýva aj hlbší príbeh. Moderátorka Markízy priznala, že práve toto leto ich postavilo pred zásadné životné rozhodnutia, ktoré nemali ľahkú váhu.

Cesty z juhu na sever a nové poznania

„Leto krásnych zážitkov, poznania, stretnutí, chutí, lásky,“ napísala Puškárová vo svojom príspevku, v ktorom zhrnula dovolenkové mesiace. Opísala, ako ich rodinné cesty viedli „z úplného juhu Európy na sever, z horúceho leta do začínajúcej jesene“.

Symboliku týchto presunov zvýraznila aj švédska vlajka v jej statuse – narážka na krajinu, kde ich rodina trávila čas a kde sa odohrali aj dôležité rodinné momenty.

Ťažké rozhodnutia a tajomný odkaz

Zlatica otvorene priznala, že počas leta prišli aj chvíle, ktoré zďaleka neboli len o oddychu. „Prijali sme nečakané a ťažké rozhodnutia a vrhli sa do života. Až budúcnosť ukáže, či boli správne, ale sme odhodlaní a nebojíme sa,“

napísala tajomne, bez ďalších detailov. Práve tento útržok vyvolal vlnu otázok a špekulácií, čo sa za slovami populárnej moderátorky skrýva.

Hrdosť rodičov a športové úspechy syna

Rodinné leto však prinieslo aj chvíle hrdosti. Starší syn Leonard, ktorý má len 15 rokov, už nastúpil na extraligovú scénu dorastu HK Nitra.

Jeho talent si všimli aj vo Švédsku, kde vlani na turnaji WSI Stockholm zaznamenal najvyšší počet kanadských bodov spomedzi všetkých hráčov. Zlatica preto priznala, že ako rodičia s Patrikom prežívajú silné momenty hrdosti a podporujú ho v ceste za športovými snami.

Tvrdý pohľad na Slovensko

Popri spomienkach na krásne chvíle zaznel aj kritickejší tón. Moderátorka porovnala ceny potravín počas ciest po Európe s domácimi pomermi.

„Zistili sme, že máme u nás extrémne drahé potraviny v porovnaní s inými krajinami Európy,“ napísala.

Jej postreh tak otvára širšiu diskusiu o životných nákladoch na Slovensku, ktorá v posledných mesiacoch rezonuje v celej spoločnosti.

Jazyk ako brána k sebavedomiu

Puškárová sa dotkla aj témy vzdelávania svojich detí. Obaja synovia navštevujú školy, kde sa kladie dôraz na cudzie jazyky.

„Znalosť cudzích jazykov dáva silné sebavedomie. Aj preto vedieme deti k aktívnej znalosti najmä angličtiny,“ napísala. Sama ovláda plynulo angličtinu aj taliančinu, čo využíva aj pri cestách či práci.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Diskusia o prítomnosti ruskej ambasády v Bratislave sa opäť dostáva do centra pozornosti. Strana Demokrati otvorene vyhlasuje, že jej ďalšie pôsobenie na Slovensku je neudržateľné. Tvrdia, že nejde len o diplomatický úrad, ale o nástroj cudzích mocností, ktorý podkopáva suverenitu krajiny.

Politický útok na Fica

Demokrati obvinili premiéra Roberta Fica, že svojou zahraničnou politikou Slovensko vystavuje vplyvu autoritárskych režimov. Podľa Jaroslava Naďa je súčasný predseda vlády „sluhom Kremľa“, ktorý svojimi krokmi oslabuje väzby Slovenska na Západ.

Naď pripomenul aj Ficovu nedávnu cestu do Číny, ktorú označil za jasný signál odklonu od európskych hodnôt. „Slovensko nesmie byť ruskou kolóniou. Preto v novej vláde presadíme zásadné opatrenia,“ zdôraznil.

Balík opatrení proti cudziemu vplyvu

Okrem zatvorenia ambasády chcú Demokrati zaviesť sériu bezpečnostných a politických krokov, ktoré majú krajinu ochrániť pred šírením proruských naratívov. Do ich návrhov patrí:

• prísne previerky pre všetkých pracovníkov v bezpečnostných a obranných zložkách aj v štátnej správe,
• monitorovanie a rozpustenie extrémistických skupín s proruskou orientáciou,
• úprava školského systému, aby mladí ľudia mali jasný obraz o kľúčových historických udalostiach – od zrady v roku 1939 cez okupáciu v roku 1968 až po ruskú agresiu na Ukrajine,
• blokovanie dezinformačných webov a proruských stránok na sociálnych sieťach,
• odstrihnutie od ruských energetických zdrojov, ktoré majú byť nahradené bezpečnejšími alternatívami.

„Vzdelávací systém upravíme tak, aby deti a mladí ľudia jasne chápali historické fakty,“ dodal Naď.

Heger: voľba medzi demokraciou a diktatúrou

Podpredseda strany Eduard Heger pridal ostré slová: Slovensko podľa neho stojí pred historickou križovatkou. „Robert Fico si vybral Putina, my si vyberáme Slovensko, jeho občanov a bezpečnú budúcnosť v Európskej únii a NATO,“ vyhlásil. Demokrati podľa neho ponúkajú jasnú víziu, ako ochrániť krajinu pred propagandou a kolaborantmi v politike.

Prvý krok: zatvorenie ambasády

Pre Demokratov je zrušenie ruskej ambasády symbolickým, ale zároveň kľúčovým krokom. Tvrdia, že prítomnosť veľvyslanectva priamo zosobňuje ruský vplyv, ktorý na Slovensku nemá čo hľadať. Podľa ich plánu by mal byť ruský veľvyslanec vyhostený a krajina by sa mala sústrediť na posilnenie vlastnej suverenity a stability.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Keď poľský diskontný gigant otvoril v marci na Slovensku svoje prvé obchody, reakcie verejnosti i konkurencie boli okamžité.

Po niekoľkých mesiacoch je jasné, že Biedronka nechce ostať len mestským fenoménom – svoju stratégiu stavia aj na menších obciach a satelitných lokalitách. Do konca budúceho roka plánuje reťazec spustiť až 50 predajní.

Nie iba metropoly, ale aj obce

Podľa informácií reťazca sa pripravuje otvorenie približne dvanástich nových obchodov. Na zozname nechýbajú sídla ako Žilina či Zlaté Klasy, no zároveň sa počíta aj s menšími obcami, napríklad Alekšince, Malinovo, Tomášov, Myjava, Nesvady, Gbelce či Chorvátsky Grob píšu aktuality.sk.

Biedronka zároveň dlhšie pracuje na predajni v Leviciach a v obci Čierne pri hraniciach. Už tento týždeň pribudne ďalšia pobočka – v Revúcej.

Rýchlosť, ktorá prekvapuje

Generálny riaditeľ Biedronky Slovensko Maciej Łukowski ešte na jar avizoval, že expanzia bude dynamická. Jeho slová sa potvrdzujú – za menej než pol roka reťazec nielenže upevnil pozíciu v mestách, ale cielene vstupuje aj do menších komunít.

Tempo naznačuje, že Biedronka sa nechce spoliehať iba na veľké sídliská a nákupné centrá, ale skúša preraziť aj tam, kde konkurencia neinvestovala s takou intenzitou.

Kontext pre slovenský maloobchod

Slovenský trh so supermarketmi je dlhodobo silne konkurenčný – svoje miesto tu majú Tesco, Lidl, Kaufland či Coop Jednota. Vstup ďalšieho diskontného hráča mení rovnováhu, najmä ak dokáže obsadiť aj menšie lokality, kde doteraz dominovali lokálne siete.

Ak sa naplní plán otvorenia 50 predajní do konca budúceho roka, Biedronka sa zaradí medzi najviditeľnejších hráčov na trhu.

Satelity ako stratégia

Súčasťou expanzie sú aj satelitné obce v okolí Bratislavy, kde v posledných rokoch výrazne narástla populácia. Reťazec tu stavia na tom, že noví obyvatelia hľadajú cenovo dostupné alternatívy k tradičným supermarketom.

Týmto krokom Biedronka ukazuje, že jej ambíciou nie je len rýchly zisk, ale aj dlhodobé zakotvenie na slovenskom trhu.

➡️ Expanzia Biedronky tak mení mapu slovenského maloobchodu: od väčších miest až po obce, ktoré sa doteraz na radar nadnárodných reťazcov nedostali.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na uliciach Moldavy nad Bodvou zavládol cez víkend chaos. To, čo začalo ako drobná výmena slov, sa v priebehu niekoľkých sekúnd zmenilo na násilnú scénu, pri ktorej sa podľa svedkov bili desiatky ľudí bez ohľadu na pravidlá. Do konfliktu napokon musela zasiahnuť aj polícia s kukláčmi.

Od slov k pästiam

Podľa informácií portálu Crime sa incident rozvinul po tom, čo 31-ročný muž bránil svoju manželku pred obťažovaním cudzinca. Na jeho výzvu, aby ju nechal na pokoji, reagoval útočník agresívne. Verbálny konflikt sa okamžite prehĺbil a postupne sa k nemu pridávali ďalší obyvatelia.

Ulica sa v priebehu chvíle zmenila na miesto, kde „sa bilo hlava-nehlava“. Z davu sa stala nekontrolovateľná masa, v ktorej neexistovali žiadne hranice.

Zásah polície a kukláčov

Situácia bola natoľko vyhrotená, že na miesto okamžite dorazili hliadky aj policajné špeciálne jednotky. Úlohou kukláčov bolo obnoviť poriadok a rozohnať zrážajúce sa skupiny.

Najhoršie mal dopadnúť práve muž, ktorý sa postavil na obranu svojej partnerky. Podľa dostupných informácií utrpel vážne zranenia a bol v kritickom stave prevezený do nemocnice.

Alkohol a priestupok

Neskôr polícia potvrdila, že zranený muž bol v čase vyšetrenia pod vplyvom alkoholu. V dychu mu namerali 1,79 promile. Krajská policajná hovorkyňa Jana Illésová spresnila, že zranenia si vyžiadajú približne desaťdňovú liečbu.

„Dve osoby boli predvedené na príslušné obvodné oddelenie na realizáciu ďalších procesných úkonov. Udalosť policajti nateraz preverujú v zmysle Zákona o priestupkoch ako podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,“ dodala informuje kosicak.sk.

Pre prehratie videa si kliknite na ikonku prehratia dole

Mesto, ktoré si pamätá

Moldava nad Bodvou si tak pripísala ďalší incident, ktorý rozvíril verejnú diskusiu o bezpečnosti a medziľudských vzťahoch v regióne. Hromadná bitka ukázala, ako rýchlo sa môže osobný konflikt vymknúť spod kontroly a zmeniť sa na situáciu, ktorú musí riešiť polícia s plnou silou.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na parkoviskách slovenských sídlisk parkujú autá, ktoré si pamätajú ešte éru diskmanov, hranatých televízorov a lacnej nafty. Práve tieto vozidlá sa stávajú terčom nových pravidiel, ktoré pripravuje Európska komisia.

Ak návrh prejde, autá staršie ako desať rokov budú musieť absolvovať technickú a emisnú kontrolu každý rok namiesto doterajších dvoch. Pre milióny vodičov v celej Únii to bude znamenať nielen viac byrokracie, ale aj citeľný zásah do peňaženiek.

Kontroly každý rok namiesto raz za dva

Doteraz platilo, že staršie vozidlá na Slovensku stačilo preveriť na STK raz za dva roky. To sa môže už čoskoro zmeniť. Európska komisia predložila návrh, ktorý zavádza povinnosť ročnej kontroly pre všetky osobné a dodávkové autá staršie ako desať rokov.

Novinka sa má vzťahovať aj na elektromobily a vozidlá vybavené modernými asistenčnými systémami.

Eurokomisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas zdôraznil, že hlavným cieľom je vyššia bezpečnosť na cestách, čisté ovzdušie a menej obetí dopravných nehôd. Podľa odhadov by nová legislatíva mohla do roku 2050 zachrániť až 7-tisíc životov.

Slovensko medzi najviac zasiahnutými krajinami

Na prvý pohľad ide o technickú úpravu, no jej dôsledky budú na Slovensku obzvlášť tvrdé. Priemerný vek osobného auta je podľa údajov ACEA 14,7 roka, čo nás radí medzi krajiny s najstarším vozovým parkom v Európe.

Ak pravidlá prejdú, dotknú sa približne 800-tisíc vozidiel. Pre domácnosti to znamená dodatočné výdavky v desiatkach miliónov eur ročne.

Drahe prístroje, drahé kontroly

Nové predpisy neobmedzia len frekvenciu kontrol, ale zavádzajú aj prísnejšie merania – napríklad na pevné častice, oxidy dusíka či hlučnosť. To si vyžiada investície do špičkových technológií.

Generálny sekretár Spoločenstva majiteľov a technikov STK Andrej Číž upozornil, že jedno zariadenie môže stáť až 80-tisíc eur. „Logicky to bude znamenať, že tieto nové merania si budú vyžadovať nákup drahších prístrojov, pre ktoré musia byť zamestnanci vyškolení. A tieto náklady sa premietnu do cien pre zákazníkov,“ vysvetlil pre TV Markíza.

Podľa odhadov by sa cena kontroly mohla zvýšiť z dnešných približne 80 eur na 170 eur.

Čo bude ďalej?

Návrh už prešiel verejným pripomienkovaním a na jeseň sa ním bude zaoberať Európsky parlament. Ak dostane zelenú, Slovensko bude musieť prispôsobiť legislatívu. Nový režim by tak mohol začať platiť už od roku 2027.

Zatiaľ čo Brusel hovorí o záchrane životov a čistejšom ovzduší, slovenskí motoristi si kladú jednoduchú otázku: dokáže rodinný rozpočet uniesť každoročné kontroly, ktoré budú stáť dvojnásobok dnešnej ceny?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Dvere, ktoré boli pre verejnosť otvorené takmer dve desaťročia, sa náhle zatvárajú. Súdna rada rozhodla, že majetkové priznania sudcov už nebudú obsahovať kľúčové údaje o hodnote nehnuteľností či výške úspor.

Argumentom má byť ochrana pred zlodejmi a rastúcim rizikom útokov na ich majetky. Rozhodnutie vyvoláva otázku: kde končí oprávnená ochrana súkromia a kde sa začína oslabenie kontroly moci, ktorá má v rukách spravodlivosť?

Koniec otvorenosti po osemnástich rokoch

Od roku 2007 mali občania možnosť bez obmedzení vidieť, aké nehnuteľnosti či úspory si sudcovia priznali. Tento mechanizmus bol vnímaný ako dôležitý prvok transparentnosti, dokonca podrobnejší než u politikov. Teraz však nastáva zlom – údaje o cenách bytov, domov či o bankových vkladoch už vo verejných záznamoch nenájdeme.

Súdna rada prijala uznesenie ešte v júni 2025. Tvrdí, že nejde o zúženie samotného priznania, ale iba o to, čo sa sprístupní verejnosti. Plné informácie budú naďalej dostupné len kontrolným orgánom a vyšetrovateľom.

„Nebude tam svietiť obraz za tisíce“

Šéf legislatívnej komisie Súdnej rady Marián Fečík vysvetlil, že zverejňovanie detailných údajov mohlo slúžiť ako návod pre páchateľov. „Aby tam proste nesvietilo, že ten sudca má obraz v takej a takej cene. Stačí, ak bude označený ako vec1, vec2,“ poznamenal pre aktuality.sk.

Podobný názor zastáva aj predsedníčka rady Marcela Kosová. Podľa nej je cieľom návrhu „neznižovať rozsah priznaní, ale zvýšiť ochranu sudcov“. Ako dodala: „Nevidím dôvod, aby ktokoľvek, kto nemá právny záujem, len zo zvedavosti videl do našich spální.“

História pripomína, prečo je transparentnosť dôležitá

Otázka majetkových priznaní sudcov sa v minulosti stala témou verejnej diskusie po viacerých kauzách. Z medializovaných údajov napríklad vyplynulo, že sudkyňa Monika Jankovská prijala stotisícový dar, ktorého pôvod odmietla objasniť.

Práve podobné prípady ukazujú, že prístup k podrobným informáciám mal význam nielen pre verejnú kontrolu, ale aj pre odhaľovanie možných prepojení a konfliktov záujmov.

Kataster pod väčším dohľadom

Obmedzenia sa netýkajú iba sudcovských priznaní. Novela katastrálneho zákona má priniesť zmeny aj v prístupe k údajom o vlastníctve nehnuteľností. Po novom sa má vyhľadávať len po registrácii a prihlásení do systému, pričom kataster si bude môcť ukladať informácie o tom, kto a čo vyhľadával.

Doteraz bolo možné získať meno vlastníka jednoducho kliknutím na parcelu. Novinári, ktorí kataster pravidelne využívajú pri svojej práci, upozorňujú, že nová úprava sťaží kontrolu a prinesie väčšiu mieru sledovania používateľov.

Rovnováha medzi ochranou a kontrolou

Rozhodnutie Súdnej rady tak otvára zásadnú debatu: ako chrániť bezpečnosť sudcov a zároveň nezatvoriť dvere pred verejnou kontrolou.

Kým časť verejnosti môže zmenu vnímať ako logický krok, iní sa obávajú, že bez prístupu k detailom sa sťažuje odhaľovanie prepojení medzi sudcami a ľuďmi, ktorí sa pohybujú v tieni spravodlivosti.

Jedno je isté – éra, v ktorej si občan mohol pozrieť majetkové priznania sudcov rovnako jednoducho ako profil na internete, sa skončila.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Predstava, že slovenskí vojaci by sa ocitli v zákopoch na východe Ukrajiny, vyvoláva ostré reakcie aj obavy. Zatiaľ čo v Bruseli sa hovorí o budovaní spoločných európskych jednotiek, v Bratislave zaznieva jasný odkaz: o osude slovenských vojakov nebude rozhodovať nik iný než slovenská vláda.

Minister vnútra: Vojakov na Ukrajinu neposielame

Minister vnútra a líder Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok vo videu na sociálnej sieti zdôraznil, že Slovensko je suverénny štát, ktorý si v takto zásadných otázkach nebude nechať diktovať.

„Chcem povedať jasne, že slovenskí vojaci na Ukrajinu nepôjdu. Kým sme my súčasťou vlády, cez nás takéto rozhodnutie neprejde a nedovolíme to,“ vyhlásil.

Podľa neho by slovenskí vojaci bez váhania bránili vlastnú krajinu v prípade ohrozenia, no nemôžu riskovať životy v konfliktoch, ktoré nesúvisia s obranou Slovenska.

Reakcia na plány Európskej komisie

Slová ministra prišli krátko po tom, čo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v rozhovore pre Financial Times priblížila plány EÚ na vytvorenie mnohonárodných jednotiek. Tie by sa podľa jej slov mohli stať súčasťou povojnových bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Podľa informácií denníka má ísť o desaťtisíce európskych vojakov, podporovaných Spojenými štátmi spravodajskými systémami, kapacitami velenia a sledovania.

Dohodu mali zástupcovia európskych krajín uzavrieť ešte minulý mesiac počas stretnutia s Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„O Slovensku rozhodujeme my“

Šutaj Eštok vo svojom vyhlásení zopakoval, že úlohou slovenskej vlády je predovšetkým chrániť bezpečnosť občanov a územia štátu.

„O budúcnosti Slovenska bude rozhodovať slovenská vláda a slovenský parlament. Nikto iný za nás rozhodovať nebude a už vôbec nie v otázkach, ktoré sú výlučne v našej kompetencii,“ zdôraznil.

Podľa ministra sú rozhodnutia o nasadení vojakov príliš vážne na to, aby sa stali predmetom európskej byrokracie.

Napätie medzi Bruselom a Bratislavou

Diskusia o spoločných európskych jednotkách tak otvára ďalšiu líniu napätia medzi Bruselom a vládami niektorých členských štátov. Slovenské vedenie dáva jasne najavo, že odmieta prenášanie kľúčových bezpečnostných rozhodnutí na európsku úroveň.

Otázkou zostáva, do akej miery bude mať Slovensko priestor ovplyvňovať konečnú podobu dohody, ak sa európske štáty napokon na spoločnej stratégii dohodnú.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V meste, kde prežil celý svoj život a kde mnohým zachránil ten ich, sa rozšírila smutná správa. Vo veku 70 rokov zomrel lekár a záchranár MUDr. Ladislav Cincula – muž, ktorý svoju kariéru zasvätil medicíne, pacientom a folklóru, ku ktorému mal od detstva hlboký vzťah. Odišiel človek, ktorého si vážili nielen kolegovia, ale aj priatelia a rodina.

Život medzi nemocnicou a sanitkou

Cincula sa narodil a vyrastal v Košiciach. Po štúdiu na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika sa rozhodol pre anestéziológiu a intenzívnu medicínu. Jeho meno bolo dlhé roky späté so Záchrannou službou Košice, kde pracoval ako lekár na tiesňových výjazdoch.

Okrem praktickej medicíny sa venoval aj vzdelávaniu mladých kolegov. Špecializoval sa najmä na detskú anestéziu a zvodové techniky, pričom si získal rešpekt pre svoju odbornosť aj ochotu deliť sa o skúsenosti.

Lekár s humorom a ľudskosťou

Tí, ktorí s ním pracovali, nehovoria iba o odborníkovi, ale aj o človeku, ktorý dokázal aj v najvážnejších chvíľach vniesť do situácie pokoj a nadhľad. „Bol to lekár, ktorý si vedel urobiť žarty aj v sanitke a tým uvoľnil napätie. Vďaka nemu sme zvládali aj tie najťažšie zásahy,“ spomína jedna z jeho kolegýň.

Iný bývalý spolupracovník ho označil za „človeka, ktorý mal nielen vedomosti, ale aj obrovské srdce.“ Podľa neho bol Cincula vždy ten, na koho sa dalo spoľahnúť – či už pri náročných medicínskych zákrokoch, alebo v každodennej spolupráci.

Príbehy, ktoré zostali v pamäti

Jeho život sa spájal s množstvom dramatických momentov. Kolegovia si dodnes spomínajú na riskantné prevozy pacientov aj zásahy, pri ktorých šlo o minúty. „Pamätám si na prípad, keď sme prevážali ťažko zraneného muža po nehode a všetko viselo na vlásku. On bol ten, kto dokázal zachovať chladnú hlavu a pacienta stabilizovať,“ hovorí bývalý vodič záchranky.

Takéto spomienky potvrdzujú, že jeho prítomnosť bola pre mnohých synonymom istoty.

Posledná rozlúčka

Správu o jeho úmrtí potvrdila v nedeľu 31. augusta Záchranná služba Košice, ktorá vo svojom vyhlásení vyjadrila rodine aj kolegom úprimnú sústrasť.

Rodina zároveň oznámila, že posledná rozlúčka s Ladislavom Cinculom sa uskutoční vo štvrtok 4. septembra 2025 o 11:00 na Verejnom cintoríne v Košiciach. Jeho dcéra Simona poďakovala všetkým za podporu slovami: „Ďakujeme za kondolencie a milé slová.“

Jeho odchod zanechal prázdne miesto nielen v košickej záchranke, ale aj v srdciach všetkých, ktorí ho poznali. Odišiel muž, ktorý dokázal spájať odbornosť s ľudskosťou a ktorého odkaz bude ešte dlho žiť v príbehoch pacientov, kolegov aj rodiny.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂