Takže tu máme jeden fakt ohľadom depresie : Keď ste si mysleli, že človek čo má depresie – je smutný alebo plače, tak ste sa mýlili. To nie je taká pravda.
Nie je to pravda.
Depresia nie je stav, keď o druhej ráno neviete zatvoriť oči a pokúsiť sa spať. Je to stav, keď sa zobudíte o druhej poobede a nechcete vstať z postele a začať svoj obyčajný deň. Všetko čomu ste venovali energiu alebo chceli niekam posunúť je preč. Je to vstať do školy alebo do zamestnania a presviedčať sa, že nemusíte, že to pre vás nič neznamená. Je tu víkend, kde sú všetci natešení ale vy nechcete nič iné, len spať.
Depresia je stav, keď sa cítiš ako robot, ktorý je naprogramovaný robiť veci, ktoré robiť musíš a nerobiť veci, ktoré robiť chceš, je to ako ísť s kamarátmi večer do baru, pretože sa to väčšinou robí a možno to Zvoji kamaráti považujú za zábavu a tak by si to mal považovať aj ty, ale ty si duchom úplne inde a neužívaš si ani jednu sekundu z večera.
Vidíš? Nie je to preto, že si smutný alebo máš pociťovať neustálu bolesť a smútok, je to pocit, keď sa cítiš prázdny a nemáš žiadne emócie.
Je to ako keby niekto z teba vybral život. Cítiš sa ako prázdna fľaša, ako človek bez emócií. Ktorá sa snaží každý deň prežiť, vytlačiť sa von z postele, zjesť nechutné jedlo, voziť sa autom alebo autobusom a cítiť sa ako, keby si bola niekde na inom mieste. Je to ako keby si pozerala na svoj život, z perspektívy iného človeka, pozeráš sa na film ale v momentoch keď máš niečo pociťovať, už neostáva priestor pre cítenie.
Depresívni ľudia si v noci chodia ľahnúť a nepremýšľajú nad tým, koľko blbostí v živote urobili a ako to ľutujú alebo ako to chcú zmeniť. Je im to úplne jedno čo sa deje, pretože nič pre nich nemá žiadny vyšší význam, ani jedna vec v ich živote nemá zmysel, pretože deň iba prežívajú deň, deň za dňom, víkend za víkendom alebo mesiac za mesiacom.
Depresia je stav, keď zabudneš aký môže byť život úžasný, neuvedomujúc si ani to, aký je život smutné miesto keď smútiš. Pamätáš si deň, keď si sedel so svojím kamarátom a rozprávali ste sa o svojej depresií? Aké by to bolo ak by sa ťa niekto opýtal, aký je to pocit. Povedala by si napríklad to, ako to vyzeralo na zlé počasie, vonku bolo zamračené a ty si sledovala z okna autobusu ľudí, čo sa spolu v parku zabávajú. Pozrieš sa na nich lepšie a vidíš dvoch usmiatych rodičov a deti, ktoré sa zabávajú.
Potom uvidíš človeka, ktorý behá vonku a cíti sa šťastne. Vidíš lásku rodičov a vidíš spokojnosť z ľudí, ktorí športujú. V deťoch vidíš iba radosť a smiech, bez toho aby sa zaujímali o problémy toho sveta. Bežec vyzerá byť tak odovzdaný, že určite počúva svoju obľúbenú pesničku a teší sa, ako sa každý deň dokáže prekonať a urobiť čosi pre svoje zdravie.
To mi tak dovolilo hlbšie sa zamyslieť , ako som skúmala správanie ľudí, veď je to iba obyčajný deň v kalendári a pre niekoho je to niečo významné a dokáže si to vážiť. Po tom všetkom som sa samej sebe opýtala “ Ako sa teraz cítiš ? “ Nepoznala som presnú odpoveď ale cítila som, ako mi slza steká po líci a nechcela som ju zastaviť. Je to konečne niečo, čo som po dlhej dobe dokázala cítiť a bolo to úžasné.
