Hrôzy ukrajinsko-ruskej vojny naďalej prenikajú do našich životov. Znepokojujúce obrazy, srdcervúce ignorovanie nevinného ľudského života, strieda neistota budúcnosti nás všetkých.
Závažnosť situácie sťažuje to, aby sme ostali nedotknutý. Nevyprovokovaný útok na ukrajinský ľud trvá už tretí týždeň a bez ohľadu na to, ako veľmi by sme chceli, aby sa skončil, nezdá sa, že by bol koniec v dohľade.
Zdá sa, že všetko, čo môžeme urobiť, je podporovať ukrajinský ľud, prispievať množstvu organizácií, pomáhať utečencom a podporovať ich.
Viac ako 2 milióny ľudí opustilo svoje domovy, aby našli bezpečie, a podľa UNHCR viac ako 1 milión Ukrajincov utieklo len do Poľska od 24. februára, keď Rusko začalo svoju inváziu na Ukrajinu.
Aj keď je situácia tragická, musíme sa tešiť zo sily ukrajinského ľudu a množstva láskavých gest, ktoré ponúkajú obyvatelia susedných krajín.
Jedným z nich je množstvo poľských rodín, ktoré nechávajú detské kočíky na železničných staniciach pre prichádzajúce matky, ktoré by ich mohli potrebovať.
Veľkorysosť poľského ľudu odhaľuje obrázok, ktorý ukazuje opustené detské kočíky, ktoré čakajú na ukrajinské matky, ktoré ich môžu potrebovať
Francesco Malavolta
Utečenci utekajúci z Ukrajiny boli v Poľsku srdečne privítaní. Vítal ich aj jeden z obrovských transparentov s nápisom. „Tu ste v bezpečí.“ Utečencom sa bezplatne poskytujú potrebné veci vrátane jedla, vody a oblečenia. Môžu tiež využiť telefóny s predplatenými programami, ubytovanie a právne poradenstvo na staniciach.
Fotografia s kočíkmi na stanici pre ukrajinské matky sa stala virálnou a ľudia začali nechávať kočíky na rôznych miestach medzi ukrajinsko-poľskou hranicou
Francesco Malavolta
Nesmiernu štedrosť poľského ľudu nemožno podceňovať. Počiatočný obraz sa odvtedy stal jedným zo symbolov solidarity s utečencami.
David Melero, fotograf zachytil aj dojímavý moment, stretnutie dcéry z Ukrajiny a otca, v Poľsku na hraniciach Medyky
David Melero
Zdanlivo malé gestá znamenajú svet pre tých, ktorí zanechali všetko. Ľudia, ktorí prichádzajú, sú väčšinou ženy a deti. Muži vo veku 18-60 rokov musia zostať a bojovať za svoju krajinu.
Preto aj zdanlivo najmenšie gesto môže znamenať veľký rozdiel pre tých, ktorí prišli o všetko, len nie o život.
Začať odznova nie je nikdy ľahké a s množstvom neistoty, čo sa bude diať ďalej, sa čokoľvek také malé a zdanlivo bezvýznamné, ako je detský kočík, stáva obrovskou pomocou, nielen fyzicky, ale aj emocionálne.
Privítať ľudí ako susedov a nie ako cudzincov a uistiť sa, že nie sú sami, sú niektoré z darov, ktoré môžeme dať Ukrajincom v tejto ťažkej dobe.
