Moja rola mamy nezomrela, keď srdce môjho dieťaťa prestalo biť

Ak matka príde o svoje dieťa tesne po narodení, je to strašná tragédia, ktorá poznačí jej srdce už navždy. Je ťažké sa s tým vyrovnať, no v takejto situácii pomôže iba čas a láska rodiny.

„Deň matiek vyzerá pre moju rodinu inak ako pre väčšinu. Vyzerá to však podobne vo viacerých rodinách, ako si možno uvedomujete. Tento Deň matiek predstavuje môj tretí Deň matiek bez môjho syna.

Väčšina si neuvedomuje, že týždeň pred Dňom matiek je deň venovaný tým, ako som ja – smútiacim matkám. Deň, o ktorom som pri všetkej úprimnosti, až do prvého roku ako matka bez dieťaťa nič nevedela.

Zdá sa, že je to deň, ktorý nikto okrem tých, ktorých sa to týka, neuznáva. Je to deň, ktorý má v nás vyvolať pocit uznania. Deň, kedy môžeme voľne zdieľať fotografie a príbehy našich detí, ktoré už nie sú na Zemi. Zistila som však, že sa vďaka tomu cítim rovnako sama, ako keď som odišla z nemocnice bez svojho syna.

A úprimne povedané, trápi ma, že spoločnosť má pocit, že potrebujem vyhradený deň na to, aby som sa podelil o svoju stratu, namiesto toho, aby mi dovolila zdieľať môj príbeh kedy chcem.

Nedostala som žiadne správy ani kvety. A to je v poriadku. Pre mňa to bol len ďalší deň, ktorý mi pripomenul, že môj syn tu nie je. Keď Deň pozostalých matiek uplynie, matky ako ja, úzkostlivo odpočítavajú dni do Dňa matiek, ktorý je len o týždeň neskôr.

Deň, kedy si opäť pripomíname to, čo už nemáme. Keď prestalo biť srdce môjho syna, pamätám si, že som mala pocit, akoby moja rola matky zomrela s ním. Pamätám si, ako som medzi slzami hovorila, že jediné, čo chcem, je byť mamou, a myslela som si, že som zlyhala.

Ale nezlyhal som. Stále som bola matkou. Vždy budem matkou môjho syna. Ak poznáte matku, ktorá zažila stratu, stojte pri nej na budúci Deň matiek. Vypočujte si ich príbeh. Nechajte im priestor, aby vám povedali čo to pre nich znamená a ako to vnímajú.

Tento rok som strávila Deň matiek so svojou dcérou v náručí a so synom v srdci. Zatiaľ čo väčšina rodín sa zhromaždila na oslave, moja sedela vedľa hrobu môjho syna. Iní sa usmievali nad tým, čo majú, a ja som plakal, čo mohlo byť, čo malo byť. A v noci som zavrela oči a predstavovala si svoj život s oboma mojimi deťmi.

Nikdy neprestanem ďakovať svojmu synovi za to, že som sa stal matkou, ktorou som dnes.“

Zdroj
Zdroj foto: www.unsplash.com

Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsob, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂

0 replies on “Moja rola mamy nezomrela, keď srdce môjho dieťaťa prestalo biť”