Príbeh Junko Furuty je jedným z tých, pri ktorom nám behajú zimomriavky po chrbte a v hlave zas myšlienky, ako sú ľudia schopní takýchto činov. Ukrutnosť, akej sa dopustili 4 tínedžeri, volá do neba.
Začiatok nočnej mory
Všetko sa začalo 25. októbra 1988 v Tokiu. Tínedžeri (najstarší z nich mal skoro 18 rokov) uniesli 17-ročnú Junko Furutę.
Krátko potom, čo skupina dorazila do domu najstaršieho chlapca, prinútili dievča zavolať jej rodičom, ktorých mala informovať, že utiekla z domu a nemieni sa vrátiť. Na záver rozhovoru mala dodať, že ostane u kamarátiek, je v bezpečí a nemusia sa o ňu báť.
Onedlho na to si chlapci na nej začali plniť svoje sadistické fantázie.
Dospelí vedeli, čo sa deje
Najhoršie na tom je, že rodičia najstaršieho chlapca v dome tiež bývali a teda dobre vedeli, čo sa deje. Tínedžerka ich prosila aby jej pomohli, aby ju pustili. No neurobili vôbec nič.
Rodičia chlapca sa neúčastnili sadistických zverstiev chlapcov, ale nezavolali na políciu ani neprepustili dievča na slobodu.
17-ročné dievča bolo mnohokrát znásilnené a zbité. Neskôr sa chlapci dopustili ešte ohavnejších skutkov. Hádzali jej na brucho činky, do vagíny jej strkali rôzne predmety (napríklad horúce žiarovky), strihali jej kliešťami bradavky, liali jej na tvár horúci vosk a opaľovali jej telo zapaľovačom či cigaretami, do konečníka jej vsadili ohňostroj.
V dôsledku ohavných činov týchto chlapcov, dievča stratilo zrak. Tínedžeri jej vypálili očné buľvy zapaľovačom. Prsty jej obviazali nitkami aby prerušili prietok krvi a zabránili jej v sebaobrane.
Dni utekali a nočná mora naďalej trvala
Nočná mora, ktorú dievča prežívalo, trvala až 44 dní. Za ten čas sa nad ňou nikto nezľutoval. Za ten čas bola znásilnená vyše 400-krát.
Junko opakovane prosila svojich mučiteľov aby sa nad ňou zľutovali. A rodičia jedného z chlapcov sa tomu všetkému len prizerali. Po čase už dievča prosilo, aby ju zabili, ak ju nechcú pustiť.
To ale nechceli. Chceli pokračovať v „zábave“.
Koniec nočnej mory, vytúžená smrť
4, januára 1989 sa tínedžeri stretli na mieste činu a hrali Mahjonga (tradičná čínska hra s podobnými pravidlami ako má domino a kartové hry). V jednom momente dostali ďalší desivý nápad. Obliali dievčaťu nohy, tvár a brucho benzínom a zapálili ju. Dievča žilo ešte zopár hodín. Neskôr však prišla vytúžená smrť.
Najprv si tínedžeri mysleli, že obeť smrť iba predstiera, no neskôr jedného z nich napadlo skontrolovať jej pulz. Zistili, že dievča nežije.
Proces, trest a prepustenie
Na druhý deň chlapci vložili telo dievčaťa do sudu, zabetónovali ho a nechali na odľahlom mieste. Páchateľov však čoskoro chytili.
Každý z nich si vyslúžil trest 17 rokov odňatia sobody. Žiaľ vo väzení si neodsedeli ani polovicu trestu. Už po 6 rokoch ich súd prepustil za dobré správanie.
Keď sa matka mučeného a zabitého dievčaťa dozvedela, čím si Junko prešla, musela podstúpiť psychiatrickú liečbu. Jej celý svet sa zrútil a nedokázala už normálne fungovať.
Odhalenie beštií
Potom, čo šokujúci zločin uzrel svetlo sveta, rodina tyranov si musela zmeniť priezviská a odísť z krajiny. Jeden z japonských týždenníkov Shukan Bushun odhalil mená tínedžerov, ktorí sa dopustili tohto strašného činu:
- Hiroshi Miyano (neskôr Hiroshi Yokoyama)
- Jo Ogura (neskôr Jo Kamisaku)
- Shinji Minato
- Yasushi Watanabe
- Koichi Ihara
Zdroj: popularne.pl
