Legenda o vianočnom stromčeku hovorí, že sám Pán Ježiš na ceste so svätým Petrom prechádzal lesom, a keď išli, zdvihla sa veľká búrka. Hľadal miesto, kde by sa mohol ukryť, a jediný strom, ktorý mu ponúkol ochranu, bola jedľa, ktorá však nemala žiadne ovocie, ktoré by ho chránilo.
Rumunská legenda o vianočnom stromčeku
Najkrajšou z legiend je príbeh o rumunskom vianočnom stromčeku, ktorý hovorí, že „kedysi dávno, dávno, keď sväté nohy Pána Ježiša ešte kráčali po tejto zemi, sa zrazu z ničoho nič zdvihla búrka, akú ešte nikto nikdy nevidel.
Krúpy boli ako holubie vajce, vietor roznášal kamene a obloha bola tmavá, akoby bola noc, hoci bol stred dňa.
Ježiš Kristus a svätý Peter boli práve vtedy na ceste, na okraji lesa, a prosili stromy o úkryt, ale oni sa skrývali, každý z nich bol čoraz skrehnutejší a vystrašenejší.
Hrdé duby a buky ich nechceli prijať, veď sotva dokázali uchrániť svoje bohaté lístie pred nebeskou búrkou – kde inde by mohli ukrývať dvoch pocestných? Jablone a hrušky hovorili, že musia brániť svoje plody, vŕby a topole sa tvárili, že si ich nevšímajú, a mlčali.
Zo všetkých im prišla ponúknuť útočisko iba jedľa. Povedal: „Nemám drobné ovocie, aby som sa bránil, moje lístie je z ostrých ihlíc, ktoré sa neboja krupobitia, ľudia sa mi vyhýbajú a považujú ma za zbytočného, ale ak poctíte moju strechu svojou prítomnosťou, prijmem vás, ako viem najlepšie, a vaše telá obtočím svojimi hrubými konármi.“
Povedal a urobil. Pána Ježiša a Petra chránil, ako najlepšie vedel, dôstojný strom. Potom búrka ustala a na oblohe opäť vyšlo pyšné slnko.
Vtedy Pán Ježiš vyšiel z úkrytu stromu a povedal jedli: „Ty, statočný, si bol najhodnejší zo všetkých stromov a ja ťa z vôle svojho Otca odmením. Nech si odteraz v zime nestrhávaš listy ako iné stromy, ale nech si ich zachováš naveky.
Nech potom tvoje ihličie naberie vôňu, ktorá bude ľuďom robiť radosť, dodá im silu a vylieči ich choroby, aby si ťa mohli vážiť, ako sa patrí.
Čo sa týka tvojej bezplodnosti, nech sa stane, že v zime, keď sa všetky plody zeme spotrebujú, ľudia ťa budú zdobiť a na tvoje konáre dávať všetky dobré veci, a keď sa okolo teba zhromaždia, budú myslieť na mňa, lebo ty si strom, ktorý mi je najdrahší.“
Keď to povedal, Ježiš s Petrom zmizol v záblesku svetla. V lese však zostala vysoká jedľa so svojimi nesmrteľnými darmi a tento príbeh šumel listami stromov, ktoré rozkvitli božským zázrakom“.
