Evolucia sa všeobecne považuje za pomerne pomalý a ťažkopádny proces. Psy žijúce v černobyľskej jadrovej elektrárni však prešli za štyridsať rokov od katastrofy rýchlou evolúciou.
V štúdii, o ktorej začiatkom tohto roka informoval portál IFLScience, vedci analyzujúci vzorky krvi psov pohybujúcich sa v elektrárni so psami v okolitých oblastiach zistili, že tí, ktorí sa nachádzali najbližšie k miestu výbuchu, vykazovali rozdiely v DNA, ktoré svedčia o tom, že sa geneticky odlišujú od psov vo zvyšku sveta.
„Myslím, že najpozoruhodnejšou myšlienkou tejto štúdie je, že identifikujeme populácie psov žijúcich v reaktore a v jeho tieni a môžeme povedať, kto sú tieto psy, len na základe pohľadu na ich profil DNA,“ povedala vtedy pre IFLScience Elaine Ostranderová, autorka štúdie a genetička z Národného inštitútu pre výskum ľudského genómu NIH.
V tejto chvíli nie je jasné, ako presne tieto genetické rozdiely ovplyvňujú zdravie a vlastnosti týchto odolných psov.
Nie sú však jediným druhom, ktorý sa zrejme vyvinul v dôsledku katastrofy. Najnovší výskum skúmajúci genetiku vlkov v tejto oblasti naznačuje, že sa u nich vyvinula ochrana proti rakovine. Iná štúdia zistila, že stromové žaby žijúce vo vylúčenej zóne sú oveľa tmavšie ako tie, ktoré žijú mimo nej.
Táto špecifická adaptácia mohla znížiť negatívny vplyv vystavenia radiácii tým, že tmavšie sfarbené žaby majú vyššiu hladinu melanínu.
Prečo sa to deje? Hoci samotná štúdia nevysvetľuje, prečo sa práve psy z Černobyľu geneticky líšia od svojich bratov a sestier žijúcich v iných, menej rádioaktívnych oblastiach sveta, existuje viacero spôsobov, ako môže radiácia ovplyvniť populácie zvierat.
Jedným z možných dôvodov vysvetlených v štúdii z roku 2020 je, že radiácia môže spôsobovať mutácie, ktoré prispievajú ku genetickým zmenám, ktoré sa prenášajú z rodičov na deti.
Ďalším vysvetlením je, že jedinci, ktorí sa nedokážu vyrovnať s vplyvom vystavenia rádioaktivite, vymrú, čím sa populácia lepšie prispôsobí novému prostrediu. To má opačný účinok – znižuje sa genetická variabilita.
V roku 2022 výskumníci merali genetickú diverzitu u druhu vodných bĺch, ktoré obývajú jazerá v oblasti Černobyľu, a zistili, že úroveň genetickej diverzity bola vyššia v tých jazerách, ktoré boli vystavené väčšej úrovni radiácie.
To naznačuje – aspoň v tomto prípade – že mutácia bola hlavnou evolučnou silou ovplyvňujúcou gény vodného chrobáka.
Ako však sami výskumníci radi zdôraznili, štúdia bola korelačná, a nie kauzálna, a preto neposkytuje priamy dôkaz, že mutácia bola hnacou silou. Rovnako to neznamená, že rovnaké procesy prebiehali aj v populáciách miestnych psov.
Jasné je, že genetické zmeny pozorované u šteniat z Černobyľu poukazujú na prekvapivo rýchle evolučné procesy, ktoré sa môžu vyskytnúť v populáciách ovplyvnených zmenami prostredia, a je toho ešte veľa, čo treba rozobrať.