Od leta 2026 sa nakupovanie lacného tovaru z krajín mimo Európskej únie citeľne zmení. Európska únia zavádza nové dočasné clo na malé zásielky do hodnoty 150 eur, ktoré môže výrazne ovplyvniť konečnú cenu objednávok z populárnych e-commerce platforiem.

Nové pravidlá začnú platiť od júla 2026

Nové pravidlá schválila Council of the European Union na prelome rokov 2025 a 2026. Opatrenie začne platiť od 1. júla 2026 a zatiaľ je nastavené ako dočasné do 1. júla 2028, pričom v prípade potreby môže byť predĺžené.

Základná sadzba cla je 3 eurá, no nepôjde o jednotný poplatok za celý balík.

Kľúčová zmena je spôsob výpočtu. Poplatok sa bude účtovať za každú colnú položku v zásielke, nie za balík ako celok. Ak si zákazník objedná viac druhov tovaru, suma sa násobí. V praxi tak môže aj malá objednávka zdražieť výraznejšie, než by sa na prvý pohľad zdalo.

EÚ reaguje na lavínu lacných zásielok

Podľa European Commission ide o reakciu na prudký nárast lacných zásielok, ktoré zaplavujú európsky trh. Agentúra Reuters upozornila, že v roku 2025 prišlo do EÚ približne 5,8 miliardy malých balíkov, čo predstavuje medziročný nárast o 26 percent. Viac než 90 percent z nich pochádzalo z Číny.

Európska únia pri zdôvodňovaní opatrenia poukazuje najmä na tri problémy. Neférovú konkurenciu voči domácim predajcom, ktorí musia dodržiavať prísnejšie pravidlá a znášať vyššie náklady.

Ďalším problémom je bezpečnosť výrobkov, keďže pri obrovskom objeme zásielok je náročné kontrolovať kvalitu tovaru, najmä v prípade kozmetiky, hračiek či elektroniky. Tretím faktorom je výrazné zaťaženie colných úradov, ktoré musia spracovávať miliardy balíkov ročne.

Čo to znamená pre zákazníkov

Pre zákazníkov to znamená, že aj lacné nákupy už nemusia byť také výhodné ako doteraz. Hoci zásielky do 150 eur boli doposiaľ oslobodené od cla, neznamenalo to úplnú absenciu poplatkov, keďže sa na ne vzťahovala DPH.

Po novom však pribudne ďalšia položka, ktorá môže konečnú cenu citeľne zvýšiť, najmä pri veľmi lacnom tovare. Trojeurový poplatok môže pri drobných objednávkach tvoriť významnú časť ceny.

Technicky sa má nové clo vyberať vo väčšine prípadov automatizovane, najmä pri zásielkach spracovaných cez systém IOSS (Import One-Stop Shop). Ten podľa údajov Rady EÚ pokrýva približne 93 percent e-commerce tokov do Európskej únie. V praxi by to malo znamenať, že zákazníci nebudú musieť riešiť zložité colné konania a poplatok sa započíta už pri nákupe alebo spracovaní objednávky.

Koniec extrémne lacných nákupov?

Najväčší dopad pocítia najmä drobné objednávky. Pri produktoch za pár eur môže trojeurový poplatok výrazne navýšiť cenu. Ak balík obsahuje viacero rôznych druhov tovaru, výsledná suma sa ešte zvyšuje.

To môže postupne zmeniť správanie zákazníkov a obmedziť impulzívne nákupy extrémne lacných produktov zo zahraničia.

Výhoda pre európske e-shopy

Z pohľadu európskych e-shopov ide naopak o krok, ktorý môže pomôcť vyrovnať podmienky na trhu. Nové pravidlá znižujú cenovú výhodu lacného dovozu a môžu posilniť konkurencieschopnosť domácich predajcov.

Súčasť širšej colnej reformy

Treba zároveň zdôrazniť, že ide o dočasné opatrenie, ktoré je súčasťou širšej colnej reformy pripravovanej na úrovni Európskej únie. V budúcnosti sa tak nevylučujú ďalšie zmeny, vrátane nových poplatkov či úprav systému spracovania zásielok.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Viac peňazí, ale rovnaká bolesť

Úraz v práci sa končí rôzne. Niekto sa po pár týždňoch vráti späť, iný si následky nesie roky. Práve tí druhí si od januára 2026 prilepšia aspoň finančne. Štát im síce zdravie nevráti, no za rovnaké poškodenie dostanú citeľne vyššie odškodné než ešte vlani.

Zmena sa netýka zákonov ani nových dávok. Ide o tichý mechanizmus, ktorý funguje na pozadí – a tentoraz priniesol konkrétne eurá navyše.

Keď rastú platy, rastie aj odškodné

Hodnota odškodnenia sa neodvíja od politického rozhodnutia, ale od ekonomiky. Konkrétne od priemernej mzdy. Tá na Slovensku vzrástla na 1 620 eur, čo automaticky posunulo aj hodnotu jedného bodu.

Od januára má bod hodnotu 32,40 eura, pričom ešte v roku 2025 to bolo 30,48 eura. Rozdiel 1,92 eura sa môže zdať malý, no pri vyšších bodových hodnoteniach ide o stovky až tisíce eur navyše.

foto:pexels.com

Príklad je jednoduchý: pri 100 bodoch dnes poškodený získa 3 240 eur, čo je zhruba o dvesto eur viac než vlani. Pri vážnejších prípadoch sa suma násobí.

Najväčší rozdiel pocítia tí s trvalými následkami

Systém rozlišuje dve situácie. Prvou je bolestné – teda náhrada za samotný úraz a liečbu. Druhou je odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré prichádza vtedy, keď následky pretrvávajú.

Práve druhá skupina môže z aktuálneho zvýšenia profitovať najviac. Dlhodobé obmedzenia totiž znamenajú vyššie bodové ohodnotenie, a teda aj väčší finančný rozdiel po prepočte.

Lekársky posudok je v tomto kľúčový. Určuje počet bodov, a tým aj výslednú sumu. V praxi tak rozhoduje nielen zdravotný stav, ale aj to, ako presne je zdokumentovaný.

Štatistiky ukazujú, že nejde o symbolické sumy

Údaje zo začiatku roka naznačujú, že nejde len o formálnu pomoc. V januári 2026 Sociálna poisťovňa vyplatila stovky dávok, pričom priemerné odškodné presiahlo 2 048 eur.

To už je suma, ktorá môže reálne pomôcť – či už pri výpadku príjmu, rehabilitácii alebo úprave bežného života po úraze.

Peniaze neprídu samy

K vyššiemu odškodnému však vedie administratívna cesta. Poškodený musí podať žiadosť – elektronicky alebo papierovo. Rozhodujúci je lekársky posudok, bez ktorého sa proces nepohne.

Ten vystavuje ošetrujúci lekár a jeho obsah priamo ovplyvňuje výšku kompenzácie. Ak dokument chýba alebo nie je správne vyplnený, dávka sa neprizná.

Systém funguje automaticky, no dôsledky sú veľmi konkrétne

Zvýšenie hodnoty bodu je každoročný proces, ktorý si väčšina ľudí ani nevšimne. Pre tých, ktorých sa týka, však znamená rozdiel medzi symbolickou a citeľnou pomocou.

Aj keď peniaze nedokážu odstrániť následky pracovného úrazu, v roku 2026 aspoň o niečo viac pomáhajú zvládnuť ich dôsledky.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Veľkonočné sviatky patria medzi obdobia, keď sa režim predaja na Slovensku výrazne mení. Zákon totiž počas vybraných dní zakazuje maloobchodný predaj, čo znamená, že väčšina obchodov ostáva zatvorená. Pre zákazníkov to v praxi znamená jediné – naplánovať si nákupy vopred.

Prinášame prehľad otváracích hodín najväčších obchodných reťazcov na Slovensku počas Veľkej noci 2026, rozdelený prehľadne podľa jednotlivých predajní.

Lidl

• 3.4. (piatok – Veľký piatok) → zatvorené
• 4.4. (sobota – Biela sobota) → 7:00 – 21:00
• 5.4. (nedeľa) → zatvorené
• 6.4. (pondelok) → 9:00 do 18:00.

Kaufland

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 7:00 – 20:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. → 10:00 – 18:00.

Tesco

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 6:00 – 22:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. →

Billa

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 7:00 – 20:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. →

COOP Jednota

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 6:00 – 18:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. → Zalezi od prevadzky

Fresh

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 6:00 – 19:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. →

Najväčší nápor sa očakáva v sobotu, preto sa oplatí prísť nakúpiť skôr ráno alebo vo večerných hodinách.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Politické odkazy dnes často stoja na obraze. Stačí pár sekúnd videa, vhodné pozadie a silné slová. Keď však kulisy nesedia, aj dobre mierený útok sa môže otočiť proti autorovi. Presne to sa stalo predsedovi Progresívneho Slovenska Michalovi Šimečkovi, ktorého kritika skončila zatienená vlastnou chybou.

Keď forma prebije obsah

Šimečka chcel upozorniť na podozrivé rozdeľovanie verejných peňazí. Hovoril o približne 3 miliónoch eur, ktoré mali smerovať z rezortu práce k organizáciám údajne napojeným na stranu Hlas. V statuse spomenul aj ministra Erika Tomáša a avizoval trestné oznámenie.

Lenže pozornosť sa rýchlo presunula inde. Video nakrútil pred budovou na Lazaretskej ulici v Bratislave – miestom, ktoré už dnes s Hlasom nesúvisí. Strana sa totiž presťahovala ešte v lete 2025.

Obsah obvinení tak ustúpil do úzadia. Namiesto diskusie o dotáciách sa riešilo, prečo líder opozície nepozná aktuálnu adresu svojho politického súpera.

Matovič využil moment bez váhania

Na situáciu okamžite zareagoval bývalý premiér Igor Matovič. Nešlo len o výsmech jednej chyby. V jeho reakcii sa objavila širšia výčitka – že opozícia nemá dostatočný prehľad o politickom teréne.

Podľa Matoviča nejde o nevinný prešľap. Naznačil, že podobná nepozornosť môže mať vážnejšie dôsledky, ak sa prenesie do strategických rozhodnutí. Kritika tak získala ostrejší tón než len bežné politické podpichovanie.

Presťahovanie, ktoré uniklo pozornosti

Fakt, že Hlas už na Lazaretskej nesídli, pritom nie je novinkou. Strana oznámila presun do budovy na Trnavskej ceste 37 ešte pred takmer rokom. Dôvodom mali byť kapacitné a technické potreby.

Práve tento detail sa stal kľúčovým. Ukázal, ako rýchlo sa môže aj drobná nepresnosť zmeniť na symbol väčšieho problému – v tomto prípade otázky, ako dobre má opozícia zmapované politické prostredie.

Rýchla oprava, ale neskorý efekt

Keď sa chyba začala šíriť medzi komentujúcimi, reagovalo aj Progresívne Slovensko. K pôvodnému statusu pribudla stručná úprava, ktorá mala situáciu vysvetliť.

Takéto dodatočné opravy však málokedy zmenia prvý dojem. Video už medzitým získalo vlastný život – a s ním aj interpretáciu, ktorú si osvojili politickí súperi.

Politika ako detailná disciplína

Celý incident ukazuje, ako veľmi záleží na detailoch. V čase, keď komunikácia stojí na rýchlosti a vizuálnych skratkách, môže aj malá nepresnosť zatieniť podstatu témy.

Šimečkov prípad tak nie je len úsmevnou epizódou. Je pripomienkou, že v politike nestačí mať silné posolstvo. Treba ho aj zasadiť do správneho kontextu – doslova aj geografického.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Zákazník si ešte stále môže objednať tovar cez známy e-shop, no firma, ktorá ho vybudovala, už smeruje ku koncu. Príbeh Andrea Shopu ukazuje, ako rýchlo sa mení trh s elektronikou na Slovensku – a kto na ňom prestáva mať miesto.

Kým značka zatiaľ prežíva, pôvodná spoločnosť sa ocitla v konkurznom konaní. Pre mnohých je to len ďalšia biznisová správa. V skutočnosti ide o ďalší signál, že domáci hráči z trhu miznú píšu zive.aktuality.sk.

Kedysi desiatky miliónov, dnes pád

Ešte pred pár rokmi patril Andrea Shop medzi výrazných predajcov elektroniky. Ročné tržby dosahovali okolo 50 miliónov eur a firma zamestnávala približne 140 ľudí.

V roku 2024 však výnosy klesli pod 19 miliónov eur, počet zamestnancov na menej než 20 a firma skončila v strate viac ako 2,55 milióna eur.

K tomu sa pridali dlhy voči štátu – na odvodoch asi 160-tisíc eur a na daniach viac než 110-tisíc eur. Reštrukturalizácia, ktorú veritelia schválili ešte v lete, zlyhala.

Na návrh firmy preto Okresný súd v Trnave začal konkurzné konanie.

Značka prežíva bez pôvodnej firmy

Koniec firmy nemusí znamenať koniec značky. Andrea Shop medzičasom prešiel pod spoločnosť TPD.

Od októbra 2025 prevádzkuje e-shop Andreashop.sk práve TPD, ktorá zabezpečuje aj logistiku a sortiment. Pôvodná firma už nevlastní ani doménu.

Z pohľadu zákazníka sa veľa nemení – funguje podpora, servis aj predajňa v Dunajskej Strede.

Otázne však zostáva, či značka prežije dlhodobo ako súčasť väčšieho hráča.

Trh sa zmenšuje

Andrea Shop nie je jediný. Trh s elektronikou na Slovensku sa rýchlo koncentruje.

Začiatkom roka 2025 skončil v konkurze aj Okay elektro. Značka Datart sa od 1. septembra 2024 premenila na Nay.

Výsledkom je menej hráčov a silnejšia pozícia veľkých reťazcov.

Malí prehrávajú

Domáci predajcovia čelia tlaku medzinárodných reťazcov a online trhovísk. Tie ponúkajú nižšie ceny aj efektívnejšiu logistiku.

Andrea Shop je ďalším dôkazom, že tento boj je čoraz ťažší. Trh sa presúva do rúk niekoľkých veľkých hráčov – čo môže znamenať pohodlie pre zákazníka, no koniec pre menších.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Do dôchodku o desať rokov skôr. No len pre úzku skupinu

Niektorí ľudia na Slovensku končia pracovný život ešte pred šesťdesiatkou. Kým väčšina populácie si musí na penziu počkať do polovice šesťdesiatych rokov, existuje skupina, ktorá odchádza výrazne skôr. Nejde pritom o výhodu pre každého, ale o dôsledok práce, ktorá si vyberá svoju daň na zdraví.

Rozdiel medzi jednotlivými poistencami tak môže byť aj viac než desať rokov.

Práca, ktorá skracuje kariéru

Za skorším odchodom do dôchodku nestojí štedrosť systému, ale realita niektorých profesií. Ide o zamestnania, ktoré sú dlhodobo považované za mimoriadne náročné alebo rizikové.

Možnosť odísť už v 55 rokoch majú tí, ktorí odpracovali aspoň 25 rokov v prostredí ohrozujúcom zdravie. Patrí sem napríklad podzemné baníctvo, práca v uránových baniach, ale aj niektoré pozície v letectve či na lodiach. Rovnako sem spadajú profesie v hutníctve, chemickom priemysle alebo práce s rádioaktívnymi materiálmi.

Zjednodušene: čím väčšie riziko, tým skorší koniec kariéry.

Staré kategórie stále rozhodujú

Výhodnejší dôchodkový vek sa netýka len aktuálnych profesií. Dôležitú rolu zohráva aj to, kde človek pracoval v minulosti.

Poistenci, ktorí do roku 2000 pôsobili v takzvanej I. alebo II. kategórii zamestnania, môžu odísť do dôchodku skôr – často už v 56 alebo 58 rokoch. Tieto kategórie zahŕňali práce s vysokou fyzickou alebo psychickou záťažou.

Hoci systém kategórií zanikol, jeho dôsledky pretrvávajú dodnes. Minulosť tak v tomto prípade rozhoduje o súčasnosti.

Väčšina si musí počkať

Pre zvyšok populácie platia výrazne prísnejšie pravidlá. Bežný dôchodkový vek sa dnes pohybuje približne medzi 62 až 64 rokmi, pričom závisí aj od počtu vychovaných detí.

Alternatívou je predčasný dôchodok, ten je však možný len približne dva roky pred riadnym termínom a často znamená nižšiu penziu.

Rozdiel medzi „bežným“ a „mimoriadnym“ dôchodkom tak nie je len v čase, ale aj v podmienkach, ktoré ho umožňujú.

Nerovnosť alebo kompenzácia?

Otázka, či ide o nespravodlivú výhodu, alebo potrebnú kompenzáciu, nemá jednoznačnú odpoveď. Na jednej strane stoja ľudia, ktorých práca výrazne ovplyvnila zdravie. Na druhej tí, ktorí síce pracujú celý život, no na skorší odchod nárok nemajú.

Systém tak nevyrovnáva všetkých rovnako. Skôr priznáva, že niektoré povolania si vyžadujú vyššiu cenu – a tá sa vracia v podobe skoršieho dôchodku.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Niektorým ľuďom dnes nestačí ani to, že sa prihlásia na pracovnú ponuku. Po pohovore sa už nikto neozve a hľadanie práce sa natiahne na mesiace.

Najnovšie údaje z konca roka ukazujú, že nezamestnanosť v regióne síce mierne rastie, no Slovensko patrí medzi krajiny s vyššími číslami.

Miera nezamestnanosti sa pohybuje takmer na úrovni 6 percent. Podobnú hodnotu má aj Rakúsko informujú tvnoviny.sk.

Naopak, výrazne lepšie výsledky vykazujú susedia. Česko aj Poľsko si držia nezamestnanosť iba niečo málo nad 3 percentami.

Celkovo je na slovenských úradoch práce evidovaných približne 159-tisíc ľudí, ktorí si aktívne hľadajú zamestnanie.

Východ krajiny nesie najväčšiu záťaž

Rozdiely medzi regiónmi sú výrazné. Najviac nezamestnaných je dlhodobo na východe Slovenska.

Najvyššie počty evidujú úrady práce v:

• Prešovskom kraji – 35 990 ľudí,
• Košickom kraji – 27 110 ľudí,
• Banskobystrickom kraji – 26 473 ľudí.

Postupne smerom na západ počty klesajú. V Žilinskom kraji evidujú vyše 17-tisíc nezamestnaných a v Nitrianskom kraji približne 14-tisíc.

Najnižšie čísla majú západné regióny – Trnavský kraj eviduje okolo 11-tisíc ľudí bez práce a Bratislavský kraj približne 14-tisíc.

Zaujímavý je aj rozdiel medzi pohlaviami. Na úradoch práce je momentálne viac žien – približne 85-tisíc, zatiaľ čo mužov je okolo 74-tisíc.

Prečo pracovné miesta nepribúdajú

Ekonomika podľa analytikov nerastie dostatočne rýchlo na to, aby dokázala vytvárať nové pracovné miesta.

Ekonóm Marek Gábriš upozorňuje, že slovenské hospodárstvo minulý rok rástlo len mierne – pod hranicou 1 percenta. Také tempo je podľa neho príliš slabé na to, aby dokázalo výraznejšie znižovať nezamestnanosť píšu tvnoviny.sk.

Podniky zároveň čelia vyšším nákladom a niektoré z nich prepúšťajú alebo zatvárajú prevádzky.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

YouTube mení spôsob, akým sa zobrazujú reklamy pri sledovaní videí na televízoroch. Platforma začala zavádzať 30-sekundové reklamy, ktoré nebude možné preskočiť, čo môže výrazne zmeniť zážitok z bezplatného sledovania obsahu v obývačke.

Nový formát sa objavuje v aplikáciách YouTube pre smart TV a ďalšie zariadenia pripojené k televízoru, napríklad streamovacie boxy. Zmena sa postupne zavádza globálne a týka sa najmä používateľov, ktorí neplatia za službu YouTube Premium.

Koniec dvojice krátkych reklám

Doteraz sa pri sledovaní videí na televízore často zobrazovali dve po sebe idúce 15-sekundové reklamy. Nový systém ich v mnohých prípadoch nahrádza jednou 30-sekundovou reklamou bez možnosti preskočenia.

Pre divákov to znamená, že reklamu budú musieť sledovať až do konca, skôr než sa video spustí alebo pokračuje. Podľa analytikov ide o ďalší krok v snahe YouTubu priblížiť sa klasickému televíznemu modelu vysielania, kde sú reklamy pevnou súčasťou programu.

Reklamy sa budú prispôsobovať zariadeniu

YouTube zároveň zavádza systém, ktorý vyberá dĺžku reklamy podľa zariadenia a správania diváka.

• na mobiloch či počítačoch sa môžu objaviť kratšie formáty, napríklad 6- alebo 15-sekundové reklamy,
• na televízoroch však platforma uprednostňuje dlhšie 30-sekundové spoty, pretože ľudia sledujú videá dlhšie a v pohodlnejšom prostredí obývačky.

Distribúciu reklám riadi algoritmus založený na umelej inteligencii, ktorý rozhoduje, ktorý typ reklamy a v akom momente sa zobrazí.

Televízory sú pre YouTube čoraz dôležitejšie

Dôvodom zmeny je aj rast sledovania YouTubu na veľkých obrazovkách. Smart TV patria medzi najrýchlejšie rastúce zariadenia, na ktorých ľudia sledujú obsah z platformy.

Pre inzerentov ide o atraktívne prostredie – divák sedí v obývačke a často sleduje dlhšie videá, čo zvyšuje šancu, že reklamu dopozerá. YouTube tak posilňuje segment, ktorý sa čoraz viac podobá tradičnej televízii.

Bez reklám už len za predplatné

Zmena zároveň zvýrazňuje rozdiel medzi bezplatnou verziou služby a plateným balíkom YouTube Premium. Práve ten umožňuje sledovať videá bez reklám a platforma ho čoraz viac prezentuje ako riešenie pre používateľov, ktorým reklamy prekážajú.

Niektorí analytici upozorňujú, že ide o širšiu stratégiu monetizácie platformy. Reklamný biznis YouTubu totiž patrí medzi najväčšie na svete a každá zmena v reklamných formátoch môže výrazne zvýšiť príjmy z reklamy.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V pondelok sa v Prešove rozlúčia s ženou, ktorá celé desaťročia pomáhala čitateľom rozumieť dianiu na východe Slovenska. Novinárka, pedagogička a bývalá hovorkyňa univerzity Kamila Urmaničová zomrela vo veku nedožitých 54 rokov.

Dlhoročná redaktorka regionálnych médií patrila medzi ľudí, ktorí stáli pri formovaní moderného regionálneho spravodajstva po roku 1989. Jej texty často zachytávali príbehy obyčajných ľudí, ale aj politiku, kultúru či fungovanie samospráv informuje presov.zoznam.sk

Pri zrode regionálneho denníka

Urmaničová sa v médiách pohybovala od druhej polovice 90. rokov. V tom čase sa podieľala na premene Prešovských novín a neskôr aj na vzniku regionálneho denníka Korzár, ktorý sa postupne stal jedným z najvýznamnejších médií na východnom Slovensku.

V redakcii sa venovala širokej škále tém. Písala o sociálnych otázkach, regionálnej politike, ekonomike aj kultúrnom živote. Kolegovia si ju pamätajú ako autorku reportáží, ktoré dokázali priblížiť atmosféru miest a príbehy ľudí z regiónu píše korzar.sk.

Z redakcie na univerzitu

Popri novinárčine sa postupne presunula aj do akademického prostredia. Na Prešovskej univerzite zastávala viacero funkcií – pracovala ako hovorkyňa, viedla univerzitný časopis a pôsobila aj ako riaditeľka univerzitného centra.

Aktívne sa zapájala do projektov pre študentov a akademickú komunitu. Kolegovia ju opisujú ako človeka, ktorý dokázal prepájať mediálnu prax s univerzitným prostredím.

Hudba bola jej osobnou vášňou

Okrem práce ju sprevádzala aj hudba. Zborový spev patril medzi jej dlhoročné záľuby a bol súčasťou jej osobného života mimo redakcie či univerzity.

foto: Kamila Urmaničová

Rodina ju zároveň vnímala predovšetkým ako matku – bola hrdou mamou dcéry Kamily, ktorá je už dospelá.

Posledná rozlúčka v Prešove

V poslednom období sa Urmaničová potýkala so zdravotnými problémami. V deň, keď skolabovala, jej zlyhalo srdce. Lekári ju previezli na ARO, no jej život sa už nepodarilo zachrániť.

Posledná rozlúčka s Kamilou Urmaničovou sa uskutoční v pondelok 16. marca o 10.00 v Dome smútku v Solivare v Prešove. Rodina a priatelia vyzývajú všetkých, ktorí ju poznali, aby si na ňu spomenuli tichou spomienkou.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Niekoľko slov v príspevku na sociálnej sieti stačilo na to, aby sa politický konflikt zmenil na internetovú hru. Opozičný politik Ivan Korčok vyzval ľudí, aby do komentára napísali jediné slovo – „súťaž“. Trom z nich sľúbil, že im pošle podpísanú kazajku.

Na prvý pohľad jednoduchá výzva rýchlo zaplavila diskusiu desiatkami reakcií. Niektorí používatelia písali presne to, čo od nich žiadal, iní pridávali ironické poznámky či emotikony. Z pôvodne odľahčenej iniciatívy sa však rýchlo stal priestor na ostrú politickú debatu.

„Takto vyzerá slovenská politika v roku 2026 – namiesto riešení súťažíme o kazajku,“ napísal v diskusii jeden z komentujúcich.

Slovo, ktoré sa stalo symbolom sporu

Celá epizóda nadväzuje na slovnú prestrelku medzi vládou a opozíciou. Výraz „kazajka“ sa v posledných dňoch objavil v kritike namierenej voči Korčokovi, ktorý sa rozhodol reagovať nečakaným spôsobom – premeniť ho na internetovú súťaž.

Takýto krok okamžite zaujal pozornosť. Pod príspevkom sa objavili stovky reakcií. Niektorí ho brali ako politickú recesiu, iní v ňom videli snahu obrátiť kritiku na humor.

„Je to zvláštne, ale aspoň je to originálnejšie než nekonečné hádky politikov,“ reagoval ďalší používateľ sociálnej siete.

Zároveň sa však objavili aj kritické hlasy. Podľa nich podobné vystúpenia skôr zľahčujú politickú diskusiu, než by ju posúvali dopredu.

Diskusia sa rýchlo zmenila na ostrú kritiku

Hoci výzva začala ako jednoduchá súťaž, komentáre sa rýchlo posunuli k širšej kritike politiky. Niektorí diskutujúci vtipkovali, komu by sa mala kazajka poslať, iní otvorene útočili na vládu či opozíciu.

V debate sa objavili aj tvrdšie reakcie. Niektorí komentujúci spomínali väzenie alebo psychiatriu, čo ukazuje, ako rýchlo sa internetové diskusie dokážu vyhrotiť.

„Politici z nás robia divákov reality show. Niekto by už mal začať riešiť skutočné problémy,“ napísal jeden z diskutujúcich.

Ostrý dialóg aj mimo sociálnych sietí

Napätie medzi politikmi sa pritom neodohráva len na internete. Ivan Korčok nedávno zverejnil video z krčmy Deravý sud v Tisovci, kde sa dostal do priamej výmeny názorov s miestnym hosťom.

Muž mu vyčítal situáciu v krajine a tvrdil, že ľudia majú pocit, že ich politici ignorujú. Korčok reagoval priamo a bez diplomatických formulácií, čím ukázal, že ostrý tón politických sporov sa čoraz častejšie presúva aj do osobných stretnutí.

Takéto momenty naznačujú, že napätie medzi politikmi a časťou verejnosti rastie – a sociálne siete ho často ešte zosilňujú.

Diskusia sa rýchlo zmenila na ostrú kritiku

Hoci výzva začala ako jednoduchá súťaž, komentáre sa rýchlo posunuli k širšej kritike politiky. Niektorí diskutujúci vtipkovali, komu by sa mala kazajka poslať, iní otvorene útočili na vládu či opozíciu.

„Kazajku by som neposielal fanúšikom, ale rovno do parlamentu. Tam by sa určite zišla,“ napísal jeden z komentujúcich.

Ďalší reagovali ironicky. „To je už politika alebo reality show? Najbližšie budeme hlasovať, kto dostane hrniec gulášu,“ napísal používateľ Peter.

Nie všetci však výzvu brali s humorom. V diskusii sa objavili aj kritické reakcie, podľa ktorých podobné akcie len znižujú úroveň politickej debaty.

„Krajina má problémy a my riešime súťaž o kazajku. Niekedy mám pocit, že politika sa úplne odtrhla od reality,“ uviedla v komentári Jana.

Niektorí diskutujúci dokonca začali navrhovať, komu by sa mala kazajka symbolicky poslať. „Pošlite ju všetkým politikom, nech si ju raz oblečú a prestanú sa hádať,“ napísal ďalší používateľ.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂