Bola jednou z najstabilnejších tvárí domácej obrazovky. Roky neohrozene patrila k pilierom Markízy, moderovala najväčšie šou, jej hlas rezonoval v éteri, jej tvár bola synonymom elegancie aj vtipu. A potom prišlo ticho. Prestávka.

Odlúčenie, ktoré pôsobilo ako osobné rozhodnutie – ale v skutočnosti malo oveľa viac spoločné s politikou televíznych zákulisí.

Dnes je všetko inak.

Adela Vinczeová sa oficiálne vracia pred kamery, no nie tam, kde by ju diváci očakávali.

Novým domovom sa pre ňu stáva TV JOJ, kde sa objaví v relácii Dobre vedieť, ktorá od jesene 2025 prechádza práve pod túto stanicu. Zmena, ktorá je tichým, ale zásadným momentom v evolúcii slovenského televízneho priestoru píše mediaboom.sk.

Tichý prestup, hlasný návrat

Adelin odchod z Markízy pred rokom neprišiel náhle, no rozhodne nebol bez emócií. V zákulisí sa hovorilo o nespokojnosti, o zásahu televízie do projektov jej manžela Viktora Vinczeho.

Markíza mu zabránila zúčastniť sa plánovaného turné Let’s Dance, pričom zotrvanie v spravodajstve podmienila jeho stiahnutím z tanečnej šou. Adela sa rozhodla zareagovať – radikálne. Odstúpila zo všetkých projektov a zmizla z komerčného priestoru.

Krátko na to sa vytratil aj Viktor. Spolu s nimi sa skončila jedna výrazná kapitola Markízinej histórie.

Adela sa na krátky čas usadila vo verejnoprávnom priestore – na STVR moderovala Milujem Slovensko aj vlastnú talkshow Trochu inak. No s príchodom nového vedenia došlo k ďalšiemu zlomu – STVR reláciu Milujem Slovensko z vysielania úplne odstránila.

JOJ reaguje rýchlo. A presne

Zatiaľ čo verejnoprávna televízia škrtala, TV JOJ okamžite využila príležitosť. Zakúpila práva na Milujem Slovensko, oživila Dobre vedieť a v tichosti začala lákať aj pôvodné hviezdy oboch relácií.

Kým Martin Nikodým súhlasil prakticky okamžite, Dano Dangl sa rozhodol zostať verný Markíze a pokračuje v produkcii vlastných projektov. A čo Adela?

Istotu priniesol až júl. Portál Mediaboom informoval, že Vinczeová sa objavila na Kolibe, priamo v štúdiách JOJky, po boku Nikodýma, ako súčasť natáčania nového vydania šou Dobre vedieť. Televízia tak potvrdila dlhšie špekulácie – Adela mení dres.

Z obývačky do štúdia

Nie je to jej prvý kontakt s JOJkou. Už v minulosti sa v relácii Inkognito objavila ako tajný hosť. Vtedy to bol len krátky výlet, podľa jej vlastných slov „návšteva neznámej pôdy“. Teraz sa však vracia inak – s výraznou úlohou a dlhotrvajúcimi plánmi. V zákulisí sa dokonca čoraz hlasnejšie hovorí o tom, že televízia chce z Adely a Nikodýma opäť vytvoriť ikonické moderátorské duo pre obnovenú verziu Milujem Slovensko.

Za celým projektom stojí režisér Rado Štefanov, ktorý s oboma moderátormi spolupracuje už viac než desaťročie. Aj to je signál, že nejde len o jednorazové nasadenie známej tváre – JOJ s Adelou počíta ako s kľúčovou súčasťou novej sezóny.

Nová éra, stará charizma

Návrat Adely Vinczeovej do centra pozornosti pôsobí ako nádych čerstvého vzduchu v čase, keď televízna scéna čelí prepadom sledovanosti, fragmentácii publika a hľadaniu nových formátov. Jej meno znamená istotu – kultivovaný prejav, inteligentný humor, rešpekt a vysokú mieru dôvery.

Čo všetko Adelin prestup prinesie, zatiaľ nie je známe. No jedno je isté: slovenská televízna sezóna sa práve prebudila. A opäť pri tom bude niekto, koho diváci za tie roky nikdy neprestali vnímať ako svoju.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Krajská polícia v Košiciach aktuálne vyšetruje tragickú smrť 9-ročného dieťaťa, ku ktorej došlo v podvečerných hodinách priamo v jednom z rodinných domov v obci. K prípadu došlo ešte v priebehu minulého týždňa, no zverejnený bol až teraz píše kosicak.sk.

„Za doposiaľ nejasných okolností mala prísť o život maloletá osoba,“ potvrdila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Podľa doterajších zistení má ísť o konanie neznámej osoby, pričom presné príčiny a okolnosti celej tragédie sú stále predmetom vyšetrovania.

Prečo zomrelo dieťa?

Hoci detaily prípadu sú zahalené mlčaním, vyšetrovateľ už v tejto súvislosti začal trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia. Zákon pri takomto skutku predpokladá, že nedošlo k úmyselnému zabitiu, ale k zanedbaniu či nedbanlivosti s tragickým následkom.

Polícia zatiaľ neposkytla bližšie informácie, čo je pri citlivých prípadoch s účasťou maloletých bežné. Krajské riaditeľstvo však ubezpečilo verejnosť, že vyšetrovanie aktívne pokračuje.

Ticho, ktoré bolí

Kecerovce sú dedina, kde sa väčšina ľudí pozná po mene. Takéto udalosti preto zasahujú oveľa hlbšie než len do štatistík či kriminálnych záznamov. Miestni obyvatelia sa v tichosti pýtajú, čo sa mohlo stať, a ako je možné, že v ich blízkosti zomrelo dieťa za nejasných okolností. Vznikajú špekulácie, ktoré polícia odmieta komentovať.

No jeden fakt zostáva nemenný – v jednom dome zhasol život, ktorý sa ešte len začínal. A kým vyšetrovací tím pracuje na rozkrytí pravdy, pozostalým zostávajú len slzy a mlčanie.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na ihrisku panoval pokojný deň. Deti sa smiali, naháňali, mamičky posedávali na lavičkách a vychutnávali si slnkom zaliate popoludnie. Až kým sa jedna z nich nevrátila domov so synom, ktorý si držal boľavé miesto pod tričkom – s modrinou a odtlačkom zubov.

Príbeh z košickej Furče, ktorý by sa na prvý pohľad mohol javiť ako bežná detská potýčka, spustil na sociálnych sieťach vášnivú diskusiu o hraniciach výchovy, empatie a osobnej zodpovednosti rodičov.

Matka chlapca, ktorý bol pohrýzený, zverejnila na internete varovanie pre ostatných.

Podľa nej mal dvochročný chlapec na Exnárovej ulici bez varovania zaútočiť na jej dieťa.

„Chcem upozorniť rodičov, aby si dávali pozor na asi 2-ročného chlapčeka, ktorý bezdôvodne hryzie okoloidúcich, nakoľko jeho mamička na neho pozor nedáva. Takto dopadol môj syn, hryzol ho cez tričko,“ napísala rozhorčená Furčianka na Facebook.

Emócie v malom tele

Téma sa rýchlo rozšírila. Nie preto, že by išlo o výnimočne násilný incident – takéto prejavy sa v ranom detstve vyskytujú. Ale preto, že ide o symbol širšieho spoločenského javu, ktorý balansuje medzi toleranciou detských emócií a pasivitou dospelých.

Malé deti – najmä vo veku okolo dvoch rokov – sa ešte len učia spracovávať svoje pocity. Nemajú rozvinutú slovnú zásobu, nerozumejú plne dôsledkom svojho správania. Hryzenie, ťahanie, bitky či plač – to všetko môžu byť prejavy frustrácie, nudy, nedostatku pozornosti alebo jednoducho pokus o komunikáciu, ktorá inak nejde.

„Aj ja som živá a nehryziem“

Na margo incidentu sa rozprúdila bohatá diskusia. Niektorí reagovali so súcitom a pochopením, iní s ostrou kritikou rodičov dieťaťa, ktoré pohrýzlo.

„Aj ja som živá a nechodím a nehryziem náhodných okoloidúcich,“ napísala v komentári Katka, matka dvojročného dievčatka. Pripomenula, že výchova nie je o ospravedlňovaní správania, ale o nastavovaní hraníc. Jej dcéra raz vyhadzovala piesok na ihrisku – po upozorneniach ju vzala domov. „Doteraz si to pamätá. A odvtedy to neurobila.“

Na druhej strane stoja hlasy, ktoré varujú pred zbytočnou hystériou. „Deti sa bijú, hryzú, pichajú do očí. To nie je patológia, ale vývoj. Treba vysvetľovať, nie lynčovať,“ píše ďalšia diskutujúca Lenka.

Niektoré reakcie však prekročili hranicu vecnej debaty. Slová ako „zviera“ či „prefackať matku“ zazneli v komentároch, ktoré už skôr vypovedajú o vlastnej frustrácii než o túžbe situáciu pochopiť.

Kde je hranica medzi toleranciou a zlyhaním?

Otázka, ktorú si po tomto prípade kladú mnohí, znie: Kedy ide ešte o vývojové správanie a kedy už o rodičovské zlyhanie? Kde je hranica medzi pochopením a nedbanlivosťou?

Nie každý útok malého dieťaťa je dôsledkom zlej výchovy. Ale ak sa opakuje, alebo ak dieťa nie je pod dohľadom – hoci je známe, že má tendenciu byť impulzívne –, zodpovednosť nesie dospelý. V prípade z Furče matka dieťaťa podľa svedkyne nezasiahla. A to je bod, kde pochopenie pre vývojové správanie dieťaťa končí.

Prečo dieťa hryzie?

Z psychologického pohľadu môže byť hryzenie prejavom frustrácie, obrany alebo pokusom upútať pozornosť. Dvojročné deti ešte nerozumejú sociálnym normám.

Vnímajú svet cez emócie, ktoré ich častokrát prevalcujú. Nemajú kapacitu reflektovať, že svojim konaním ubližujú. Preto je úlohou rodiča byť „tlmočníkom“ ich správania – a zároveň hranicou, cez ktorú sa emócia nepremení na škodu.

Akokoľvek nevinné môže byť ihrisko v letné popoludnie, niektoré momenty vedia rozvíriť vášne celej komunity.

A pripomenúť, že výchova nie je len o láske, ale aj o bdelosti, reakcii a zodpovednosti. Pretože kým sa deti učia, ako funguje svet, rodičia sú ich jediným kompasom. A keď kompas zlyhá, nestačí sa vyhovárať na vietor.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Začalo sa to nenápadne – ďalší výrok premiéra Roberta Fica o zahraničných zásahoch do slovenskej politiky.

Tentoraz mieril do Veľkej Británie, ktorá má podľa neho ovplyvňovať domácu kampaň.

No zatiaľ čo premiér rozprával o vonkajších hrozbách, v pozadí sa podľa opozície chystá ďalší vnútorný otras. A ten by mohol zasiahnuť peňaženky miliónov ľudí.

Progresívne Slovensko bije na poplach:

vláda má podľa nich tajne pripravovať ďalšie zvyšovanie dane z pridanej hodnoty, tentoraz z 23 na 25 percent. Oficiálne sa o tom nehovorí, ale v zákulisí sa údajne rokuje o novom konsolidačnom balíku, ktorého súčasťou má byť aj toto nepopulárne opatrenie.

„Obávam sa, a naše informácie to potvrdzujú, že to, čo sa snaží Robert Fico zakryť, je prehĺbená drahota, ktorú sa chystá na ľudí v rámci konsolidácie uvaliť,“ vyhlásil predseda PS Michal Šimečka na tlačovej konferencii.

Tiché, ale bolestivé zmeny

Základná sadzba DPH sa zvýšila len nedávno – z 20 na 23 percent. Išlo o súčasť úsporných opatrení, ktoré vláda presadila začiatkom tohto roka spolu s navýšením firemnej dane pre podniky s ročným príjmom nad 5 miliónov eur. Tie po novom platia 24 % namiesto pôvodných 21 %.

Ďalšie zvyšovanie DPH by však mohlo znamenať vážny zásah do životného štandardu ľudí, varuje opozícia. Šimečka dokonca hovorí o „poslednom klinci do rakvy“. Dodáva, že hoci zatiaľ nie sú známe presné parametre plánovaných zmien, vláda podľa neho zámerne mlčí a vyhýba sa otvorenej diskusii.

Tekvicové latté a realita v obchodoch

Súčasťou balíka z januára bola aj znížená DPH na vybrané tovary – najmä potraviny, knihy, učebnice, tlač či elektronické publikácie, kde sadzba klesla na 5 percent. Tento ústupok prišiel po vlne kritiky, keď minister financií Ladislav Kamenický pôvodne navrhoval opak – navýšiť DPH na knihy až na 23 %.

Ostré reakcie verejnosti si vyžiadali zmenu a Kamenický nakoniec cúvol. Jeho výrok o kávičkárňach sa však stal symbolom nepochopenia problémov bežných ľudí. „Ľudia rozmýšľajú nad tým, kde si kúpia potraviny, aby ich mali najlacnejšie. To trápi ľudí na Slovensku! A nie kaviareň, ktorých trápi to, kde si môžu kúpiť latté. Tekvicové!“ hneval sa pred novinármi.

Slová verzus činy

Vlaňajšie vyjadrenia premiéra Fica dnes pôsobia ako ostrý kontrast k realite. Ešte v predvolebnom období dôrazne odmietal, že by uvažoval o zvyšovaní DPH.

„Ja hovorím veľmi jasne. Ja som odporcom zvyšovania DPH. Musíme nájsť, ak máme konsolidovať, iné možnosti, ako sa postaviť ku konsolidácii verejných financií,“ ubezpečoval verejnosť.

Dnes sa však v tichosti pripravujú opatrenia, ktoré by mohli ísť presne opačným smerom.

Čo na to rezort financií?

Na otázky o možnom zvyšovaní DPH zatiaľ ministerstvo financií mlčí. Redakcia požiadala o oficiálne stanovisko, no odpoveď zatiaľ neprišla. Vzhľadom na súčasné tempo zadlžovania štátu a potrebu konsolidácie však podľa analytikov nemožno takéto opatrenie vylúčiť.

Ak sa teda naplnia predpoklady Progresívneho Slovenska, zvýšenie DPH by mohlo znamenať nielen rast cien, ale aj prehĺbenie frustrácie v spoločnosti. A popri všetkých politických hrách a mediálnych výmenách môže nakoniec utrpieť to najcitlivejšie – dôvera občanov v stabilitu a čestnosť rozhodovania.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide len o obyčajné navýšenie čísel v tabuľkách Sociálnej poisťovne.

Ale pod povrchom sa črtá súboj o samotné základy dôchodkového systému – o to, čo považujeme za spravodlivé, čo za udržateľné a kde sa končí pomoc a začína politická kalkulácia.

Od januára 2026 sa na Slovensku opäť zvýšia minimálne dôchodky.

Ide o automatickú úpravu, ktorú spúšťa každoročné navýšenie životného minima. Pre tisíce seniorov to znamená symbolické navýšenie o niekoľko eur mesačne – napríklad pri 30 odpracovaných rokoch porastie minimálny dôchodok z 397,30 € na 412 €, čo predstavuje zvýšenie o takmer 15 €. Pri 40 rokoch práce to bude viac ako 17 €, pri 50 rokoch dokonca vyše 20 € mesačne.

Tichý posun, ktorý skrýva rozbušku

Zatiaľ čo tento krok bol doteraz vnímaný ako technická rutina v legislatíve, návrh Slovenskej národnej strany (SNS) rozčeril pokojné vody dôchodkovej politiky. Strana totiž presadzuje masívnejšie zvýšenie minimálnych dôchodkov, ktoré by nebolo len viazané na životné minimum, ale malo by predstavovať nový štandard pre tých, ktorí celý život poctivo pracovali.

„Chceme dôstojnosť pre našich seniorov. Ľudia, ktorí odpracovali 30, 40 či 50 rokov, si zaslúžia viac ako len pár eur navyše,“ zaznieva z kruhov SNS.

Hranica medzi pomocou a nespravodlivosťou

Lenže odborníci bijú na poplach. Obávajú sa, že plošné zvyšovanie dôchodkov bez ohľadu na výšku príspevkov do systému môže rozvrátiť princíp zásluhovosti. Ak by sa výška minimálnych dôchodkov začala nebezpečne približovať k tým, ktoré si ľudia nasporili za desiatky rokov vysokých odvodov, motivácia sporiť by klesala.

Ministerstvo práce reaguje jednoznačne: „Takéto opatrenia by mohli znamenať dodatočné výdavky v stovkách miliónov eur ročne. Zároveň by narušili rovnováhu medzi jednotlivými skupinami dôchodcov a zvýšili napätie v systéme.“

V tieni konsolidácie

Návrhy SNS navyše prichádzajú v období, keď sa Slovensko snaží znižovať deficit a hľadá každé euro v rozpočte. Kým vláda diskutuje o zvyšovaní daní, rušení výhod a konsolidačných opatreniach, masívne výdavky na dôchodky pôsobia ako výstrel do tmy.

Ekonomickí analytici upozorňujú, že cieľom by mala byť adresná pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú, nie plošné navýšenia. „Ak chceme pomôcť najchudobnejším seniorom, efektívnejšie sú cieľové sociálne dávky, nie neadresné zvyšovanie dôchodkov,“ zaznieva z odborných kruhov.

Otvorená rana dôchodkového systému

Za touto diskusiou sa však skrýva oveľa hlbší problém – dlhodobo neudržateľný dôchodkový systém, ktorý naráža na demografickú realitu a stagnujúce príjmy verejných financií. Slovensko starne, mladých pracujúcich ubúda, výdavky rastú.

Zvýšenie dôchodkov, ktoré vstúpi do platnosti začiatkom roka, tak síce pomôže tisícom ľudí s nízkymi príjmami, ale neodpovedá na kľúčové otázky: Kde nájsť peniaze na dlhodobé fungovanie systému? Ako zabezpečiť, aby sa solidarita medzi generáciami nezmenila na bremeno pre tých najmladších?

Bez širšej reformy a odvahy hovoriť o nepopulárnych riešeniach bude každý ďalší krok len záplatou. A kým politici budú súťažiť v sľuboch, systém sa môže potichu prepadnúť pod vlastnou váhou.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Sadnúť si na obed do reštaurácie v centre hlavného mesta by nemalo znamenať test dôstojnosti. A už vôbec by sa pohár vody nemal stať luxusným tovarom. Príbeh jednej ženy, ktorý sa objavil na sociálnej sieti Nekŕmte nás odpadom, vyvolal vlnu diskusie. Nielen o cenách v gastronómii, ale aj o slušnosti, ľudskosti a základnej pohostinnosti.

Drahý obed a ešte drahšia voda

Všetko sa to začalo obyčajným hladom. Žena si sadla do jednej z bratislavských reštaurácií, len pár metrov od ikonického Čumila. „Stoly, čo pamätajú Dzurindu, obrusy z polyesteru, jedálny lístok, kde kurací rezeň stojí ako večera v Paríži,“ opisuje ironicky svoj zážitok. Obedové menu za 14,90 € ešte ako-tak prijala, no to, čo nasledovalo, ju zaskočilo.

Keď si k jedlu slušne a s pokorou vypýtala pohár obyčajnej vody z vodovodu, odpoveď čašníčky bola mrazivá:
„Voda je za 2,90.“

Nie minerálka. Nie fancy citronáda. Len voda z ich kohútika. A hoci by sa mohlo zdať, že tri eurá nikoho nezruinujú, nejde o cenu – ide o princíp. „V Írsku mi vodu k jedlu dali automaticky. V Taliansku sa ani nespýtajú, rovno prinesú karafu. V Nemecku povieš leitungswasser a je vybavené,“ opisuje skúsenosti zo zahraničia.

Deväťeurový džbán vody ako symbol arogancie

Žena si spomenula aj na iný známy prípad, ktorý rovnako zdvihol tlak mnohým Slovákom – podnik Gurmánsky Grob zo Slovenského Grobu si podľa zverejneného bločku účtoval 9 eur za džbán vody z vodovodu. Zákazníci si objednali dva a platili 18 €. Takmer ako za fľašu vína.

„Toto už nie je gastronómia. Toto je zlodejina v rukavičkách,“ napísala autorka príspevku.

EÚ chce zmenu, no Slovensko stále váha

Európska únia nedávno navrhla iniciatívu, podľa ktorej by mali reštaurácie poskytovať vodu z vodovodu zadarmo alebo za symbolický poplatok. Dôvody sú jasné – ide nielen o šetrenie peňazí, ale aj zníženie spotreby plastových fliaš, ktoré znečisťujú planétu.

Na Slovensku však stále víťazí výhovorka: hygienické predpisy, drahé poháre, obsluha, servis. Niektoré podniky síce podľa Asociácie reštaurácií vodu dávajú zadarmo – najmä k menu – ale stále platí, že ak si v centre Bratislavy vypýtate čistú vodu, môžete sa stretnúť s pohŕdavým pohľadom.

Záver: Nie je to len o vode

Autorka príspevku sa napokon rozhodla tú drahú vodu odmietnuť. „Prišla som domov, pustila si z vodovodu čistú, studenú slovenskú vodu – a vypila ju s úctou k sebe aj svojej peňaženke,“ píše.

Jej príbeh nie je len o jednej objednávke. Je to príbeh o arogancii systému, o tom, ako sa aj pohár vody môže zmeniť na symbol spoločenského rozkladu. Voda by nikdy nemala byť luxus. Mala by byť základným gestom pohostinnosti. A reštaurácia, ktorá to nechápe, by sa mala vážne zamyslieť, či si ešte zaslúži toto označenie.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V pokojné popoludnie sa zmenila cesta na hrôzu. Na úseku medzi Spišským Bystrým a obcou Kravany v okrese Poprad sa v nedeľu 27. júla odohrala nečakaná tragédia — čelná zrážka dvoch vozidiel, ktorá si vyžiadala život matky Ľubky, ktorá cestovala v aute so svojou tehotnou dcérou a zaťom.

Nehoda, ktorá otriasla obcou

Z dostupných informácií vyplýva, že zrážka sa stala pri ceste z Bystrého smerom na Kravany. Mladá 19‑ročná vodička utrpela podľa predbežných informácií šmyk, keď stratila kontrolu nad vozidlom a narazila do protismeru.

Vo druhom aute zostal zakliesnený jeho vodič, ktorého museli oslobodiť hasiči.

Záchranári previezli do nemocnice aj 31-ročnú ženu s poraneným ramenom a 33-ročného muža s viacerými zraneniami. O život pritom bojovala aj 52‑ročná žena (Ľubka), jej záchrana sa napokon nepodarila.

Zbytočný odchod ženy a jej rodiny

Podľa svedkov začali okamžitú pomoc – poskytli ju okoloidúce osoby a dobrovoľní hasiči z Kravian. Jednou zo svedkýň bola aj Nika, ktorá opísala: „Snažili sme sa pomôcť, ako sme mohli… presne tak ako všetci ostatní.“ Napriek tomu bolo zranenie Ľubky fatálne.

Rodina smúti nielen za ňou, ale aj za nenarodeným dieťaťom, ktoré nosila vo svojej čakajúcej dcére. Zostala po nej aj 15‑ročná dcéra, ktorá prišla o matku a sestru v jednej tragédii.

Obľúbená žena, ktorá zanechala prázdne miesto

Kolegovia a priatelia Ľubky ju opisujú ako milú, usmievavú a obľúbenú osobu v práci. V zlomku sekundy odišla z ich životov — a trvalo jej desaťročia budovanie vzťahov, ktoré skončili náhlou beznádejou.

Polícia vyšetrovanie spresňuje

Cesta bola niekoľko hodín uzavretá, aby sa odstraňovali následky havárie a prebiehalo vyšetrovanie. Z dôvodu rannej jazdy podrobili vodičku prvého auta dychovej skúške, ktorá bola negatívna. V prípade druhého vodiča polícia vykoná test na prítomnosť alkoholu.

Okolnosti dopravnej nehody, možné porušenie pravidiel aj zavinenie zostávajú predmetom preverovania. Miesto, ktoré ešte pred pár dňami pripomínalo pokojný Spiš, sa po tejto tragédii navždy zmenilo.

Svedkovia bojovali o život ženy

Nika, ktorá prechádzala okolo miesta nehody, patrila medzi prvých, ktorí sa snažili poskytnúť pomoc:
„Snažili sme sa pomôcť, ako sme mohli. Respektíve čo bolo v našich silách. Presne tak ako všetci ostatní, ktorí sa snažili pomôcť, pokiaľ neprišli záchranné zložky.“

Vo svojom vyjadrení však upozornila aj na správanie iných vodičov:
„Neviem, čo presne sa stalo, tak nechcem písať, koho vina atď. My tu nežijeme, chodíme sem len za rodinou autom z UK. Čo tým chcem povedať – ľudia, prečo sa tak ponáhľate? Práve tam, kde je nehoda. Neustále obehovanie. Uvedomte si, ako ohrozujete seba aj druhých.“

Na záver dodala varovný odkaz:
„Nenarážam na túto nehodu, ale celkovo na tento úsek a ako tam vodiči jazdia. Ľudia, spomaľte.“ 🙏

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ešte v piatok skoro ráno sedel za volantom svojho auta a mieril na Slovensko. Tešil sa domov, k rodine, ako to robil pravidelne. Lenže tentoraz sa niečo zlomilo. Od toho momentu, keď sa Milan Ondrášech naposledy ozval svojim blízkym, sa po ňom zľahla zem.

Od 25. júla neprišla ani jedna správa, ani jeden telefonát. Muž, ktorý pracoval v zahraničí a bol považovaný za spoľahlivého človeka, akoby zmizol z povrchu zemského počas cesty na Slovensko. Rodina, priatelia aj polícia sú v pohotovosti a prosia o pomoc každého, kto by mohol čokoľvek vedieť píšu regióny.sk.

Z Nemecka domov – no niečo sa stalo

Milan Ondrášech (44), pôvodom z Považskej Bystrice, naposledy komunikoval s blízkymi v piatok 25. júla o 7:00 ráno. Vtedy ešte cestoval na Slovensko zo zamestnania v zahraničí. V aute značky Nissan Qashqai opúšťal Nemecko, kde dlhodobo pracoval ako zvárač v meste Essen pre slovenskú firmu.

Potom prišlo ticho. Telefón nezvoní, správy ostávajú neprečítané, auto aj Milan zmizli bez stopy. Rodina čakala, že sa objaví do niekoľkých hodín. Prešli však dni a žiadna stopa sa neobjavila.

Rodina bije na poplach: „Nikdy by sa len tak neodmlčal“

Zúfalstvo, ktoré prežívajú jeho najbližší, sa postupne dostalo aj na sociálne siete. Gabriela, známa nezvestného, zverejnila výzvu na pomoc: „Ide o dobrého priateľa, uja, brata. Milan mal doraziť domov, no nikdy neprišiel. Nemáme o ňom absolútne žiadne správy.“

Blízki si nedokážu vysvetliť, čo sa mohlo stať. Podľa nich nie je typom človeka, ktorý by sa len tak odmlčal. Žiadne zdravotné problémy, žiadne náznaky, že by chcel zmiznúť. Len pokojná cesta, ktorá sa skončila nevysvetliteľným prerušením.

Popis nezvestného

Milan je vysoký približne 180 cm, má vyšportovanú postavu a krátko ostrihané hnedé vlasy. Jedným z nápadných znakov môže byť malá odlomená časť na predných zuboch. V čase zmiznutia šoféroval Nissan Qashqai (presná ŠPZ zatiaľ nezverejnená).

Ak ste Milana videli, alebo máte akékoľvek informácie o jeho pohybe po 25. júli, okamžite kontaktujte políciu na čísle 158 alebo Záchranný systém Slovensko – Pátranie po osobách na čísle +421 948 11 22 33.

Čas beží a odpovede neprichádzajú

Každá ďalšia hodina zvyšuje napätie aj obavy. Rodina aj priatelia Milana prosia verejnosť, aby neostávala ľahostajná. Či už ide o kamerový záznam z diaľnice, náhodné stretnutie na čerpacej stanici alebo akýkoľvek detail – môže to byť kľúč k vyriešeniu záhadného zmiznutia.

Nie je vylúčené, že ide o dopravnú nehodu, technickú poruchu alebo niečo oveľa závažnejšie. Zatiaľ je všetko otvorené. No najdôležitejšie je, aby sa Milan našiel. Či už živý, alebo aby rodina konečne vedela pravdu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Zo športovej tribúny sa naskytol pohľad, ktorý nemá nič spoločné s futbalom.

Namiesto zápasu či nadšených fanúšikov autor videa namieril svoj mobilný telefón na druhú stranu – za betónový múr, ktorý oddeľuje stropkovský štadión od rómskej osady. A čo zachytil, vyvolalo vlnu pobúrenia.

Od muriva k hromadám odpadu

Za múrom, ktorý má byť bariérou medzi štadiónom a susednou osadou, sa rozprestiera územie plné odpadu, špiny a zápachu.

Plastové fľaše, starý nábytok, textil, zvyšky jedál aj výkaly – to všetko tvorí každodenný výjav, ktorý podľa jedného z komentárov od ľudi „smrdí na sto metrov“.

V komentári k záberom nešetrí kritikou a pýta sa, ako je možné, že mesto niečo takéto toleruje len pár metrov od športového areálu.

Tribúna ako vyhliadka na zanedbanosť

Video vyvolalo na sociálnych sieťach silné reakcie. Ľudia sa čudujú, ako môže priestor určený pre verejnosť, kde sa pohybujú deti a rodiny, susediť s takýmto chaosom.

Ozývajú sa hlasy, ktoré upozorňujú na hygienické riziká, šíriaci sa zápach aj nebezpečenstvo škodcov. Niektorí komentujúci poznamenali, že „nejde o výnimku, ale o dlhodobý stav“, ktorý si kompetentní zrejme nevšímajú.

Kto nesie zodpovednosť?

Otázky smerujú priamo na mestskú samosprávu v Stropkove. Prečo sa osada nachádza v takomto stave? Kde sú kontajnery na odpad, kde je pravidelné čistenie a aká je zodpovednosť jej obyvateľov aj mesta za túto situáciu?

Zanedbanie tohto priestoru nie je len estetickým problémom, ale aj otázkou verejného zdravia a bezpečnosti. Obyvatelia mesta, ktorí využívajú areál na šport či voľnočasové aktivity, majú právo na dôstojné prostredie – nie na výhľad, ktorý pripomína nelegálnu skládku odpadu.

Pozrite si zábery z DRONU

Obraz zlyhávajúceho systému

Nejde len o Stropkov. Príbehy zanedbaných osád a chaosu na ich okraji sú známe z viacerých miest Slovenska.

Systémové zlyhania, absencia prevencie, alibizmus samospráv a slabá koordinácia sociálnej práce vytvárajú prostredie, kde sa problémy nielen neriešia, ale hromadia ako odpad za betónovým múrom.

Kým na jednej strane sa stavajú tribúny a zriaďujú športoviská, na druhej strane zostáva tichá hanba, ktorú vidieť len vtedy, keď sa niekto pozrie „na opačnú stranu“. Autor videa to urobil. A ukázal, že ani vysoký múr nezakryje realitu, ktorá smrdí.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na prvý pohľad je to len číslo. Sedem eur. No pre milióny fajčiarov naprieč Európou môže táto hranica predstavovať psychologický aj finančný zlom. Európska komisia totiž prišla s návrhom, ktorý by mohol radikálne zmeniť spôsob, akým členské štáty zdaňujú tabakové a nikotínové produkty. A dôsledky pocítia nielen spotrebitelia, ale aj štátne rozpočty a čierny trh.

Brusel siaha po radikálnom nástroji

Návrh, ktorý Komisia zverejnila, ide ďaleko za bežné fiškálne úpravy. V skutočnosti ide o najambicióznejšiu revíziu daňovej politiky v oblasti tabaku za posledné desaťročia. Cieľ je dvojitý: znížiť počet fajčiarov a zároveň priniesť viac peňazí do európskych a národných rozpočtov.

Podľa predbežných výpočtov by nové pravidlá mohli každoročne priniesť až 15 miliárd eur, z čoho približne 11,6 miliardy by išlo priamo do rozpočtu EÚ. Zvyšok by si rozdelili jednotlivé štáty. V čase, keď EÚ čelí rastúcim výdavkom a hľadá nové formy financovania, ide o zásadný krok.

Slovensko: ďalšie zdražovanie je na obzore

Pre Slovensko, kde sa už ceny cigariet zvyšovali v rámci domáceho daňového kalendára, bude tento návrh znamenať ďalšiu a ešte prudšiu vlnu zdražovania. Odhady hovoria, že cena bežnej škatuľky cigariet sa môže vyšplhať až na 7,10 až 7,30 eura. Pre porovnanie, v súčasnosti sa predáva za približne 5,80 eura.

Do úvahy pritom treba zahrnúť aj DPH, ktorá sa pripočítava na už zdanený výrobok – reálna koncová cena môže byť ešte vyššia. Slovenskí fajčiari tak čoskoro pocítia tlak z oboch strán: domáce dane a európske smernice vytvoria kombináciu, ktorú mnohí jednoducho nezvládnu.

Jednotné pravidlá pre všetkých. Aj pre „nové“ cigarety

Zásadnou zmenou je aj fakt, že Brusel sa rozhodol zrovnoprávniť všetky formy nikotínu. Produkty ako e-cigarety, zahrievaný tabak, nikotínové vrecúška a ďalšie doteraz relatívne lacné alternatívy budú podliehať rovnako prísnym pravidlám ako klasické cigarety.

• E-cigarety budú zdanené podľa koncentrácie nikotínu: produkty s vyššou koncentráciou zaplatia viac.
• Nikotínové vrecúška dostanú samostatnú kategóriu – „orálny nikotín“ – a budú zdaňované podľa hmotnosti.
• Zahrievané tabaky typu IQOS či Glo majú byť zdražené natoľko, že sa cenovo priblížia ku klasickým cigaretám.

Zmyslom je eliminovať cenovú atraktivitu týchto výrobkov, najmä pre mladých ľudí. Práve oni sa podľa štúdií najčastejšie obracajú k moderným formám fajčenia.

Zdravie ako argument, peniaze ako motivácia

Oficiálne zdôvodnenie Bruselu stojí na dvoch pilieroch. Tým prvým je verejné zdravie. Fajčenie ročne spôsobí v EÚ až 700-tisíc predčasných úmrtí. Komisia preto očakáva, že vyššie ceny povedú k poklesu spotreby, a tým aj k nižšiemu zaťaženiu zdravotníckych systémov. Úspory by mohli dosiahnuť až 6 miliárd eur ročne.

Druhým pilierom je boj proti pašovaniu. Cenové rozdiely medzi členskými krajinami, napríklad medzi Nemeckom a Slovenskom, motivujú spotrebiteľov k cezhraničným nákupom alebo k vyhľadávaniu lacnejších, často nelegálnych produktov. Nové jednotné sadzby majú túto prax minimalizovať – a zároveň zmenšiť čierny trh, na ktorom sa ročne strácajú miliardy eur.

Nástroj na prevenciu alebo pastva pre čierny trh?

Zatiaľ čo zdravotnícki odborníci návrh vítajú ako efektívny nástroj prevencie, ozývajú sa aj kritické hlasy. Tie upozorňujú na regresívny vplyv nových daní – teda, že najviac zasiahnu nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktoré už teraz zápasia s rastúcimi nákladmi.

Ďalším sporným bodom je rovnaké daňové zaťaženie aj pre menej škodlivé alternatívy. Kritici tvrdia, že takýto prístup podkopáva stratégiu znižovania škôd, ktorá má pomáhať fajčiarom postupne prejsť na bezpečnejšie formy nikotínu.

A napokon – nelegálny trh s cigaretami môže v reakcii na vyššie ceny narásť, čo by oslabilo nielen daňové výnosy, ale aj kvalitu a bezpečnosť predávaných produktov.

Rokovania, ktoré môžu otriasť trhom

Zatiaľ ide o návrh, ktorý čaká zložitý legislatívny proces. No už teraz je zrejmé, že jeho prijatie by znamenalo najväčšiu cenovú revolúciu v oblasti nikotínu v histórii EÚ. Ak prejde v navrhovanej podobe, trh s tabakovými výrobkami sa v nasledujúcich rokoch zásadne zmení – cenovo, legislatívne aj spoločensky.

A fajčiari? Tí budú stáť pred rozhodnutím, ktoré možno určí ich budúcnosť. Prestať, preplatiť alebo podľahnúť nelegálnym možnostiam. Európa sa rozhodla zasiahnuť. A nebude to lacné.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Keď Branislav Gröhling preberal vedenie strany Sloboda a Solidarita, sotva tušil, že jednou z najväčších výziev nebude politický súper, ale syn jej zakladateľa. Filip Sulík, známy pod prezývkou Fiki, sa z pozície internetového provokatéra nenápadne presunul do centra politickej búrky, ktorá čoraz výraznejšie rozkývava stabilitu liberálneho tábora.

Nevyžiadaný tieň čestného predsedu

V čase, keď Richard Sulík po rokoch vymenil pozíciu lídra za čestné miesto v strane, mohol veriť, že jeho vplyv bude už len symbolický. No meno „Sulík“ v SaS stále rezonuje — a vďaka Filipovi spôsobuje čoraz väčšie škody.

Fikiho verejné prejavy, často plné výsmechu, vulgarizmov a dehonestujúcich poznámok, sa už dávno nevzťahujú len na svet šoubiznisu. Stali sa zrkadlom, ktoré začína skresľovať obraz celej strany. Gröhlingovi, súčasnému predsedovi SaS, však došla trpezlivosť. „Pre mňa je to ďaleko za hranicou a je to presne to, čo nereprezentuje SaS. Nedovoľujem, aby nás niekto spájal s takýmito urážkami,“ vyhlásil.

Zlomový moment

Podľa informácií z prostredia strany už nejde o ojedinelé výstrelky. Gröhling označil správanie mladého Sulíka za arogantné a dlhodobo neakceptovateľné, pričom priznal, že s ním osobne nekomunikuje – a ani nemá záujem začať.

Rozčarovanie vyvrcholilo po tom, čo Fiki opakovane útočil na známe osobnosti, znevažoval ženy, menšiny aj umelcov. Hranicu prekročil aj svojím príspevkom o Petre Polnišovej či Ferovi Jokeovi po ich vystúpení na festivale Pohoda.

Odpoveď Richarda Sulíka? Pre Gröhlinga bola studenou sprchou. Namiesto jasného dištancovania sa postavil na obranu syna. „Posledné výroky syna nepovažujem za útoky na ženy,“ vyhlásil bývalý predseda. V strane to vyvolalo ďalšiu vlnu rozhorčenia.

Výsmech, provokácie a slová o väzení

Filip Sulík zvolil taktiku, ktorou sa už dlhšie prezentuje – irónia, výsmech, spochybňovanie autorít. Na Gröhlingovu výzvu odpovedal výsmešne, bagatelizoval samotný pojem „dištancovanie sa“ a prirovnal ho k absurdnej predstave, že každý by sa mal verejne zrieknuť názorov svojich príbuzných.

A potom pritvrdil. V statuse naznačil, že budúca vláda zložená z PS, SaS a Matoviča ho môže dostať za mreže, pričom liberálov prirovnal k fašistom. „Títo liberáli sú každým dňom väčší fašisti,“ napísal. Zaznelo aj: „Ak bude vláda PS-ka, SaSky a Matoviča, tak mi pekne zmrzne úsmev na tvári, lebo títo fašistickí h*jzli si nedajú pokoja, kým nebudem v base.“

Strana na hrane: mlčať alebo konať?

V diskusiách pod jeho statusmi sa strhla búrka. Niektorí ho chválili za „odvahu“ ísť proti prúdu, iní ho obviňovali z šírenia nenávisti a zneužívania slobody slova. Atmosféra bola výbušná, plná hnevu aj sarkazmu. Objavovali sa aj hlasy, že SaS stratila pôvodnú identitu po spolupráci s Matovičom a že sa pod Gröhlingovým vedením radikalizuje viac ako Progresívne Slovensko.

Medzi členmi strany začínajú podľa zákulisných informácií kolovať návrhy, aby sa Richard Sulík vzdal aj čestnej funkcie. Gröhling sa k tejto možnosti oficiálne nevyjadril, no šepká sa, že by mohol žiadať vnútrostranícke riešenie.

Čo ďalej s menom Sulík?

Je čoraz jasnejšie, že konflikt už nepoškodzuje len jednotlivcov, ale samotnú značku SaS. A hoci Filip Sulík nie je členom strany, jeho meno, správanie a neochota jeho otca zasiahnuť, vytvárajú pre liberálov problém, ktorý môže prerásť do existenčnej krízy.

Gröhling preto stojí pred zásadnou otázkou: Dokáže strana očistiť svoje meno, ak sa jej symbol – Richard Sulík – nedokáže jednoznačne dištancovať od správania svojho syna? Lebo kým Gröhling apeluje na zodpovednosť a dôstojnosť, Fiki sa len baví. A sleduje, ako mu to prechádza.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na otázky o možných úpravách v cenách diaľničných známok pre osobné vozidlá rezort dopravy reagoval jednoznačne.

Zatiaľ sa o zvyšovaní cien neuvažuje. Ministerstvo tým rozptýlilo špekulácie o tom, že po rokoch zdražovania by mohla prísť ďalšia úprava. Ako uviedla hovorkyňa rezortu Petra Poláčiková pre server Startstop.sk, sadzby zostávajú v platnosti aj v budúcom roku.

Aktuálne vodiči platia za ročnú diaľničnú známku 90 eur, čo je výsledkom postupného navýšenia z pôvodných 50 eur, neskôr 60 eur. Tento vývoj odrážal rastúce výdavky na údržbu ciest, drahšie stavebné materiály, energiu i mzdy.

Slovensko si drží pozíciu jedného z najlacnejších štátov regiónu

Aj napriek niekoľkým zmenám v minulosti si Slovensko v európskom porovnaní udržiava priaznivé postavenie. Vodiči u nás platia za diaľničnú infraštruktúru menej než v susedných krajinách. Napríklad v Česku stojí celoročná známka približne 99 eur, v Rakúsku dokonca presahuje 103 eur a Maďarsko je suverénne najdrahšie s poplatkom takmer 148 eur ročne.

Rozdiely v cenách odzrkadľujú odlišné prístupy jednotlivých krajín – zatiaľ čo niektoré štáty tarify automaticky zvyšujú podľa inflácie, Slovensko sa spolieha na individuálne rozhodnutia vlády.

Prečo 50 eur nestačilo

Udržiavať diaľničné poplatky na úrovni spred rokov sa ukázalo ako dlhodobo neudržateľné. Nízke sadzby v minulosti viedli k rozporu medzi reálnymi nákladmi na prevádzku ciest a príjmami z poplatkov.

V kombinácii s inflačnými vplyvmi a investičným dlhom si štát napokon vynútil zvýšenie na súčasnú úroveň.

Kým v zahraničí je indexácia poplatkov bežnou praxou, slovenský systém zatiaľ takéto automatizmy neobsahuje. Každá zmena cien tak závisí od rozpočtových možností a politických priorít.

Stabilita dočasná, vývoj neistý

Aj keď aktuálne vyjadrenia rezortu dopravy neavizujú žiadne zmeny v cenách, odborníci upozorňujú, že dlhodobá stabilita nemusí byť samozrejmosťou. Náklady na modernizáciu, výstavbu nových úsekov či opravy starých ciest rastú a štát sa im bude musieť prispôsobiť.

Zatiaľ si môžeme vydýchnuť – rok 2026 neprinesie zdražovanie. No v horizonte ďalších rokov sa situácia môže zmeniť. Konečné rozhodnutia budú závisieť od vývoja ekonomiky aj štátneho rozpočtu.

Záver: Lacnejšie ako u susedov, no nie navždy?

Slovenská diaľničná známka zostáva jednou z najlacnejších v regióne, no zároveň balansuje na hrane medzi dostupnosťou a realitou nákladov.

O tom, ako dlho sa podarí udržať aktuálne ceny, rozhodne nielen ekonomická situácia, ale aj vôľa investovať do udržateľnej infraštruktúry. Rok 2026 teda zostáva pokojný – ďalšie roky však môžu byť iný príbeh.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ešte donedávna bol len jedným z ďalekých variantov objavených v Ázii a USA. Dnes už nový koronavírusový kmeň s názvom nimbus zaznamenali priamo v strednej Európe.

Odborníci sú v strehu, no verejnosť zatiaľ upokojujú – vírus síce cirkuluje, no nejaví známky prudkého šírenia ani ťažšieho priebehu.

Nový kmeň sa presunul do susedstva

Keď sa v Maďarsku v posledných týždňoch začalo hovoriť o zvýšených hladinách koronavírusu v odpadových vodách, nikto ešte presne nevedel, čo za tým stojí.

Teraz je jasnejšie – variant nimbus, ktorý sa v posledných mesiacoch objavil na viacerých kontinentoch, už dorazil aj k našim južným susedom. Informáciu potvrdilo maďarské Národné centrum pre verejné zdravie a farmáciu, ktoré zároveň upozorňuje, že zatiaľ ide len o mierne zvýšenie výskytu vírusu.

Napriek zaznamenanému pohybu v dátach však epidemiológovia vyhodnocujú situáciu ako stabilnú. Vírus sa v krajine síce šíri, no len v obmedzenom rozsahu a bez náznakov vážnejšej epidémie. V Maďarsku preto nedošlo k sprísňovaniu opatrení, no monitorovanie pokračuje v plnej sile.

Symptómy ako pri obyčajnom prechladnutí

Variant nimbus nepatrí medzi vysoko nebezpečné mutácie, ktoré by si vyžadovali nové protokoly alebo zavádzanie karantén. Svetová zdravotnícka organizácia ho zatiaľ vedie ako tzv. „monitorovaný variant“, čo znamená, že je pod drobnohľadom, ale neprináša nové riziká v porovnaní s predchádzajúcimi kmeňmi.

Typické príznaky sú veľmi podobné bežným virózam alebo sezónnemu nachladnutiu. Objavuje sa najmä:

• kašeľ
• bolesť hrdla
• nádcha alebo upchatý nos
• bolesti hlavy
• únava

V menšom počte prípadov sa pridáva aj horúčka, hnačka alebo vracanie, no ide skôr o výnimky než pravidlo. Podľa odborníkov teda nejde o nič, čo by pri zdravom imunitnom systéme vyžadovalo hospitalizáciu.

Očkovanie stále účinkuje

Pozitívnou správou je, že doterajšie vakcíny proti COVID-19 zostávajú účinné aj voči novému variantu. Podľa vyjadrenia maďarských zdravotníckych autorít očkovaní ľudia sú aj naďalej dobre chránení pred závažným priebehom ochorenia.

Zároveň zdôrazňujú, že aj keď sa vírus mierne mení, jeho základná štruktúra zostáva natoľko stabilná, že imunitný systém zaočkovaného človeka si s ním väčšinou dokáže poradiť.

Voda ako včasný detektor vírusu

Zvýšené koncentrácie vírusu v odpadových vodách sa už dlhšie považujú za jeden z najspoľahlivejších spôsobov, ako zachytiť nástup epidémie skôr, než sa objavia prvé vážne prípady v nemocniciach.

Aj v prípade variantu nimbus sa práve vďaka týmto meraniam podarilo rýchlo zaregistrovať jeho výskyt v Maďarsku.

Viaceré krajiny preto zintenzívňujú analýzu odpadových vôd, aby mali lepší prehľad o šírení vírusu. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by sa schyľovalo k novej vlne.

Záver: Bdelosť namiesto paniky

Aj keď príchod nového variantu vyvolal opätovný záujem médií a verejnosti, nimbus sa zatiaľ správa ako relatívne mierna forma ochorenia. Symptómy sú ľahko zvládnuteľné, šírenie nie je dramatické a vakcíny stále poskytujú účinnú ochranu.

Zdravotnícke autority naprieč krajinami odporúčajú pokračovať v preventívnych opatreniach, sledovať vlastné príznaky a najmä nezanedbávať očkovanie. Variant nimbus môže byť predzvesťou toho, ako bude koronavírus v budúcnosti fungovať – prítomný, ale zvládnuteľný.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Keď poľský diskontný reťazec Pepco pred dvoma rokmi ohlásil ambiciózny plán – otvoriť 2000 nových predajní v Nemecku, znelo to ako ďalší dôkaz jeho agresívneho rastu naprieč Európou. Dnes je realita diametrálne odlišná.

Dcérska spoločnosť Pepco Germany GmbH je v konkurze, zamestnanci prežívajú obdobie neistoty a reťazec čelí hrozbe zatvárania predajní. A to všetko len tri roky po tom, čo spoločnosť vstúpila na nemecký trh s cieľom ovládnuť segment lacného tovaru píše bild.de.

Insolvencia v tieni expanzie

Zlyhanie nemeckej pobočky zverejnila skupina Pepco Group vo vyhlásení z 21. júla. V dokumente sa uvádza, že spoločnosť požiadala o začatie konkurzného konania na okresnom súde v berlínskom Charlottenburgu. Ide o proces tzv. vlastnej insolvencie, v rámci ktorého sa spoločnosť snaží prejsť kontrolovanou reštrukturalizáciou.

Hoci v tejto fáze ešte nie je rozhodnuté, ktoré z 64 predajní budú zatvorené, znepokojenie je citeľné najmä v mestách ako Berlín, Magdeburg, Lipsko či v regiónoch Porýnie a Porúrie. O prácu by mohlo prísť až 500 zamestnancov.

Straty, tlak a neistota

Diskontný trh s oblečením, domácimi potrebami či hračkami síce zdanlivo ťaží z rastúceho šetrenia domácností, no realita je zložitejšia.

Konkurenčný tlak – najmä zo strany reťazcov ako Action či TEDi – je obrovský. K tomu sa pridávajú vysoké náklady na personál, logistiku a prevádzku. Výsledok? Nemecká pobočka je stratová a zápasí s udržaním stability.

Vedenie spoločnosti priznalo, že po vstupe na nemecký trh v roku 2022 čelili viacerým systémovým a prevádzkovým problémom, ktoré sa ukázali ako náročné pre efektívne fungovanie.

Zatvorené v Rakúsku, otáznik nad Slovenskom

Nejde pritom o prvý podobný scenár. V roku 2024 Pepco ukončilo svoje pôsobenie v Rakúsku, kde definitívne zatvorilo všetkých 73 predajní a o prácu prišlo takmer 700 zamestnancov. Aj vtedy išlo o riadenú insolvenciu.

Otázka teraz visí vo vzduchu: Môže podobný osud čakať aj iné krajiny, vrátane Slovenska? Zatiaľ sa vedenie k tejto možnosti nevyjadrilo a v oficiálnom stanovisku uviedlo len to, že všetky predajne zostávajú otvorené a budú naďalej zásobované novým tovarom.

Európske impérium s trhlinami

V súčasnosti prevádzkuje Pepco viac ako 4000 predajní v 18 krajinách. Dlhé roky pôsobilo ako jeden z najrýchlejšie rastúcich hráčov na trhu, s atraktívnym modelom lacných produktov pre masy. No situácia v Nemecku a Rakúsku ukazuje, že ani veľkí hráči nie sú imúnni voči trhovým otrasom, podcenenej konkurencii a vlastným prevádzkovým limitom.

Ak sa nemecká reštrukturalizácia nezvrhne na masové zatváranie, môže byť ešte šanca na zotavenie. Ak však problémy budú pretrvávať, môžu nastať podobné kroky aj inde v Európe.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Mal to byť deň osláv a pripomenutia života, ktorý zasvätil starostlivosti o druhých. Namiesto toho však 25. júla prišla správa, ktorá zasiahla celú zdravotnícku obec: vo veku 77 rokov zomrel profesor Ján Gajdošík, rešpektovaný všeobecný lekár a dlhoročný obhajca postavenia súkromných ambulancií. Jeho odchod zanechal za sebou ticho, aké zostáva po ľuďoch, ktorí menili systém aj srdcia.

Budovateľ, nie len pozorovateľ

Profesor Gajdošík patril medzi osobnosti, ktoré nepísali históriu medicíny len v ambulanciách, ale aj na systémovej úrovni. Bol zakladateľom Asociácie súkromných lekárov SR a medzi rokmi 2000 – 2004 zastával funkciu prezidenta Slovenskej lekárskej komory.

Svoju odbornosť prinášal aj do regionálnych štruktúr – bol aktívny v Regionálnej komore v Nitre aj v Subregionálnej v Nových Zámkoch. Vždy tvrdil, že kvalitná medicína začína tam, kde sa pacient cíti vypočutý.

Lekár, ktorý mal viac než stetoskop

Pacienti si profesora Gajdošíka pamätajú ako niekoho, kto nevidel len diagnózu, ale celého človeka. Jeho meno bolo synonymom dôvery a istoty, že ak niekto pomôže, bude to on.

Asociácia súkromných lekárov pri spomienke na neho vyzdvihla jeho odborné schopnosti aj vzácnu schopnosť zostať človekom – aj v časoch, keď systém zatváral dvere pred lekármi prvého kontaktu.

Spomienky, ktoré zostanú

Správa o úmrtí profesora Gajdošíka vyvolala vlnu reakcií nielen v odbornej obci, ale aj medzi jeho pacientmi a kolegami. Mnohí cítili potrebu verejne vyjadriť svoj smútok a vďaku.

„Bol to jeden z posledných lekárov, ktorý si pamätal, že pacient nie je len diagnóza,“ napísala na sociálnej sieti Marika. „Naučil ma viac než len medicínu – naučil ma ľudskosti.“

Jozef D. z Nových Zámkov, ktorý bol jeho pacientom viac než dve desaťročia, si spomína na chvíle, keď mu profesor zachránil život. „Nikdy nezabudnem, ako mi v ambulancii povedal: ,Pán Jozef, s týmto už idete rovno na urgent.‘ O dve hodiny som bol operovaný. Taký inštinkt nemá každý.“

Podobne vníma jeho odkaz aj sestra Helena Záhorská, „V jeho prítomnosti ste sa cítili pokojne, aj keď ste mali za sebou najťažší deň. Bol to lekár, pri ktorom ste vedeli, že ste v správnych rukách. A človek, pri ktorom ste cítili, že vám verí,“ napísala vo svojom príspevku.

Odchod, ktorý zabolí

Je symbolické, že zomrel práve v deň svojich narodenín. Ako by sa jeho život uzavrel rovnako presne, ako bol celý – premyslený, poctivý, oddaný druhým. Jeho rukopis ostane nielen v zápisniciach komory, ale najmä v spomienkach pacientov, kolegov a žiakov.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na prvý pohľad sa zdá, že rok 2026 prinesie slovenským seniorom viac peňazí do peňaženiek. Valorizácia dôchodkov, vyššie minimálne penzie, ale aj navýšenie trinástych dôchodkov – to všetko znie ako vítaná pomoc v čase, keď ceny rastú rýchlejšie ako dôvera v politické sľuby.

Lenže nie všetky správy sú dobré. Rodičovský dôchodok – donedávna vítané prilepšenie – prejde zásadnou premenou, ktorá mnohých dôchodcov sklamala.

Prvé zmeny už v júli: exekúcie a predčasné penzie

Zvýšenie životného minima od 1. júla 2025 sa premietlo do viacerých oblastí. Mnohí seniori si už teraz všimli, že sa zmenili výšky exekučných zrážok z dôchodkov a upravili sa aj podmienky pre nárok na predčasný starobný dôchodok. No to je len začiatok.

Rodičovský dôchodok v novej podobe: menej pre väčšinu

Rodičovský dôchodok, ktorý v minulosti pomáhal najmä tým, ktorých deti úspešne pracovali a platili dane, sa od roku 2026 mení na tzv. asignáciu daní. Peniaze už nebudú automaticky rozdelené, ale ich výška bude závisieť od rozhodnutia detí, ktoré môžu svojim rodičom venovať 2 % zo svojich daní.

Zároveň bude suma, ktorú dôchodca dostane, úzko spätá s výškou zaplatenej dane. Inak povedané – čím viac dieťa zarobí a prispieva do štátnej kasy, tým viac môže rodič získať. Väčšina dôchodcov však pravdepodobne dostane výrazne menej než doteraz – podľa odhadov menej ako 100 eur. Tí, ktorí deti nemajú alebo ich deti dane neplatia, na tento typ dôchodku nedostanú nič.

Minimum prekoná hranicu 400 eur

Na druhej strane, rok 2026 prinesie historický moment pre poberateľov minimálnych dôchodkov. Po prvý raz od zavedenia systému presiahne minimálna penzia za 30 odpracovaných rokov hranicu 400 eur mesačne. Konkrétne pôjde o nárast z dnešných 397,30 € na 412 €.

Tento krok je vnímaný ako symbolické prelomové gesto, ktoré má pomôcť najzraniteľnejším skupinám dôchodcov udržať si základnú životnú úroveň.

Valorizácia aj 13. dôchodok: o koľko si seniori prilepšia?

Ako býva zvykom, aj v januári 2026 sa očakáva valorizácia starobných dôchodkov. Podľa predbežných výpočtov by sa mali zvýšiť o približne 3,5 %, čo predstavuje v priemere 24,55 € mesačne.

Podobne sa zvýši aj 13. dôchodok – štát odhaduje, že príspevok pre riadnych a predčasných dôchodcov porastie o necelých 26 €. V kombinácii s valorizáciou tak pôjde o citeľnejšie zlepšenie príjmu – aspoň pre tých, ktorí sa môžu spoľahnúť na pravidelný dôchodok a nemajú napríklad exekúcie či vysoké životné náklady.

Rok plný zmien: kto získa a kto stratí?

Na rok 2026 sa dôchodcovia môžu pozerať s miernym optimizmom – väčšina si finančne polepší. No zároveň sa ukazuje, že systém sa začína viac individualizovať: výška rodičovského dôchodku už nebude plošne rovnaká, ale závislá od aktivity a príjmu detí.

Solidarita štátu sa tak mení na zodpovednosť rodiny. A v tejto rovnici môžu niektorí vyjsť naprázdno.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂