Keď horí dom alebo treba zachraňovať život, ľudia neváhajú – volajú hasičov. Keď však ide o rozhodovanie o krajine, dôvera sa vytráca. Najnovší prieskum ukazuje ostrý kontrast: čím bližšie je inštitúcia k praktickej pomoci, tým viac jej ľudia veria. A naopak – čím viac moci má, tým menej jej dôverujú.

Hrdinovia bez politiky

Na absolútnom vrchole dôvery stojí Hasičský a záchranný zbor SR. Dôveru mu vyjadruje až 89 percent dospelých. Tento výsledok je výnimočný nielen výškou čísla, ale aj tým, že sa takmer nelíši medzi rôznymi skupinami obyvateľstva.

Hasiči spájajú to, čo iné inštitúcie rozdeľujú – dôverujú im mladí aj starí, voliči rôznych strán aj ľudia bez politickej preferencie. Sú vnímaní ako profesionáli mimo konfliktov.

S výrazným odstupom nasleduje armáda, ktorej dôveruje približne 60 percent ľudí. Tu sa už objavujú rozdiely – viac jej veria staršie generácie a tí, ktorí sa aktívne zúčastňujú volieb.

Miestna moc funguje lepšie než štát

Relatívne stabilnú pozíciu si držia samosprávy. Dôveruje im 52 percent populácie, čo je v slovenskom kontexte nadpriemer.

Zaujímavé je, že dôvera rastie s vekom a vzdelaním. Silnejšiu podporu majú aj medzi obyvateľmi hlavného mesta či medzi voličmi konkrétnych politických strán. Na rozdiel od centrálnej politiky sú však samosprávy bližšie každodennému životu – riešia cesty, školy, odpad.

A práve táto „viditeľnosť výsledkov“ sa zdá byť kľúčová.

Štátne inštitúcie strácajú kredit

Polícia, súdy aj prezidentský úrad sa pohybujú v pásme nižšej dôvery. Polícii verí menej než polovica obyvateľov, súdom 34 percent a prezidentskému úradu len o niečo viac.

Ešte horšie sú na tom najvyššie orgány moci. Vláde dôveruje len niečo vyše štvrtiny ľudí, parlamentu dokonca iba 17 percent.

Ide o najnižšie čísla v celom rebríčku. Dôvera sa tu koncentruje najmä medzi staršími voličmi a podporovateľmi aktuálnej koalície.

Paradox: zahraničiu veríme viac než vlastnej politike

Zaujímavý obrat nastáva pri pohľade na medzinárodné organizácie. Tie v niektorých prípadoch predbiehajú domáce inštitúcie.

Najlepšie vychádza Vyšehradská štvorka (V4) s dôverou 49 percent. Nasledujú NATO a Organizácia Spojených národov, obe nad hranicou 40 percent. Európskej únii dôveruje 39 percent respondentov.

Rozdiely sú však výrazne generačné. Starší ľudia inklinujú skôr k regionálnym formátom ako V4, zatiaľ čo mladí a vzdelanejší obyvatelia dôverujú skôr EÚ a NATO.

Dôvera sa láme podľa veku aj politiky

Prieskum ukazuje, že dôvera nie je len otázkou skúsenosti, ale aj identity.

Voliči koaličných strán majú bližšie k domácim inštitúciám – vláde, parlamentu či prezidentovi. Opoziční voliči naopak viac veria medzinárodným štruktúram.

Najnižšiu dôveru naprieč všetkými kategóriami vykazujú nevoliči.

Aj vek zohráva zásadnú rolu. Staršie generácie majú tendenciu veriť štátu, mladšie skôr svetu mimo neho. Zároveň však práve mladí častejšie nevedia zaujať jasný postoj.

Čo z toho vyplýva

Slovensko sa ocitá v situácii, kde dôvera neplynie z moci, ale z výkonu. Ľudia veria tým, ktorí konajú – a nedôverujú tým, ktorí rozhodujú.

Prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia, realizovaný medzi 4. a 8. februárom 2026 na vzorke 1 003 respondentov, tak neukazuje len rebríček inštitúcií. Odráža aj hlbší problém: vzdialenosť medzi štátom a jeho občanmi.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Niektoré rodiny riešia rovnakú dilemu každý mesiac: zaplatiť škôlku a udržať si prácu, alebo zostať doma a prísť o príjem. Mnohí pritom ani netušia, že existuje dávka, ktorá má práve tento problém zmierniť. Nejde o rodičovský príspevok, ale o menej viditeľnú podporu, ktorú štát poskytuje tým, ktorí pracujú alebo študujú.

Paradoxom je, že pomoc existuje – no zostáva mimo pozornosti veľkej časti rodičov.

Pomoc, ktorú si treba „objaviť“

Štát ponúka príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý má pokryť náklady v čase, keď sa rodič venuje práci alebo škole. Ide o dávku, ktorá sa poskytuje spravidla do troch rokov veku dieťaťa, pri zdravotných komplikáciách až do šiestich.

Napriek tomu, že môže dosiahnuť až 280 eur mesačne, mnohé rodiny ju nevyužívajú. Dôvod je jednoduchý – nie je tak známa ako iné formy podpory a nekomunikuje sa výrazne píše portál peniaze.sk.

Najviac získajú tí, ktorí si vedia všetko zdokladovať

Výška príspevku sa výrazne líši podľa toho, aký typ starostlivosti rodič využíva. Najvyššiu sumu môžu získať tí, ktorí si vedia preukázať reálne náklady na služby – napríklad v súkromných zariadeniach alebo pri profesionálnej starostlivosti.

Ak však dieťa chodí do štátnej materskej školy, maximálna podpora je len 80 eur mesačne. Ešte menej – približne 41,10 eura – dostanú rodičia v prípade, že sa o dieťa stará príbuzný, napríklad starý rodič.

Rozdiely sú výrazné a odrážajú skôr formu starostlivosti než reálne potreby rodín.

Podmienky, ktoré mnohých vyradia

Na príspevok nemá nárok každý. Kľúčovou podmienkou je takzvaná „aktívna činnosť“ – teda zamestnanie, podnikanie alebo denné štúdium.

Zaujímavosťou je, že do tejto kategórie sa krátkodobo ráta aj poberanie materskej dávky, najviac počas šiestich týždňov po narodení ďalšieho dieťaťa.

Naopak, ak rodič poberá materské na to isté dieťa celý mesiac, nárok na tento príspevok nevzniká. Rovnako ho nemožno kombinovať s niektorými inými formami podpory.

Starostlivosť môže zabezpečiť aj rodina

Zákon umožňuje rôzne formy starostlivosti. Dieťa môže byť v škôlke, detskej skupine, u opatrovateľky so živnosťou, ale aj doma – napríklad so starým rodičom.

Práve táto flexibilita robí dávku praktickou. Zároveň však vytvára rozdiely v tom, koľko rodina reálne dostane.

Administratíva, ktorá rozhoduje

O príspevok sa žiada na úrade práce podľa miesta bydliska, prípadne elektronicky. Samotný proces nebýva komplikovaný, no vyžaduje doloženie výdavkov aj splnenie všetkých podmienok.

Zaujímavé je, že úrad vo väčšine prípadov nevydáva klasické rozhodnutie – to prichádza až v prípade zamietnutia alebo odňatia dávky.

Výška podpory sa navyše môže meniť, zvyčajne na začiatku roka, čo znamená, že rodičia musia sledovať aktuálne nastavenie systému.

Neviditeľná pomoc s reálnym dopadom

Hoci príspevok nepokryje všetky náklady na starostlivosť o dieťa, pre mnohé rodiny znamená rozdiel medzi tým, či si môžu dovoliť pracovať.

Problémom však zostáva, že ide o dávku, ktorú si rodičia často musia „nájsť sami“. A práve preto ju mnohí nikdy nevyužijú – nie preto, že by na ňu nemali nárok, ale preto, že o nej jednoducho nevedia.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Stačí pár sekúnd na krajnici a vodič môže zistiť, že problém nemá v papieroch, ale v sebe. Policajná kontrola totiž nemusí skončiť len kontrolou dokladov – môže odhaliť, že človek za volantom už nespĺňa základnú podmienku: zdravotnú spôsobilosť. A práve tu sa od roku 2026 menia pravidlá, ktoré si mnohí ešte ani neuvedomili.

Hranica sa posunula, zodpovednosť zostáva

Najväčšia zmena sa týka veku, kedy štát vyžaduje pravidelné lekárske prehliadky. Kým doteraz platila hranica 65 rokov, po novom je to až 70 rokov. Od tohto veku musí vodič skupiny B absolvovať kontrolu každých päť rokov.

Na prvý pohľad ide o ústupok starším vodičom. V skutočnosti sa nemení základné pravidlo: šoférovať môže len ten, kto je zdravotne spôsobilý – bez ohľadu na vek.

Problém nezačína v sedemdesiatke

Zákon síce pracuje s konkrétnym vekom, realita je menej jednoznačná. Človek môže mať obmedzenia aj oveľa skôr. Zhoršený zrak, pomalšie reakcie či problémy s orientáciou sa neviažu len na seniorov.

Rizikom sú aj lieky. Bežné prípravky na tlak, spánok či bolesť môžu ovplyvniť pozornosť aj reakcie. „Problémový vodič“ tak nemusí byť ten najstarší.

Európa vek neurčuje, rozhoduje stav

Ani európske pravidlá neurčujú vek, kedy má vodič skončiť. Dôvod je jednoduchý: ľudia starnú rozdielne.

Niektorí zvládajú šoférovanie aj vo vyššom veku, iní majú vážne obmedzenia skôr. Preto sa systém opiera skôr o individuálne posudzovanie než o striktné hranice.

Štatistiky navyše ukazujú, že starší vodiči nebývajú najrizikovejší. Problém vzniká najmä vtedy, keď ignorujú vlastné limity.

Najťažšie rozhodnutie nie je v zákone

Technológie v autách síce pomáhajú, no kľúčové rozhodnutie ostáva na vodičovi. Signály sú pritom jasné: strach za volantom, časté chyby či blúdenie.

Vtedy už nejde o pokuty ani pravidlá. Ide o rozhodnutie, ktoré zákon nevynúti – kedy prestať šoférovať.

Zmena platná od 1. januára 2026 tak neprináša len novú vekovú hranicu. Pripomína najmä to, že vodičský preukaz je záväzok, ktorý si vyžaduje priebežnú zodpovednosť.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Vodič kamiónu z Indie jazdí po slovenských cestách, zatiaľ čo nezamestnaný muž z Rimavskej Soboty zostáva doma. Výrobná hala na západe krajiny prijíma Ukrajincov, hoci o pár stoviek kilometrov ďalej evidujú úrady práce tisíce ľudí bez práce. Slovenský pracovný trh funguje v napätí: ľudia chýbajú, ale zároveň akoby boli.

Za týmto paradoxom sa skrýva hlbší problém. Systém nedokáže spojiť voľných ľudí s voľnými miestami – a preto si ich dováža zo zahraničia.

Firmy nehľadajú národnosť, ale človeka

Zamestnávatelia hovoria čoraz otvorenejšie: bez zahraničných pracovníkov by časť ekonomiky nefungovala. Najviac to vidno v doprave, stavebníctve a technických profesiách.

Len v cestnej doprave chýba približne 16 000 vodičov. Podobná situácia je aj v priemysle, kde výroba závisí od dostupnosti ľudí informuje startitup.sk.

Nejde pritom len o mzdy. V niektorých profesiách sú už porovnateľné so zahraničím. Rozhodujú stabilita pravidiel, daňové zaťaženie či sociálny systém.

Pre firmy je preto jednoduchšie priviezť pracovníka zo zahraničia než čakať na zmenu doma.

Krajina prichádza o vlastných ľudí

Slovensko zároveň stráca vlastnú pracovnú silu. V zahraničí pracuje približne 300 000 Slovákov v produktívnom veku.

Mnohí robia presne tie profesie, ktoré doma chýbajú. Rozdiel nie je len v platoch, ale v celkových podmienkach – stabilite, dôchodkoch či čistom príjme.

Ak sa trend nezmení, do roku 2040 môže Slovensko prísť až o 11 % pracujúcich.

Cudzinci zapĺňajú systémové medzery

Na trhu práce dnes pôsobí asi 144 000 zahraničných pracovníkov, teda takmer 7 % zamestnancov. Väčšina z nich prichádza z krajín mimo EÚ.

Najviac je Ukrajincov, nasledujú Srbi, Indovia či Česi. Počet Indov pritom v poslednom roku prudko rástol.

Cudzinci pracujú najmä vo výrobe – až 38 % ako operátori a montéri. Často pritom nejde o ich pôvodnú profesiu. Viac ako polovica nepracuje v odbore a Slovensko si ani nevybrali ako prvú cieľovú krajinu.

Pre mnohých je len dočasnou zastávkou.

Utečenci už nie sú náklad

Debata sa často sústreďuje na náklady, no čísla hovoria inak.

Ukrajinci odvedú tento rok na daniach a odvodoch približne 518 miliónov eur a ďalších asi 100 miliónov eur na spotrebných daniach. Spolu ide o viac než 600 miliónov eur.

Naopak, čisté náklady štátu klesli z 153 miliónov eur v roku 2022 na menej než 100 miliónov eur ročne. Čím dlhšie utečenci zostávajú, tým viac prispievajú.

Problém nie je migrácia, ale nefunkčný systém

Najväčší paradox zostáva: vysoká nezamestnanosť v niektorých regiónoch a zároveň nedostatok pracovníkov inde.

Okresy ako Rimavská Sobota či Revúca majú dlhodobo najvyššiu nezamestnanosť, zatiaľ čo firmy inde dovážajú ľudí zo zahraničia.

Dôvodom je nízka mobilita, slabá infraštruktúra a neefektívna práca s dlhodobo nezamestnanými. Systém nedokáže využiť vlastné rezervy.

Bez zmien môže odísť aj priemysel

Ak sa situácia nezmení, dôsledky budú aj ekonomické. Firmy si vyberajú krajiny podľa dostupnosti pracovnej sily a stability.

Ak Slovensko nedokáže zabezpečiť ľudí a konkurencieschopné podmienky, výroba sa môže presunúť inde.

Otázka už nestojí, či cudzinci sú potrební. Skutočný problém je, či krajina dokáže udržať ľudí – zahraničných aj vlastných.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Auto, ktoré roky stojí na dvore bez pohybu, môže čoskoro zmiznúť nielen z reality, ale aj zo štátnych záznamov. Pre tisíce majiteľov to nebude rozhodnutie, ale dôsledok systému, ktorý sa po rokoch nečinnosti rozhodol upratať vlastné registre.

Tiché zmiznutie áut zo systému

Mnohí vodiči si možno ani nevšimnú, že ich vozidlo prestane existovať na papieri. Štát sa totiž chystá vymazať z evidencie autá, ktoré sa dlhodobo javia ako nepoistené a pravdepodobne už ani nefungujú.

Prvý signál príde v máji 2026 – upozornenie pre majiteľov áut bez poistenia dlhšie než dva roky. Ak sa nič nezmení, v júli 2026 nasleduje automatické vyradenie.

Nejde len o poriadok v databázach. Ide o pokus odstrániť stovky tisíc „mŕtvych duší“, ktoré skresľujú realitu slovenských ciest.

Pokuta príde aj bez zastavenia

Zmena však nezasiahne len staré a zabudnuté vozidlá. Nový systém cieli aj na aktívnych vodičov, ktorí ignorujú povinné poistenie.

Po novom už nebude potrebná policajná kontrola. Stačí, že auto bude viac ako mesiac bez PZP – a pokuta príde automaticky.

Sadzby nie sú symbolické. Pohybujú sa od 120 € do 900 €. Systém však motivuje k rýchlej náprave:

• zaplatenie do 15 dní znižuje sumu o tretinu,
• ak vodič zároveň uzatvorí poistenie alebo auto vyradí, získa ďalšiu zľavu,
• opakované porušenie znamená každých 150 dní dvojnásobnú sankciu.

Ide o zavedenie takzvanej objektívnej zodpovednosti – bez ohľadu na okolnosti, rozhodujú dáta.

Technická kontrola ako posledná stopka

Pre tých, ktorí sa pokutám vyhnú alebo ich ignorujú, prichádza ďalšia bariéra. Od júla 2026 nebude možné absolvovať STK ani emisnú kontrolu bez platného poistenia.

Technici budú povinne overovať PZP priamo v systéme. Bez neho vozidlo jednoducho neprejde.

V praxi to znamená, že aj „zabudnuté“ auto sa skôr či neskôr dostane do slepej uličky – bez možnosti legálne jazdiť.

Problém, ktorý platia poctiví

Za sprísnením pravidiel nie je len snaha o poriadok. Dôvod je aj finančný.

Na Slovensku sa odhaduje až 300-tisíc vozidiel bez poistenia, pričom v evidencii ich môže byť vyše 600-tisíc. Škody spôsobené týmito autami sa hradia z garančného fondu – teda z peňazí vodičov, ktorí si svoje povinnosti plnia.

Nejde teda len o porušovanie zákona, ale o presúvanie nákladov na zodpovednejších.

Štát vsádza na dáta namiesto kontroly

Celý systém stojí na prepojení databáz. Okresné úrady budú čerpať informácie zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov, polícia bude mať okamžitý prehľad o stave vozidla.

To, čo kedysi vyžadovalo fyzickú kontrolu na ceste, sa presúva do digitálneho priestoru.

Zmena zasiahne viacero zákonov naraz – od povinného poistenia až po pravidlá cestnej premávky. Spoločným cieľom je odstrániť chaos, ktorý sa roky toleroval.

Menej priestoru pre náhodu

Nové pravidlá výrazne znižujú priestor pre „prehliadnutie“ alebo odkladanie povinností. Auto bez poistenia už nebude len administratívny problém – stane sa automaticky riešenou položkou v systéme.

Pre vodičov to znamená jediné: buď sa prispôsobiť, alebo rátať s tým, že štát rozhodne za nich.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Diváci nedeľných správ zostali na chvíľu zmätení. Nie kvôli vojne na Blízkom východe, ktorú práve uvádzal moderátor, ale pre meno, ktoré sa objavilo pod jeho tvárou. Namiesto očakávaného popisu sa na obrazovke mihli mená študentiek autoškoly. Krátky moment chaosu v živom vysielaní tak zatienil aj samotnú tému správy.

V relácii Televízne noviny na TV Markíza sa tak ukázalo, že ani veľká redakcia nie je imúnna voči technickým zlyhaniam. Moderátor Patrik Švajda pritom pokračoval bez zaváhania, zatiaľ čo titulky pod ním sa menili rýchlejšie než obsah správy.

Jedna chyba nestačila

Najskôr sa objavil titulok „Anastázia, študentka autoškoly“. Ten zmizol takmer okamžite a vystriedal ho správny popis. Ani ten však nevydržal dlho. Po pár sekundách sa na obrazovke objavila ďalšia verzia – „Zuzana, študentka autoškoly“ píše kokteil.azet.sk.

Pre divákov to bol zvláštny moment. V čase, keď sa správy presúvali k vážnej medzinárodnej téme, vizuálna zložka vysielania pôsobila skôr ako návrat k predchádzajúcej reportáži. Chyba síce trvala len krátko, no v živom vysielaní aj sekundy rozhodujú o dôveryhodnosti.

foto: kokteil.azet.sk.

Téma, ktorá nezmizla z obrazu

Práve reportáž o autoškolách, ktorá predchádzala tomuto incidentu, patrila medzi tie, ktoré sa dotýkajú širokej verejnosti. Získať vodičský preukaz dnes znamená výrazne väčší zásah do rozpočtu než kedysi.

foto: kokteil.azet.sk.

Moment, ktorý ukázal viac než len chybu

Krátky technický lapsus v spravodajstve by za normálnych okolností rýchlo zapadol. Tentoraz však symbolicky prepojil dve témy – každodenný život ľudí a svet médií.

Na jednej strane realita zdražovania, ktorá ovplyvňuje tisíce budúcich vodičov. Na druhej strane živé vysielanie, kde aj malá chyba okamžite vynikne. Obe situácie ukazujú, že tlak – či už ekonomický alebo produkčný – sa dnes prejavuje všade.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Starší manželia si konečne doprajú pár dní v kúpeľoch. Neplatia však z vlastného vrecka – časť pobytu im preplatí zamestnávateľ ich dcéry. To, čo ešte nedávno nebolo možné, sa dnes stáva bežnou realitou.

Rekreačný príspevok sa totiž potichu zmenil na rodinný nástroj. Už neslúži len zamestnancom, ale nepriamo aj ich blízkym. Najviac z neho profitujú rodičia, ktorým deti dokážu „posunúť“ firemný benefit.

Štedrý limit, ktorý má svoje hranice

Na papieri vyzerá systém jednoducho: firma môže preplatiť 55 % nákladov, maximálne však 275 eur ročne. V praxi to znamená, že ak niekto zaplatí za pobyt napríklad 500 eur, dostane späť plnú možnú sumu.

Nie je to však automatické právo pre každého. Nárok vzniká až po dvoch rokoch práce u jedného zamestnávateľa a plná suma patrí len tým, ktorí pracujú na plný úväzok. Pri kratších pracovných časoch sa príspevok kráti.

Zásadný je aj rozdiel medzi firmami. Povinnosť prispievať majú len tie, ktoré zamestnávajú viac ako 49 ľudí. Menšie podniky sa môžu rozhodnúť dobrovoľne – a mnohé to nerobia.

Kto sa k peniazom nedostane

Na prvý pohľad ide o univerzálny benefit, v skutočnosti však vytvára nové rozdiely. Zamestnanci malých firiem často ostávajú bokom, rovnako ako tí, ktorí často menia prácu a nedosiahnu potrebnú dvojročnú hranicu.

Paradoxne, práve ľudia s nižšími príjmami, ktorí by si oddych potrebovali najviac, majú k príspevku najďalej. Systém tak viac pomáha stabilným zamestnancom vo väčších firmách než tým zraniteľnejším.

Príspevok sa mení na „rodinný fond“

Najväčšou zmenou posledného obdobia je možnosť využiť peniaze aj pre rodičov. Zamestnanec tak nemusí ísť na dovolenku sám – môže ju „darovať“ svojim blízkym.

Príspevok pritom nemusí minúť naraz. Počas roka ho môže rozdeliť na viac pobytov, pokiaľ splní základnú podmienku – minimálne dve prenocovania na Slovensku.

V praxi tak vzniká nový model: deti financujú oddych rodičov cez zamestnanecké benefity. Štát tým nepriamo podporuje domáci cestovný ruch aj medzigeneračnú solidaritu.

Jednoduchý princíp, rôzne cesty k peniazom

Systém funguje dvomi spôsobmi. Niektoré firmy dávajú zamestnancom rekreačné karty, ktorými zaplatia pobyt priamo. Inde si ľudia dovolenku najprv uhradia sami a po návrate predložia účty – peniaze im prídu spolu s výplatou.

Administratíva je relatívne jednoduchá, no podmienky sú pevne nastavené: príspevok možno čerpať len raz ročne a len u jedného zamestnávateľa.

Rekreačný príspevok sa tak postupne mení z individuálneho benefitu na širší sociálny nástroj. Hoci ponúka stovky eur navyše, zároveň ukazuje, ako výrazne môže záležať na tom, kde človek pracuje – a či vôbec má možnosť takýto benefit využiť.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Od leta 2026 sa nakupovanie lacného tovaru z krajín mimo Európskej únie citeľne zmení. Európska únia zavádza nové dočasné clo na malé zásielky do hodnoty 150 eur, ktoré môže výrazne ovplyvniť konečnú cenu objednávok z populárnych e-commerce platforiem.

Nové pravidlá začnú platiť od júla 2026

Nové pravidlá schválila Council of the European Union na prelome rokov 2025 a 2026. Opatrenie začne platiť od 1. júla 2026 a zatiaľ je nastavené ako dočasné do 1. júla 2028, pričom v prípade potreby môže byť predĺžené.

Základná sadzba cla je 3 eurá, no nepôjde o jednotný poplatok za celý balík.

Kľúčová zmena je spôsob výpočtu. Poplatok sa bude účtovať za každú colnú položku v zásielke, nie za balík ako celok. Ak si zákazník objedná viac druhov tovaru, suma sa násobí. V praxi tak môže aj malá objednávka zdražieť výraznejšie, než by sa na prvý pohľad zdalo.

EÚ reaguje na lavínu lacných zásielok

Podľa European Commission ide o reakciu na prudký nárast lacných zásielok, ktoré zaplavujú európsky trh. Agentúra Reuters upozornila, že v roku 2025 prišlo do EÚ približne 5,8 miliardy malých balíkov, čo predstavuje medziročný nárast o 26 percent. Viac než 90 percent z nich pochádzalo z Číny.

Európska únia pri zdôvodňovaní opatrenia poukazuje najmä na tri problémy. Neférovú konkurenciu voči domácim predajcom, ktorí musia dodržiavať prísnejšie pravidlá a znášať vyššie náklady.

Ďalším problémom je bezpečnosť výrobkov, keďže pri obrovskom objeme zásielok je náročné kontrolovať kvalitu tovaru, najmä v prípade kozmetiky, hračiek či elektroniky. Tretím faktorom je výrazné zaťaženie colných úradov, ktoré musia spracovávať miliardy balíkov ročne.

Čo to znamená pre zákazníkov

Pre zákazníkov to znamená, že aj lacné nákupy už nemusia byť také výhodné ako doteraz. Hoci zásielky do 150 eur boli doposiaľ oslobodené od cla, neznamenalo to úplnú absenciu poplatkov, keďže sa na ne vzťahovala DPH.

Po novom však pribudne ďalšia položka, ktorá môže konečnú cenu citeľne zvýšiť, najmä pri veľmi lacnom tovare. Trojeurový poplatok môže pri drobných objednávkach tvoriť významnú časť ceny.

Technicky sa má nové clo vyberať vo väčšine prípadov automatizovane, najmä pri zásielkach spracovaných cez systém IOSS (Import One-Stop Shop). Ten podľa údajov Rady EÚ pokrýva približne 93 percent e-commerce tokov do Európskej únie. V praxi by to malo znamenať, že zákazníci nebudú musieť riešiť zložité colné konania a poplatok sa započíta už pri nákupe alebo spracovaní objednávky.

Koniec extrémne lacných nákupov?

Najväčší dopad pocítia najmä drobné objednávky. Pri produktoch za pár eur môže trojeurový poplatok výrazne navýšiť cenu. Ak balík obsahuje viacero rôznych druhov tovaru, výsledná suma sa ešte zvyšuje.

To môže postupne zmeniť správanie zákazníkov a obmedziť impulzívne nákupy extrémne lacných produktov zo zahraničia.

Výhoda pre európske e-shopy

Z pohľadu európskych e-shopov ide naopak o krok, ktorý môže pomôcť vyrovnať podmienky na trhu. Nové pravidlá znižujú cenovú výhodu lacného dovozu a môžu posilniť konkurencieschopnosť domácich predajcov.

Súčasť širšej colnej reformy

Treba zároveň zdôrazniť, že ide o dočasné opatrenie, ktoré je súčasťou širšej colnej reformy pripravovanej na úrovni Európskej únie. V budúcnosti sa tak nevylučujú ďalšie zmeny, vrátane nových poplatkov či úprav systému spracovania zásielok.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Viac peňazí, ale rovnaká bolesť

Úraz v práci sa končí rôzne. Niekto sa po pár týždňoch vráti späť, iný si následky nesie roky. Práve tí druhí si od januára 2026 prilepšia aspoň finančne. Štát im síce zdravie nevráti, no za rovnaké poškodenie dostanú citeľne vyššie odškodné než ešte vlani.

Zmena sa netýka zákonov ani nových dávok. Ide o tichý mechanizmus, ktorý funguje na pozadí – a tentoraz priniesol konkrétne eurá navyše.

Keď rastú platy, rastie aj odškodné

Hodnota odškodnenia sa neodvíja od politického rozhodnutia, ale od ekonomiky. Konkrétne od priemernej mzdy. Tá na Slovensku vzrástla na 1 620 eur, čo automaticky posunulo aj hodnotu jedného bodu.

Od januára má bod hodnotu 32,40 eura, pričom ešte v roku 2025 to bolo 30,48 eura. Rozdiel 1,92 eura sa môže zdať malý, no pri vyšších bodových hodnoteniach ide o stovky až tisíce eur navyše.

foto:pexels.com

Príklad je jednoduchý: pri 100 bodoch dnes poškodený získa 3 240 eur, čo je zhruba o dvesto eur viac než vlani. Pri vážnejších prípadoch sa suma násobí.

Najväčší rozdiel pocítia tí s trvalými následkami

Systém rozlišuje dve situácie. Prvou je bolestné – teda náhrada za samotný úraz a liečbu. Druhou je odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré prichádza vtedy, keď následky pretrvávajú.

Práve druhá skupina môže z aktuálneho zvýšenia profitovať najviac. Dlhodobé obmedzenia totiž znamenajú vyššie bodové ohodnotenie, a teda aj väčší finančný rozdiel po prepočte.

Lekársky posudok je v tomto kľúčový. Určuje počet bodov, a tým aj výslednú sumu. V praxi tak rozhoduje nielen zdravotný stav, ale aj to, ako presne je zdokumentovaný.

Štatistiky ukazujú, že nejde o symbolické sumy

Údaje zo začiatku roka naznačujú, že nejde len o formálnu pomoc. V januári 2026 Sociálna poisťovňa vyplatila stovky dávok, pričom priemerné odškodné presiahlo 2 048 eur.

To už je suma, ktorá môže reálne pomôcť – či už pri výpadku príjmu, rehabilitácii alebo úprave bežného života po úraze.

Peniaze neprídu samy

K vyššiemu odškodnému však vedie administratívna cesta. Poškodený musí podať žiadosť – elektronicky alebo papierovo. Rozhodujúci je lekársky posudok, bez ktorého sa proces nepohne.

Ten vystavuje ošetrujúci lekár a jeho obsah priamo ovplyvňuje výšku kompenzácie. Ak dokument chýba alebo nie je správne vyplnený, dávka sa neprizná.

Systém funguje automaticky, no dôsledky sú veľmi konkrétne

Zvýšenie hodnoty bodu je každoročný proces, ktorý si väčšina ľudí ani nevšimne. Pre tých, ktorých sa týka, však znamená rozdiel medzi symbolickou a citeľnou pomocou.

Aj keď peniaze nedokážu odstrániť následky pracovného úrazu, v roku 2026 aspoň o niečo viac pomáhajú zvládnuť ich dôsledky.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Veľkonočné sviatky patria medzi obdobia, keď sa režim predaja na Slovensku výrazne mení. Zákon totiž počas vybraných dní zakazuje maloobchodný predaj, čo znamená, že väčšina obchodov ostáva zatvorená. Pre zákazníkov to v praxi znamená jediné – naplánovať si nákupy vopred.

Prinášame prehľad otváracích hodín najväčších obchodných reťazcov na Slovensku počas Veľkej noci 2026, rozdelený prehľadne podľa jednotlivých predajní.

Lidl

• 3.4. (piatok – Veľký piatok) → zatvorené
• 4.4. (sobota – Biela sobota) → 7:00 – 21:00
• 5.4. (nedeľa) → zatvorené
• 6.4. (pondelok) → 9:00 do 18:00.

Kaufland

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 7:00 – 20:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. → 10:00 – 18:00.

Tesco

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 6:00 – 22:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. →

Billa

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 7:00 – 20:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. →

COOP Jednota

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 6:00 – 18:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. → Zalezi od prevadzky

Fresh

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 6:00 – 19:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. →

Najväčší nápor sa očakáva v sobotu, preto sa oplatí prísť nakúpiť skôr ráno alebo vo večerných hodinách.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Politické odkazy dnes často stoja na obraze. Stačí pár sekúnd videa, vhodné pozadie a silné slová. Keď však kulisy nesedia, aj dobre mierený útok sa môže otočiť proti autorovi. Presne to sa stalo predsedovi Progresívneho Slovenska Michalovi Šimečkovi, ktorého kritika skončila zatienená vlastnou chybou.

Keď forma prebije obsah

Šimečka chcel upozorniť na podozrivé rozdeľovanie verejných peňazí. Hovoril o približne 3 miliónoch eur, ktoré mali smerovať z rezortu práce k organizáciám údajne napojeným na stranu Hlas. V statuse spomenul aj ministra Erika Tomáša a avizoval trestné oznámenie.

Lenže pozornosť sa rýchlo presunula inde. Video nakrútil pred budovou na Lazaretskej ulici v Bratislave – miestom, ktoré už dnes s Hlasom nesúvisí. Strana sa totiž presťahovala ešte v lete 2025.

Obsah obvinení tak ustúpil do úzadia. Namiesto diskusie o dotáciách sa riešilo, prečo líder opozície nepozná aktuálnu adresu svojho politického súpera.

Matovič využil moment bez váhania

Na situáciu okamžite zareagoval bývalý premiér Igor Matovič. Nešlo len o výsmech jednej chyby. V jeho reakcii sa objavila širšia výčitka – že opozícia nemá dostatočný prehľad o politickom teréne.

Podľa Matoviča nejde o nevinný prešľap. Naznačil, že podobná nepozornosť môže mať vážnejšie dôsledky, ak sa prenesie do strategických rozhodnutí. Kritika tak získala ostrejší tón než len bežné politické podpichovanie.

Presťahovanie, ktoré uniklo pozornosti

Fakt, že Hlas už na Lazaretskej nesídli, pritom nie je novinkou. Strana oznámila presun do budovy na Trnavskej ceste 37 ešte pred takmer rokom. Dôvodom mali byť kapacitné a technické potreby.

Práve tento detail sa stal kľúčovým. Ukázal, ako rýchlo sa môže aj drobná nepresnosť zmeniť na symbol väčšieho problému – v tomto prípade otázky, ako dobre má opozícia zmapované politické prostredie.

Rýchla oprava, ale neskorý efekt

Keď sa chyba začala šíriť medzi komentujúcimi, reagovalo aj Progresívne Slovensko. K pôvodnému statusu pribudla stručná úprava, ktorá mala situáciu vysvetliť.

Takéto dodatočné opravy však málokedy zmenia prvý dojem. Video už medzitým získalo vlastný život – a s ním aj interpretáciu, ktorú si osvojili politickí súperi.

Politika ako detailná disciplína

Celý incident ukazuje, ako veľmi záleží na detailoch. V čase, keď komunikácia stojí na rýchlosti a vizuálnych skratkách, môže aj malá nepresnosť zatieniť podstatu témy.

Šimečkov prípad tak nie je len úsmevnou epizódou. Je pripomienkou, že v politike nestačí mať silné posolstvo. Treba ho aj zasadiť do správneho kontextu – doslova aj geografického.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂