Štyri zmeny, ktoré má podľa opozície minister zaviesť

• väčšie zapojenie vedeckých a výskumných inštitúcií aj priemyslu,
• účasť zahraničných hodnotiteľov pri posudzovaní projektov,
• dôraz na preukázateľné výsledky žiadateľov,
• povinnosť jasne merateľných výstupov pri každom projekte.

Opozícia varuje pred „auditom svojich vlastných“

Drucker stojí na rázcestí

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Krátko pred svitaním otriasol košickým sídliskom Nad jazerom silný rachot. Obyvatelia najprv netušili, čo sa stalo, no pri rannom odchode do práce ich čakal zdevastovaný bankomat pri jednom z miestnych blokov.

Pach po spálenine a ohoľené kovové časti naznačovali, že noc bola oveľa dramatickejšia, než sa zdalo. Polícia potvrdila, že ide o ďalší z útokov, ktoré v posledných týždňoch rieši po celom Slovensku.

Zásah krátko po ohlásení

Policajné hliadky dorazili na miesto len pár minút po tom, čo obyvatelia nahlásili podozrivý výbuch. Bankomat jednej z bánk bol podľa prvotných zistení vážne poškodený a čiastočne očadený. Letel z neho kov aj plasty, no okolité budovy našťastie neutrpelI výraznejšiu škodu.

Polícia potvrdila, že do oblasti vyslala služobného psa, ktorý mal pomôcť zachytiť stopu možného páchateľa. „Dnes nadránom došlo na sídlisku Nad jazerom k poškodeniu bankomatu jednej z bánk,“ uviedla košická polícia vo svojom vyhlásení. Dodala, že miesto je ohradené a technici vykonávajú nevyhnutné procesné úkony.

Reakcie obyvateľov a nočný hluk

Mnohí miestni opisovali, že v noci počuli výrazný úder alebo tlmenú ranu, no netušili, čo sa deje. Keď ráno prichádzali na zastávky či k autám, uvideli už len zničenú techniku a policajné pásky.

Hoci podobné prípady sa v Košiciach už objavili, ide o jeden z najvýraznejších útokov za posledné mesiace. Výbuchy bankomatov pritom bývajú rýchle a riskantné — páchatelia sa k hotovosti neraz ani nedostanú, no bývanie v okolí poškodenej budovy sa môže stať nebezpečné.

Policajné vyšetrovanie pokračuje

Hovorca polície pripomenul, že vyšetrovatelia pracujú s viacerými verziami. „Policajti boli na mieste už pár minút po prijatí oznámenia. Do pátrania po páchateľovi či páchateľoch bol nasadený aj služobný pes,“ doplnila polícia. Plocha okolo bankomatu zostáva uzatvorená, aby odborníci mohli zdokumentovať každú možnú stopu.

Vyšetrovanie má určiť, či útok súvisí s predchádzajúcimi prípadmi v Stupave a ďalších mestách. Všetky niesli podobné znaky: nočný čas, silný výbuch a rýchly útek páchateľov.

Polícia prosí verejnosť o pomoc

Vyšetrovatelia vyzývajú obyvateľov, ktorí sa v noci presúvali do práce alebo si všimli podozrivú osobu či auto, aby sa ozvali. Dôležité môžu byť aj malé detaily, ako nezvyčajné zvuky alebo pohyb v skorých ranných hodinách. Informácie môžu svedkovia nahlásiť na linku 158.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Stačil jeden status a na sociálnych sieťach začalo byť poriadne horúco. Oskar Rózsa, hudobník známy svojím nekompromisným štýlom, zverejnil ďalšie vyjadrenie a okamžite tým vyvolal rozruch. V centre jeho pozornosti sa ocitol študent Muro, symbol novembrových protestov, no tvrdé slová si vyslúžila aj opozícia a časť verejnosti, ktorú považuje za nepriateľskú voči slovenským hodnotám.

Rózsa tentoraz zasiahol mimoriadne ostro. A to, čo napísal, sa začalo šíriť sociálnymi sieťami rýchlosťou blesku.

Tvrdý odkaz Murovi: „Silno pochybujem, že sa naučíš tie tri akordy“

Rózsa sa často prihovára sledovateľom cez Telegram a ani teraz nevolil opatrné slová. Mladému študentovi poslal odkaz, ktorý sa okamžite stal virálnym.

„Vieš čo? Kľudne si zober aj 20 rokov, ale silno pochybujem, že s tvojim talentom sa naučíš aspoň tie tri akordy zahrať bez chyby,“ napísal hudobník ironicky.
Podľa neho Murov štýl, vystupovanie a spôsob vedenia protestov prekračujú hranice vhodného správania.

Na konci statusu sa k nemu vrátil ešte raz a stručne, no o to ostrejšie dodal:
„Muro, nauč sa najprv správať.“

 Opozícia ako „tlupa nečlovekov“

Rózsa sa však nezastavil len pri jednom mene. Oveľa širšiu kritiku namieril na časť opozície a jej podporovateľov, ktorých prirovnal k extrémistickým skupinám.

Vo svojom vyjadrení použil veľmi tvrdé slová:
„Pre mňa je to tlupa nečlovekov, ktorí stratili empatiu a ľudskosť.“

Hudobník tvrdí, že ľudia považovaní za „slušnú časť“ spoločnosti sú v skutočnosti odtrhnutí od slovenských tradícií a hodnôt. Podľa neho im prekážajú všetky domáce symboly a prikláňajú sa k tým zahraničným.

„Zakrývajú sa do ukrajinských vlajok, je im na smiech národná hymna, neznášajú národné symboly,“ uviedol.

„Ťažká diskreditácia v priamom prenose“

Najdiskutovanejšou časťou jeho statusu sa stala pasáž, v ktorej naznačil, že celé protestné hnutie môže byť riadené niekým, kto v skutočnosti stojí na opačnej strane.

Rózsa situáciu opísal slovami:
„Ten, kto im to režíruje, je na našej strane. Tu sa odohráva ťažká diskreditácia v priamom prenose.“

Podľa neho ide o plán, ktorý má oslabiť opozíciu, nie podporiť ju.

 Reakcie sa valia zo všetkých strán

Rózsove slová opäť rozdelili verejnosť na dva tábory. Jedni mu tlieskajú za úprimnosť, iní hovoria o zbytočnej agresivite a útokoch na mladých ľudí.

Jediné, čo je isté: keď Oskar Rózsa niečo povie, internet dlho neutíchne.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Odpoveď, ktorú dnes nepozná nikto – a podľa všetkého ani len odhad neexistuje. Českému ministerstvu vnútra chýbajú akékoľvek čísla o tom, koľko ukrajinských veteránov by sa po ukončení bojov mohlo objaviť na jeho území.

„Ministerstvo vnitra v tuto chvíli nemá k dispozici žádné odhady, kolik válečných veteránů by po skončení konfliktu na Ukrajině mohlo do České republiky dorazit,“ potvrdila hovorkyňa rezortu Hana Malá.

Ani medzinárodné organizácie nie sú múdrejšie. Podľa Filipa Stowassera z IOM sa situácia nedá predvídať: „Přesné indikace počtu osob vystavených bojové zátěži potenciálně přicházejících do České republiky nelze odhadnout.“ Očakáva však, že pôjde skôr o menšiu skupinu informuje idnes.cz.

Pravidlá sa menia. A to bude rozhodovať

To, koľko veteránov by sa do Česka skutočne presunulo, bude podľa úradov závisieť od viacerých faktorov. Po ukončení dočasnej ochrany má nasledovať prechodné obdobie, počas ktorého sa ľudia budú môcť rozhodnúť, či sa vrátia domov alebo prejdú na bežný pobytový režim.

Ministerstvo zároveň zdôrazňuje, že nové príchody už nebudú automatické. Ukrajinci budú podliehať štandardným imigračným pravidlám, vrátane bezpečnostných previerok.

Česko sa pripravuje skôr, než príde prvá vlna

Hoci vojna ešte neskončila, Praha už rieši, ako veteránov prijať – najmä preto, že mnohí majú v krajine rodiny, ktoré utiekli pred ruskou agresiou. Ďalším faktorom je aj blízkosť Ukrajiny.

Ministerstvo vnútra pritom podpísalo s IOM zmluvu na projekt vytvárania národného a regionálneho mechanizmu podpory veteránov. Zverejnené dokumenty odhaľujú, akú pomoc by mohli potrebovať a čo všetko ich po príchode čaká.

Koľko ľudí by v Česku zostalo po vojne

Podľa odhadov Úradu vlády môže v krajine strednodobo zotrvať 258- až 280-tisíc Ukrajincov. Štát zároveň zisťuje, či sú služby pripravené aj na tých, ktorí zažili bojové operácie.

IOM opisuje, že odborníci naprieč rezortmi mapujú kapacity v oblasti duševného zdravia – teda v sektore, ktorý bude pre veteránov kľúčový. „Úřad vlády, příslušná ministerstva… pracují na mapování dostupných služeb,“ vysvetľuje Stowasser.

Veteráni majú iné potreby než bežní utečenci

Ľudia, ktorí prešli bojom, prichádzajú s úplne iným bremenom. Dokument hovorí o kombinácii fyziologického a psychického vyčerpania, sociálnej neistoty, problémov s uznaním veteránskeho statusu na Ukrajine či bariér v jazyku a kultúre.

Odborníci preto chcú vytvoriť integrovaný systém psychosociálnej podpory, ktorý by uľahčil návrat do civilného sveta. Kľúčovú úlohu vraj zohráva aj zjednotenie rodín, čo môže veteránom stabilizovať život.

Čo všetko môže návrat z frontu spôsobiť

IOM upozorňuje, že ide o skupinu, ktorá bola „často poznamenaná vážnými fyzickými zraněními, ztrátou blízkých a dlouhodobým vystavením extrémnímu stresu“.

Podľa prieskumu Ukrajinského fondu pre veteránov má:

• 52,6 % posttraumatickú stresovú poruchu,
• 35 % príznaky depresie,
• 23 % pocit smútku či beznádeje.

Odborníci pripomínajú aj fenomén morálneho traumy – vnútorného konfliktu, ktorý vzniká po eticky náročných situáciách na fronte.

Čo bude ďalej?

Kým sa vojna skončí, odpovede zostanú nejasné. Už dnes je však jasné, že aj malý počet veteránov môže predstavovať veľkú výzvu – pre systém zdravotnej starostlivosti, pre integráciu aj pre samotné rodiny.

Česko sa na ich príchod pripravuje skôr, než príde prvý vlak. A hoci nikto nevie, koľko ich napokon bude, krajina nechce zostať prekvapená.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Zima sa hlási skôr, než by mnohí čakali. Po pokojnom a slnečnom začiatku týždňa sa nad Slovensko presúva zmena, ktorá môže už v piatok a sobotu obrátiť počasie naruby – a to aj v regiónoch, kde prvý sneh zvyčajne mešká. Meteorológovia upozorňujú, že situácia je krehká: stačí posun teplotného rozhrania o pár desiatok kilometrov a z dažďa je razom snehová fujavica.

Chlad v noci a slnko cez deň

Počas uplynulej noci prenikol nad naše územie studený vzduch, čo sa okamžite prejavilo poklesom teplôt. Na severe sa opäť objavilo sneženie, no v nižších polohách zatiaľ dominoval dážď. Podľa meteorologických modelov však ani tieto oblasti neostanú dlho mimo zimného režimu – chlad sa postupne presunie aj tam.

Utorok a streda zostanú pod vplyvom suchšieho vzduchu, takže sa očakáva prevažne jasné počasie. Denné teploty sa budú pohybovať okolo 0 až +6 °C, no noci budú studené, miestami výrazne pod nulou. Najchladnejšie má byť v noci z utorka na stredu.

Štvrtok rozdelí Slovensko na dve polovice

Vo štvrtok sa nad Baltom prehĺbi tlaková níž a do strednej Európy pritiahne ďalšiu porciu chladu. Nad Slovenskom sa vytvorí výrazná hranica medzi teplejším a studeným vzduchom – od jej polohy bude závisieť, kto zažije dážď a kto sneh.

Doobedu pôjde o typické prechodné počasie: oblačnosť, chlad, prehánky, na horách sneh. Nižšie polohy ešte ostanú väčšinou v daždi.

Kľúčová zmena však príde v noci na piatok. Chlad od severozápadu zosilnie a spolu so zrážkami vytvorí podmienky, pri ktorých môže sneh spadnúť aj tam, kde sa s ním zatiaľ nepočítalo – vrátane západného Slovenska a Bratislavy.

Sobota môže byť kritická

Ak sa naplnia aktuálne výpočty, sobota môže priniesť prvé komplikovanejšie situácie tejto zimy. Očakáva sa, že tlaková níž sa nad naším územím ešte prehĺbi a zrážky zosilnejú. Rozhodujúce však opäť bude rozhranie medzi teplým a studeným vzduchom.

Podľa odhadov by sa hranica mala posúvať smerom k severozápadu, čo by znamenalo výdatné sneženie na severe a západe krajiny. Najmä večer môže byť zložitejšia situácia na Záhorí a v okolí Bratislavy, kde sa už dnes nevylučuje ani lokálna kalamita.

Na juhu a v Podunajskej nížine má skôr pršať. V severovýchodných regiónoch sa môžu objaviť aj mrznúce zrážky, ktoré často spôsobujú najväčšie problémy na cestách.

Stačí posun o 50 kilometrov

Meteorológovia upozorňujú, že vývoj je mimoriadne citlivý a pri každom novom výpočte modelov sa hranica medzi dažďom a snehom posúva. Aj relatívne malá zmena – približne 50 kilometrov – môže rozhodnúť o tom, či v konkrétnom meste napokon nasneží päť centimetrov alebo nezostane po zrážkach ani stopa.

Najdôležitejšie dni budú piatok a sobota, keď sa ukáže, kam sa rozhranie definitívne posunie a či Slovensko čaká prvé veľké zimné prekvapenie tejto sezóny.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V momente, keď sa na Telegrame objavilo jeho nové vyhlásenie, bolo jasné, že pôjde o ďalší konflikt medzi svetom konšpiračných narratívov a realitou trestného konania. Daniel Bombic, známy z extrémistických kruhov a momentálne vo väzbe, si tentoraz zobral na mušku dve najznámejšie vraždy posledných rokov. A to spôsobom, ktorý mu môže ešte viac skomplikovať situáciu.

Tvrdenia, ktoré prekvapili aj skúsených vyšetrovateľov

Bombic sa cez svoj profil na Telegrame prihovoril priamo podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi. V odkaze tvrdí, že pozná páchateľov vraždy Daniela Tupého aj novinára Jána Kuciaka. A obom pripísal spoločný menovateľ – mali nimi byť policajti, ktorí sú podľa jeho slov stále v službe píšu tvnoviny.sk

Odkaz znel jasne a neobvykle sebavedomo:
„Aj ja poznám vraha, je to policajt a je dodnes činný… Takisto viem, kto zastrelil istého novinára… aj to je policajt.“

Aj keď Bombic už pol roka sedí vo väzbe, jeho profil na Telegrame zostáva aktívny. Podľa informácií denníka SME jeho príspevky zverejňuje Richard Krištofovič, ktorý dlhodobo patrí k Bombicovým podporovateľom.

Keď vyhlásenie môže znamenať ďalší trest

Bombicove slová však tentoraz neostali len ako mediálny výstrel do tmy. Neoznámenie trestného činu je podľa zákona samo osebe trestné. A Bombic svojím tvrdením naznačil, že takúto informáciu údajne má.

To okamžite zaujalo prokuratúru aj políciu. Príspevky si prevzala kriminálka v Bratislave, ktorá preveruje, či nejde o klamstvo, manipuláciu alebo reálnu stopu. Ak by Bombic podľa vyšetrovateľov odmietol svoje tvrdenia doložiť, hrozí mu ďalší trest – až tri roky navyše.

Kaliňák: „Nech podá, čo vie. To je jeho povinnosť.“

Bombic vo svojom odkaze pomenoval aj adresáta. No Kaliňák, ktorý dnes zastáva post ministra obrany, reagoval pomerne odmerane.

„Už nie som na ministerstve vnútra a myslím si, že orgány činné v trestnom konaní vedia, čo majú robiť,“ povedal. Zároveň pripustil, že Bombic by mal všetky informácie poskytnúť polícii, nie politikom.

Hoci dodal, že podľa neho Bombic nemá vo väzbe čo robiť, zdôraznil, že ak má relevantné informácie, je jeho povinnosťou vypovedať.

Reakcie právnikov: skôr hluk než prelom

K Bombicovým tvrdeniam sa stručne vyjadril aj advokát Roman Kvasnica, ktorý zastupuje poškodených vo vražde Tupého aj v prípade Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Jeho reakcia bola stručná a bez emócií – vyjadrenia obvineného extrémistu nepovažuje za hodné mimoriadnej pozornosti.

Vyšetrovanie vraždy Daniela Tupého pokračuje, pričom obžalovaným v prípade je advokát Adam Puškár.
V kauze vraždy Jána Kuciaka už súd rozhodol a padli právoplatné rozsudky.

Čo bude ďalej

Generálna prokuratúra potvrdila, že sa Bombicovými slovami zaoberá. Polícia monitoruje všetky príspevky a preveruje ich pôvod aj pravdivosť. Výsledok môže byť dvojitý – buď Bombic poskytne informácie, ktoré preukáže, alebo si k vlastným problémom pridá ďalšie.

Jedno je však isté: jeho najnovší odkaz vytvoril ďalší mediálny tlak na prípady, ktoré sú pre slovenskú spoločnosť citlivé aj roky po tom, čo otriasli krajinou.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ekonomický prísľub, ktorý narazil na realitu

Vláda verí, že zrušením niektorých sviatkov dokáže naplniť štátnu kasu stovkami miliónov eur. Na papieri to vyzerá jednoducho: jeden sviatok menej, jeden pracovný deň naviac. No keď sa človek pozrie na to, ako reálne fungujú firmy, úrady či školy, optimizmus kabinetu sa rýchlo rozplýva píše istream.sk

Otázka teda neznie, koľko by sme mohli zarobiť – ale koľko v skutočnosti dokážeme odpracovať.

Čo sa skrýva za číslom 230 miliónov eur

Ministerstvo financií stavia svoju argumentáciu na rovnosťou, ktorá v praxi neplatí: viac odpracovaných dní = vyšší výkon ekonomiky. Predpokladá, že zmena statusu vybraných sviatkov na bežné pracovné dni prinesie ročne približne 230 miliónov eur.

Ekonómovia však upozorňujú, že takto jednoduchá matematika ignoruje jeden zásadný fakt – „nový“ pracovný deň nie je plnohodnotný deň. Analytik Tomáš Boháček z 365.bank opisuje situáciu ako „poloprevádzkový režim“, v ktorom síce časť priemyslu ide bez prestávky, no veľká časť služieb a verejná správa pracujú výrazne pomalšie.

Inými slovami: výkon ekonomiky nebude v takýchto dňoch plný, ale nevyrovnaný.

Školy zatvorené, úrady na pol plynu

Najväčším problémom nie je neochota pracovať, ale logistika. Školy a škôlky budú počas týchto dní pravdepodobne zatvorené, čo zasiahne najmä ľudí v kancelárskych profesiách a vo verejných inštitúciách. Mnohí si budú musieť vziať voľno alebo ošetrovné, pretože jednoducho nemajú kam dať deti.

Úrady tak fungujú v skrátenom režime a presúvajú agendu na ďalšie dni. Podobne to vyzerá v zdravotníctve, kde sa počas sviatočných dní venujú hlavne urgentným prípadom a plánované zákroky stoja. Pridaná hodnota pre HDP je preto minimálna.

Keď ekonomika „beží“, no len na tri štvrtiny

Pri pohľade na aktuálne dáta je jasné, že optimistické vládne odhady stoja na vratkých nohách. Ročný výkon slovenskej ekonomiky dosahuje približne 100 miliárd eur. Ak by počas zrušeného sviatku bežala len na 75 %, štát automaticky prichádza o 34 miliónov eur za jediný deň.

A to je ešte priaznivý scenár. Boháček poukazuje aj na ďalšie varianty:

• pri 50 % výkonu polovice ekonomiky vzniká strata okolo 69 miliónov eur,
• v najhoršom prípade sa môže vyšplhať až na 120 miliónov eur.

Z pôvodného balíka 230 miliónov tak zostane len malá časť. V extrémnych prípadoch by štát dokonca mohol prerobiť.

Práca sa nestratí – iba posúva

V mnohých odvetviach už dnes fungujú prevádzky bez ohľadu na kalendár. V administratíve a v službách sa však objem práce nemení – len sa presúva. To, čo úradník neurobí počas voľného dňa, musí dohnať neskôr. Zrušený sviatok teda nevytvára novú ekonomickú hodnotu, iba komprimuje čas, v ktorom sa práca vykoná.

Výsledok je preto priamočiarý: pokiaľ štát nedokáže zabezpečiť jasné pravidlá fungovania verejných inštitúcií, školstva a služieb, nové “pracovné dni” zostanú skôr kozmetickou úpravou kalendára než reálnym prínosom pre ekonomiku.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

ZASTAVENÉ RÁNO, ZASTAVENÁ STANICA

Krátko po siedmej ráno sa v košickej železničnej stanici ozval zvuk, ktorý tam technici počuť nechcú. Posledný vozeň osobného vlaku sa dostal mimo koľají a dopoludňajšia premávka sa v priebehu minúty zmenila na improvizovaný boj s časom. Úsek trate dlhý asi 100 metrov ostal poškodený – a práve v čase, keď je kapacita stanice výrazne obmedzená pre prebiehajúcu rekonštrukciu.

Vykoľajenie sa obišlo bez zranení. To však neznamená, že škody sú malé.

ČO SA STALO A KTORÝ VLAK NEPREŠIEL

Podľa ZSSK išlo o osobný vlak Os 8533, ktorému sa v stanici vykoľajil zadný podvozok. Hovorca spoločnosti Ján Bače potvrdil, že presné dôvody zatiaľ nie sú známe:
„Dnes približne o 7:20 sa vykoľajil vlak Os 8533 podvozkom na poslednom vozni v stanici Košice. Presná príčina a okolnosti tejto udalosti sú predmetom vyšetrovania.“

Foto: aktuality.sk

Zásah technikov prebiehal okamžite, no poškodený úsek znamená obmedzenia, ktoré sa prejavia aj v najbližších dňoch. Cestujúci sa musia pripraviť na meškania a zmeny v grafikone, keďže pri rekonštrukcii sa každý kilometer funkčnej trate počíta dvojnásobne.

STARÝ PROBLÉM NA TOM ISTOM MIESTE

Vykoľajenie v Košiciach nie je ojedinelý jav. Na rovnakom úseku riešili mimoriadnu udalosť aj minulý rok, keď skončil mimo koľají pantograf. A v marci tohto roka tu mal incident aj dopravca RegioJet.

Frekvencia podobných nehôd vyvoláva nepríjemnú otázku: nejde len o súhru náhod? Odborníci upozorňujú, že môže ísť o kombináciu vyťaženej infraštruktúry, úsekov v rekonštrukcii a možných technických nedostatkov, ktoré sa navzájom násobia.
Miesto, kde sa nehody opakujú, prirodzene priťahuje pozornosť vyšetrovateľov – a najmä obavy cestujúcich.

KDE SA MÔŽE SKRÝVAŤ KĽÚČOVÝ PROBLÉM

Košická stanica je už mesiace v režime postupnej modernizácie. Prechody, výhybky, návestidlá aj samotná koľajová sieť sú v stave, ktorý môže byť citlivejší na záťaž.
Práve tu sa čoraz hlasnejšie hovorí o tom, že systémové riziká treba riešiť skôr, než sa objaví ešte vážnejšia mimoriadna udalosť.

ŽSR a ZSSK zdôrazňujú, že bezpečnosť ostáva prioritou. Incidenty sa vyšetrujú, no opakované vykoľajenia na rovnakom mieste naznačujú, že by sa v Košiciach mala otvoriť aj téma hlbšej revízie trate a prevádzkových postupov.

ČO BUDE ĎALEJ

Na mieste pracujú tímy ŽSR, ktoré určujú presný rozsah poškodenia a postup opráv. Verejnosť je vyzývaná sledovať aktuálne oznamy dopravcov, pretože náhradné trasy a preplánované spoje budú realitou minimálne najbližšie dni.

Košice tak znovu ukazujú, že aj relatívne malé technické zlyhanie môže ochromiť dopravu v celom regióne. A kým sa neukáže jednoznačná príčina, ostáva príznačná otázka:
Nejde len o ďalšie vykoľajenie, ale o príznak dlhodobého problému, ktorý si už viac nemožno dovoliť prehliadať?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Už o dva roky môžu noví penzisti dostať viac, než im dnes sľubujú. Za všetko vraj môže jedno číslo – a tí, ktorí si ho postrážia, môžu získať stovky eur navyše. Na Slovensku sa blíži rok, ktorý môže pre budúcich dôchodcov znamenať prekvapivý finančný zvrat.

Číslo, ktoré rozhoduje o penzii

Najdôležitejším parametrom pri výpočte dôchodkov je aktuálna dôchodková hodnota (ADH). Tá sa každoročne mení podľa rastu platov v krajine. Podľa aktuálnych prepočtov by mala v roku 2026 narásť na 19,8 eura.

„Ide o nárast zhruba o 5,5 %, čo výrazne zlepší výpočet dôchodkov pre všetkých, ktorí pôjdu do penzie v roku 2026,“ vysvetľuje bývalý minister práce Jozef Mihál, ktorý na zmenu upozornil na základe údajov zo Štatistického úradu SR.

Prelom rokov ako príležitosť

Zmena ADH je kľúčová pre tých, ktorým dôchodkový vek pripadá na koniec roku 2025 či začiatok 2026. Môže sa stať, že tí, ktorí si počkajú pár dní, získajú o niekoľko desiatok eur mesačne viac.

Mihál odporúča podať žiadosť až po 2. januári 2026, keďže:

• nová ADH zvýši dôchodky približne o 3,5 %,
• rozdiel môže predstavovať takmer 30 eur mesačne,
• ročný bonus sa môže vyšplhať na viac než 330 eur.

Pre ilustráciu: človek s 45 rokmi praxe a priemerným osobným mzdovým bodom (POMB) 0,9 by v roku 2025 dostal okolo 803,90 eura mesačne. Od januára 2026 by však tá istá osoba mohla mať až 831,60 eura. Rozdiel? Nezanedbateľných 27,70 eura každý mesiac.

Nielen vyšší dôchodok, ale aj nižšie dane

Je tu ešte jeden dôvod, prečo sa oplatí vyčkať: dane. Ak si človek požiada o dôchodok až v novom roku a zároveň bude ešte pracovať či podnikať, má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane aj za rok 2026. Výsledkom môže byť úspora nad 1100 eur.

Inak povedané: kto zvládne počkať pár dní, môže zarobiť dvakrát – na dôchodku aj na daniach.

Oplatí sa trpezlivosť

Mnoho ľudí sa bojí, že čakaním môžu stratiť. Realita je však opačná. Jeden či dva mesiace bez dôchodku sa v dlhodobom horizonte vrátia vo forme stabilne vyšších príjmov.

Rok 2026 by tak mohol byť pre budúcich dôchodcov rokom strategického rozhodovania. A pre mnohých zároveň signálom, že v tejto krajine sa oplatí sledovať detaily. Lebo presne tie rozdiely v systéme robia rozdiel v peňaženke.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V Prešove sa odohrala temná udalosť, ktorá miestnu komunitu zaskočila. V jednom z opustených objektov objavili policajti telo neznámeho muža. Ležalo v šachte, čiastočne zasypané hlinou a v pokročilom štádiu rozkladu. Kto bol muž, ako zomrel a ako dlho tam jeho telo zostalo, zatiaľ nikto netuší.

Nález v tieni priemyselnej zóny

Telo objavili v okolí chátrajúcej budovy pri rieke Sekčov, za obchodným centrom Solivaria. Ide o miesto, ktoré sa nachádza len pár minút od autobusovej a vlakovej stanice, no obyvatelia okolia ho vnímajú ako výstrahu – už roky sa tu hromadí odpad a schádzajú sa ľudia bez domova informuje presov.zoznam.sk.

Podľa informácií, ktoré zverejnila polícia, bola mŕtvola nájdená v šachte, zasypaná hlinou až po hrudník. Stav, v akom ju našli, zodpovedá tomu, že tam ležala dlhší čas.

Neznáma totožnosť, nejasná smrť

Zatiaľ nie je známe, kto muž bol ani ako zomrel. Polícia pripúšťa, že môže ísť o 63-ročného muža, no túto domnienku musí potvrdiť ďalšie skúmanie. Podľa krajského riaditeľstva sa vyšetrovanie ešte len rozbieha.

„V uvedenom prípade bude totožnosť muža známa až po ukončení znaleckého skúmania, je predpoklad, že ide o 63-ročného muža,“ uviedla hovorkyňa prešovskej polície Jana Ligdayová.

Otázky bez odpovedí

Prípad vzbudzuje množstvo otázok. Ako sa muž dostal na miesto, prečo bol čiastočne zasypaný a ako dlho tam ležal? Zatiaľ polícia nepozná ani čas smrti, ani jej okolnosti. Nevylučuje sa úraz, násilie, alebo aj prirodzená smrť.

Vyšetrovanie pokračuje a polícia apeluje na verejnosť, aby pomohla objasniť totožnosť nebohého, ak podľa popisu a okolností niekoho spozná.

Tiché miesto s temným príbehom

Nález tela v opustenom objekte za obchodným centrom symbolicky pripomína, ako ľahko sa môžu ľudia v tieni spoločnosti stratiť zo zorného poľa. O miesto sa síce denno-denne preháňajú tisíce ľudí, no zdanlivý ruch len zakrýva izoláciu, do ktorej môže človek ľahko spadnúť.

Prešov sa teraz snaží spojiť fakty a pomenovať to, čo sa na okraji mesta odhaľuje len v útržkoch. Ticho opusteného priestoru už narušila len havária života, ktorá čaká na vysvetlenie.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Dubnica nad Váhom stratila výraznú osobnosť. Vo veku 69 rokov zomrel trojnásobný primátor Jozef Gašparík, ktorý viedol mesto dvanásť rokov. Správa o jeho úmrtí zasiahla nielen radnicu, ale aj obyvateľov, ktorým zásadne zmenil mesto.

Silná stopa v histórii mesta

Jozef Gašparík nastúpil do funkcie v roku 2006 a v úrade zotrval tri volebné obdobia. Pod jeho vedením sa Dubnica nad Váhom výrazne zmenila. Rekonštrukcia kaštieľa a vznik Dubnického múzea, nové zariadenie pre seniorov v Prejte či modernizácia škôl na sídliskách Centrum I, Centrum II a Pod Hájom – to je len časť z projektov, ktoré nesú jeho podpis.

Svoj pohľad na Gašparíkovo pôsobenie zhrnula aj iniciatíva Naša Dubnica. Spomínajú obnovu domu kultúry či revitalizáciu kina Lastovička a veľkej sály. Veľkým projektom bola aj vízia nového námestia s podzemnou garážou, ktorej základy vznikli práve za jeho éry.

Osobný odkaz a posolstvo

Mesto dnes neskrýva smútok. Na Mestskom úrade visí čierna vlajka a je tu umiestnená kondolenčná kniha, kde môžu obyvatelia vyjadriť sústrasť rodine. Aktuálny primátor Peter Wolf na sociálnej sieti napísal: „Smútiacej rodine, blízkym a známym vyjadrujem v mene svojom i v mene mesta Dubnica nad Váhom, jeho obyvateľov a obyvateliek úprimnú sústrasť. Česť jeho pamiatke.“

Rozlúčka s človekom, ktorý menil mesto

Zosnulý Jozef Gašparík bude mať poslednú rozlúčku v utorok 18. novembra 2025 o 11:30 priamo v Dubnici. Mestské úrady sa postarajú, aby si jeho pamiatku mohli pripomenúť všetci, ktorí si vážia, čo pre Dubnicu urobil.

Jeho odkaz zostáva nielen v budovách či projektoch, ale aj v tom, ako dokázal zmeniť atmosféru mesta. Dnes si Dubnica pripomína nielen jeho zásluhy, ale aj to, že niektoré jediné roky na radnici môžu zanechať stopu na celé generácie.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Stačila jedna krieda a nápad študenta z Popradu spustil vlnu, o ktorej sa hovorí už celé dni. Po celom Slovensku sa na chodníkoch, námestiach aj školských dvoroch objavujú jednoduché, no silné odkazy namierené proti vláde Roberta Fica.

Kriedová revolúcia sa stala novým symbolom slovenskej občianskej odvahy píše zilinak.sk

Ticho sa skončilo, slovo má krieda

Kým v minulosti študenti protestovali transparentmi a výzvami na sociálnych sieťach, dnes berú do rúk kriedu. V Žiline sa nápisy objavili pri nemocnici, v Bytči pri retardéroch a v Martine priamo pred lekárskou fakultou. Pod odkazmi sa podpisujú najmä mladí, no verejné priestory vyzývajú aj okoloidúcich: „Píš svoje myšlienky, bez vulgarizmov.“ Tento otvorený formát prehovoril k celým komunitám.

foto:Sebastián Sleziak

Incident na Katolíckej univerzite: zmazané kriedy, nezodpovedané otázky

Najviac pozornosti vyvolal zásah na Katolíckej univerzite v Ružomberku, kde mal pracovník SBS prinútiť študentov zmazať kriedové odkazy s odvolaním sa na interné pokyny. To, čo malo ostať nevypočuté, sa rýchlo zmenilo na regionálnu kauzu.

Po medializácii kauzy univerzita reagovala: „Vzniknutú situáciu sme vyriešili interne. Naša pozícia k slobode ostáva nezmenená. Študenti môžu odkazovať čokoľvek, čo neporušuje zásady slušnosti a čo svojim obsahom neporušuje zákony našej krajiny.“

Katedra žurnalistiky to však pomenovala priamo: ide o „zbytočnú mediálnu kauzu po nešťastnom a hlúpom rozhodnutí niekoho nechať študentov zmazať jeden kriedový nápis.“ O tom, kto to rozhodnutie urobil, však stále nie je jasno.

Nie sú sami. Kriedová vlna pokračuje

Kým vedenie školy vysvetľovalo situáciu, študenti gymnázií a vysokých škôl nezaháľali. V Ružomberku sa nápisy objavili aj v pešej zóne, aj pred školou. Tam k nápisom vyzývali tabuľou a kriedami, voľne položenými pre každého.

Na chodníkoch tak vznikli odkazy nielen proti premiérovi Robertovi Ficovi – výzva „Kotlár, vráť diplom“ či „Matúš, prehraj všetko“ mieri na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Objavujú sa však aj témy ochrany menšín či kritika návrhu o „dvoch pohlaviach“ v ústave.

Krieda ako symbol. A otázka: čo ďalej?

Kriedová iniciatíva ukazuje, že aj obyčajná školská pomôcka môže byť nástrojom verejného nesúhlasu. Je to tichá, nenásilná forma protestu, no zato mimoriadne viditeľná. Zatiaľ ju nezastavili ani obsahové nejasnosti, ani snaha o odstránenie.

Spoločnosti tak zostáva otázka: keď nám zoberú hlas z ulíc, stačí nám krieda na chodníku? Alebo sa práve začal nový typ verejnej diskusie – odolný, kolektívny a nezmazateľný len tak ľahko?

zdroj foto: Sebastián Sleziak

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂