Na pozadí napätej diskusie o verejných financiách a vyšetrovaní nákupov počas pandémie sa premiér Robert Fico pripravuje na pracovnú cestu do Číny. Oznámil to po výjazdovom rokovaní vlády v Senici, kde sa zároveň dotkol aj dvoch horúcich domácich tém – postavenia vládneho splnomocnenca Petra Kotlára a pripravovanej konsolidácie štátneho rozpočtu informujú aktuality.sk.

Kotlár ako „čestný človek a bojovník“

Vláda v posledných týždňoch čelila kritike pre nečinnosť splnomocnenca pre preverenie nákupov počas pandémie. Kým časť opozície spochybňuje jeho prínos, premiér stojí za ním jednoznačne. „Splnomocnenec vlády Peter Kotlár je čestný človek a veľký bojovník,“ vyhlásil Fico a dodal, že jeho podporu bude mať aj v budúcnosti.

Závery Slovenskej akadémie vied o vakcínach, ktoré Kotlár spochybnil, sa podľa predsedu vlády na rokovaní kabinetu neotvorili. Dôvodom bolo, že výjazdové zasadnutie nechceli „zaťažovať ďalšími bodmi“. Ešte minulý týždeň pritom minister zdravotníctva Kamil Šaško uviedol, že práve táto analýza mala byť predmetom diskusie.

Konsolidácia: štát má niesť hlavnú ťarchu

Ďalšou kľúčovou témou Ficovho vystúpenia bola pripravovaná konsolidácia verejných financií. Premiér tvrdí, že celý proces musí byť nastavený tak, aby sa „nedotkol sociálneho štandardu“ obyvateľov.

Podľa neho by mal rozhodujúci podiel na konsolidačných opatreniach niesť samotný štát, nie občania. Detaily sa ešte dohadujú v rámci rokovaní koaličných lídrov.

Obrana či zdravotníctvo?

Diskusiu vyvolalo aj zvyšovanie výdavkov na obranu, ktoré kritizoval líder Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Fico sa bráni argumentom, že časť prostriedkov putuje aj do iných oblastí. „Tieto výdavky však idú na nemocnice,“ reagoval predseda vlády.

Cesta do Číny

Už od budúceho utorka sa Fico vydá na pracovnú cestu do Pekingu. Očakáva sa, že v Číne bude hovoriť o ekonomickej spolupráci, no detaily programu zatiaľ nie sú známe. Návšteva prichádza v čase, keď Slovensko doma rieši nielen tlak na ozdravenie verejných financií, ale aj otázky dôvery v štátne inštitúcie.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na prvý pohľad ide o formálne rozhodnutie úradu. V praxi však znamená zásadnú zmenu pre desiatky rodín z osady Malý Slivník. Od septembra už ich staršie deti nebudú chodiť do školy v susednej Terni, ale budú musieť každý deň dochádzať takmer 20 kilometrov do Prešova.

Nový školský obvod, nové výzvy

Regionálny úrad verejnej správy rozhodol, že obec patrí po novom pod prešovský školský obvod. Argumentuje tým, že väčší počet škôl v meste umožní rozdelenie žiakov medzi viaceré inštitúcie a zníži riziko segregácie píšu tvnoviny.sk.

Rozhodnutie sa dotkne 43 žiakov druhého stupňa, ktorí budú rozptýlení až do desiatich základných škôl v Prešove.

zdroj foto: Romatelevision

Obavy rodičov aj primátora

Pre rodičov je predstava každodenného cestovania detí do mesta desivá. Žiaci sa o zmene dozvedeli len pred pár dňami a nie je jasné, ako bude dochádzka technicky zabezpečená.

„Zabezpečili by nástup do autobusu, výstup a odviedli by ich až ku škole, aby ich tam niekto prevzal,“ opisuje snahu nájsť riešenie starosta Malého Slivníka Jozef Javorský. Obec sa usiluje zamestnať asistentov, ktorí by deti pri cestovaní sprevádzali.

Primátor Prešova František Oľha sa netají skepsou. Tvrdí, že mesto síce musí žiakov prijať, no nevie garantovať ich dochádzku. „Nemôžeme zabezpečiť to, čo má garantovať Malý Slivník a štát. Teda to, aby deti poctivo chodili do školy,“ zdôrazňuje.

Riziko prázdnych lavíc

Školy v Prešove sa obávajú, že dochádzka žiakov bude komplikovaná a počet vymeškaných hodín výrazne narastie. Nejasnosti panujú aj okolo dopravy – zatiaľ nie je rozhodnuté, či pôjde o pravidelné autobusové linky, alebo sa podarí zabezpečiť špeciálne školské spoje.

zdroj foto: Romatelevision

Nádej na začlenenie či ďalší problém?

Cieľom úradu je desegregácia – teda odstránenie koncentrácie detí z marginalizovaných rómskych komunít na jednej škole. No otázkou zostáva, či sa tento zámer podarí naplniť bez toho, aby sa z každodennej dochádzky nestala pre rodiny neprekonateľná prekážka.

Rozhodnutie má potenciál priniesť spravodlivejšie podmienky vo vzdelávaní. Zároveň však otvára množstvo praktických otázok, na ktoré dnes nikto nepozná jasnú odpoveď.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ticho, ktoré vystriedalo hlas v kostole

Na východnom Slovensku zavládol smútok. Veriaci, priatelia aj známi sa dozvedeli, že vo veku 60 rokov zomrel kňaz vdp. Michal Rebreš.

Muž, ktorý roky stál pri ľuďoch nielen ako duchovný sprievodca, ale aj ako človek, ktorý vedel vypočuť, rozosmiať a podržať. Jeho náhly odchod zasiahol farnosti, v ktorých pôsobil, aj širšiu komunitu, ktorá si ho bude pamätať ako otvoreného, priameho a obetavého píše kosicak.sk.

foto:alfamania.sk

Život od oltára po kasárne

Rebreš sa narodil 26. novembra 1964 v Kráľovskom Chlmci a kňazské povolanie prijal po vysviacke v Košiciach 19. júna 1993. Svoju misiu napĺňal v rôznych farnostiach – v Čečejovciach, vo Veľkej Ide či v rodnom meste.

Službu však nespájal iba s klasickou farnosťou – pôsobil aj v Ordinariáte ozbrojených síl a zborov, kde sa venoval ľuďom v uniformách. Kolegovia spomínajú na jeho schopnosť nájsť slová aj tam, kde panovalo napätie či strach.

foto:alfamania.sk

Spomienky, ktoré nevymaže čas

Na Rebreša si spomínajú nielen veriaci, ale aj jeho spolužiaci z kňazského seminára. Jeden z nich, Peter z farnosti Vikartovce, na sociálnej sieti napísal: „Zomrel spolužiak, kňaz Michal Rebreš, spolubývajúci na tej istej izbe kňazského seminára v štvrtom a šiestom ročníku TI CMBF Univerzity Komenského v Bratislave. Ďakujem za krásne chvíle, ktoré sme v Bratislave aj na Spiši prežili. Odpočívaj v pokoji!“

Kňaz a alfista v jednom

Len málokto vedel, že Rebreš mal aj vášeň mimo kostola. Bol členom komunity milovníkov značky Alfa Romeo a aktívnym účastníkom klubových zrazov. Spolu s nadšencami vytváral atmosféru, ktorá spájala vieru s automobilovým svetom. Členovia klubu Alfamania mu venovali dojemné slová: „

foto:alfamania.sk

Navždy nás opustil náš kamarát, priateľ, farár alfista Michal Rebreš. Bol členom nášho klubu, organizoval zraz vo Veľkej Ide v roku 2009, požehnal naše autá v roku 2024. Michal, nikdy nezabudneme a budeme na teba spomínať. Nech ti je zem ľahká.“

Reakcie veriacich: „Vždy sa zastavil, aj keď nemusel“

Smutok sa rýchlo šíril sociálnymi sieťami. Dojímavé slová pribúdali pod statusom farnosti vo Veľkých Kapušanoch, ktorá informovala o jeho smrti.

• „Bol to kňaz, ktorý sa nikdy neponáhľal odísť od ľudí. Vždy mal čas na krátky rozhovor,“ napísala pani Katarína z Kráľovského Chlmca.
• „Pamätám si ho, ako požehnal náš dom po tom, čo nás postihol požiar. Nikdy nezabudnem na ten pokoj, ktorý priniesol,“ uviedol Juraj z Veľkej Idy.
• „Aj keď sa nepoznáme osobne, vždy som ho vnímala ako blízkeho človeka. Vďaka jeho slovám som zvládla obdobie, keď mi zomrela mama,“ priznala mladá žena z Košíc.

Posledná rozlúčka

Rozlúčka s kňazom sa uskutoční 1. septembra o 15:00 hod. v Kostole sv. Šimona a Júdu vo Veľkých Kapušanoch. Rodina, veriaci i duchovní tam prídu nielen odprevadiť jeho dušu, ale aj vyjadriť vďačnosť za roky služby a priateľstva.

Odkaz, ktorý pretrvá

Aj keď jeho hlas v kostoloch už nezaznie, spomienka naňho zostane. V ľuďoch, ktorým poradil, v rodinách, ktoré požehnal, aj v priateľoch, s ktorými zdieľal vášeň k autám. Príbeh Michala Rebreša je dôkazom, že kňaz môže byť nielen pastierom, ale aj priateľom, ktorý spája svetský a duchovný svet.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na prvý pohľad bežná záhradná dekorácia, ktorá mala priniesť svetlo a útulnú atmosféru, sa ukázala ako riziko pre zdravie. Diskontný reťazec TEDi upozornil zákazníkov, že jedna z predávaných solárnych lámp obsahuje látky, ktoré môžu pri dlhodobom kontakte alebo vdýchnutí spôsobiť vážne zdravotné problémy.

Varovanie od predajcu

Spoločnosť zverejnila oznámenie na svojom webe a odporučila zákazníkom, aby výrobok okamžite prestali používať. „Skúšky výrobku preukázali zvýšené hodnoty olova a kadmia v spojoch. Tieto látky môžu byť zdraviu škodlivé a preto sa tento výrobok neodporúča používať,“ píše sa vo vyhlásení.

Predmetná solárna lampa sa predávala na slovenských pobočkách od 29. januára 2025 do 18. augusta 2025. Číslo tovaru je 78347003651000000200.

Nebezpečenstvo olova a kadmia

Oba prvky – olovo a kadmium – patria medzi toxické ťažké kovy. Pri dlhodobom kontakte s organizmom môžu spôsobiť celý rad zdravotných komplikácií: od poškodenia obličiek a pľúc až po neurologické poruchy.

Odborníci upozorňujú, že práve pri výrobkoch určených do domácnosti či na záhradu by sa takáto kontaminácia nemala objaviť vôbec, keďže ide o predmety, s ktorými prichádzajú do kontaktu aj deti.

Ako môžu zákazníci postupovať

Reťazec vyzýva všetkých, ktorí si lampu zakúpili, aby ju vrátili v ktorejkoľvek predajni TEDi na Slovensku. Za výrobok im bude vyplatená kúpna cena 2 eurá alebo ho môžu vymeniť za iný tovar. Zákazníci nemusia predložiť pokladničný blok.

Firma sa zároveň ospravedlnila za nepríjemnosti a zdôraznila, že podobné prípady berie vážne.

Sedem mesiacov na pultoch

Lampa sa v predajniach objavovala takmer sedem mesiacov, čo otvára otázku, koľko kusov sa už dostalo do domácností. Aj keď reťazec tvrdí, že výrobok testoval, až dodatočné skúšky odhalili nadlimitné hodnoty.

Prípad tak upozorňuje na širší problém – či sú mechanizmy kontroly dostatočné na to, aby zákazníci nemuseli mať obavy o svoje zdravie pri kúpe zdanlivo neškodného tovaru.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Predstava slobodného podnikania na Slovensku má aj svoju odvrátenú stránku. Pre mnohých živnostníkov a drobných podnikateľov znamená začiatok roka 2026 ďalšiu citeľnú záťaž – povinné minimálne odvody sa totiž zvyšujú.

Nejde o nové rozhodnutie vlády, ale o automatický mechanizmus, ktorý každoročne upravuje platby na základe rastu priemernej mzdy.

Nový základ a nové čísla

Pri výpočte sa vychádza z údajov spred dvoch rokov. Keďže priemerná mzda v roku 2024 dosiahla 1 524 eur, od januára 2026 bude minimálny vymeriavací základ stanovený na 762 eur. To sa okamžite odráža v povinných odvodoch.

Živnostníci si priplatia – minimálne odvody stúpnu na 366,89 eura mesačne.

• sociálne odvody: 252,59 eura,
• zdravotné odvody: 114,30 eura.

V porovnaní s rokom 2025, keď celková suma predstavovala 344,27 eura, ide o nárast o 22,62 eura.

Prečo sa odvody zvyšujú každý rok

Mechanizmus zavedený v roku 2015 mal zabezpečiť, aby do systému prispievali aj tí, ktorí vykazujú nižšie príjmy. Vláda tým argumentuje spravodlivosťou – každý podnikateľ má mať prístup k zdravotnej starostlivosti a v budúcnosti aj nárok na dôchodok. Nadviazanie na priemernú mzdu má navyše odrážať ekonomický vývoj krajiny a stabilizovať verejné financie.

Na druhej strane, podnikatelia to vnímajú ako ďalšie zvyšovanie finančného bremena, ktoré sa z roka na rok kumuluje.

Možná úľava: koniec transakčnej dane?

Diskusie sa však nevedú iba o odvodoch. V hre je aj zrušenie transakčnej dane pre živnostníkov a malých podnikateľov s obratom do 100-tisíc eur. Tento poplatok sa týka každého bankového prevodu a pre menšie firmy znamená citeľný zásah do ziskovosti.

Okrem finančnej záťaže prináša aj administratívne komplikácie – povinnosť viesť oddelené podnikateľské účty a účtovne spracúvať každú transakciu. V prípade zrušenia by to pre živnostníkov znamenalo aspoň čiastočnú úľavu. Parlament sa k téme má vrátiť na septembrovom zasadnutí.

Podnikateľské prostredie pod tlakom

Rastúce odvody, možné zmeny v daňovej oblasti a dlhodobá neistota ukazujú, že podnikateľské prostredie na Slovensku čelí náročným časom. Hoci vláda hovorí o nevyhnutných opatreniach, malí podnikatelia v tom vidia najmä rastúce náklady a znižovanie ziskovosti.

Otázkou zostáva, či pripravované úľavy dokážu zmierniť negatívne dosahy, alebo budú živnostníci naďalej niesť ťarchu konsolidačných opatrení prakticky sami.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Bol jednou z najvýraznejších postáv slovenskej hereckej scény. Oldo Hlaváček si aj na sklonku života uchoval nadhľad a schopnosť vtipkovať, no keď išlo o veci, na ktorých mu záležalo, nebál sa hovoriť tvrdo a otvorene.

V jeho posledných rozhovoroch zaznievali nielen spomienky, ale aj ostré odkazy – kolegom, neprajníkom aj samotnému divadlu informuje plus7dni.sk.

Javisko ako súčasť života, no nie posledné miesto

Herecké povolanie mu prinieslo desiatky nezabudnuteľných úloh. Generácie divákov si ho pamätajú najmä zo seriálu Hostinec pod gaštanom, kde spolu s Ivanom Krajíčkom vytvorili ikonickú dvojicu. Hoci na javisku strávil celý život, na starobu mal v tejto otázke jasno: návrat by už neprijal.

„Nechcel by som zomrieť na javisku. Javisko si nezaslúži byť posledným miestom života. Je to príliš estrádne,“ vyhlásil bez zaváhania.

Skúsený herec verzus nové generácie

Hlaváček bol hrdý na to, že mohol pôsobiť v Slovenskom národnom divadle, zároveň ho však trápil jeho stav v posledných rokoch. Po jednej z návštev sa vyjadril kriticky: „Myslel som si, že som na ochotníckom predstavení.“

Podľa neho sa v hereckej brandži vytrácala úcta mladých k starším kolegom. „Niektorí mladí ani nepozdravia. Neviem, či je to nevychovanosť, alebo ich zmiatla seriálová sláva,“ povzdychol si.

Nebol spokojný ani s kvalitou televíznej produkcie: seriály mu pripadali ako pásová výroba. „Vo všetkých seriáloch hrajú tí istí ľudia a všetci rovnako,“ kritizoval a dodal, že javisková reč a artikulácia sú u mnohých mladých hercov veľkým problémom.

Odkaz neprajníkom

Otvorene sa vyjadroval aj k tým, ktorí mu počas kariéry závideli alebo šírili o ňom nepravdy. „Ak by niekto tvrdil, že som o ňom hovoril zle, je to luhár a môj neprajník,“ odkázal razantne.

Svoje herectvo nikdy neidealizoval. Vedel, že aktívne roky má za sebou, a keď prijal úlohu v seriáli Zlatá rybka, priznal, že ju už fyzicky nezvládal. Televíziu preto prestal sledovať: „Nechcem si úplne zničiť mozog,“ dodal ironicky.

Samota po strate manželky

Život mu zasadil jednu z najťažších rán, keď zomrela jeho manželka Boženka. Dom, ktorý kedysi budovali pre rodinu, zostal prázdny a Hlaváček sa musel vyrovnávať so samotou. Robil to statočne – spomienkami, úvahami a humorom, ktorý ho sprevádzal celý život.

Často pripomínal, že nad všetkými úspechmi a neúspechmi stojí základná hodnota: „Rodina je základ spoločnosti. Z toho nikdy nezľavím.“

Legenda, ktorá zanechala odkaz

Oldo Hlaváček zostáva zapísaný v pamäti divákov ako herec, ktorý vedel rozosmiať aj zamyslieť. Jeho slová o úcte, pokore a pravdivosti smerovali k divákom i kolegom. Aj keď na konci života kritizoval stav divadla a herectva, jeho vlastný odkaz bol jasný: vernosť hodnotám a publiku, ktoré mu celý život vracalo energiu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na sociálnych sieťach pribudol status, ktorý okamžite vzbudil pozornosť. Zoroslav Kollár sa pustil do vlády Roberta Fica a obvinil ju zo selektívnej spravodlivosti. Podľa neho kabinet koná rýchlo a bez zaváhania len v prípadoch, keď ide o „našich“. Pre ostatných občanov, tvrdí, štát nemá pripravené riešenia.

Prípad Dannyho K. ako symbol

Kollár sa vo svojom vyjadrení odvolal na väzobne stíhaného Dannyho K., ktorý podľa neho čelí nečinnosti štátu. Vláda má podľa neho všetky nástroje na to, aby prijala systémové opatrenia, no robí tak len vtedy, keď ide o ľudí z jej vlastného prostredia.

Reagoval tak na slová poslanca Erika Kaliňáka, ktorý k prípadu uviedol:
„Chápem jeho situáciu, rozumiem tej emócii. Faktom je, že vláda (Róberta Fica) nemá nástroje na to, aby ovplyvňovala súdnu moc. Súdna moc má byť nezávislá…“

Kollár však tvrdí, že ide o účelové vyjadrenie.

Keď ide o „našich“: zákony sa menia zo dňa na deň

Podľa Kollára vláda dokázala v minulosti konať rýchlo a rozhodne – zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry, prepisovala Trestný zákon aj Trestný poriadok – a to všetko napriek odporu verejnosti aj Bruselu. „Pri vlastných ľuďoch to išlo, pri ostatných sa štát tvári bezmocne,“ naznačuje.

Preto považuje vysvetlenia o nemožnosti zasahovať do justície za neúprimné. V jeho pohľade je rozdiel medzi prístupom k blízkym vláde a k bežným občanom príkladom farizejstva.

Návrhy, ktoré štát ignoruje

Kollár pripomína, že už dávno bolo možné prijať legislatívne zmeny, ktoré by riešili chronické problémy justície:

• skrátenie väzobných lehôt,
• pevné termíny pre rozhodovanie súdov,
• zodpovednosť sudcov za nezákonné rozhodnutia.

Tvrdí, že ak by existovala politická vôľa, riešenia by už dávno platili.

Ostrý odkaz pre Kaliňáka

Na konci statusu adresoval Kollár posmešne otázku poslancovi Smeru:
„Ja to nazývam farizejstvo, pán Erik Kaliňák. Neviem, skúste mi povedať, aké slovo na to používate vy?“

Jeho slová tak jasne naznačujú, že selektívnu spravodlivosť považuje za neospravedlniteľnú a vládu obviňuje z dvojitého metra.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Predstavte si, že kalendár, na ktorý ste boli roky zvyknutí, sa náhle zmení. Deň, počas ktorého ste si pripomínali dôležitý historický moment, by sa stal obyčajným pracovným dňom. Presne takýto scenár sa podľa opozície môže stať realitou – vláda má uvažovať o zrušení až štyroch štátnych sviatkov.

Kišš: Ľudia platia za chyby vlády

Na piatkovej tlačovej konferencii upozornil opozičný poslanec Štefan Kišš z Progresívneho Slovenska, že koalícia opäť hľadá peniaze v peňaženkách bežných ľudí.

„To málo, čo preniklo z prostredia koalície, je, že vláda sa chystá zrušiť ďalšie, možno až štyri štátne sviatky,“ povedal Kišš s tým, že nejde o prvý zásah do práv zamestnancov.

Pripomenul, že už v minulosti kabinet zrušil voľno na Deň Ústavy.

Na sociálnych sieťach pritvrdil ešte viac: „Koalícia plánuje rušiť štátne sviatky, konsolidácia tak znovu dopadne len na ľudí. Vláda ich ako poddaných pošle na pánske, nech sú peniaze na luxus papalášov.“

Ktoré dni sú v ohrození?

Zatiaľ nie je jasné, ktorých dátumov by sa zmeny mohli týkať. Ak by však vláda nechcela zasahovať do cirkevných sviatkov, v hre sú najmä štátne výročia:

• 1. máj – Sviatok práce,
• 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom,
• 29. august – výročie SNP,
• 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu.

Práve tieto dni by sa mohli v budúcnosti zmeniť na pracovné.

Už v roku 2023 padol 1. september

Podobný krok vláda spravila už minulý rok, keď v rámci tzv. Lex konsolidácia zrušila voľno na Deň Ústavy (1. september). Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) to odôvodňoval tým, že Slovensko má v rámci EÚ jeden z najvyšších počtov voľných dní.

„Jeden štátny sviatok, ktorý sa stane pracovným dňom, dokáže do rozpočtu v budúcnosti priniesť 130 miliónov eur,“ vysvetľoval vtedy Kamenický.

Efekt sa však v prvom roku takmer neprejavil – sviatok totiž pripadol na víkend a štát získal len približne 12 miliónov eur. V roku 2024 však vláda už očakáva plný výnos.

Stovky miliónov do rozpočtu

Kabinet tvrdí, že zrušenie viacerých sviatkov by prinieslo do štátnej kasy stovky miliónov eur. Len jeden pracovný deň navyše má podľa výpočtov pridať približne 130 miliónov. Rovnako vysoký prínos očakáva vláda aj v roku 2026.

Zmena sviatkov je súčasťou širšieho balíka konsolidačných opatrení – od zvýšenia zdravotných odvodov pre podnikateľov, cez zníženie príspevkov do druhého dôchodkového piliera, až po bankový odvod a transakčnú daň.

Otázka za cenu histórie

Zrušenie sviatkov otvára otázku, akú hodnotu má pamäť národa v porovnaní s príjmami štátneho rozpočtu. Kým vláda hovorí o nevyhnutnosti ozdraviť financie, kritici varujú, že pracujúci prichádzajú o symbolické dni, ktoré nesú historický aj spoločenský význam.

Slovensko sa tak ocitá pred rozhodnutím: je cena za stovky miliónov eur v rozpočte vyššia než hodnota pripomínania si kľúčových udalostí dejín?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Slovensko čakalo odpovede na otázky, ako zvládlo tri roky pandémie. Čo fungovalo a kde štát zlyhal? Túto úlohu dostal vládny splnomocnenec pre preverenie manažmentu pandémie Peter Kotlár. No zatiaľ výsledky nepredložil – a tlak na jeho osobu rastie.

Úloha, ktorá zostáva nesplnená

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok otvorene priznal, že kľúčová úloha splnomocnenca stále nebola splnená. Premiér preto predĺžil Kotlárovi termín, dokedy musí predložiť analýzu efektívnosti riadenia pandémie.

Minister však neobišiel ani varovanie: „Ak to nebude schopný urobiť on, tak to bude musieť urobiť niekto iný,“ vyhlásil. Napriek kritike však ocenil Kotlárovu energiu a dodal: „Teraz musí toľko energie, koľko on v sebe má – a má jej veľa – venovať preskúmaniu efektívnosti manažovania pandémie.“

Spory o vakcíny a autoritu vedy

Kotlár sa zároveň rozhodol spochybniť stanovisko Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorému vláda pripísala vysokú váhu. Tvrdí, že akadémia nie je certifikovaným pracoviskom a chce poznať mená vedcov, ktorí sú pod správou podpísaní.

Podľa SAV sa v očkovacích látkach našli len zanedbateľné stopy DNA, a to hlboko pod povolenými limitmi. Vedci zároveň upozornili, že tvrdenia o škodlivosti vakcín vychádzajú z nesprávnej metodiky a sú zavádzajúce.

Minister vnútra k téme uviedol, že vláda sa bude závermi akadémie riadiť: „A to bude pre mňa bodka za medicínskou časťou,“ zdôraznil.

Kotlár odmieta odstúpiť

Samotný splnomocnenec reaguje tým, že odmieta odstúpiť z funkcie. Trvá na tom, že jeho pochybnosti voči vedeckým výstupom SAV sú opodstatnené. Jeho doterajšia nečinnosť však zvyšuje tlak – či už zo strany vlády, alebo verejnosti, ktorá očakáva jasnú bilanciu pandémie.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ráno v Tatrách má svoju neopakovateľnú atmosféru – hory sa prebúdajú do hmly, cesty sa plnia autami a parkoviská už pred deviatou praskajú vo švíkoch.

Pre mnohých návštevníkov je prvým kontaktom s prírodou nie ticho lesa, ale cenník pri vstupe. A práve ten dnes rozdeľuje verejnosť viac než samotné turistické chodníky.

Taraba: koniec výhodného biznisu pre súkromníkov

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS) oznámil zásadnú zmenu – správu parkovísk v Tatrách preberie štát. Doteraz ich prevádzkovali súkromní podnikatelia, ktorí platili za prenájom pozemkov sumy rádovo v desiatkach tisíc eur.

Taraba tvrdí, že zisky z takéhoto modelu boli obrovské, no peniaze nekončili tam, kde mali – pri ochrane prírody informuje pravda.sk.

Ukazuje to aj príklad z parkoviska v Tatranskom národnom parku: súkromník platil ročne 30-tisíc eur, no po prebratí prevádzky štátom sa za tri mesiace podarilo vyzbierať až 178-tisíc eur. Minister si neodpustil ironickú poznámku: „Kto zo Slovákov by nevedel podnikať štýlom, že si za 30-tisíc prenajme nejakú lúku a ročne na nej vyzbiera milión eur?“

Podľa jeho slov ide len o prvý krok. Štát plánuje zásadne zmeniť systém parkovania nielen v TANAPe, ale aj v ďalších národných parkoch. Získané financie by mali ísť na zlepšenie infraštruktúry a služieb.

Turisti: vysoké ceny, nízka kvalita

Hoci štát prezentuje nové pravidlá ako krok k férovejšiemu systému, medzi turistami rastie nevôľa. Celodenná taxa 15 eur na parkovisku v lokalite Biela Voda pôsobí na mnohých ako prehnaná.

foto:tatry.sk

Jedna z turistiek označila nové ceny priamo za „nenásytnosť“ a pridala aj kritiku stavu samotného parkoviska: štrk, mláky, diery a bez dozoru.

Ľuboš zo západného Slovenska zasa upozorňuje, že za tri hodiny pobytu platí rovnakú sumu ako niekto, kto zostane celý deň. Ako kontrast uviedol skúsenosti zo zahraničia – v Taliansku či Slovinsku zaplatil pri mori za celodenné státie menej.

Samosprávy hlásia pokles tržieb

Nejde pritom iba o hnev turistov. Zmeny pocítili aj miestne samosprávy. Prednosta mesta Vysoké Tatry Juraj Ganzarčík potvrdzuje, že počet áut na mestských parkoviskách klesol a s ním aj zisky – medziročne o takmer sedem percent. Menej hostí hlásia aj ubytovatelia.

Dôvody vidí v kombinácii rastúcich cien v regióne a nízkej kvality služieb. Ak sa situácia nezlepší, mesto bude podľa neho nútené uvažovať o zvýšení miestnych daní.

foto:kvako.sk

Výnimka potvrdzuje pravidlo

Nie všade je však atmosféra napätá. Mesto Štrba, ktoré spravuje centrálne parkovisko na Štrbskom Plese, má odlišnú skúsenosť. Denná taxa 12 eur a hodinová sadzba 3 eurá nevyvolávajú podľa starostu Michala Sýkoru sťažnosti. Turisti tam oceňujú rampový systém aj murované toalety, ktoré sú v prostredí Tatier skôr raritou než štandardom.

Tatry medzi biznisom a prírodou

Debata o parkovaní tak odkrýva širší problém. Návštevnosť Tatier rastie, tlak na prírodu aj služby sa zvyšuje a otázka férového nastavenia cien ostáva otvorená. Kým ministerstvo hovorí o ochrane prírody a lepšom využití peňazí, mnohí návštevníci vidia iba ďalší náklad navyše.

Tatry, symbol slovenskej prírody, sa tak opäť ocitajú na križovatke medzi ekonomickým záujmom, ochranou prostredia a spokojnosťou ľudí, ktorí do nich prichádzajú hľadať oddych.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Žilina sa lúči s mužom, ktorý celý život zasvätil vede, univerzite a svojim študentom. Profesor Miroslav Zafka, dlhoročný dekan a pedagóg Žilinskej univerzity, zomrel vo veku 96 rokov. Jeho odchod znamená stratu nielen pre akademickú obec, ale aj pre celé mesto, ktorého bol neoddeliteľnou súčasťou.

Cesta od priemyslu späť k vede

Miroslav Zafka ukončil štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave v roku 1952. Prvé roky pôsobil v priemysle – ako hlavný technológ v závode TESLA Orava Nižná. Čoskoro ho však zlákala univerzitná pôda, ku ktorej sa naplno vrátil v roku 1964. V Žiline, na vtedajšej Vysokej škole dopravnej, začal ako docent a postupne sa vypracoval na profesora píše zilina.zoznam.sk.

Dekan, ktorý menil univerzitu

Pod jeho vedením vznikla Katedra inžinierstva strojárskej výroby a s ňou aj nové študijné zameranie – priemyselné inžinierstvo, ktoré sa stalo jedným z pilierov fakulty. Dve desaťročia – medzi rokmi 1970 až 1990 – viedol Strojnícko-elektrotechnickú fakultu ako dekan. Práve v tomto období sa univerzita profilovala ako významná technická inštitúcia na Slovensku.

Priekopník kvality a spoľahlivosti

Zafka nebol iba pedagógom. Bol jednou z kľúčových postáv, ktoré v bývalom Československu zavádzali systémy manažérstva kvality. Podieľal sa na udeľovaní prvých certifikátov pre domáce podniky a odborné komunity si ho vážili aj pre jeho prácu v oblasti spoľahlivosti zabezpečovacích systémov a organizácie práce.

Učiteľ, ktorý zostával v pamäti

Na jeho prednášky spomínajú generácie absolventov. Nebol len odborníkom, ale aj mentorom, ktorý dokázal inšpirovať a motivovať. Svojím príkladom ukazoval, že veda nie je iba o vzorcoch a technických riešeniach, ale aj o ľudskosti.

„Nebojím sa smrti, bojím sa bezmocnosti“

Na posledné stretnutia s profesorom Zafkom spomína žilinský poslanec Ľubomír Bechný. Prezradil, že profesor si do posledných dní zachovával životnú energiu:

„Pán profesor navštevoval môjho otca a nosieval mu vlastnoručne uvarenú kulajdu. Pred dvoma týždňami mi povedal: ‚Ľubo, ja sa nebojím smrti, bojím sa, aby som nezostal na polohovateľnej posteli a museli sa o mňa cudzí ľudia starať.‘ Do poslednej chvíle cvičil, bol vo výbornej kondícii a jeho myseľ pracovala ako u päťdesiatnika.“

Zomrel po krátkom pobyte v nemocnici na zápal pľúc s vysokými horúčkami.

Strata pre univerzitu aj mesto

Podľa Bechného je odchod profesora Zafku porovnateľný so stratou ďalších výrazných osobností, ktoré v minulosti formovali akademické a spoločenské prostredie Žiliny.

Posledná rozlúčka s profesorom sa uskutočnila 25. augusta v Dome smútku na Starom cintoríne v Žiline. Zanechal po sebe nielen odborné dielo, ale aj spomienku na človeka, ktorý bol vedcom, pedagógom, otcom, dedkom a pradedom.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Tvrdší režim od septembra 2025

Od 1. septembra 2025 začne na Slovensku platiť legislatíva, ktorá zásadne zmení prístup k podpore nezamestnaných. Pre ľudí v hmotnej núdzi bude platiť jednoduché pravidlo – ak odmietnu ponúknutú prácu, môžu o dávku prísť. Vláda týmto krokom reaguje na dlhodobú kritiku, že systém podpory nevedie k návratu ľudí na trh práce, ale skôr k jeho zneužívaniu.

Sankcie za odmietnutie práce

Parlament novelu zákona o službách zamestnanosti schválil ešte v máji. Nové pravidlá zavádzajú pozastavenie dávok už po prvom odmietnutí primeranej pracovnej ponuky – a to na jeden mesiac. Pri opakovanom porušení sa sankcia predĺži až na tri mesiace.

Výnimku budú mať len tí, ktorí preukážu závažné zdravotné ťažkosti alebo iné vážne sociálne dôvody. Úrady práce zároveň budú povinné posudzovať, či ponúknuté miesto zodpovedá schopnostiam a možnostiam konkrétneho uchádzača.

Podpora pre tých, čo nastúpia do práce

Novela neprináša iba tresty. Vláda chce zároveň uľahčiť prechod z dávok k pravidelnému príjmu. Príjem v prvých šiestich mesiacoch od nástupu do zamestnania sa bude do výpočtu dávok započítavať výhodnejšie. Rodinám by sa tak malo zmierniť riziko, že po prijatí práce zostanú na istý čas s nižšími príjmami.

Rozširujú sa aj možnosti aktivačných príspevkov. Nezamestnaní sa budú môcť zapojiť do verejnoprospešných prác nielen vo svojej obci, ale aj mimo nej. Cieľom je zvýšiť mobilitu pracovnej sily a dostupnosť pracovných príležitostí.

Kritici varujú pred prehlbovaním chudoby

Opozičné strany však upozorňujú na tienisté stránky nových opatrení. Podľa nich môže zákon najzraniteľnejšie rodiny ešte viac zatlačiť do chudoby, keďže dávky v hmotnej núdzi sú pre mnohých poslednou záchrannou sieťou.

Návrhy opozície – napríklad úplné vypustenie prepojenia dávok s prijatím pracovnej ponuky – parlament neakceptoval. Kritici tiež pripomínajú, že systém môže vytlačiť časť ľudí do šedej ekonomiky, ak sa rozhodnú pre neoficiálne formy obživy.

Čo prinesú prvé mesiace

Ministerstvo práce verí, že reforma zvýši motiváciu ľudí zamestnať sa a zároveň prinesie štátu vyššie príjmy. Odborníci však zdôrazňujú, že skutočný efekt sa ukáže až v praxi – prvé mesiace po zavedení prísnejších pravidiel ukážu, či zákon povedie k nižšej nezamestnanosti, alebo k neočakávaným sociálnym problémom.

Jedno je však jasné už teraz: od jesene 2025 sa nezamestnaným bude žiť podstatne inak a Slovensko vstupuje do novej éry sociálnej politiky.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Roky prehliadaný problém

Na slovenských cestách jazdia tisíce áut bez povinného zmluvného poistenia. Vozidlá, ktoré by v prípade nehody mohli spôsobiť škody za desiatky tisíc eur, tak ostávajú bez krytia a zodpovednosť padá na plecia poisťovní alebo Fondu na odškodnenie obetí.

Štát tvrdí, že tento stav už ďalej nemôže tolerovať – a pripravuje najväčšie zmeny v systéme povinného zmluvného poistenia za posledné roky.

Kontrola aj pri technickej, tvrdšie sankcie

Podľa predbežnej informácie zverejnenej Ministerstvom vnútra by sa novela zákona mala dotknúť každého motoristu. Platnosť poistky sa po novom bude overovať aj pri pravidelnej technickej kontrole. Tí, ktorí budú jazdiť dlhodobo bez poistenia, riskujú nielen vyššie pokuty, ale v krajnom prípade aj vyradenie auta z evidencie.

Rezort vnútra avizuje, že cieľom je znížiť počet nepoistených vozidiel a zefektívniť systém udeľovania sankcií, ktoré dnes podľa kontrol Najvyššieho kontrolného úradu nefungujú.

Nové pravidlá a „generálny pardon“

Ministerstvo plánuje zaviesť pravidelné upozornenia držiteľom nepoistených áut, jasne určené lehoty na zaplatenie poistky a sadzby pokút. Najzásadnejšou zmenou má byť nový proces – rozkazné konanie, ktoré nahradí doterajšie komplikované správne konania.

Novinkou je aj jednorazový krok, ktorý má „vyčistiť“ databázu evidovaných áut. Všetky vozidlá, ktoré sú viac než dva roky nepoistené, majú byť natrvalo vyradené z evidencie. Tento krok rezort označuje ako „generálny pardon“.

Straty pre štát a tlak na vodičov

Podľa ministerstva súčasný systém nefunguje a spôsobuje výrazné finančné straty v štátnom rozpočte. Neefektívne udeľovanie pokút vedie k tomu, že množstvo motoristov jednoducho riskuje a poistku si neuzatvára.

Novela má tento trend zvrátiť. „Očakáva sa nárast príjmov do rozpočtu verejnej správy, a to jednak zo zvýšenia výberu pokút, ale aj vďaka väčšiemu počtu uzatvorených poistných zmlúv,“ uvádza ministerstvo.

Kedy prídu zmeny

Motoristi by mali zbystriť pozornosť už teraz. Nové pravidlá by mali vstúpiť do platnosti od januára budúceho roka, pričom niektoré časti nadobudnú účinnosť od marca 2026. Presné detaily budú známe po tom, ako sa návrh novely dostane do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré sa očakáva už v septembri.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Spomienka, ktorá sa zmenila na otras

Na cintorín prišla s cieľom zapáliť sviečku a v tichosti si uctiť pamiatku svojho malého synčeka. Z návštevy, ktorá mala byť intímnym momentom rodiny, sa však stala nechutná skúsenosť, ktorá mamičke opäť otvorila rany.

Pod kobercom na hrobovom mieste našla niečo, čo by tam nikdy nemalo byť – ruku kostlivca informuje zilinak.sk.

Smutné výročie a otrasný šok

Žena z Rabče na Orave so svojimi tromi deťmi prišla pripomenúť nedožité prvé narodeniny päťmesačného chlapčeka, ktorý zomrel začiatkom roka 2025. Namiesto chvíle ticha a spomienky však zažila šok.

Pod trávnikovým kobercom, ktorý zakrýval hrobové miesto, objavila ľudskú kosť. „Zdá sa vám to normálne? Alebo sranda? Hanba. Nevinné dieťa,“ napísala Silvia na sociálnej sieti, kde sa so svojím zážitkom podelila.

Pobúrenie medzi miestnymi

Príspevok v obecnej skupine vyvolal búrlivú reakciu. Ľudia vyjadrovali súcit a zároveň znechutenie.

„Je to veľmi smutné, keď sa dejú také veci,“ reagovala jedna z diskutujúcich. Ďalšia pripomenula, že rodičia si už prežili dosť bolesti a podobný čin len pridáva na ich utrpení. Niektorí obyvatelia situáciu označili za vandalizmus bez štipky empatie, ktorý by mal mať následky.

Nemiestny žart alebo niečo viac?

Diskutujúci sa snažili nájsť vysvetlenie. Objavili sa názory, že môže ísť o hlúpy „žart“ detí, ktoré si neuvedomujú dosah svojich činov.

No podľa viacerých je ťažko predstaviteľné, že by sa niekto rozhodol podobne zneuctiť hrob. „Ak to urobil niekto starší než pätnásť rokov, mal by určite navštíviť psychiatra,“ poznamenal jeden z komentárov.

Otázky bez odpovedí

Nateraz zostáva nejasné, kto skutok spáchal a ako sa časť kostry na cintoríne vôbec objavila. Niektorí navrhujú, aby obec zaviedla kamerový dohľad a pravidelné kontroly, ktoré by podobným prejavom vandalizmu zabránili.

„Každá obec by mala mať mestskú políciu a kamery, najmä tam, kde sa v minulosti podobné veci už objavili,“ uviedla jedna z komentujúcich.

Záver: bolesť, ktorá sa znásobila

Príbeh mamičky z Oravy ukazuje, ako krehké a citlivé sú miesta posledného odpočinku. Kým pre rodinu je cintorín priestorom spomienky, pre niekoho iného sa stal javiskom morbídneho skutku. Otázka zostáva – bol to len nemiestny vtip, alebo vedomý čin, ktorý mal raniť?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂