Slovenská kinematografia prišla o osobnosť, ktorej meno sa spája s érou, keď sa film točil s nasadením, odvahou a bez kompromisov. Vojtech Brázdovič zomrel 18. augusta vo veku nedožitých 91 rokov. Bol výtvarníkom, vedúcim filmovej výpravy, no pre divákov navždy ostane aj ako herec, ktorý stvárnil Ilčíka – verného druháka legendárneho Jánošíka.

Nečakaný debut vo filme, ktorý sa stal legendou

Hoci herectvo nebolo jeho povolaním, osud mu v roku 1963 pripravil nezabudnuteľnú príležitosť. Ako 28-ročný sa ocitol po boku Paľa Bielika, režiséra, ktorého neskôr nazýval patrónom slovenského filmu. Nakrúcanie Jánošíka bolo podľa jeho spomienok náročné, miestami až nebezpečné informuje zoznam.sk.

V dobe, keď ešte neexistovali kaskadéri ani technické poistky, museli herci zvládnuť všetko sami – skok zo strechy na koňa, jazdu so splašenými koňmi či šmýkanie sa po drevenom žľabe.

Spomienky na Bielika a éru slovenskej klasiky

Brázdovič hovoril o Bielikovi s obrovskou úctou. Vnímal ho ako najväčšiu režisérsku autoritu slovenskej kinematografie, umelca s hlbokým citom a vizionárstvom. S odstupom rokov považoval obdobie spolupráce s ním za čas, ktorý definoval tvár slovenského filmu.

Od Kapitána Dabača po Muziku

Aj keď sa divákom vryl do pamäti najmä ako Ilčík, jeho stopa siaha oveľa ďalej. Zahral si v snímkach ako Kapitán Dabač (1959), Rekviem za rytierov (1970), Prípad krásnej nerestnice (1973), Rača, ljubov moja (1977), Hodiny (1980), Dies irae (1984) či Muzika (2007). Popri hereckých úlohách však pôsobil najmä ako vedúci výpravy, a jeho meno tak nájdeme v titulkoch desiatok ďalších diel.

Reakcie kolegov a posledná rozlúčka

Správa o jeho odchode zasiahla filmovú komunitu. Kolega Vladimír Burianek vyjadril úprimnú sústrasť rodine a pripomenul, že mal možnosť s Brázdovičom spolupracovať na Kolibe: „Mal som tú príležitosť stretnúť sa s ním viackrát aj na miestach, ktoré mal rád. R.I.P.“

Posledná rozlúčka s Vojtechom Brázdovičom sa uskutoční 22. augusta v bratislavskom krematóriu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

O pár dní sa tisícom Slovákov zmení život. Zákon, ktorý vstupuje do platnosti začiatkom septembra, otočí logiku sociálneho systému: namiesto pasívnej pomoci bude v centre záujmu práca.

Kto odmietne pracovnú ponuku, riskuje, že príde o finančnú podporu od štátu. Novela nesie príznačný názov – Práca namiesto dávok – a vyvoláva vášnivú diskusiu o tom, čo znamená spravodlivosť a solidarita v čase rastúcej nerovnosti.

Tvrdší režim pre dávky v hmotnej núdzi

Podstata zmeny je jednoduchá: odmietneš prácu, stratíš dávku. Minister práce Erik Tomáš to obhajuje slovami, že cieľom je „motivovať ľudí k zamestnaniu“ informuje finsider.sk.

Zároveň zdôrazňuje, že ľudia s vážnymi zdravotnými problémami či inými závažnými sociálnymi dôvodmi nebudú postavení pred takýto tvrdý rez. Úrady práce majú každú situáciu posudzovať individuálne.

Podpora, ktorá nezmizne okamžite

Novela prináša aj nový systém pre tých, ktorí si nájdu prácu. Dávku v hmotnej núdzi budú dostávať ešte štyri mesiace po nástupe do zamestnania – dva mesiace v plnej výške a ďalšie dva postupne klesajúcu (75 %, 50 %, 25 %). Štát tým chce zmierniť prechod medzi dlhodobou nezamestnanosťou a pravidelným príjmom, ktorý často sprevádzajú vyššie počiatočné výdavky.

Nové pracovné ponuky a sezónne projekty

Aby novela neostala len na papieri, štát spúšťa projekty pre dlhodobo nezamestnaných. Do popredia sa dostáva poľnohospodárstvo a lesníctvo – od ovocinárstva a zeleninárstva, cez pasenie zvierat až po prácu v lesoch. Sociálne podniky, financované aj z eurofondov, majú vytvárať miesta pre ľudí s nižším vzdelaním.

Pribudnú tiež iniciatívy zamerané na čistenie korýt riek, obnovu kultúrnych pamiatok či revitalizáciu verejných priestranstiev. Takéto práce majú nielen poskytnúť zamestnanie, ale aj priamo zlepšiť život v regiónoch.

Čísla, ktoré hovoria jasne

Na Slovensku je momentálne viac ako 123-tisíc ľudí odkázaných na dávku v hmotnej núdzi. Podľa ministerstva až 50-tisíc z nich by mohlo okamžite nastúpiť do zamestnania. Výška dávky pritom nie je vysoká – jednotlivec bez detí dostáva 86,50 eura mesačne, rodič s dieťaťom 164,50 eura a rodiny s viacerými deťmi maximálne niečo vyše 300 eur.

V kontraste s tým stojí minimálna mzda vo výške 816 eur v hrubom (približne 663,50 eur čistého). Od roku 2026 sa má ešte zvýšiť na 915 eur. Rozdiel medzi tým, čo ponúka dávka, a tým, čo prinesie práca, sa tak bude ďalej prehlbovať.

Zlomový okamih pre sociálny systém

Novela zákona je vnímaná ako posun od štátnej ochrany k prísnejšej zodpovednosti jednotlivca. Jej úspech však bude závisieť od toho, či štát dokáže zabezpečiť dostatok vhodných pracovných miest a férové podmienky pre tých, ktorí sa chcú zamestnať.

Pre mnohých pôjde o prvý kontakt s pracovným trhom po rokoch, a práve tam sa ukáže, či bude „práca namiesto dávok“ skutočne cestou k lepšej budúcnosti – alebo iba ďalšou sociálnou pascou.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Digitálna daň: Slovensko mieri na technologických gigantov

Predstavte si večer, keď si po práci zapnete Netflix, zaplatíte ubytovanie cez Booking alebo sa odveziete Bolt-om. Služby, ktoré berieme ako samozrejmosť, sa môžu čoskoro predražiť. Slovenská vláda totiž vytiahla na stôl návrh, ktorý má zmeniť pravidlá hry pre technologické platformy – a tým nepriamo aj pre ich užívateľov.

Nová daň na digitálny svet

Štátny tajomník MIRRI Radomír Šalitroš predstavil plán na zavedenie digitálnej dane, ktorá by zasiahla najväčšie zahraničné spoločnosti poskytujúce online služby na Slovensku.

Pod jej dopad by spadli Meta, Google, TikTok, Netflix, Amazon, Spotify, Airbnb, Uber či AliExpress – teda firmy, ktoré tu roky generujú vysoké príjmy, no odvody do štátneho rozpočtu boli minimálne.

Podľa odhadov by nový systém priniesol 30 až 100 miliónov eur ročne, v závislosti od nastavenej sadzby a rozsahu zdaňovaných aktivít.

Spravodlivosť alebo vyššie účty?

Ministerstvo argumentuje potrebou daňovej férovosti: zatiaľ čo slovenské firmy dane odvádzajú, technologickí giganti ich obchádzali. Zavedenie digitálnej dane by podľa vlády prinieslo rovnaké podmienky pre všetkých hráčov na trhu a zároveň posilnilo napätý štátny rozpočet.

Odborníci však upozorňujú na riziko, že zvýšené náklady si firmy prenesú na koncových zákazníkov. Inými slovami – to, čo má štát získať, môže nakoniec zaplatiť bežný používateľ formou vyšších poplatkov za streamovanie, reklamy či jazdy z aplikácií.

Európa už testuje, Slovensko sa pridáva

Slovenský návrh nie je vo svete ničím novým. Francúzsko, Rakúsko či Taliansko už podobné mechanizmy zaviedli a ukázali, že ide skôr o dočasné riešenia, kým nevznikne jednotný európsky rámec. Ten by mal byť postavený na globálnej iniciatíve OECD/G20.

Silný signál veľkým hráčom

Predkladateľ návrhu tvrdí, že Slovensko potrebuje daň nielen z dôvodu konsolidácie verejných financií, ale aj pre udržanie rovnej súťaže. „Aj korporácie, ktoré tu profitujú, musia niesť svoj diel zodpovednosti,“ znie odkaz smerom k digitálnym gigantom.

Otázka však zostáva: zaplatia to naozaj veľké firmy – alebo nakoniec Slováci pri svojich mesačných predplatných ALEBO NÁKUPOC?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na pozadí neustálej vojny, ktorá už tretí rok mení tvár Európy, sa čoraz hlasnejšie ozývajú otázky o tom, či je možné, aby sa lídri Ukrajiny a Ruska opäť stretli za rokovacím stolom.

V hre sú konkrétne miesta, ale aj tvrdé podmienky, ktoré majú rozhodnúť, či sa vôbec otvorí priestor pre dialóg.

Zelenskyj: Bez záruk nebude stretnutie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok naznačil, že osobné rokovanie s Vladimirom Putinom si vie predstaviť až vtedy, keď Kyjev spolu s USA a ďalšími západnými partnermi dohodne balík bezpečnostných garancií. Až tie majú dať Ukrajine istotu, že prípadné ukončenie bojov nebude znamenať nové riziko pre jej existenciu.

Ako možné dejisko označil Švajčiarsko, Rakúsko alebo Turecko – teda krajiny, ktoré si dlhodobo udržiavajú imidž neutrálnych sprostredkovateľov.

Trump tlačí na rokovania

O samotnú schôdzku sa výrazne zasadzuje aj Donald Trump. Bývalý americký prezident už potvrdil, že prípravy sú v pohybe, a netají sa ambíciou stáť pri kľúčovom zlomovom momente vojny. Zelenskyj síce deklaroval pripravenosť rozprávať sa s Putinom bez predbežných podmienok, no zároveň dodal, že rozhodujúce bude, čo prinesú rokovania medzi poradcami a generálmi.

Desiatky dní do kľúčového verdiktu

Podľa Zelenského sa do desiatich dní očakáva konkrétnejší návrh záruk od USA a európskych spojencov. Tie majú tvoriť základ, na ktorom by sa mohlo postaviť prvé priame stretnutie prezidentov od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

Zelenskyj trvá na tom, že by malo ísť o trojstranný formát aj s Trumpovou účasťou. Ten však presadzuje, aby sa najprv uskutočnil bilaterálny dialóg medzi Kyjevom a Moskvou – až potom by sa zapojili ďalší aktéri.

Medzi očakávaním a skepsou

Možnosť, že sa Zelenskyj a Putin opäť stretnú zoči-voči, otvára dvere k potenciálne historickej udalosti. Zároveň však nesie obrovské riziko – od vnútropolitických tlakov v Kyjeve, cez skepsu západných partnerov, až po nepredvídateľnú stratégiu Moskvy.

Kým jedni hovoria o šanci prelomiť patovú situáciu, iní upozorňujú, že dohoda bez jasných záruk by mohla byť ešte nebezpečnejšia než samotná vojna.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Náhla eskalácia konfliktu

V strane Sloboda a Solidarita to vrie. Rozhodnutie predsedu Branislava Gröhlinga, že Richard Sulík už nebude kandidovať pod hlavičkou SaS, otvorilo jednu z najvážnejších vnútorných kríz v histórii strany.

Do sporu sa navyše zapojil aj Sulíkov syn Filip, ktorý sa na sociálnej sieti Telegram postavil za otca a nevyberavými slovami zaútočil na šéfa strany.

Tvrdé odkazy syna zakladateľa

Po tom, čo Gröhling v rozhovore oznámil Sulíkov koniec, prišla okamžitá reakcia mladého influencera.

„Obom nám dal život Richard Sulík. Mne doslova a tebe tak metaforicky v zmysle, že by si bol bez neho nula a absolútne nikoho by si nezaujímal,“ napísal Filip Sulík. Jeho slová sa rýchlo rozšírili, pretože zasiahli nielen Gröhlinga, ale aj samotnú členskú základňu.

„Absurdné divadlo“ a útoky na voličov

Vo svojich ďalších statusoch označil Filip rozhodnutie predsedu za absurdné divadlo. Odmietol, že by mal byť dôvodom na konflikt, keďže sám nie je členom strany, a kriticky sa obul aj do časti voličov SaS. Tým ešte viac prehĺbil napätie vo vnútri liberálnej formácie.

Gröhling: Nevyzretý muž, ktorý so stranou nesúvisí

Šéf SaS reagoval chladne, no jasne – označil Filipa Sulíka za nevyzretého muža, ktorého postoje nemajú nič spoločné s oficiálnou líniou strany. Gröhling zároveň opakovane vyzval Richarda Sulíka, aby sa od synových výrokov dištancoval. Zakladateľ SaS to však odmietol, čo podľa predsedu len posilnilo potrebu urobiť rez.

Podpora aj odpor v straníckych radoch

Kým bývalý poslanec Martin Poliačik otvorene podporil Gröhlinga a prirovnal situáciu k prípadu, keď sa KDH zbavovalo Jána Čarnogurského, poslankyňa Jana Bittó Cigániková stojí na opačnej strane. Dlhoročná spojenkyňa Richarda Sulíka nesúhlasí s rozhodnutím predsedu a sama sa stala terčom jeho kritiky.

Cigániková sa bráni: Nešlo o úmysel

Gröhling jej vyčítal absenciu na mimoriadnej schôdzi parlamentu, no poslankyňa reagovala, že bola na vopred plánovanej dovolenke mimo EÚ. „Pán Gröhling má moje číslo. Absolútne nerozumiem tomuto útoku,“ uviedla Cigániková a dodala, že konflikty preferuje riešiť osobne, nie cez verejné odkazy.

Strana na rázcestí

Rozkol, ktorý sa začal politickým rozhodnutím, prerástol do osobného sporu medzi generáciami a líniami v strane. Postupné odhaľovanie vnútorných napätí ukazuje, že SaS sa ocitla na križovatke, z ktorej nebude jednoduché nájsť cestu späť k jednote.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ešte pred pár rokmi pôsobila Ikea na Slovensku ako stabilný gigant. Plné sklady, rastúce tržby a tisíce zamestnancov.

Dnes je situácia iná – nábytkársky koncern zaznamenal stratu takmer 50 miliónov eur a stovky ľudí prišli o prácu. Švédi, ktorí boli doteraz synonymom úspechu, zažívajú na našom trhu nepríjemné prebudenie.

Prudký obrat v hospodárení

Podľa zistení Denníka E sa IKEA Industry Slovakia prepadla vlani do straty 47 miliónov eur. Pre porovnanie – ešte v roku 2022 bola firma v zisku a o rok neskôr zarobila 2,4 milióna eur.

Náhly zlom prišiel minulý rok, keď sa záujem o výrobky zo slovenských závodov ukázal byť oveľa menší, než vedenie očakávalo informuje dennikn.sk

Znížené tržby a prepúšťanie

Koncern má na Slovensku tri výrobné závody – v Malackách, Trnave a pri Liptovskom Mikuláši. Tržby firiem, ktoré dlhodobo rástli, sa vlani prepadli z rekordných 308 miliónov na 213 miliónov eur, teda o tretinu.

Tento pokles sa odrazil aj na zamestnanosti. Počas uplynulého roka bolo prepustených približne 100 pracovníkov a počet zamestnancov sa znížil na 1 400.

Firma zatiaľ nekolabuje

Napriek obrovským stratám Ikea zo Slovenska neodchádza. Podľa údajov denníka má podnik vlastné imanie vo výške 138 miliónov eur, čo mu umožňuje prežiť aj takýto nepriaznivý rok. Manažment si zároveň stanovil cieľ – vrátiť tržby v roku 2025 aspoň na 270 miliónov eur.

Bratislavská predajňa s menším ziskom

Problémy sa dotkli aj známej predajne pri Bratislave. Jej hospodársky výsledok klesol z takmer 11 miliónov na 8,3 milióna eur, teda približne o štvrtinu. Aj keď ide stále o výrazný zisk, kontrast s konkurenciou je zreteľný.

Jysk ukazuje opačný trendú

Na rovnakom trhu sa totiž darí dánskemu reťazcu Jysk. Jeho zisk sa vyšplhal na 17 miliónov eur, teda o polovicu viac než v predchádzajúcom roku. V čase, keď Ikea zápasí s poklesom, jej menší konkurent posilňuje svoju pozíciu a potvrdzuje, že slovenský zákazník je stále ochotný míňať – len nie všade.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Narodeninová oslava, po ktorej už neprišiel domov

Rodina z Nových Zámkov prežívala dni plné neistoty a strachu. Dvadsaťdvaročný Peter sa po oslave svojich narodenín nevrátil domov a jeho mobil sa od nasledujúceho dňa odmlčal. Pre rodičov to bol okamih, keď sa začala nekonečná noc plná obáv, ktorá trvala takmer týždeň.

Podľa slov jeho nevlastnej mamy Kataríny odišiel mladík v polovici augusta do Očovej s tým, že sa vráti už nasledujúce popoludnie. „Telefón vyzváňal, ale už ho nezdvíhal. Hneď sme šli na políciu,“ spomína píšu noviny.sk .

Pátranie, ktoré pohltilo celý región

Zmiznutie študenta mobilizovalo nielen políciu, ale aj dobrovoľníkov, hasičov a psovodov. Do terénu sa zapojili desiatky ľudí, ktorí prehľadávali okolité hory a doliny.

Rozhodujúci zlom prinieslo svedectvo vodiča autobusu, ktorý si spomenul, že Peter vystúpil v odľahlej oblasti pri lesoch Malej Lehoty.

Práve tie miesta mali pre neho silný symbolický význam – ako chlapec tam trávil čas so svojimi starými rodičmi.

Tragický objav pod skalou

Po niekoľkých hodinách pátrania dorazila správa, ktorej sa každý obával. Telo nezvestného mladíka bolo objavené pod strmým bralom. Miesto, kam často chodieval, sa stalo aj jeho posledným.

Rodina sa snaží hľadať odpovede. „Starý otec zomrel len pred pár mesiacmi. Možno to v ňom niečo prebudilo, že sa tam musel vrátiť,“ uvažuje nevlastná mama. Otec Petra dodáva, že jeho syn mal k tomuto lesu hlboký vzťah, no často v ňom prevládala odvaha nad skúsenosťami.

Tichý, uzavretý študent s výbornými výsledkami

Peter nepatril medzi ľudí, ktorí vyhľadávajú hlučné oslavy. Bol introvert, na univerzite dosahoval výborné výsledky a rodina ho opisuje ako mladého muža s pevnými hodnotami. O to nepochopiteľnejšie je pre nich, čo sa v osudný deň odohralo.

Otázniky ostávajú

Polícia zatiaľ nezverejnila presnú príčinu smrti a vyšetrovanie pokračuje. Pre rodinu aj priateľov však zostáva viac otázok než odpovedí. Z miesta, ktoré bolo spojené s detskými spomienkami, sa stalo miesto nevýslovnej tragédie.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Slovenskú politiku zasiahla správa, ktorá zanechala hlbokú stopu – vo veku 77 rokov zomrela dlhoročná politička a lekárka Anna Záborská. Jej meno sa neoddeliteľne spája s témami ochrany života, zdravotníctva a hodnôt, ktoré presadzovala s odhodlaním až do posledných rokov svojho života.

Posledná rozlúčka s dámou politiky

Strana Kresťanská únia, ktorú Záborská spoluzakladala, oznámila jej odchod 20. augusta 2025. V emotívnom vyhlásení ju označila za ženu, ktorá „ostane svetlom na ceste k spoločnému dobru“. V spomienke zdôraznila, že rozdávala povzbudenie a pomoc, a napokon odišla „ako dáma slovenskej politiky, rešpektovaná v Európe, milovaná svojimi blízkymi“.

Od Zürichu po slovenský parlament

Anna Záborská sa narodila 7. júna 1948 vo švajčiarskom Zürichu, no jej osud bol úzko spätý so Slovenskom. Po štúdiu medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine sa stala lekárkou, no jej životnú dráhu výrazne ovplyvnilo aj rodinné zázemie. Bola dcérou Antona Neuwirtha, významného politika a predstaviteľa KDH, ktorý po roku 1989 spoluvytváral základné piliere slovenského kresťanskodemokratického hnutia.

Začiatky politického pôsobenia

Do verejného života vstúpila krátko po revolúcii. Najprv sa zapojila do zakladania kresťanskodemokratických klubov, neskôr sa stala predsedníčkou KDH v Prievidzi a členkou celoslovenskej Rady hnutia. V rokoch 1998 – 2004 pôsobila ako poslankyňa Národnej rady SR a neskôr sa presadila aj na európskej úrovni.

Pätnásť rokov v Bruseli

Významná časť jej kariéry bola spojená s Európskym parlamentom. Od roku 2004 až do roku 2019 zastupovala Slovensko v troch volebných obdobiach. V Bruseli sa sústredila na agendu zdravotníctva, bioetiky či ľudskej dôstojnosti, kde si vybudovala rešpekt aj medzi zahraničnými kolegami.

Nový začiatok – Kresťanská únia

Po odchode z KDH v roku 2019 sa rozhodla spolu s Branislavom Škripekom založiť Kresťanskú úniu – malú, no výrazne profilovanú konzervatívnu stranu. Do parlamentu sa vrátila v roku 2023 na kandidátke hnutia OĽANO a priatelia.

Ochrana života ako celoživotné poslanie

Politická činnosť Záborskej však nikdy nebola iba o funkciách. Spoluzakladala Fórum života, dlhé roky viedla Slovenskú spoločnosť pre rodinu a stála aj za projektom Zachráňme životy, ktorý pomáha tehotným ženám v núdzi. Pre svojich podporovateľov bola symbolom vytrvalého boja za konzervatívne hodnoty, pre kritikov často kontroverznou postavou.

Odkaz, ktorý zostáva

Odchod Anny Záborskej je stratou nielen pre jej rodinu, ale aj pre slovenskú konzervatívnu scénu, ktorá stratila jednu zo svojich najvýraznejších osobností. Jej životný príbeh odráža premenu Slovenska po roku 1989 – od eufórie nových začiatkov cez zápasy v domácej politike až po pôsobenie v európskych štruktúrach.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Len 10-ročné dievča prišlo o život po jazde na bugine, keď z doposiaľ nejasných príčin vypadlo zo sedadla počas jazdy so 42-ročným mužom.

Záchranári bojovali o život dieťaťa

Podľa prvotných správ sa na miesto okamžite ponáhľali všetky dostupné záchranné zložky. Na pomoc dorazili nielen sanitky, ale aj vrtuľník leteckej záchrannej služby. Napriek maximálnemu úsiliu lekárov a dlhej snahe o resuscitáciu sa život dievčaťa už nepodarilo zachrániť.

„Žiaľ, aj napriek mimoriadnej snahe sa im život 10-ročného dievčaťa zachrániť nepodarilo,“ potvrdila tragické správy trnavská krajská polícia.

Muž mal v dychu alkohol

Vyšetrovanie okolností tragédie si priamo na mieste prevzal vyšetrovateľ. Okrem dokumentovania nehody a výsluchu svedkov policajti podrobili 42-ročného vodiča aj dychovej skúške. Alkoholtester ukázal 0,54 promile.

Polícia zároveň uviedla, že k rodine dievčaťa bol vyslaný aj špecializovaný posttraumatický tím, ktorý má pomôcť príbuzným zvládnuť neznesiteľne ťažké chvíle.

Otázky bez odpovedí

Zatiaľ nie je jasné, ako presne k nehode došlo. Prečo dievča z buginy vypadlo, bude predmetom ďalšieho vyšetrovania. V hre sú technické príčiny, nezabezpečenie bezpečnostných pásov, ale aj samotný stav vodiča.

Prípad z Dolnej Stredy sa tak stáva ďalšou bolestivou pripomienkou, že jazda na štvorkolkách a bugínach, obľúbená u detí aj dospelých, v sebe nesie obrovské riziko – najmä ak sa podcení zodpovednosť a pravidlá bezpečnosti.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V slovenskej politike sa opäť otvára otázka, kde končí verejná kritika a začína nebezpečný útok na súkromie. Poslankyňa Martina Holečková zo strany SaS na sociálnej sieti zverejnila status, ktorý odhaľuje, s čím sa musí dlhodobo vyrovnávať – každodenné správy plné vulgarít, výsmechu, ale aj hrozieb adresovaných jej a jej deťom.

„Experti“ na cudzie materstvo

Holečková opísala, že jej denne prichádzajú správy, v ktorých anonymní ľudia hodnotia jej rodinný život, dokonca si trúfajú určovať, kedy môže a nemôže byť tehotná. Poslankyňa to označila za úplne chorý trend, pri ktorom sa verejná debata zvrháva do zásahov do najintímnejších častí života.

Podľa jej slov ide často o ľudí, ktorí sa nikdy nestretli s jej deťmi, no majú potrebu určovať, ako má vyzerať jej materstvo. „Keby sa títo samozvaní experti na moje materstvo zaujímali o Slovensko aspoň z polovice tak, ako sa zaujímajú o moju rodinu, žili by sme v krajine, kde by bola radosť žiť,“ napísala ironicky.

Hejty prerastajú do hrozieb

Status však odhaľuje aj temnejšiu rovinu: niektoré správy obsahujú priame vyhrážky deťom a vulgárne nadávky. To podľa Holečkovej už dávno prekračuje hranice akejkoľvek kritiky.

Podobné útoky na rodiny politikov sa na Slovensku objavujú čoraz častejšie. Stačí pripomenúť minulosť, keď sa terčom nenávisti stali deti prezidentky Zuzany Čaputovej či rodina iných verejne známych osobností. Otázka, dokedy budeme tieto útoky považovať za „normálne“ správanie na internete, je podľa nej zásadná.

Výzva k elementárnej ľudskosti

Holečková svoj príspevok zakončila apelom, aby sa ľudia – aj keď majú odlišné politické názory – správali k sebe aspoň základne slušne. „Nie je normálne dostávať správy, v ktorých sa niekto vyhráža vašim deťom alebo vám vulgárne nadáva. Chcela by som preto všetkých poprosiť, ak aj spolu nesúhlasíme, správajme sa k sebe ako ľudia,“ napísala.

Spoločenský rozmer

Prípad Martiny Holečkovej otvára širšiu debatu o tom, kam sa posunula úroveň verejnej diskusie na Slovensku. Sociálne siete, ktoré mali byť nástrojom komunikácie, sa pre politikov i ich rodiny stali miestom neustáleho stresu, tlaku a útokov.

Fenomén „online lynču“ navyše nepostihuje iba známych politikov. Psychológovia upozorňujú, že ide o spoločenský problém, ktorý preniká aj do škôl či pracovísk a podnecuje kultúru agresivity.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Keď si pred rokmi Slováci vyzdvihovali svoj prvý vodičský preukaz, mnohí verili, že im ostane „navždy“. Tento pocit istoty sa však v celej Európskej únii končí.

Nová smernica mení zaužívané pravidlá, ruší doživotné vodičské preukazy a zavádza prísnejšie podmienky pre mladých i seniorov. Európa tak vstupuje do novej éry, kde cestná bezpečnosť a digitalizácia dostávajú prednosť pred tradíciami.

Koniec doživotných preukazov

Najväčšou zmenou je zrušenie vodičských oprávnení s neobmedzenou platnosťou. Po novom bude v celej EÚ platiť maximálne 15-ročné obdobie, po ktorom si bude musieť vodič doklad obnoviť.

Slovensko tento systém zaviedlo už skôr, no pre mnohé krajiny ide o zásadný obrat. Cieľom je pravidelne aktualizovať doklady a tým aj zvýšiť bezpečnosť na cestách.

Seniori pod drobnohľadom, ale férovejšie

Očakávalo sa, že únia zavedie plošné zdravotné kontroly od určitého veku. Tento návrh však neprešiel. Namiesto toho budú starší vodiči hodnotení individuálne – pri každom obnovení preukazu budú musieť absolvovať lekársku prehliadku. Európski poslanci tvrdia, že takýto systém eliminuje stigmatizáciu seniorov len na základe veku a umožní férovejšie posúdenie schopností.

Nové pravidlá pre mladých za volantom

Zmeny zasiahnu aj neskúsených vodičov. Dvojročná skúšobná doba po získaní vodičského oprávnenia bude znamenať nulovú toleranciu alkoholu. Zároveň sa otvára možnosť získať vodičák už v 17 rokoch, avšak len pod dohľadom skúseného sprievodcu. Tento krok má mladých naučiť bezpečnejšiemu správaniu za volantom ešte predtým, než budú jazdiť úplne samostatne.

Digitálny vodičák – revolúcia v dokladoch

Unikátom novej legislatívy je digitálny vodičský preukaz, ktorý bude platiť vo všetkých členských štátoch. Vodiči si ho uložia do mobilnej aplikácie, pričom doklad bude chránený QR kódom a ďalšími bezpečnostnými prvkami. Slovensko by ho mohlo zaviesť už medzi rokmi 2027 a 2028. Pre motoristov to znamená menej papierov a jednoduchšie cestovanie naprieč úniou.

Staré „ružové“ preukazy končia

Ešte stále ich mnohí nosia v peňaženke – staré ružové kartičky vydané pred rokom 2013. Tieto dokumenty budú musieť majitelia povinne vymeniť do roku 2032. Hoci ide o administratívnu záťaž, cieľ je jasný: odstrániť ľahko falšovateľné doklady a nahradiť ich bezpečnejšími.

Modernizácia alebo byrokratická záťaž?

Nové pravidlá prinášajú kombináciu úľav i povinností. Niektorým vodičom sa zjednoduší cestovanie, iní budú musieť počítať s častejšími návštevami úradov či lekárov. Európska únia však zdôrazňuje, že ide o krok k vyššej bezpečnosti a k modernejšiemu systému dopravy, ktorý má fungovať rovnako v celej únii.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂