Dve tváre sociálneho systému

Slovenský systém sociálneho poistenia má chrániť ľudí v krízových chvíľach, no nie všetkých rovnako. Zamestnanci sa môžu spoľahnúť, že ak prídu o prácu, podpora zo Sociálnej poisťovne im patrí automaticky. V prípade živnostníkov však platí iná logika – aj keď odvádzajú povinné odvody, ich peniaze putujú do iných fondov. Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká len tým, ktorí sa rozhodnú pripoistiť dobrovoľne píše portal peniaze.sk.

Povinné odvody nestačia

Živnostník začína povinne odvádzať odvody až po podaní prvého daňového priznania. Tieto príspevky smerujú do dôchodkového či nemocenského poistenia a do rezervného fondu, no nie do fondu nezamestnanosti. Kto chce mať istotu, že v prípade ukončenia podnikania dostane podporu, musí si toto poistenie priplatiť.

Dobrovoľné poistenie: koľko stojí?

Podnikateľ si vyberá tzv. vymeriavací základ, teda sumu, z ktorej sa poistné počíta.

• Minimum v roku 2025 je 715 eur mesačne.
• Maximum dosahuje 15 730 eur mesačne.
• Sadzba je 2 % z vymeriavacieho základu.

Pri najnižšom základe vychádza poistenie na približne 14 eur mesačne, pri základe, ktorý garantuje maximálnu dávku, je to asi 61 eur. Okrem toho si živnostník platí aj povinné odvody, ktoré už dnes pri minimálnej sume presahujú 340 eur mesačne.

Dva roky platenia ako podmienka

Ani po zaplatení poistného však peniaze neprichádzajú hneď. Podmienkou je mať za posledné štyri roky odpracovaných aspoň 730 dní poistenia v nezamestnanosti – teda približne dva roky nepretržitého platenia. Dôležité je, že poistné sa nedá doplatiť spätne. Kto si naň nemyslí vopred, dávku jednoducho nedostane.

Po ukončení podnikania je zároveň nutné prihlásiť sa na úrad práce. Až potom môže vzniknúť nárok na dávku zo Sociálnej poisťovne.

Koľko živnostník dostane?

Výška podpory závisí od reálneho vymeriavacieho základu.

• Maximálna dávka v roku 2025 je 1 553 eur za 31-dňový mesiac, no dosiahnu ju len tí, čo si platia poistné zo základu vyše 3 000 eur mesačne.
• Pri minimálnom poistení je podpora len približne 360 eur mesačne.
• Väčšina podnikateľov sa pohybuje niekde medzi týmito hranicami – okolo polovice maximálnej dávky.

Stále otvorená otázka

Pre mnohých živnostníkov tak zostáva dobrovoľné poistenie otázkou kalkulácie: oplatí sa platiť vyššie sumy vopred, aby v budúcnosti dostali väčšiu podporu? Alebo je lepšie tieto peniaze investovať inak a riziko nezamestnanosti riešiť vlastnými rezervami?

Jediné, čo je isté, je pravidlo, ktoré v tomto systéme platí nekompromisne: kto neplatí, nedostane.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Symbolický protest v srdci vidieka

Obec Sebechleby sa stáva dejiskom netradičného protestu. Poslanec parlamentu Alojz Hlina (SaS) pozýva verejnosť na beh, ktorý má odhaliť, čo podľa neho predstavuje učebnicový príklad zneužitia európskych peňazí. Trasa dlhá sedem kilometrov nesie príznačný názov Zlodejská sedmička a vedie k objektu známeho ako hacienda Fafokan.

„Ak by sme chceli definovať novú mernú jednotku chrapúnskej drzosti, mohol by to byť jeden Fafokan,“ vyhlásil Hlina na sociálnej sieti.

Peniaze pre vidiek, luxus pre vyvolených

Sporný objekt je vedený ako agroturistické zariadenie, no v realite pôsobí ako súkromná rezidencia. Hlina tvrdí, že nielen hacienda, ale aj prístupová cesta k nej boli zaplatené z fondov Európskej únie – teda z daní občanov.

Na prípad upozorňuje aj český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý hovorí o systémovom zlyhaní kontroly eurofondov. Podľa neho nejde o ojedinelý jav, ale o sieť projektov, kde namiesto rozvoja vidieka vyrástli luxusné sídla a hotely.

Prokuratúra už preveruje podozrenia

Prípad haciendy v Sebechleboch si všimla aj Generálna prokuratúra, konkrétne oddelenie závažnej kriminality. Úrady skúmajú, či nejde o podvodné čerpanie peňazí z európskych fondov.

Zdechovský pripomenul, že „klan okolo Norberta Bödöra postavil za eurofondy luxusné nehnuteľnosti v hodnote viac ako 7 miliónov eur“. Medzi nimi sa spomína práve hacienda Fafokan, ale aj známy Hotel Zlatý kľúčik v Nitre či vidiecky dom na Malante pri Nitre.

Beh ako protestná metafora

Hlina tvrdí, že jeho sobotné športové podujatie má byť viac než len behom. „Zlodejská sedmička“ má podľa neho otvoriť oči ľuďom, aby videli, ako sa s verejnými peniazmi narába v prospech vyvolených.

Zatiaľ čo fondy EÚ mali pomáhať oživiť slovenský vidiek, realitou sú haciendy a hotely, ktoré slúžia len úzkej skupine podnikateľov. Hlina aj Zdechovský sa zhodujú: ide o zrkadlo, v ktorom sa odráža drzosť a zlyhanie systému kontroly.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Slovenská politická scéna sa ocitla v ďalšej búrke. Premiér Robert Fico v posledných mesiacoch opakovane hovorí o údajných pokusoch o prevrat, ktoré majú byť namierené proti jeho vláde.

Tvrdí, že od roku 2018 bolo takýchto snáh hneď niekoľko. Spomína protesty hnutia Za slušné Slovensko, demonštrácie po atentáte či zhromaždenia proti jeho návšteve v Moskve. V najnovších vyjadreniach dokonca prirovnal Slovensko k situácii v Srbsku.

Podľa strany Demokrati však ide o nebezpečné fabulácie. A preto sa rozhodli konať.

„Stačilo,“ odkazuje Šeliga

Pred Generálnou prokuratúrou vystúpil podpredseda Demokratov Juraj Šeliga a oznámil, že strana podáva na predsedu vlády trestné oznámenie pre podozrenie zo šírenia poplašnej správy. Argumentuje tým, že premiérove slová nie sú podložené faktami a prispievajú len k zneisťovaniu verejnosti.

„Už máme plné zuby toho, že štátny prevrat je odpoveďou na všetko, čo kritizujeme na vládnej koalícii. My už hovoríme, že stačilo,“ vyhlásil Šeliga.

Zlyhania vlády prekryté konšpiráciami?

Podľa Demokratov ide o dýmovú clonu, ktorá má prekryť reálne problémy krajiny. Namiesto riešenia rastúcich cien potravín či faktu, že takmer milión ľudí žije na hranici chudoby, premiér straší spoločnosť rozprávkami o majdane. „Na kritiku zlej ekonomickej situácie nemôže byť odpoveďou majdan,“ zdôraznil Šeliga.

Ako príklad nepravdivých tvrdení pripomenuli aj informácie Denníka N. Podľa nich sa šéf gruzínskych légií – muž, ktorého vláda označila za možného aktéra prevratu – údajne pohyboval v okolí Úradu vlády, hoci mu mal byť zakázaný vstup do schengenského priestoru.

Riziko rozkladu dôvery

K hlasom kritiky sa pridal aj antropológ a religionista Matej Karásek. Podľa neho premiérove slová nielenže neupokojujú spoločnosť, ale naopak – prehlbujú jej rozdelenie a podrývajú dôveru v štátne inštitúcie.

„Pružina sa nedá naťahovať donekonečna, raz sa roztrhne,“ upozornil Karásek a dodal: „Nedovolím sa nechať urážať a ponižovať seba aj svojich spoluobčanov rozprávkami, ktoré sú na úrovni štvorročných detí.“

Čo bude nasledovať?

Demokrati vyzývajú orgány činné v trestnom konaní, aby preverili, či premiér neprekročil zákon – konkrétne paragraf o šírení poplašnej správy. Ak sa tak stalo, podľa nich ide o nebezpečný precedens, keď najvyšší predstaviteľ vlády vedome spochybňuje legitimitu opozície a šíri konšpirácie bez opory v realite.

Otázkou ostáva, či sa trestné oznámenie pretaví aj do reálneho vyšetrovania – alebo zostane len ďalšou epizódou v slovensko-politickom príbehu plnom obvinení, strachu a konšpirácií.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Tichý odchod muža, ktorý spojil vedu s remeslom

Akademickú komunitu zasiahla smutná správa. Vo veku 91 rokov zomrel docent Karol Strniště, výrazná osobnosť Technickej univerzity v Košiciach. Jeho meno sa spájalo nielen s výskumom hlbinného a prieskumného vŕtania, ale aj s umeleckým spracovaním dreva a kostí píše portál kosice.zoznam.sk

Pri zrode odboru vŕtania ropy a plynu

Strniště sa v roku 1962 podieľal na vzniku odboru techniky a technológie hlbinného a prieskumného vŕtania na Baníckej fakulte, dnešnej fakulte BERG. Kolega Ján na sociálnej sieti napísal: „V menovanom strácame významnú vedeckú a pedagogickú osobnosť v hlbinnom a prieskumnom vŕtaní na ropu a zemný plyn.“ Docent naposledy vydýchol v nemocnici v Spišskej Novej Vsi.

foto: kosice.zoznam.sk

Od univerzity k ľudovej tvorbe

Okrem pedagogiky našiel Strniště vášeň v tradičných remeslách. Už v 70. rokoch sa pustil do práce s drevom a neskôr sa stal známy výrobou ľudových hračiek, ktoré od roku 1979 až do roku 2020 schvaľovalo a zastrešovalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Uprednostňoval suché drevo, s ktorým pracoval celé desaťročia, a kombinoval ho aj s kosťou, z ktorej tvoril originálne zvieracie figúrky.

Odkaz a spomienky

Jeho tvorba aj pedagogická činnosť ovplyvnili stovky študentov a remeselníkov. „Bol neskutočne trpezlivý učiteľ, vždy ochotný poradiť,“ napísal na Facebooku bývalý študent Marek. Iná spomienka hovorí: „Pamätám si, ako nás učil vytrvalosti. Bol pre nás vzorom,“ uviedla bývalá kolegyňa Anna.

foto: kosice.zoznam.sk

Na jeho odchod reagovali aj ľudia z umeleckej obce: „Jeho hračky z lipového dreva budem navždy považovať za umelecké dielo,“ odkázala jedna z čitateliek.

Muž, ktorý zanechal stopu

ÚĽUV o ňom kedysi napísal: „Nikdy nechcel byť za každú cenu najlepším – robí preto, lebo ho to napĺňa.“ A presne tak si ho budú pamätať – ako človeka, ktorý spojil vedu s umením a po sebe zanechal dielo, ktoré bude ľuďom chýbať

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Politika medzi priateľstvom a nepriateľstvom

Slovenská politika je plná paradoxov. Tí, ktorí si dnes podávajú ruky, sa už zajtra môžu stať úhlavnými protivníkmi. Úsmevy na oficiálnych fotografiách často zakrývajú mocenské boje, ktoré sa odohrávajú mimo zrakov verejnosti. A keď sa minulosť napokon odhalí, odhaľuje aj to, aké krehké sú spojenectvá na najvyššej úrovni.

Ako sa zo spojencov stali odporcovia

Exprezident Andrej Kiska v rozhovore s influencerom Oskarom Baramim otvoril tému svojho vzťahu s dnešným premiérom Robertom Ficom. Vrátil sa do obdobia, keď medzi nimi panovala relatívne priateľská atmosféra. Dokonca si spomenul na pozvanie na Ficovu päťdesiatku, kde ho medzi politikmi Smeru privítali spevom a prípitkami.

Postupne sa však nálada zmenila. Kiska pripomenul, že mal v istom období podporu viac ako 70 percent verejnosti, čo bolo výrazne viac, než sa tešilo Ficovi. „Musel niečo spraviť, aby moju popularitu stiahol dolu,“ konštatoval.

Podľa jeho slov boli kľúčové dva okamihy: jeden, keď svojím prejavom prispel k oslabeniu vládneho Smeru, a druhý – ešte dramatickejší – v roku 2019.

Ponuka, ktorá zmenila všetko

Kiska tvrdí, že vtedy mu premiér prišiel s návrhom, ktorý mohol zásadne ovplyvniť slovenskú politiku. Údajne mu ponúkol zastavenie trestných konaní výmenou za to, že ho vymenuje na post predsedu Ústavného súdu.

„Ja som povedal, že nie,“ zdôraznil exprezident s tým, že by nikdy nepodpísal menovanie Roberta Fica ani len za radového sudcu. Označil to za „urážku nášho súdnictva, urážku nášho štátu“.

Fico podľa Kisku nikdy neodišiel

Kiska si spomenul aj na marec 2018, keď Fico po tlaku verejnosti odchádzal z postu premiéra. Pred kamerami sa usmieval, no v súkromí mu mal povedať: „Pán prezident, ty buď kľudný, ja nikam neodchádzam. Chcem byť aktívnym predsedom strany.“ Podľa Kisku to ukazuje, že Fico ani vtedy neuvažoval o skutočnom odstupe, ale o upevnení pozície v Smere.

Exprezident pripomenul aj sporné chvíle, keď Fico jeho prejavy spájal s údajnými vplyvmi Georga Sorosa. Práve tieto útoky označil za bod zlomu, ktorý prispel k premiérovmu pádu.

Život po paláci a vlastné problémy

Andrej Kiska sa dotkol aj svojho súkromného príbehu po odchode z prezidentského paláca. V roku 2024 bol totiž odsúdený za daňový podvod a dostal ročný podmienečný trest. Rozsudok znamenal stratu ochranky aj doživotnej renty.

Napriek tomu tvrdí, že boj vzdávať neplánuje. „Zatiaľ bojujem ďalej a podali sme dovolanie na najvyšší súd,“ uviedol. Hoci je podľa vlastných slov momentálne v nevýhode, verí vo svoje oslobodenie: „Som presvedčený o tom, že tento boj vyhrám.“

Kapitola, ktorá sa ešte nekončí

Príbeh dvoch najvýraznejších postáv slovenskej politiky posledných desaťročí ukazuje, ako rýchlo sa menia aliancie a ako osobné ambície dokážu prekryť aj štátne záujmy. To, čo sa začalo ako pozvanie na oslavu narodenín, vyústilo do jedného z najväčších politických sporov modernej histórie Slovenska.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Roky práce doma, ktoré boli „neviditeľné“

Mnohí slovenskí rodičia poznajú ten paradox. Po mesiacoch či rokoch starostlivosti o deti sa vrátia do práce – a neskôr pri výpočte dôchodku zistia, že obdobie rodičovskej dovolenky akoby v systéme takmer neexistovalo.

Štát doteraz tieto roky hodnotil výrazne nižšie než bežné zamestnanie, čo sa podpísalo pod nižšie penzie najmä u žien.

Od januára sa však karta obracia. Ministerstvo práce mení spôsob, akým sa tieto obdobia započítavajú, a výsledkom má byť spravodlivejší dôchodkový systém píše portál openiaze.sk.

Ako to fungovalo doteraz

Pri výpočte penzií sa za obdobie starostlivosti o dieťa rátal len priemerný príjem vo výške 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov.

V praxi to znamenalo, že rodičia, ktorí zostali doma, na tom v budúcnosti doplácali. Aj keď pred materskou či po nej mali vyššie príjmy, tieto roky im znižovali celkový dôchodkový priemer.

Nový mechanizmus výpočtu

Po novom sa bude brať do úvahy reálny zárobok pred a po rodičovskej dovolenke. Obdobie starostlivosti o dieťa sa teda bude počítať tak, ako keby rodič naďalej pracoval alebo podnikal. Zároveň platí poistka: dôchodok sa nikdy nesmie znížiť oproti súčasnej úrovni.

Podľa ministerstva ide o zásadnú zmenu, ktorá ovplyvní približne milión dôchodkových spisov.

Kto si prilepší najviac

Hoci samotný prepočet potrvá do roku 2031, prvé zvýšenia uvidia seniori už od januára. Rezort odhaduje, že sa to dotkne približne 440-tisíc dôchodcov, ktorí si polepšia hneď po účinnosti zákona.

• rodič s jedným dieťaťom môže získať približne +28 eur mesačne,
• rodič s dvoma deťmi a dlhšou rodičovskou dovolenkou si polepší aj o viac než +80 eur mesačne,
• konečná suma bude závisieť od počtu detí aj výšky príjmov počas aktívneho života.

Najväčší efekt pocítia rodiny, ktoré vychovávali deti po roku 2004 – dovtedajší systém totiž tieto roky pri dôchodkoch vôbec nezohľadňoval.

Podmienky a ďalšie novinky

Nový model prináša aj pravidlá. Rodič, ktorý sa po materskej či rodičovskej dovolenke vráti späť do zamestnania, musí odpracovať minimálne taký čas, aký strávil starostlivosťou o dieťa. Cieľom je, aby štát podporil nielen samotnú výchovu, ale aj návrat na trh práce.

Reforma sa však netýka len rodičov. Opatrovatelia a osobní asistenti budú mať po novom odvody nastavené na úrovni 60 % priemernej mzdy, pričom akýkoľvek zárobok popri opatrovaní už nezníži ich budúcu penziu. Podľa odhadov takýto krok pozitívne ovplyvní približne 40-tisíc ľudí.

Spravodlivejší systém

Novela prináša dôležitý signál – že starostlivosť o deti či odkázaných ľudí je rovnocenná s prácou v zamestnaní. A zároveň garantuje, že nikomu sa dôchodok nezníži.

Otázkou ostáva, či sa tým podarí zmierniť dlhodobú nerovnosť medzi mužmi a ženami, ktorá sa prejavuje práve v nižších penziách žien. Reforma je však prvým zásadným krokom k tomu, aby sa roky výchovy detí prestali považovať za „neviditeľné“ obdobia.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Obyčajné popoludnie, ktoré sa zmenilo na hrôzu

Obyvatelia jedného z ružinovských panelákov sa v utorok krátko po poludní ocitli v centre desivého diania.

Namiesto bežného ruchu mesta sa z bytovky začal valiť hustý dym a ulice zaplnili sirény hasičov, záchranárov a polície. To, čo sa spočiatku javilo ako ďalší z bytových požiarov, však o niekoľko hodín neskôr nadobudlo oveľa temnejšie kontúry.

Deti bez šance na záchranu

Keď sa záchranári dostali do bytu, našli tam dve malé deti – päťročné dievčatko a len dvojročného chlapca. Hoci sa ich zdravotníci snažili oživiť, život sa im už vrátiť nepodarilo. Ošetrenie si vyžiadali aj dve dospelé osoby, ktoré sa nadýchali splodín.

Spočiatku sa predpokladalo, že deti zahynuli v dôsledku požiaru. No už krátko nato sa ukázalo, že skutočný príbeh je ešte oveľa desivejší píšu tvnoviny.sk.

Šokujúce priznanie

Podľa informácií, ktoré sa dostali na povrch, sa matka detí mala policajtom priznať, že ich ešte pred vypuknutím požiaru utopila vo vani. Následne údajne založila oheň, aby zakryla stopy. Telá malých súrodencov našli zasahujúci hasiči v kúpeľni bez známok života.

Ak sa tieto zistenia potvrdia, Bratislava čelí jednej z najotrasnejších rodinných tragédií posledných rokov.

Policajný zásah a vyšetrovanie

„Po uhasení požiaru bytu boli vo vnútorných priestoroch bytu nájdené dve maloleté osoby, u ktorých aj napriek snahe záchranárov skončila resuscitácia neúspešne, na mieste bol konštatovaný exitus,“ uviedol hovorca bratislavskej polície Michal Szeiff.

Policajti priamo na mieste zadržali jednu ženu, s ktorou momentálne vykonávajú procesné úkony. Podľa dostupných informácií ide o matku oboch detí.

„Vec si na mieste prevzali policajti odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. Akonáhle to situácia vo vyšetrovaní umožní, k prípadu poskytneme bližšie informácie,“ doplnil Szeiff.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Po rokoch skokového rastu prichádza pauza

Len pred niekoľkými rokmi stáli ročné diaľničné známky na Slovensku 50 eur a patrili k najlacnejším v strednej Európe. Postupne sa však cena vyšplhala najprv na 60 a napokon na 90 eur, čo pre motoristov znamenalo výrazný zásah do rozpočtu.

Obavy, že ďalší skok je na spadnutie, sa medzi vodičmi šírili ešte aj v uplynulých mesiacoch. Ministerstvo dopravy však teraz ubezpečuje: minimálne v roku 2026 sa nové zdražovanie nechystá.

Slovensko si drží prvenstvo

Pri porovnaní so susedmi si slovenskí vodiči stále prídu „lacnejšie“. V Česku vyjde ročná známka na približne 99 eur, v Rakúsku na 103,8 eura a v Maďarsku dokonca až na 148 eur. Slovenských 90 eur tak predstavuje najnižšiu sumu v regióne. Aj preto vláda zdôrazňuje, že motoristi majú stále istú výhodu, hoci kvalita diaľnic zaostáva a časté opravy či výtlky sú bežnou súčasťou cestnej reality.

Prečo sa platí viac

Zdražovanie diaľničných známok v posledných rokoch malo jednoduché vysvetlenie – štát potreboval peniaze. Údržba, opravy a zimná aj letná správa ciest stoja každoročne milióny eur a rozpočet hľadal zdroje, kde sa dalo. Skok z 60 na 90 eur bol síce nepopulárny, no rezort dopravy ho obhajoval ako krok nevyhnutný, aby sa cestná infraštruktúra nezanedbala ešte viac.

Stabilita alebo len odklad?

Hoci ministerstvo tvrdí, že ceny ostanú stabilné, odborníci pripomínajú, že všetko bude závisieť od stavu verejných financií. Ak sa nepodarí nájsť iné zdroje na financovanie údržby, ďalšie zvýšenie cien sa v budúcnosti nedá vylúčiť.

Optimistický scenár však počíta s tým, že 90-eurová hranica vydrží minimálne do roku 2026.

Čo bude ďalej

Vodiči si tak môžu na chvíľu vydýchnuť, no otázka dlhodobej stratégie zostáva otvorená. Slovensko si síce drží status „najlacnejšej diaľničnej známky v regióne“, no motoristi zároveň čoraz hlasnejšie upozorňujú, že cena by mala zodpovedať kvalite ciest.

Budúce rozhodnutia vlády tak určia, či sa z aktuálnej pauzy stane dlhodobá stabilita, alebo len krátke obdobie pokoja pred ďalšou vlnou zdražovania.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Od sparného leta k sviežim ránam

Ešte pred pár dňami sa Slovensko dusilo v tropických horúčavách. Teploty presahovali hranicu +30 °C a ľudia hľadali únik v klimatizovaných priestoroch či pri vode.

Teraz však prichádza zmena, ktorá prinesie úľavu všetkým, čo neznesú sparné počasie. Studený front, ktorý cez víkend postupoval cez naše územie, otvoril dvere chladnejšiemu a suchšiemu vzduchu. S ním sa mení charakter počasia na celom Slovensku.

Ešte jeden horúci deň

V utorok sa udrží príjemné letné počasie s teplotami okolo 25 až 30 °C. V údoliach a na Záhorí budú nočné hodnoty klesať dokonca len k piatim stupňom. Streda však prinesie posledný nádych tropického leta. Očakáva sa, že na viacerých miestach teplota vyskočí na 28 až 33 °C, čo bude pre mnohých posledná príležitosť užiť si pravý letný deň v tomto roku.

Zlom príde vo štvrtok

Vo štvrtok sa už počasie radikálne zmení. Obloha sa zatiahne, pridá sa dážď a ojedinele aj búrky. Denné maximá sa stiahnu na 24 až 29 °C a sever Slovenska sa ochladí ešte výraznejšie – len na približne 22 °C.

Ochladený víkend pred nami

Od piatka až do nedele budú vládnuť citeľne chladnejšie podmienky. Po prechodnom daždivom období sa síce postupne vyčasí, no teploty zostanú na nižších úrovniach. Nočné hodnoty klesnú miestami na 7 až 2 °C a cez deň sa maxima zastavia pri 19 až 26 °C.

Osviežujúce leto namiesto tropických horúčav

Vývoj počasia tak naznačuje, že sparné dni sú na určitý čas minulosťou. Streda ponúkne posledný horúci zážitok, potom sa začne séria sviežich dní s ranným chladom a príjemnými letnými hodnotami. Pre tých, ktorým tropické teploty viac brali energiu než prinášali radosť, bude toto ochladenie vítaným oddychom.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Politický boj o peniaze

Slovensko čaká ďalšie kolo rozpočtových škrtov. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) má pripraviť nielen nové konsolidačné opatrenia, ale aj kroky, ktoré by podporili hospodársky rast.

S týmto posolstvom vystúpil predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) v relácii V politike na TA3. Podľa neho by vláda mala hľadať zdroje predovšetkým v sektore bánk, obchodných reťazcov či hazardu.

Raši: hazard, banky a „červené čiary“

Raši upozornil, že zdaňovanie hazardu môže priniesť štátu milióny eur, pričom Hlas hovorí aj o možných odvodoch pre banky a veľké obchodné siete.

Súčasne naznačil, že vláda diskutuje aj o takzvanej „dani z vojny“ pre firmy, ktoré počas konfliktu profitujú.

Strana Hlas-SD však stanovila jasné hranice: odmieta zásahy do sociálnej a zdravotnej oblasti a nebude súhlasiť ani so znižovaním príspevkov do druhého piliera. Otvorenie piliera však považuje za možné.

„Hovorili sme o dani z hazardu, hovorili sme aj o zdaňovaní bánk a obchodných reťazcov. A to je silná téma – nevieme si predstaviť zvyšovanie výdavkov na zbrojenie,“ zdôraznil Raši.

Gröhling: zaplatia to občania

Opozičný poslanec Branislav Gröhling (SaS) reagoval skepticky. Tvrdí, že rovnako ako prvú konsolidáciu, aj ďalšiu nakoniec pocítia ľudia. Banky môžu podľa neho zvýšiť poplatky a náklady sa tak premietnu priamo do peňaženiek občanov.

Zároveň pripomenul, že vláda by mala začať šetriť najmä na vlastnom aparáte. Navrhol znižovanie počtu úradníkov vo verejnej správe a úplné zrušenie dvoch rezortov – Ministerstva cestovného ruchu a športu a Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Spor o úradníkov a šetrenie

Raši tieto výhrady odmieta. Argumentuje, že už vlani sa počet štátnych zamestnancov znížil o päť percent a trend má pokračovať. Každé ministerstvo má podľa neho povinnosť šetriť na vlastných výdavkoch. Zároveň upozornil, že rozpočet na rok 2026 sa dostane na stôl parlamentu najskôr v októbri.

Napätá politická jeseň

Raši navyše naznačil, že septembrová schôdza parlamentu nemusí byť len o číslach a konsolidácii. Otvorí sa aj debata o odvolávaní viacerých ministrov, čo môže vniesť do politickej jesene ešte viac napätia.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Krutý koniec nádeje

Na Kysuciach sa v týchto dňoch smúti. Dorotka, sedemmesačné dievčatko z Kysuckého Nového Mesta, prehrala svoj boj o život ešte skôr, než sa dostala k zákroku, ktorý jej mohol dať šancu.

Osud dieťaťa, ktoré sa narodilo bez detskej žľazy – kľúčového orgánu pre vývin imunity – ukazuje, ako nemilosrdne dokáže choroba predbiehať rozhodnutia lekárov a pomalú administratívu.

Diagnóza, ktorú nikto nečakal

Dorotka prišla na svet predčasne v decembri 2024. Spočiatku nič nenaznačovalo, že by mala vážne problémy. Lenže po niekoľkých týždňoch sa ukázalo, že jej telu chýba detská žľaza – orgán ukrytý za hrudnou kosťou, ktorý je zásadný pre tvorbu funkčných bielych krviniek. Bez nej dievčatko nedokázalo čeliť infekciám píše zoznam.sk.

Odvtedy sa začal nekonečný kolotoč komplikácií. Opakované napojenie na umelú ventiláciu, prasknuté hrubé črevo, neskôr tracheostómia. Každá nová infekcia znamenala ďalší krok späť. Lekári pritom otvorene priznali, že stav je kritický. „Je len otázkou času, kedy jej telíčko vypovie službu,“ povedala Dorotkina teta Eva ešte na jar.

Nádej za hranicami

Záchranou mala byť špeciálna transplantácia detskej žľazy, ktorú vo svete robia iba vybrané pracoviská vo Veľkej Británii. Slovenskí lekári nadviazali kontakt s londýnskou klinikou, no proces posudzovania sa vlečie mesiace.

Rozhodujúce mali byť výsledky testov, ktoré mali potvrdiť, či je Dorotka vhodnou kandidátkou. Operáciu aj prevoz mala uhradiť Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale čas sa ukázal ako najväčší nepriateľ.

„Momentálne je základný problém dieťaťa úplne iný ako imunita. Ide z jednej infekcie do druhej,“ vysvetľoval ešte pred časom lekár z martinskej nemocnice.

Čakanie, ktoré sa skončilo tragicky

V pondelok 18. augusta prišla správa, ktorej sa rodina najviac obávala. Dorotka zomrela skôr, než sa dočkala prevozu a zákroku. Rozhodujúce dni a týždne sa minuli v nekonečných procesoch schvaľovania. Novinár Ján Krempasky to na sociálnej sieti pomenoval priamo: „Jej rodičia tak dlho čakali na schválenie zákroku, až ich dcérka zomrela.“

Symbol viery a krutosti osudu

Príbeh malého dievčatka je svedectvom o tom, ako sa nádej stretáva s byrokraciou, a ako aj moderná medicína zostáva bezmocná, ak choroba postupuje rýchlejšie než rozhodnutia úradov. Rodina verila na zázrak do poslednej chvíle. „Ja verím na zázraky, lebo toto malé dievčatko by nemalo zomrieť,“ hovorila Dorotkina teta ešte počas liečby.

Dnes je z Dorotkinho príbehu memento o hraniciach zdravotníckeho systému, o rodičoch, ktorí sa nevzdali, a o dieťati, ktoré bojovalo viac, než by sa od tak krehkého telíčka dalo čakať.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na Slovensku sa opäť otvára téma, ktorá v nasledujúcich mesiacoch určí podobu hospodárskej politiky štátu – konsolidácia verejných financií. Diskusie, ktoré vedie koaličná rada, zatiaľ prebiehajú za zatvorenými dverami a na verejnosť prenikajú len útržky.

Premiér Robert Fico zdôrazňuje, že detaily budú predstavené až vtedy, keď sa podarí dosiahnuť úplnú dohodu.

Fico: bremeno musia niesť všetci

Koaličná rada sa stretla v pondelok 18. augusta a podľa premiéra sa drží zásady, že ťarcha konsolidácie má byť rozdelená spravodlivo medzi štát, podnikateľov aj občanov. Na ďalšie rokovanie sa lídri strán vrátia už v stredu 20. augusta.

Fico na sociálnej sieti pripomenul, že verejné informovanie príde až v momente, keď bude balík opatrení uzavretý. „Koaličná rada sa zároveň dohodla, že o záveroch, pokiaľ ide o konsolidáciu, bude verejne informovať až vtedy, keď dosiahne úplnú dohodu,“ napísal premiér.

Minister financií: sme v polovici

Hlasnejší bol tentoraz minister financií Ladislav Kamenický, podľa ktorého sa koalícia zhodla už na približne dvadsiatich opatreniach. To znamená, že celý balík je podľa jeho slov asi v polovici.

Na najbližšie zasadnutie vlády však Kamenický neprinesie žiadny konsolidačný dokument. Aby sa rozpočet stihol schváliť v novembri, je potrebné, aby vláda uzavrela rokovania a posunula materiály ďalej najneskôr začiatkom septembra.

Detaily zostávajú zahalené

Čo konkrétne sa za doteraz prijatými opatreniami skrýva, minister odmietol povedať. Neprezradil ani to, akú sumu si konsolidácia vyžiada.

Pre verejnosť tak zatiaľ zostáva v hre len rámcová predstava – že vláda pripravuje sériu krokov, ktoré majú dostať rozpočet pod kontrolu, no cenu zaplatí nielen štát, ale aj podniky a bežní ľudia.

Očakávanie, neistota a tlak

Čas sa pritom kráti. Ak sa vláda dohodne do septembra, balík opatrení sa stane základom návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2026. Ak nie, hrozí, že koalícia vstúpi do jesene bez jasnej stratégie a v parlamente ju môže čakať náročný boj.

Zatiaľ teda zostáva otvorená otázka: aké úsporné kroky budú musieť občania a podnikatelia zniesť, aby sa rozpočet dostal späť na udržateľnú cestu?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Andrásy sa narodil v Bratislave 15. novembra 1957. Hoci začínal na technickej škole, už počas stredoškolských rokov sa u neho prejavil talent, ktorý ho napokon navždy nasmeroval – písal krátke humorné poviedky a scénky pre rozhlas.

Tento záujem sa pretavil do štúdia žurnalistiky na Univerzite Komenského v rokoch 1977 – 1981, kde neskôr získal aj titul PhDr. A hoci mal za sebou štúdium serióznej disciplíny, práve humor sa stal jeho skutočným povolaním.

Začiatky v rozhlase a televízii

Do redakcie zábavných relácií Slovenského rozhlasu nastúpil v roku 1983. Tam spolupracoval s osobnosťami, ktoré sa natrvalo zapísali do dejín slovenskej satiry – Milanom Markovičom či Petrom Guldanom.

Spolu s Elenou Vacvalovou krátko nato uvádzal program Variácie, ktorý bežal do roku 1985. O niekoľko rokov neskôr stál aj pri zrode relácie Humorikon, ktorá sa stala ikonou televíznej zábavy.

Dôchodok, z ktorého sa nedá vyžiť

Dnes má Oliver Andrásy už pokojnejšie obdobie. Hoci je na papieri riadnym dôchodcom, mesačná penzia okolo 500 eur by mu sama o sebe nestačila ani na pokrytie základných výdavkov.

„To ani nie, že nestačí, ja by som ani účty nezaplatil. Zomrel by som asi po troch dňoch od hladu,“ priznal bez okolkov informuje zivot.sk

Zároveň dodal, že si už počas aktívnych rokov uvedomoval, aká neistá je umelecká profesia. Preto sa rozhodol investovať do nehnuteľností – byty prenajíma a práve to mu dnes umožňuje žiť bez stresu. „Ja som na to našťastie včas myslel a vďaka tomu existujem,“ hovorí.

Komfort namiesto existenčných starostí

Andrásy otvorene priznáva, že samotný dôchodok by mu neumožnil žiť ani v jeho najmenšom dvojizbovom byte, nieto ešte v dome, ktorý si sám zariadil do podoby chaty. Energie, lieky či strava by pohltili celú sumu a viac.

Vďaka tomu, že mal odvahu myslieť dopredu, sa dnes nemusí spoliehať na absurdne nízke štátne dávky. Jeho životný príbeh tak nie je len ukážkou umeleckej kariéry, ale aj dôkazom, že múdre rozhodnutia dokážu človeka ochrániť pred neistotou staroby.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Predstavte si chorobu, ktorá sa dostane do tela nenápadne – cez neumytú jahodu či dotyk so psom po prechádzke v lese. Roky o nej neviete. Až keď je neskoro, ukáže sa, že vo vás ticho rástol cudzopasník, ktorý napodobňuje rakovinu, ničí pečeň a môže zasiahnuť aj mozog. Takto vyzerá alveolárna echinokokóza, infekcia spôsobená líščou pásomnicou.

Parazit, ktorý predstiera nádor

Echinococcus multilocularis prežije v tele aj 15 rokov bez príznakov. Larvy sa usadia v pečeni, kde vytvárajú cysty spravajúce sa ako nádory – metastázujú a šíria sa do ďalších orgánov. Prvé ťažkosti prichádzajú, až keď je pečeň vážne poškodená.

Bez liečby choroba zabíja vo viac než 90 % prípadov do 10 – 20 rokov.

Diagnóza prichádza neskoro

Problémom je, že ochorenie sa ľahko zamieňa s rakovinou pečene. Potvrdenie vyžaduje drahé testy – od sérologických metód po CT a MRI.

Aj pri diagnóze sú možnosti obmedzené: ťažká operácia s neistým výsledkom alebo celoživotná chemoterapia. Liečba stojí desaťtisíce eur, v chudobnejších krajinách je často nedostupná.

Európa pod tlakom

Medzi rokmi 1997 a 2023 bolo zaznamenaných vyše 4 200 prípadov, no skutočný počet je podľa vedcov vyšší. Najviac pacientov hlásia Nemecko, Rakúsko, Francúzsko a Švajčiarsko, no pribúdajú aj prípady v Poľsku a na Slovensku.

Nebezpečenstvo sa posúva aj do oblastí, kde sa doteraz nevyskytovalo – Írsko a Británia. Šírenie podporuje migrácia zvierat a klimatická zmena.

Volanie vedcov: konajte teraz

„Vyzývame vlády, aby zintenzívnili monitoring Echinococcus multilocularis,“ apeluje doktor Adriano Casulli, vedúci celoeurópskej štúdie.

Vývoj nových liekov viazne, preto sa pozornosť sústreďuje na existujúce antiparazitiká a lepšiu diagnostiku. Záujem politických elít je však nízky – ochorenie je zatiaľ pomerne vzácne.

Prevencia: malý krok, veľký rozdiel

Infekcii sa dá ľahko predísť. Umývajte ovocie a zeleninu, používajte rukavice pri práci so zemou, odčervujte domácich miláčikov a vyhýbajte sa výkalom divokých zvierat.

Tieto jednoduché kroky môžu rozhodnúť o tom, či človek skončí s vážnou diagnózou, alebo zostane zdravý. Európa stojí pred jasnou výzvou: konať včas, alebo čeliť následkom neskôr.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V spoločnosti, kde sa každé slovo politikov okamžite stáva predmetom verejnej kontroly, môže jedno vyjadrenie spôsobiť otras, ktorý nezmizne celé dni.

A presne to sa stalo po vystúpení predsedu KDH Milana Majerského v diskusnej relácii STVR O päť minút dvanásť. Jeho slová o dianí v Pásme Gazy rozdelili divákov a spustili ostrú búrku reakcií, ktorú ešte zosilnil známy verejný intelektuál Eduard Chmelár.

Slová, ktoré rozdelili spoločnosť

Majerský sa v televízii vyjadril, že nepodlieha „videjkám, kde sú naštafírované deti s prázdnymi miskami“ ani „prezlečeným bojovníkom Hamasu vydávajúcim sa za novinárov“. Tvrdil, že tieto obrazy sú len súčasťou propagandistických akcií, ktorým on neverí.

Práve tieto vety vyvolali šok a pohoršenie. Podľa Eduarda Chmelára ide o výsmech utrpeniu civilistov, ktorí v Gaze denne zomierajú. Jeho reakcia nenechala nikoho na pochybách: „Ani Hitler by to nepovedal cynickejšie,“ vyhlásil komentátor s tým, že Majerský popiera očividnú realitu.

Cynizmus a ignorovanie faktov

Chmelár pripomenul, že o katastrofálnej situácii v Gaze pravidelne informujú OSN, UNICEF, Červený kríž či Lekári bez hraníc. Denné správy o mŕtvych deťoch a civilistoch sú podľa neho nezvratné fakty, ktoré predseda KDH jednoducho odmietol vziať na vedomie.

Zároveň kritizoval aj moderátora relácie, ktorý podľa neho nereagoval dostatočne rázne a nechal zaznieť nepravdy bez náležitej korekcie. „Nedokážem pochopiť, ako mohol počúvať také nehorázne klamstvá a nevyvrátiť ich,“ napísal Chmelár.

Pápež a propaganda?

Chmelár vo svojom statuse nenechal bez povšimnutia ani ďalší rozmer Majerského slov. Poukázal na to, že ak by bol jeho pohľad správny, potom by propagande podliehali aj samotné najvyššie autority Katolíckej cirkvi.

Spomenul pápeža Františka, ktorý opakovane verejne vystupoval na obranu Palestínčanov a dokonca s nimi denne telefonoval.

Aj preto považuje Majerského výroky za neospravedlniteľné a urážajúce nielen obete, ale aj morálne autority.

Popierač genocídy?

Najtvrdšie obvinenie zaznelo, keď Chmelár označil Majerského za „nehanebného popierača genocídy“. Zvlášť poburujúcim sa mu javil výrok o údajne prezlečených bojovníkoch Hamasu medzi novinármi.

V tejto súvislosti pripomenul vraždu známeho reportéra Al-Džazíry, ktorý bol podľa neho obeťou cielenej likvidácie, nie žiadnym „prezlečeným bojovníkom“.

„Bol to prominentný novinár, spoluautor oscarového dokumentu,“ zdôraznil Chmelár a obvinil Majerského, že šíri propagandu, ktorá legitimizuje útoky na žurnalistov.

Výzva na ospravedlnenie

Na záver adresoval KDH tvrdú výzvu: buď sa predseda strany okamžite ospravedlní, alebo by sa od jeho slov mali dištancovať všetci kresťanskí demokrati. Varoval, že fanatici si vytvárajú vlastnú konštrukciu reality a odmietajú nielen fakty, ale aj apel medzinárodného spoločenstva a humanitárnych organizácií.

Chmelárov status sa rýchlo rozšíril sociálnymi sieťami a spustil diskusiu, ktorá má potenciál zasiahnuť aj do vnútropolitického diania. Otázka teraz stojí: postaví sa Milan Majerský za svoje vyjadrenia, alebo ustúpi pod tlakom kritiky.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na chodníkoch sa čoraz častejšie odohrávajú scény, ktoré ešte pred pár rokmi pôsobili nemysliteľne. Medzi staršími ľuďmi s nákupnými taškami sa prepletajú elektrické kolobežky, mladí skejteri si skúšajú triky priamo pred kaviarňami a rodičia s deťmi musia uskakovať pred cyklistami, ktorí si cestu skracujú po pešej zóne.

Slovensko sa podľa niektorých politikov dostalo do bodu, keď už nestačí apelovať na ohľaduplnosť – prichádza návrh na legislatívnu brzdu, ktorá má pohyb po chodníkoch spomaliť na rýchlosť bežnej chôdze.

Šesť kilometrov za hodinu – nový zákonný strop

Poslanec Ľubomír Vážny (Smer-SD) predstavil v parlamente novelu, ktorá by od januára 2026 zaviedla maximálnu rýchlosť 6 km/h pre každého, kto sa pohybuje po chodníku. Nezáleží na tom, či pôjde o chodca, cyklistu, korčuliara alebo používateľa elektrickej kolobežky – prekročenie limitu by sa považovalo za priestupok a mohlo by znamenať pokutu.

„Vzhľadom na rastúci počet kolízií na chodníkoch pristupujeme k návrhu legislatívnej zmeny, ktorej cieľom je chrániť chodcov,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Tragédie aj štatistiky

Podľa Vážneho problém už nemožno prehliadať. Len v Bratislave sa za prvý štvrťrok 2023 stalo desať nehôd medzi chodcami a jazdcami na elektrických kolobežkách, pričom jedna z nich skončila smrťou. Reálne čísla môžu byť ešte vyššie – mnoho menších zrážok sa do oficiálnych databáz vôbec nedostáva.

Zákonom stanovený limit šiestich kilometrov za hodinu má byť kompromisom. Zodpovedá hornej hranici priemernej rýchlosti dospelého človeka a podľa Vážneho výrazne znižuje energiu nárazu, čím sa minimalizuje riziko vážnych zranení.

Ako to má fungovať v praxi?

Nové pravidlá by sa netýkali len jazdcov. Aj ten, kto bude tlačiť bicykel či motocykel po chodníku, sa musí prispôsobiť limitu. Rovnako platia pre ľudí na skejtbordoch, kolieskových korčuliach či dokonca športových lyžiach. V niektorých prípadoch teda nebude iná možnosť, než zo zariadenia zosadnúť a viesť ho peši.

Cieľom je, aby polícia dokázala jasne určiť, či niekto pravidlá porušil. Ak bude možné objektívne zmerať prekročenie rýchlosti, príde sankcia.

Zmeny aj pre vodičov za volantom

Novela však nerieši iba chodníky. Vážny sa rozhodol zasiahnuť aj do pravidiel pre starších vodičov. Povinné lekárske prehliadky by sa posunuli z veku 65 na 70 rokov. Pre ľudí nad 80 by sa interval znížil na dva a pol roka. Argumentuje tým, že vodiči medzi 65 a 70 rokmi patria k najmenej rizikovým a že zdravotný stav staršej populácie sa postupne zlepšuje.

Praktickou novinkou je tiež možnosť, aby sa preventívna prehliadka u všeobecného lekára započítala aj ako povinná kontrola pre vedenie vozidla.

Preplnené cesty, preplnené chodníky

Dôvod, prečo sa poslanec rozhodol pre tak radikálne opatrenie, je podľa neho jednoduchý – chodníky sa menia na dopravné tepny rovnako preplnené ako cesty. Kolobežky, bicykle, skejtbordy a ďalšie osobné dopravné prostriedky sa miešajú s pešími a konflikty pribúdajú.

Otázkou zostáva, či spoločnosť dokáže prijať predstavu, že aj samotná chôdza bude mať zákonom stanovený limit. Ak novela prejde, Slovensko sa od januára 2026 stane krajinou, kde sa za príliš rýchly krok môže platiť pokuta.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂