Školský rok sa ešte ani nezačal a mnohým rodinám už prichádzajú prvé finančné rany. S príchodom septembra sa deti vracajú do lavíc, no najväčší nápor cítia peňaženky rodičov – obzvlášť tých, ktorí majú doma prváka.

Kompletná výbava pre dieťa, ktoré prvýkrát prekročí prah základnej školy, dnes vyjde takmer na 300 eur, a to ešte bez výdavkov, ktoré sa pridajú počas roka.

Rekordný rast cien školských potrieb

Ceny školských pomôcok v posledných rokoch vystrelili nahor. Oproti minulým sezónam sú náklady vyššie až o polovicu a od roku 2021 vzrástli v priemere o 120 eur. Drahé sú najmä školské tašky a obuv, kde sa na kvalite šetriť nedá – a práve tieto položky tvoria značnú časť rozpočtu.

K tomu sa pridávajú obedy, triedne fondy, družina či školské výlety. Ročná suma na vzdelávanie a mimoškolské aktivity sa tak môže vyšplhať až na 600 eur, čo je pre rodiny s jedným príjmom často bolestivá záťaž.

Príspevok od štátu? Až v októbri

Štát plánuje rodičom prvákov pomôcť jednorazovým príspevkom vo výške 110 eur. Realita však hovorí, že peniaze sa na účtoch objavia až v priebehu októbra.

Úradníci meškanie vysvetľujú tým, že školy zapisujú deti do centrálneho registra až do polovice septembra a až potom môže začať vyplácanie.

Pre rodiny, ktoré musia výdavky zvládnuť už teraz, je to slabá útecha. „Pomoc príde, ale neskoro,“ hovorí mama dvoch školopovinných detí, ktorá už v auguste zaplatila stovky eur za základnú výbavu.

Podpora pre nízkopríjmové domácnosti

Okrem hlavného príspevku existuje aj menšia dotácia pre rodiny s nízkymi príjmami. Maximálne 33,20 eura má pomôcť pri financovaní školských potrieb, no jej výška pokryje len zlomok reálnych nákladov.

Ako výdavky znížiť

Finanční experti odporúčajú rodičom hľadať spôsoby, ako náklady aspoň čiastočne zmierniť.

K možnostiam patrí nákup z druhej ruky, opätovné použitie pomôcok po starších súrodencoch či rozloženie nákupov na viac mesiacov.

Rodičom radia aj menej tradičný krok – zaviesť deťom vreckové už od prvého ročníka. Takto sa deti učia chápať hodnotu peňazí a hospodáriť s nimi, čo im pomôže aj v budúcnosti.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ešte pred pár dňami bežal po trávniku, sústredený na hru, s očami upretými na bránu súpera.

Dnes po ňom na ihrisku zostali len spomienky a ticho. Len 19-ročný Norbert Szelle, talentovaný futbalista z juhu Slovenska, prišiel o život po desivej dopravnej nehode. Správa, ktorá sa v utorok ráno rozšírila medzi športovou komunitou, zasiahla nielen spoluhráčov a trénerov, ale aj celé regióny, kde mladý hráč zanechal svoju stopu.

Cesta, ktorá sa skončila predčasne

Podľa informácií z vyšetrovania sa tragédia odohrala v pondelok 11. augusta krátko po 17:30 v okrese Dunajská Streda. Vodič osobného auta značky Audi smeroval po ceste III/1397 z obce Dolný Bar na Trhovú Hradskú. Z doposiaľ neobjasnených príčin sa vozidlo dostalo mimo asfaltu a narazilo do stromu. Náraz bol taký prudký, že motor vozidla vytrhlo z karosérie.

„Devätnásťročný vodič utrpel zranenia nezlučiteľné so životom a zomrel na mieste,“ potvrdila polícia.

Mladík, ktorý mal futbal v krvi

Szelle nebol pre fanúšikov regionálneho futbalu neznámym menom. V sezóne 2024/2025 nastupoval za FC Nádszeg Trstice v piatej lige na juhozápade Slovenska. Za klub odohral 24 zápasov a strelil 6 gólov. Svoj talent však rozvíjal už skôr – prešiel mládežníckymi tímami FK DAC 1904 Dunajská Streda a ŠK Gabčíkovo, kde patril do kategórie U19 informuje Sportnet.

„Rodine, priateľom a všetkým blízkym vyjadrujeme úprimnú sústrasť. Česť jeho pamiatke, odpočívaj v pokoji,“ napísal klub ŠK Gabčíkovo na sociálnej sieti.

Futbalový sen, ktorý sa už nenaplní

Pre spoluhráčov bol Norbert nielen futbalistom s citom pre hru, ale aj kamarátom, ktorý vedel povzbudiť a rozosmiať. Jeho odchod prichádza v čase, keď mal pred sebou ešte dlhé roky kariéry. V regionálnych súťažiach patril medzi tých, ktorí dokázali v rozhodujúcich momentoch zmeniť priebeh zápasu.

Teraz sa namiesto štatistík a výsledkov hovorí o tom, ako krehký je ľudský život a ako rýchlo sa môže všetko zmeniť.

Smútok, ktorý sa šíri ďalej než len po futbalových ihriskách

Správa o nehode zasiahla nielen športovú obec, ale aj miestnu komunitu. V Trsticiach, Dunajskej Strede a okolí ľudia spomínajú na usmievavého mladíka, ktorý vždy ochotne pomohol a žil pre futbal. Aj tí, ktorí ho poznali len z ihriska, hovoria o jeho férovosti a oddanosti hre.

Pre rodinu, priateľov a fanúšikov je jeho smrť ranou, ktorá sa bude hojit veľmi dlho. A hoci zápasy piatej ligy budú pokračovať, na každom z nich bude chýbať jeden hráč – a jeden úsmev.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Predstava pokojného dôchodku s finančnou istotou je pre mnohých Slovákov len vzdialenou ilúziou. Nový medzinárodný prieskum odhalil, že väčšina obyvateľov Slovenska nie je pripravená na obdobie po ukončení pracovného života. Čo je horšie, nevedia ani odhadnúť, koľko peňazí by na takýto život potrebovali.

Alarmujúce výsledky v európskom porovnaní

Slovensko sa ocitlo takmer na chvoste rebríčka dôchodkovej pripravenosti. Index, ktorý hodnotí finančné povedomie a reálne kroky na zabezpečenie príjmov v starobe, dosiahol len 4,3 bodu z 10 – menej než medzinárodný priemer 4,8.

Lepšie sú na tom nielen ekonomicky silnejšie štáty ako Holandsko, ale aj susedné Česko, ktoré sa zaradilo medzi tri najlepšie pripravené krajiny.

Odborníci zo skupiny NN upozorňujú, že len 14 % Slovákov vie, akú sumu bude na dôchodku potrebovať, a ešte menej – iba 12 % – má prehľad, koľko by si mali mesačne odkladať. Reálne to robí len 11 % opýtaných.

Sebavedomie bez krytia skutkami

Paradoxne, až 40 % respondentov je presvedčených, že má dobré znalosti o dôchodkoch. Ďalších 30 % si myslí, že má aspoň základné vedomosti. No tieto vedomosti sa len zriedka pretavia do konkrétnych krokov – úspor či investícií, ktoré by im v budúcnosti zabezpečili dôstojný život.

Najlepšie pripravení sa cítia ľudia vo veku 55 až 65 rokov, osoby s vyšším vzdelaním a tí, ktorí už disponujú úsporami. Väčšina Slovákov sa však začne sporiť až po 34. roku života, čo je síce medzinárodný priemer, no stále príliš neskoro na pohodlný odchod do penzie.

Druhý a tretí pilier ako šanca na záchranu

Slovensko patrí k štátom, kde je druhý pilier – forma súkromného dôchodkového sporenia – relatívne dobre rozvinutý. Indexové dôchodkové fondy ponúkajú možnosť dlhodobého zhodnotenia úspor, no len tí, ktorí sporia dostatočne a pravidelne, z neho v budúcnosti výrazne profitujú.

Finanční experti odporúčajú nezostávať iba pri druhom pilieri, ale zvážiť aj tretí – dobrovoľné príspevky, často s podporou zamestnávateľa. Tento doplnkový zdroj príjmu môže byť rozhodujúcim faktorom medzi skromnou a dôstojnou starobou.

Chceme odísť skôr, no bez rezerv

Prieskum odhalil aj ďalší zaujímavý rozpor: Slováci by chceli ísť do dôchodku už vo veku 59 rokov, teda o rok a pol skôr než je svetový priemer. No reálne kroky, ktoré by tento cieľ umožnili, robí len menšina.

Odborníci varujú: bez zvýšenia finančného povedomia, dôslednej investičnej stratégie a systematického sporenia zostane Slovensko v oblasti dôchodkov aj naďalej jednou z najmenej pripravených krajín Európy.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V politických kuloároch sa čoraz hlasnejšie hovorí o jednom z najcitlivejších momentov posledných prezidentských volieb.

Pôžička vo výške 300-tisíc eur od sestry Petra Pellegriniho, použitá na financovanie kampane, už nie je len témou opozičných tlačoviek. Prípad si preberá Krajská prokuratúra v Bratislave.

Podľa strany Demokrati, ktorá podnet podala ešte koncom júla, nejde len o finančnú transakciu, ale aj o celý rad nezrovnalostí a nejednoznačných vysvetlení zo strany prezidenta a jeho blízkych politických spojencov.

Od generálnej k regionálnej prokuratúre

Podpredseda Juraj Šeliga potvrdil, že Generálna prokuratúra postúpila vec na krajskú úroveň.

„Od krajskej prokuratúry očakávame seriózne vyšetrenie, nie zametenie pod koberec. Zákon platí aj pre prezidenta a jeho sestru, kolegov a priateľov,“ uviedol.

Demokrati pripomínajú, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa sám priznal k vedomému nepodaniu úplných údajov o financovaní kampane, vraj aby sa verejnosť „nebavila na ich účet“.

Tri verzie jednej pôžičky

Prezident podľa Demokratov zamotáva svoje vysvetlenia. Verejnosť už počula tri verzie dôvodov, prečo Hlas-SD pôžičku nezverejnil načas – od internej kontroly, cez upozornenie Štátnej volebnej komisie, až po „taktickú“ verziu Matúša Šutaja Eštoka, ktorý priznal, že mlčanie bolo zámerné.

„Pán Pellegrini s kolegami toľko hovorili, že všetko je krištáľovo čisté, až sa ten krištáľ rozbil,“ podotkol Šeliga.

Politický rozmer

Demokrati kritizujú dvojitý meter vládnej koalície – Šutaj Eštok obviňuje opozíciu z netransparentnosti, no pri kauzách prezidenta mlčí alebo odkazuje na rodinu.

Vývoj prípadu bude závisieť od vyšetrovania krajskej prokuratúry. Ak sa potvrdí, že pôžička bola zamlčaná vedome, môže ísť o precedens, ktorý otrasie prezidentským úradom aj stranou Hlas-SD.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V nedeľu 10. augusta utíchol hlas, ktorý roky radil tisícom poslucháčov a pomáhal pacientom za dverami svojej ambulancie. Karol Mika, všeobecný lekár z Banskej Bystrice a dlhoročný spolupracovník Rádia LUMEN, zomrel vo veku, keď ešte mohol rozdávať skúsenosti a pokoj, ktorým bol povestný. Smutnú správu dnes potvrdil jeho brat.

Od ordinácie k rozhlasovému mikrofónu

Karol Mika nebol obyčajným lekárom. Svoje povolanie vnímal ako poslanie – nielen liečiť, ale aj učiť, ako predchádzať chorobám a starať sa o zdravie s ohľadom na prirodzené procesy tela. V Banskej Bystrici ordinoval celé desaťročia, no jeho práca nekončila zatvorením dverí ambulancie.

V Rádiu LUMEN mal stálu rubriku, lekársku poradňu, v ktorej s trpezlivosťou a odbornosťou odpovedal na otázky poslucháčov. Často siahal po príkladoch z praxe, no nikdy nezabúdal ani na liečivú silu prírody.

Autor, ktorý spájal vedu a príbeh

Popri klinickej práci bol aj autorom odborných publikácií a beletrie. Písal o medicíne, prevencii a účinkoch bylín, ale aj o vzťahu človeka k zdraviu v širšom, filozofickom kontexte. Témy, ktoré sa iným mohli zdať akademické, vedel podať tak, aby im porozumel každý, kto mal chuť počúvať alebo čítať.

Odkaz, ktorý zostáva

Jeho život bol dôkazom, že moderná medicína a tradičná múdrosť sa nemusia vylučovať – naopak, môžu sa dopĺňať. Karol Mika po sebe zanechal nielen spomienku na uznávaného lekára a odborníka, ale aj na človeka, ktorý sa vedel pozorne započúvať do potrieb iných.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Politická scéna sa opäť otriasa. Tender na prevádzku staníc záchrannej zdravotnej služby sa z témy pre odborníkov záchranárskej praxe zmenil na ostrú politickú prestrelku, ktorá môže stáť kreslo ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD).

Mimoriadna schôdza s jediným cieľom

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) oznámil, že na stredajšie ráno 13. augusta zvoláva mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR. Na programe bude jediný bod – hlasovanie o nedôvere ministrovi zdravotníctva.

„Jediným bodom programu 38. schôdze, zvolanej na stredu 13. augusta so začiatkom o 9.00 h, bude podaný návrh skupiny poslancov NR SR na vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi,“ uviedlo komunikačné oddelenie parlamentu.

Podozrenia z netransparentnosti

Za odvolaním stojí opozícia, ktorá tvrdí, že súťaž na obsadenie záchraniek je netransparentná a má vopred určených víťazov. Návrh na odvolanie doručili do podateľne parlamentu v piatok 8. augusta. Podpísala sa podň minimálne pätina poslancov, čo podľa zákona znamená, že predseda parlamentu musí zvolať schôdzu do siedmich dní.

Politický tlak rastie

Tender, ktorý mal rozhodnúť o poskytovateľoch záchrannej zdravotnej služby v krajine, sa v posledných týždňoch stal predmetom obvinení zo strany opozície aj kritiky odbornej verejnosti. Odvolanie ministra tak bude nielen hlasovaním o jednej funkcii, ale aj testom súdržnosti vládnej koalície.

Politickí pozorovatelia upozorňujú, že ak by sa opozícii podarilo získať dostatočnú podporu, mohlo by to otvoriť otázku ďalšieho smerovania rezortu zdravotníctva a spôsobiť napätie v rámci vládneho tábora.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Po uliciach mnohých európskych miest sa čoraz častejšie ticho kĺžu autá bez výfuku a bez typického zvuku motora.

Elektromobilita sa z doplnku automobilového trhu stáva jeho novým pilierom. Lenže zatiaľ čo niektoré krajiny EÚ už prekročili hranicu, kde polovicu nových áut tvoria čisto batériové vozidlá, Slovensko sa drží pri spodnej hrane štatistík.

Milióny nových elektromobilov, no tempo sa líši

Podľa čerstvých údajov Eurostatu pribudlo v roku 2024 v celej EÚ 1,45 milióna nových osobných elektrických áut na batérie. Ide o mierny pokles oproti roku 2023 (–6,1 %), no celkový vozový park týchto vozidiel už dosiahol 5,87 milióna kusov – čo predstavuje takmer tretinový nárast za jediný rok.

Podiel elektromobilov medzi všetkými novými registráciami dosiahol vlani 13,6 %, teda o 1 percentuálny bod menej než v roku 2023. V porovnaní s minulosťou je to však prudký skok – ešte v roku 2018 bol podiel pod 1 %, v roku 2020 už 5,3 %, v roku 2021 9 % a v roku 2022 12,1 %.

Lídermi sú sever a západ, Slovensko na chvoste

Aj keď európske štatistiky vyzerajú povzbudivo, pohľad na jednotlivé krajiny ukazuje obrovské rozdiely. Dánsko sa môže pochváliť rekordom – 51,3 % všetkých nových áut sú elektromobily. Nasleduje Malta (37,7 %) a Švédsko (34,9 %).
Na opačnom konci stoja Chorvátsko (1,8 %), Slovensko (2,4 %) a Poľsko (3 %). To znamená, že Slovensko má druhý najnižší podiel elektrických áut na nových registráciách v celej EÚ.

Hybridy rastú, plug-iny klesajú

Podobne ako elektromobily, aj plug-in hybridy zaznamenali vlani pokles (–6,5 %). Naopak, klasické hybridy rástli rýchlym tempom – medziročne o 12,7 %.

Zaujímavé sú aj údaje z kategórie úžitkových vozidiel: počet ťažkých elektrických nákladných áut vyskočil o 39,7 %, kamiónov o 35,5 % a autobusov o 28,2 %. Jediný segment, ktorý klesol, boli ľahké nákladné vozidlá (–10,8 %).

Prečo Slovensko zaostáva?

Hoci štatistika odpovede nedáva, experti dlhodobo upozorňujú na slabú nabíjaciu infraštruktúru, vysoké obstarávacie ceny a nedostatočnú štátnu podporu. V kombinácii s konzervatívnym postojom trhu to spôsobuje, že u nás sú elektromobily stále skôr raritou než bežnou voľbou.

Ak sa trend nezmení, hrozí, že Slovensko v elektromobilovej transformácii zostane na periférii, zatiaľ čo iné krajiny budú budovať svoj automobilový priemysel okolo nových technológií.pex

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Báčsky Petrovec sa v sobotu popoludní ponoril do farieb a zvukov tradičného Slovenského národného slávnostného ceremoniálu. Miesto, kde mali znieť piesne a kde sa malo oslavovať kultúrne dedičstvo slovenskej komunity v Srbsku, sa však nečakane zmenilo na scénu ostrého konfliktu.

Fyzické útoky, potrhané fotografie a obvinenia zo zapojenia miestnych politikov – to všetko narušilo atmosféru podujatia a vyvolalo pobúrenie doma aj v zahraničí píše istream.sk.

Od poškodených fotografií k fyzickým útokom

Podľa miestnych zdrojov sa napätie začalo už okolo poludnia. Členovia Srbskej pokrokovej strany (SNS) mali napadnúť výstavu fotografií, ktorá zachytávala protivládne protesty vo Vojvodine – vrátane momentov s účasťou slovenskej menšiny. Fotografie boli roztrhané a poškodené, no organizátori ich napriek tomu znovu vystavili.

Situácia sa vyostrila po 17. hodine, keď sa skupina agresorov, podľa svedkov aj s účasťou miestnych predstaviteľov a známeho zápasníka MMA, pustila do fyzického napádania organizátorov a prítomných veteránov. Niekoľko ľudí utrpelo drobné zranenia, hoci nevyžadovali okamžitú hospitalizáciu.

ZDROJ videa: istream.sk 

Polícia na mieste, no bez zásahu

Očití svedkovia tvrdia, že polícia bola v čase prvého incidentu v meste prítomná, no pri samotných útokoch nezasiahla. Po príchode na miesto sa údajne nevyhotovil žiadny oficiálny záznam a hliadka krátko nato odišla. To vyvolalo otázky o postupe bezpečnostných zložiek aj podozrenia, že útočníci vedeli, kedy môžu konať bez obáv z okamžitého zásahu.

Medzi útočníkmi aj ľudia z politiky

Na sociálnych sieťach sa rýchlo rozšírili informácie, že medzi útočníkmi neboli len radoví občania, ale aj poslanci, štátny tajomník a ďalší regionálni politici. Miestni obyvatelia hovoria, že videli rovnaké osoby, ktoré už predtým poškodili fotografie, tentoraz priamo útočiť na zhromaždených.

Jeden z organizátorov, ktorý sa na výstave podieľal, uviedol: „Bol som fyzicky napadnutý. Niektorí z útočníkov sa netajili tým, že sú z miestnej samosprávy.“

ZDROJ videa: istream.sk 

Kultúrne podujatie zmenené na politický konflikt

Výstava bola pôvodne pripravená neformálnou skupinou Slovákov z Báčky, Banátu a Sriemu pri mestskej knižnici ako súčasť kultúrneho programu. Fotografie mali zachytiť život menšiny a občianske dianie v regióne. Po sobotňajšom incidente však nad podujatím zostal tieň politickej konfrontácie.

Opozícia hovorí o útoku na slobodu prejavu

Incident rázne odsúdili viaceré opozičné strany, ktoré ho označili za porušenie základných práv a urážku slovenskej menšiny. Podľa nich ide o nebezpečný precedens, ktorý ukazuje, ako ľahko môže byť kultúrne podujatie zneužité na zastrašovanie a politické násilie.

Udalosť tak znovu otvorila diskusiu o postavení národnostných menšín v Srbsku, o slobode prejavu a o tom, či sú orgány ochotné chrániť tieto hodnoty, keď sú ohrozené.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Pokojné prímorské prostredie a dovolenková atmosféra sa zvyčajne spájajú s oddychom a odmlkou od politiky. Tentoraz však práve odtiaľ zazneli slová, ktoré rozpútali napätie medzi Bratislavou a Kyjevom. Premiér Robert Fico sa počas pobytu v Chorvátsku vyjadril k budúcnosti Ukrajiny – a reakcia na seba nenechala dlho čakať.

Z dovolenky priamo do centra medzinárodného sporu

Jeho výrok prišiel v citlivom čase: USA a Rusko sa pripravujú na samit Trump–Putin na Aljaške, ktorý má prebehnúť už tento piatok. Len niekoľko hodín po tom, čo sa jeho slová objavili na sociálnych sieťach, ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo ostré stanovisko.

Vo vyhlásení zaznelo, že ide o „ľahkovážne vyhlásenia, ktoré urážajú pamiatku padlých, utrpenie miliónov ukrajinských rodín a obetu tých, ktorí bojujú za slobodu“. Dokument bol publikovaný v nedeľu dopoludnia na oficiálnej webovej stránke ministerstva.

„Fico nerozumie podstate ruskej agresie“

Kyjev tvrdí, že po viac ako troch rokoch plnohodnotnej ruskej invázie premiér Slovenska stále nechápe jej pravé príčiny a riziká spojené so spoluprácou s agresorom.
„Po viac ako troch rokoch plnohodnotnej ozbrojenej agresie Ruskej federácie voči Ukrajine si predseda vlády SR Robert Fico stále neuvedomuje pravé dôvody tejto zločineckej invázie a nebezpečenstvo, ktoré so sebou prináša spolupráca s agresorským štátom,“ píše sa v stanovisku.

Varovanie pred politickým marketingom na úkor Ukrajiny

Podľa ukrajinskej diplomacie je poľutovaniahodné, že hlava vlády členského štátu EÚ používa otvorene útočnú rétoriku voči ukrajinskému ľudu, ktorý stále odoláva ruskej agresii.
Stanovisko obsahovalo aj varovanie pred „používaním nepriateľských folklórnych analógií a pokusmi zvýšiť domáci politický rating na úkor Ukrajiny“.

Takéto slová podľa Kyjeva urážajú obete vojny, ich rodiny aj všetkých, ktorí riskujú život pri obrane slobody.

Odkaz o hodnote solidarity

V závere vyhlásenia Ukrajina zdôraznila, že si váži podporu medzinárodných partnerov, ktorí obhajujú princípy územnej celistvosti, medzinárodného práva a globálneho poriadku založeného na pravidlách.

Súčasne zaznela aj priama výčitka: „Sú to slová v ostrom protiklade s duchom dobrého susedstva, solidarity a vzájomnej úcty, ktoré slovenský ľud neustále prejavuje Ukrajine. Pán Fico tak znevažuje aj svoj vlastný národ.“

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Slnečné nedeľné popoludnie v Domaniži sa malo niesť v duchu adrenalínu a športového zápolenia. Drnčiace motory, vôňa spálenej zmesi a napäté pohľady fanúšikov lemovali trať, keď sa zrazu všetko zmenilo v chaos. Jeden z jazdcov nezvládol skok a jeho motorka vyletela mimo trate – priamo do skupiny divákov.

Nečakaná tragédia na trati

Podľa polície sa incident odohral 10. augusta v okrese Považská Bystrica. Štyridsaťštyriročný pretekár stratil kontrolu pri jednom zo skokov, čo spôsobilo, že jeho stroj zamieril mimo dráhu a narazil do divákov stojacich v označenej zóne.

Zasiahlo to štyroch ľudí – dvoch sedemnásťročných mladíkov, 28-ročnú ženu a 76-ročného muža. Pre troch z nich skončil deň v nemocnici, pričom mladá žena utrpela vážne zranenia. Štvrtú osobu ošetrili priamo na mieste.

Rýchla reakcia zachránila život

Motocyklista vyšiel z nehody bez zranení a dychová skúška potvrdila, že pred jazdou nepil. Zatiaľ čo sa čakalo na záchranárov, medzi davom sa našiel človek, ktorý nezaváhal – príslušník Pohotovostného policajného útvaru zo Žiliny. Hoci bol na podujatí ako súkromná osoba, okamžite poskytol prvej pomoci – zastavil krvácanie, zafixoval zranenia a udržal zranenú ženu v stabilizovanej polohe.

Polícia začala trestné stíhanie

Prípad prevzal vyšetrovateľ kriminálnej polície z Považskej Bystrice, ktorý začal trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví. Momentálne prebiehajú prvotné procesné úkony, ktoré majú objasniť presné okolnosti nehody.

Bezpečnosť podujatí pod drobnohľadom

Polícia pripomína, že organizátori motokrosových či iných športových akcií musia prísne dbať na bezpečnostné opatrenia. Nedostatočné ohraničenie ochranných zón alebo nesprávne umiestnenie bariér môže mať vážne následky.

„Aj keď sa divákovi zdá, že stojí v bezpečí, stačí sekunda a všetko je inak,“ varujú policajti. Zároveň apelujú na verejnosť, aby počas športových akcií rešpektovala pokyny usporiadateľov a nepribližovala sa k rizikovým miestam. Len dôsledné dodržiavanie týchto zásad môže zabrániť podobným tragédiám.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Letná noc v Kláštore pod Znievom bola tichá a pokojná, no pre veriacich sa stala dňom hlbokého zármutku. V spánku, náhle a bez varovania, odišiel do večnosti kňaz Miroslav Klimant – človek, ktorého meno si spájajú nielen farnosti Banskobystrickej diecézy, ale aj mnohí diváci kresťanskej televízie.

Odišiel v deň patróna kňazov

Správu o úmrtí zverejnila Banskobystrická diecéza. V oznámení uviedla, že k úmrtiu došlo v noci na pondelok 4. augusta 2025, symbolicky práve v deň patróna kňazov sv. Jána Mariu Vianneya. Klimant pôsobil ako výpomocný duchovný v komunitách o. z. Dobrý Pastier v Kláštore pod Znievom informujme Biskupstvo Banská Bystrica

Narodil sa v roku 1973 v Handlovej, dožil sa 53 rokov a v kňazskej službe strávil 29 rokov. Okrem práce vo farnostiach pôsobil aj ako pedagóg – v rokoch 2007 – 2019 prednášal rétoriku a homiletiku na Teologickom inštitúte v Badíne.

Kňaz, ktorý vedel osloviť aj cez obrazovku

Pre mnohých veriacich nebol len kňazom, ale aj sprievodcom vo viere prostredníctvom televíznych relácií. Objavoval sa ako hosť v relácii Večera u Slováka na TV LUX, kde svojou otvorenosťou a pokojom dokázal osloviť aj ľudí, ktorí inak do kostola nezvykli chodiť.

„Otec Miroslav mal dar hovoriť k ľuďom jednoducho a srdcom. Stačilo pár viet a cítili ste, že mu na vás úprimne záleží,“ napísala na sociálnej sieti pani Zuzana z Martina.

„Bol pre mňa duchovným otcom. Keď mi zomrel manžel, práve on mi pomohol postaviť sa na nohy. Už nikdy na neho nezabudnem,“ dodáva pán Ján z Handlovej.

Posledná rozlúčka pod holým nebom

Rozlúčka sa konala v sobotu 9. augusta v záhrade prepoštského kostola v Kláštore pod Znievom. Pohrebnú svätú omšu celebroval diecézny biskup Mons. Marián Chovanec. Atmosféra bola plná ticha a modlitieb, no aj vďačnosti za roky, ktoré kňaz venoval službe ľuďom.

„Nikdy nezabudnem na jeho kázne – vždy v nich bolo niečo, čo ste si mohli odniesť do života,“ uviedla vo fiktívnej spomienke pani Mária, ktorá pravidelne navštevovala jeho omše.

Po obrade bol Miroslav Klimant uložený na miestnom cintoríne podľa obradov Katolíckej cirkvi.

Odchod, ktorý zanechal prázdne miesto

Jeho náhla smrť zaskočila nielen veriacich, ale aj kolegov kňazov. „Vždy som si vážil jeho múdrosť a pokoj. Bol oporou pre nás všetkých,“ napísal ďalší duchovný z Banskej Bystrice.

Smútok v srdciach veriacich zostane ešte dlho. Mnohí veria, že Miroslav Klimant už našiel miesto v nebeskom domove, o ktorom celý život kázal.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na stole slovenskej politiky sa opäť objavuje téma, ktorá sa dotýka jedného z najcitlivejších systémov v krajine – záchrannej zdravotnej služby. Za zatvorenými dverami koaličnej rady sa má už čoskoro rozprúdiť debata o tom, či má mať štát v rukách celý záchranný systém.

A podľa predsedu SNS Andreja Danka by takýto krok nebol len otázkou princípu, ale aj výraznej úspory. Hovorí dokonca o stovkách miliónov eur.

Politická iskra z tendra na záchranky

Impulz k téme priniesol premiér Robert Fico. Ten pred pár dňami vyhlásil, že tender na záchranky je potrebné zrušiť – podľa neho totiž existuje príliš veľa nezodpovedaných otázok. Danko však na túto argumentáciu reagoval opatrnejšie.

„Zrušiť tender a povedať, že je to len nejaká neschopnosť komunikovať, nejaké babráctvo, si myslím, že nie je celkom dobré stanovisko,“ odkázal vo videu na sociálnej sieti.

Podľa šéfa SNS je potrebná hlbšia zmena. Tvrdí, že slovenské zdravotníctvo sa musí vrátiť k modelu, ktorý kedysi fungoval – k výlučne štátnemu riadeniu.

Jeden štát, jeden systém

Danko plánuje svoj návrh predstaviť koaličným partnerom 12. augusta. Ubezpečuje, že spolu so stranou sú pripravení predložiť aj potrebné legislatívne úpravy. „Ak bude jeden štátny záchranný systém, jedna firma, ktorá to bude poskytovať, som presvedčený, že sa stabilizuje profesionálny zbor záchranárov, že budú mať lepšie mzdy, lepšie technické vybavenia,“ hovorí.

Nezabudol pritom pridať jasný odkaz smerom k súkromným spoločnostiam: „Stačilo súkromníkov v oblastiach, kde nemajú čo robiť.“

Napätie pred rokovaním

Téma verejnej vs. súkromnej prevádzky záchrannej služby patrí dlhodobo medzi konfliktné body politických diskusií. Štátne prevzatie celého systému by znamenalo zásadný obrat v aktuálnej praxi, kde pôsobia vedľa seba verejní aj súkromní poskytovatelia.

Podľa Danka by však centralizácia priniesla nielen stabilitu a lepšie podmienky pre pracovníkov, ale aj zniženie nákladov pre štát.

Rozhodnutie, ktoré môže v najbližších týždňoch padnúť, tak nebude len technickou otázkou organizácie zdravotníctva, ale aj testom politickej odvahy koaličných partnerov. Pre jedných ide o logický krok k zefektívneniu systému, pre iných o krok späť a odmietnutie pluralitného modelu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ešte pred pár rokmi bol slovenský priemysel symbolom stability – motor ekonomiky, ktorý dokázal ťahať krajinu aj v ťažších časoch. Dnes sa však nad výrobnými halami sťahujú mraky.

Čísla, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, prinášajú nepríjemnú správu: v júni 2025 sa priemyselná produkcia prepadla o 3,6 % medziročne. A čo je horšie, nejde o ojedinelý výkyv, ale o tretí mesiac v rade, keď výroba klesá. V piatich z prvých šiestich mesiacov tohto roka sa krajina ocitla v červených číslach.

Klesajúce stroje a tiché haly

Júnový úbytok navyše sprevádzalo aj medzimesačné zhoršenie – oproti máju sa objem výroby znížil o 1,8 %. Najsilnejší úder prišiel z hutníctva, kde sa produkcia kovov zosunula o 12 %. Energetika na tom nebola lepšie:

dodávky elektriny a plynu spadli o 15 %. A v chemickom priemysle? Tam sa výroba zrútila o viac než 22 %. Strojárske haly dnes produkujú o 8 % menej než pred rokom.

Výnimkou z pochmúrnej štatistiky je len výroba koksu a ropných produktov, ktorá medziročne vyskočila o 66 %. Tento rast však stojí na nízkej báze z minulého roka, a preto efekt na ekonomiku ostáva obmedzený.

Polrok v tieni poklesu

Celková bilancia prvého polroka 2025 nie je povzbudivá: slovenský priemysel stratil 1,8 % výkonu. Z 15 sledovaných odvetví sa 7 nedarilo. Svetlejším bodom bola výroba dopravných prostriedkov – tá si polepšila o takmer 8 %. Automobilky síce zmiernili celkový pád, no nedokážu ho zastaviť.

Reálna hrozba pre pracovné miesta

Za každým percentom poklesu sa skrývajú konkrétne osudy ľudí. Hutníci, chemici, strojnici – desaťtisíce zamestnancov pracujúcich v kľúčových odvetviach dnes čelia neistote.

Firmy, ktoré majú menej objednávok, škrtajú náklady: zastavujú nábor, obmedzujú benefity a v najhorších prípadoch prepúšťajú. V regiónoch, kde je priemysel hlavným zamestnávateľom, rastú obavy z budúcnosti.

Automobilová éra na ústupe?

Slovensko si vybudovalo povesť „montážnej dielne Európy“ predovšetkým vďaka autám. No aj tento pilier sa otriasa. Od rekordného roku 2019 (1,1 milióna vozidiel) produkcia postupne klesá – v roku 2024 to bolo už len 993-tisíc kusov. Signál je jasný: súčasný model rastu sa blíži k limitu.

Potreba plánu B

Hospodárske prostredie sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Krajiny, ktoré dokážu reagovať, stavajú na inováciách, automatizácii a diverzifikácii výroby. Slovensko však pôsobí, akoby verilo, že staré postupy vydržia donekonečna. Ak sa nepripraví na transformáciu a nezníži svoju závislosť od úzkej skupiny odvetví, riziko ďalšieho úpadku sa stane realitou.

Pokles výroby, tlak na mzdy a znižovanie kúpnej sily – tieto faktory už teraz tvoria nebezpečnú kombináciu.

Budúcnosť slovenského priemyslu tak závisí od toho, či sa podarí včas urobiť zásadné rozhodnutia. Bez nich môže krajina o pár rokov stáť pred ekonomickou krízou, na ktorú nebude pripravená.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ticho, ktoré skrýva hlas

Noc má zvláštnu moc. Zvuky, ktoré cez deň zanikajú v ruchu mesta, po zotmení ožívajú. Jemné šuchnutie, nečakané klepnutie, zavŕzganie v rohu miestnosti. Väčšina ľudí to pripíše prievanu či starým stenám. No pre niektorých je to viac než len náhoda – je to signál z druhej strany.

Prečo sa duchovia ozývajú práve v noci

Podľa mnohých skúseností noc nie je časom strašenia, ale otvorenia sa. Myseľ sa spomalí, logika ustúpi a nastupuje intuícia. Sme vnímavejší na jemné, neviditeľné podnety, ktoré cez deň prehliadame. Preto sa niektoré „podivné“ zvuky objavia práve po zotmení – nie preto, že by sa byt zmenil, ale preto, že sa zmení naše vnímanie.

Aké zvuky môžu znamenať prítomnosť

Duchovia zvyčajne nehovoria ľudským hlasom. Môžu ovplyvniť predmety, priestor a zvuk:

• tiché klepanie alebo búchanie na stenu, dvere či podlahu,
• jemný šuchot, akoby niečo prešlo izbou,
• posúvanie stoličky alebo kroky, keď nikto nie je prítomný,
• náhle tresknutie, ktoré vás prebudí,
• chvenie predmetov, ktoré by sa nemali hýbať.

Nie je nutné panikáriť pri každom zaklapnutí. Ak sa však zvuk opakuje a vyvoláva vo vás nepokoj, stojí za pozornosť.

Ako spoznáte, že je to „niekto“

Zvuk často sprevádza pocit prítomnosti – nie strachu, ale vedomia, že nie ste sami. Emócie sa môžu náhle zmeniť – objaví sa smútok, túžba alebo slzy bez príčiny. Mnohí hovoria, že krátko predtým mysleli na zosnulého blízkeho.

Nie strašenie, ale spojenie

Väčšina týchto kontaktov nemá nič spoločné s hororom. Duchovia často chcú len, aby sme ich zaznamenali – pripomenuli si ich, pocítili ich blízkosť. Môže to byť dedko, ktorý nad vami bdel, babka so zvláštnym putom, či priateľ, ktorý sa nestihol rozlúčiť.

Čo robiť, ak sa to stane

Nie sú potrebné zložité rituály. Stačí sa zastaviť a spýtať sa, na koho myslíte alebo čo vo vás moment vyvoláva. Môžete zapáliť sviečku, v duchu poďakovať: „Počujem ťa. Ďakujem, že si tu.“

Posolstvo z druhej strany

Ak v noci začujete niečo, čo cítite hlbšie než obyčajný hluk, verte svojej intuícii. Nie je to fantázia. Možno vám niekto chce odkázať jediné: „Som tu. Stále.“

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂