Matka troch detí je zástankyňou neškolského vzdelávania svojich detí. Ide o neformálnu metódu učenia, ktorá kladie dôraz na činnosti podľa výberu dieťaťa, a nie na formálne učebné osnovy. To znamená, že deti sa učia predovšetkým zo životných skúseností, hrou, prácou, skúmaním, často cestovaním, podľa vlastných záujmov.
Haley Celeste Millerová, 31-ročná z Havaja, a jej manžel Travis Okano, 32-ročný, veria, že táto metóda ich oslobodí od bremien minulosti a povedie ich k slobodnejšej budúcnosti – obaja ich rodičia pochádzajú z rodín, v ktorých sa týrali. Zoznámili sa v kine ako 12-roční a odvtedy sú nerozluční.
Haley pracuje ako špecialistka na sieťový marketing pre spoločnosť vyrábajúcu vonné oleje, ale všetku prácu vykonáva online, aby mohla byť doma s deťmi, zatiaľ čo Travis je farmár, krajinár a hotelový komorník na čiastočný úväzok. Manželia majú tri deti: Caleb 11, Nash 8 a Mila 4.
„Caleb je veľmi seriózne dieťa a je vlastne dôvodom, prečo sme si vybrali metódu unschooling. Je to veľmi bystré dieťa,“ vysvetlila matka pre The Epoch Times a dodala, že jej hlavným cieľom je priblížiť deti k Bohu, pretože podľa nej je najväčším problémom to, že Boha vytláčame z nášho myslenia prakticky od narodenia, za čo sú zodpovední rodičia, známi a školský systém.
Haley vyrastala s rodičmi závislými od drog, a hoci jej matka prestala, keď Haley dovŕšila 18 rokov, jej otec je závislý dodnes. V tejto situácii musela byť ako dieťa veľmi zodpovedná, starala sa o svojich súrodencov a často zanedbávala vlastné vzdelávanie.
Neskôr si s pomocou učiteľa dokázala zlepšiť známky a nakoniec sa dostala na univerzitu. Po ťažkom detstve však bola rozhodnutá dať svojim deťom všetko, čo nikdy nemala.
Na začiatku ich manželstva sa s Travisom snažili vyžiť, obaja mali dve zamestnania a žili z potravinových lístkov, ale keď si Haley konečne našla prácu v marketingu, prevzala kontrolu a život rodiny sa čoskoro zmenil k lepšiemu.
„Jedným z mojich najväčších cieľov bolo cestovať s rodinou. Keď mal Caleb 5 rokov, podarilo sa mi tento cieľ dosiahnuť. Vydelala som dosť peňazí na to, aby sme s manželom mohli na chvíľu prestať pracovať a cestovať osem mesiacov. Svet bol mojim deťom doslova pri nohách a moja práca nám dáva možnosť študovať kdekoľvek, „ povedala Haley.
Keď sa vrátili na Havaj, rodičia zapísali Caleba do školy, ale čoskoro si to rozmysleli, pretože cítili, že táto tradičnejšia cesta nie je pre nich vhodná.
„Nemôžem o škole povedať nič zlé… ale vnímam to tak, že pri pohľade na svojho syna budujem celú jeho osobnosť. Takto nejako sa začala naša cesta, „ povedala matka a dodala, že nevie presne určiť svoju metódu, ale cíti, že je to pre ňu správna cesta.
„Neviem, či existuje slovo pre to, čo robím; je to zmes domáceho vzdelávania a neškolského vzdelávania – kontrola je do veľkej miery v rukách detí. Ja im len predkladám veci, ktoré ich už zaujali. Povedala by som, že náš život má svoje obdobia. Sú obdobia, ktoré sú veľmi plánované a zámerné, a sú obdobia, ktoré plynú veľmi voľne. Veľmi sa to podobá na to, ako sa správa voda.“
Typický rodinný deň sa začína skoro. Haley vstáva o štvrtej ráno, aby mala trochu času pre seba, kým pripraví raňajky s deťmi, ktoré často pomáhajú s varením. Po raňajkách vyrazia von a až do obeda hrajú baseball, plávajú v oceáne, šnorchlujú alebo lovia ryby. Po obede, ak majú deti chuť, sa učia čítať a písať alebo sa venujú matematike či histórii.
Caleb, Nash a Mila každý deň 20 minút čítajú knihu podľa vlastného výberu a po večeroch pomáhajú rodičom na rodinnej farme a zúčastňujú sa na športových aktivitách. Rodina vždy spoločne večeria a diskutuje o udalostiach uplynulého dňa. Potom nasleduje sprchovanie, ďalšie čítanie a čas ísť spať.
Haley hovorí, že deti sa veľa učia od prírody a od starších, ale najdôležitejší je ich vzťah s Bohom, ktorý by podľa nej mal posilňovať každý rodič.
„Deti musia chodiť vo svetle a v tme, musia sa učiť a prispôsobovať svetu, takže si myslím, že viera hrá veľkú úlohu, pretože je to nepopierateľná dôvera, že Boh sa o ne stará,“ hovorí matka, ktorá sa tiež snaží svoje deti naučiť rešpektovať ich domorodú kultúru.
Hoci niektorí kritizujú metódu rodičov a tvrdia, že ich deti akademicky zaostávajú za ostatnými, Haley si z toho ťažkú hlavu nerobí, pretože verí, že jej deti chápu, že existuje viacero druhov vedomostí, takže to, že niekto nemá určitý druh akademických vedomostí, neznamená, že je hlúpy.
Mnohí rodičia však chvália komunikačné schopnosti a šikovnosť svojich detí. Haley je hrdá na praktické zručnosti svojich detí – sú napríklad skvelé v rybolove a rozbíjaní kokosových orechov – aj na ich emocionálnu inteligenciu.
Haley neposudzuje vzdelávanie podľa normatívnych noriem. „Verím, že ak sa chcete niečo naučiť, naučíte sa to, “ povedala a argumentovala tým, že aj ona začínala od nuly, keď sa učila remeslu, ale podarilo sa jej to.
„To isté si myslím aj o deťoch – prirodzene sa naladia na to, kým sú. Ak im dáme priestor, aby sa rozvíjali, aby dosiahli všetko, na čo boli stvorené, dokážu všetko.“
Dodal, že samozrejme, vždy sa objavia pochybnosti, ale treba s nimi vytrvať a samotní rodičia si musia najprv osvojiť myslenie potrebné na netradičné vzdelávanie, aby podľa toho mohli vychovávať svoje deti.
