Už o dva roky môžu noví penzisti dostať viac, než im dnes sľubujú. Za všetko vraj môže jedno číslo – a tí, ktorí si ho postrážia, môžu získať stovky eur navyše. Na Slovensku sa blíži rok, ktorý môže pre budúcich dôchodcov znamenať prekvapivý finančný zvrat.

Číslo, ktoré rozhoduje o penzii

Najdôležitejším parametrom pri výpočte dôchodkov je aktuálna dôchodková hodnota (ADH). Tá sa každoročne mení podľa rastu platov v krajine. Podľa aktuálnych prepočtov by mala v roku 2026 narásť na 19,8 eura.

„Ide o nárast zhruba o 5,5 %, čo výrazne zlepší výpočet dôchodkov pre všetkých, ktorí pôjdu do penzie v roku 2026,“ vysvetľuje bývalý minister práce Jozef Mihál, ktorý na zmenu upozornil na základe údajov zo Štatistického úradu SR.

Prelom rokov ako príležitosť

Zmena ADH je kľúčová pre tých, ktorým dôchodkový vek pripadá na koniec roku 2025 či začiatok 2026. Môže sa stať, že tí, ktorí si počkajú pár dní, získajú o niekoľko desiatok eur mesačne viac.

Mihál odporúča podať žiadosť až po 2. januári 2026, keďže:

• nová ADH zvýši dôchodky približne o 3,5 %,
• rozdiel môže predstavovať takmer 30 eur mesačne,
• ročný bonus sa môže vyšplhať na viac než 330 eur.

Pre ilustráciu: človek s 45 rokmi praxe a priemerným osobným mzdovým bodom (POMB) 0,9 by v roku 2025 dostal okolo 803,90 eura mesačne. Od januára 2026 by však tá istá osoba mohla mať až 831,60 eura. Rozdiel? Nezanedbateľných 27,70 eura každý mesiac.

Nielen vyšší dôchodok, ale aj nižšie dane

Je tu ešte jeden dôvod, prečo sa oplatí vyčkať: dane. Ak si človek požiada o dôchodok až v novom roku a zároveň bude ešte pracovať či podnikať, má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane aj za rok 2026. Výsledkom môže byť úspora nad 1100 eur.

Inak povedané: kto zvládne počkať pár dní, môže zarobiť dvakrát – na dôchodku aj na daniach.

Oplatí sa trpezlivosť

Mnoho ľudí sa bojí, že čakaním môžu stratiť. Realita je však opačná. Jeden či dva mesiace bez dôchodku sa v dlhodobom horizonte vrátia vo forme stabilne vyšších príjmov.

Rok 2026 by tak mohol byť pre budúcich dôchodcov rokom strategického rozhodovania. A pre mnohých zároveň signálom, že v tejto krajine sa oplatí sledovať detaily. Lebo presne tie rozdiely v systéme robia rozdiel v peňaženke.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V Prešove sa odohrala temná udalosť, ktorá miestnu komunitu zaskočila. V jednom z opustených objektov objavili policajti telo neznámeho muža. Ležalo v šachte, čiastočne zasypané hlinou a v pokročilom štádiu rozkladu. Kto bol muž, ako zomrel a ako dlho tam jeho telo zostalo, zatiaľ nikto netuší.

Nález v tieni priemyselnej zóny

Telo objavili v okolí chátrajúcej budovy pri rieke Sekčov, za obchodným centrom Solivaria. Ide o miesto, ktoré sa nachádza len pár minút od autobusovej a vlakovej stanice, no obyvatelia okolia ho vnímajú ako výstrahu – už roky sa tu hromadí odpad a schádzajú sa ľudia bez domova informuje presov.zoznam.sk.

Podľa informácií, ktoré zverejnila polícia, bola mŕtvola nájdená v šachte, zasypaná hlinou až po hrudník. Stav, v akom ju našli, zodpovedá tomu, že tam ležala dlhší čas.

Neznáma totožnosť, nejasná smrť

Zatiaľ nie je známe, kto muž bol ani ako zomrel. Polícia pripúšťa, že môže ísť o 63-ročného muža, no túto domnienku musí potvrdiť ďalšie skúmanie. Podľa krajského riaditeľstva sa vyšetrovanie ešte len rozbieha.

„V uvedenom prípade bude totožnosť muža známa až po ukončení znaleckého skúmania, je predpoklad, že ide o 63-ročného muža,“ uviedla hovorkyňa prešovskej polície Jana Ligdayová.

Otázky bez odpovedí

Prípad vzbudzuje množstvo otázok. Ako sa muž dostal na miesto, prečo bol čiastočne zasypaný a ako dlho tam ležal? Zatiaľ polícia nepozná ani čas smrti, ani jej okolnosti. Nevylučuje sa úraz, násilie, alebo aj prirodzená smrť.

Vyšetrovanie pokračuje a polícia apeluje na verejnosť, aby pomohla objasniť totožnosť nebohého, ak podľa popisu a okolností niekoho spozná.

Tiché miesto s temným príbehom

Nález tela v opustenom objekte za obchodným centrom symbolicky pripomína, ako ľahko sa môžu ľudia v tieni spoločnosti stratiť zo zorného poľa. O miesto sa síce denno-denne preháňajú tisíce ľudí, no zdanlivý ruch len zakrýva izoláciu, do ktorej môže človek ľahko spadnúť.

Prešov sa teraz snaží spojiť fakty a pomenovať to, čo sa na okraji mesta odhaľuje len v útržkoch. Ticho opusteného priestoru už narušila len havária života, ktorá čaká na vysvetlenie.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Dubnica nad Váhom stratila výraznú osobnosť. Vo veku 69 rokov zomrel trojnásobný primátor Jozef Gašparík, ktorý viedol mesto dvanásť rokov. Správa o jeho úmrtí zasiahla nielen radnicu, ale aj obyvateľov, ktorým zásadne zmenil mesto.

Silná stopa v histórii mesta

Jozef Gašparík nastúpil do funkcie v roku 2006 a v úrade zotrval tri volebné obdobia. Pod jeho vedením sa Dubnica nad Váhom výrazne zmenila. Rekonštrukcia kaštieľa a vznik Dubnického múzea, nové zariadenie pre seniorov v Prejte či modernizácia škôl na sídliskách Centrum I, Centrum II a Pod Hájom – to je len časť z projektov, ktoré nesú jeho podpis.

Svoj pohľad na Gašparíkovo pôsobenie zhrnula aj iniciatíva Naša Dubnica. Spomínajú obnovu domu kultúry či revitalizáciu kina Lastovička a veľkej sály. Veľkým projektom bola aj vízia nového námestia s podzemnou garážou, ktorej základy vznikli práve za jeho éry.

Osobný odkaz a posolstvo

Mesto dnes neskrýva smútok. Na Mestskom úrade visí čierna vlajka a je tu umiestnená kondolenčná kniha, kde môžu obyvatelia vyjadriť sústrasť rodine. Aktuálny primátor Peter Wolf na sociálnej sieti napísal: „Smútiacej rodine, blízkym a známym vyjadrujem v mene svojom i v mene mesta Dubnica nad Váhom, jeho obyvateľov a obyvateliek úprimnú sústrasť. Česť jeho pamiatke.“

Rozlúčka s človekom, ktorý menil mesto

Zosnulý Jozef Gašparík bude mať poslednú rozlúčku v utorok 18. novembra 2025 o 11:30 priamo v Dubnici. Mestské úrady sa postarajú, aby si jeho pamiatku mohli pripomenúť všetci, ktorí si vážia, čo pre Dubnicu urobil.

Jeho odkaz zostáva nielen v budovách či projektoch, ale aj v tom, ako dokázal zmeniť atmosféru mesta. Dnes si Dubnica pripomína nielen jeho zásluhy, ale aj to, že niektoré jediné roky na radnici môžu zanechať stopu na celé generácie.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Stačila jedna krieda a nápad študenta z Popradu spustil vlnu, o ktorej sa hovorí už celé dni. Po celom Slovensku sa na chodníkoch, námestiach aj školských dvoroch objavujú jednoduché, no silné odkazy namierené proti vláde Roberta Fica.

Kriedová revolúcia sa stala novým symbolom slovenskej občianskej odvahy píše zilinak.sk

Ticho sa skončilo, slovo má krieda

Kým v minulosti študenti protestovali transparentmi a výzvami na sociálnych sieťach, dnes berú do rúk kriedu. V Žiline sa nápisy objavili pri nemocnici, v Bytči pri retardéroch a v Martine priamo pred lekárskou fakultou. Pod odkazmi sa podpisujú najmä mladí, no verejné priestory vyzývajú aj okoloidúcich: „Píš svoje myšlienky, bez vulgarizmov.“ Tento otvorený formát prehovoril k celým komunitám.

foto:Sebastián Sleziak

Incident na Katolíckej univerzite: zmazané kriedy, nezodpovedané otázky

Najviac pozornosti vyvolal zásah na Katolíckej univerzite v Ružomberku, kde mal pracovník SBS prinútiť študentov zmazať kriedové odkazy s odvolaním sa na interné pokyny. To, čo malo ostať nevypočuté, sa rýchlo zmenilo na regionálnu kauzu.

Po medializácii kauzy univerzita reagovala: „Vzniknutú situáciu sme vyriešili interne. Naša pozícia k slobode ostáva nezmenená. Študenti môžu odkazovať čokoľvek, čo neporušuje zásady slušnosti a čo svojim obsahom neporušuje zákony našej krajiny.“

Katedra žurnalistiky to však pomenovala priamo: ide o „zbytočnú mediálnu kauzu po nešťastnom a hlúpom rozhodnutí niekoho nechať študentov zmazať jeden kriedový nápis.“ O tom, kto to rozhodnutie urobil, však stále nie je jasno.

Nie sú sami. Kriedová vlna pokračuje

Kým vedenie školy vysvetľovalo situáciu, študenti gymnázií a vysokých škôl nezaháľali. V Ružomberku sa nápisy objavili aj v pešej zóne, aj pred školou. Tam k nápisom vyzývali tabuľou a kriedami, voľne položenými pre každého.

Na chodníkoch tak vznikli odkazy nielen proti premiérovi Robertovi Ficovi – výzva „Kotlár, vráť diplom“ či „Matúš, prehraj všetko“ mieri na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Objavujú sa však aj témy ochrany menšín či kritika návrhu o „dvoch pohlaviach“ v ústave.

Krieda ako symbol. A otázka: čo ďalej?

Kriedová iniciatíva ukazuje, že aj obyčajná školská pomôcka môže byť nástrojom verejného nesúhlasu. Je to tichá, nenásilná forma protestu, no zato mimoriadne viditeľná. Zatiaľ ju nezastavili ani obsahové nejasnosti, ani snaha o odstránenie.

Spoločnosti tak zostáva otázka: keď nám zoberú hlas z ulíc, stačí nám krieda na chodníku? Alebo sa práve začal nový typ verejnej diskusie – odolný, kolektívny a nezmazateľný len tak ľahko?

zdroj foto: Sebastián Sleziak

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Politička Anna Belousovová, ktora je predsedníčka strany Alternatíva pre Slovensko opäť rozvírila debatu o tom, ako by mal štát narábať s vysokoškolákmi, ktorí študujú zadarmo. Reagovala na rozhodnutie ruskej Dumy, ktorá schválila povinnosť pre mladých lekárov odpracovať po skončení štúdia tri roky v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Podľa nej by podobný model mala prijať aj Slovenská republika – a to v omnoho tvrdšej verzii.

Belousovová upozorňuje, že slovenskí daňovníci financujú prípravu tisícov mladých odborníkov, no veľká časť z nich po získaní diplomu odchádza do súkromného sektora alebo rovno do zahraničia. Výsledok? Zdravotníctvo i ďalšie odvetvia sa trápia s nedostatkom ľudí.

Tvrdší režim pre absolventov? Belousovová hovorí o desiatich rokoch

Zatiaľ čo Rusko zavádza trojročnú povinnosť pre lekárov, Belousovová by na Slovensku nastavila omnoho dlhší záväzok. Predstavu má jasnú – každý absolvent vysokej školy s bezplatným štúdiom by mal pre štát alebo verejný sektor pracovať minimálne desať rokov. Nejde podľa nej len o medicínu, ale o všetky odbory financované z verejných peňazí.

Podľa bývalej političky nejde o trest, ale o logický princíp: ak spoločnosť zaplatí niekomu prípravu na povolanie, mala by mať právo očakávať návrat tejto investície.

Argument: Nemôže sa stať, že štát platí školu a pacientov nemá kto ošetriť

Belousovová upozorňuje na paradox, ktorý podľa nej zažívame už roky: na Slovensku sa z verejných daní financuje vzdelávanie budúcich lekárov, ale nemocnice ich nedokážu udržať. Časť absolventov odchádza hneď po škole do súkromných zariadení či do zahraničia. Na konci reťazca stojí pacient, ktorý čaká na ošetrenie alebo lekára, ktorý nebude.

Je presvedčená, že ak by si niekto chcel ponechať slobodu odísť okamžite po škole, mal by si celé štúdium zaplatiť sám.

„Kádre pre bohaté štáty“ – kritika systému, ktorý umožňuje odliv mozgov

V statuse zdôrazňuje aj ekonomický aspekt: Slovensko podľa nej investuje milióny eur do vzdelávania ľudí, ktorí následne pracujú pre omnoho bohatšie krajiny alebo pre ziskové firmy. Štát tak podľa nej prichádza nielen o odborníkov, ale aj o návratnosť vynaložených investícií.

Belousovová považuje súčasný stav za dlhodobo neudržateľný a tvrdí, že bez záväzkov po skončení školy sa bude situácia v zdravotníctve aj ďalších sektoroch ďalej prehlbovať.

Debata, ktorá sa len začína

Názor bývalej predsedníčky SNS otvára starú, no stále citlivú tému: je vysokoškolské vzdelanie naozaj „zadarmo“, alebo ho majú študenti voči štátu nejako odpracovať?

Zatiaľ čo jedni hovoria o slobode pohybu a práve rozhodovať o vlastnom živote, iní – ako Belousovová – vidia v povinnosti pracovať pre štát férový model, ktorý má chrániť verejné služby pred kolapsom.

Téma má potenciál prerásť do širšej spoločenskej diskusie. Zvlášť v čase, keď slovenské nemocnice, školy aj úrady zápasia s akútnym nedostatkom kvalifikovaných ľudí.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V domácnostiach opäť začína pribúdať otázka, čím sa bude vykurovať v najbližších rokoch. A hoci európske regulácie sľubujú citeľné zdraženie tepla, jeden spôsob ostáva bokom. Kto má doma piecku alebo kotol na drevo, môže si na dva roky vydýchnuť.

Európske povolenky menia pravidlá hry

EÚ pripravuje rozšírenie systému emisných povoleniek, ktoré sa po novom dotknú aj bežných domácností. Pre väčšinu z nich to bude znamenať vyššie náklady na vykurovanie už od roku 2027. Odborníci však upozorňujú, že drevo z tejto schémy vypadáva – a to zásadne mení ekonomiku kúrenia informuje refresher.sk.

Podľa dlhodobých dát sú slovenské domácnosti v pomerne výhodnej pozícii. K drevu máme totiž prístup, ktorý si mnohé štáty môžu len priať.

Slovensko má dreva viac ako kedysi

Prezident Cechu kachliarov Štefan Bobocký tvrdí, že obavy z rozsiahleho výrubu sú prehnané. Tvrdí, že drevo na kúrenie pochádza najmä z materiálu, ktorý by sa inak nevyužil. „Drevo ako palivo má budúcnosť. Keď si pozriete akékoľvek štúdie Európskej únie, tak vždy v energetickom mixe, o ktorom sa uvažuje, je aj drevo s biomasou,“ pripomína.

Zároveň upozorňuje na dlhodobý trend, ktorý môže prekvapiť. V roku 1920 pokrývali lesy približne tretinu územia Slovenska, dnes je to vyše 40 percent. A narástla aj zásoba drevnej hmoty – z pôvodných 350 miliónov kubíkov na takmer 500 miliónov kubíkov.

Drevo ako poistka pred zdražovaním?

Bobocký hovorí, že práve tieto čísla dokazujú stabilitu, ktorú v iných oblastiach energetiky nevidíme. Drevo je podľa neho dostupné, relatívne lacné a nebude spadať pod pripravované emisné poplatky.

Otázkou zostáva, ako sa zmení dopyt po roku 2027, keď sa nové pravidlá naplno rozbehnú. Ak však legislatíva nezmení svoju líniu, drevo môže zostať jednou z mála ciest, ako sa ochrániť pred ďalším nárastom cien tepla.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na prvý pohľad nenápadná zmena v zákone, no s veľmi viditeľným dopadom na výplatné pásky. Od roku 2026 už nebudú odmeny počas PN, materskej ani ošetrovného „bezodvodové“. Čokoľvek, čo zamestnanec dostane navyše, sa stane plnohodnotným vymeriavacím základom.
Ticho, bez veľkej reklamy, sa tak mení pravidlo, na ktoré boli ľudia roky zvyknutí.

Od 1. januára 2026 sa mení logika odmien

Doteraz platilo jednoduché pravidlo: ak človek nebol v práci – či už pre chorobu, starostlivosť o dieťa alebo materskú –, prípadná odmena sa nerátala do odvodov. To sa o pár mesiacov skončí.

Novela zákona o sociálnom poistení ruší výnimku, ktorá roky uľahčovala administratívu firmám a zamestnancom zároveň. Po novom sa bude poistné odvádzať aj v prípade, že odmena príde v období:

• dočasnej pracovnej neschopnosti (max. 52 týždňov),
• materskej – bez ohľadu na to, či je vyplácané materské,
• krátkodobého či dlhodobého ošetrovného,
• rekvalifikácie alebo rehabilitácie,
• štrajku.

Znamená to, že aj 1 000-eurová odmena počas materskej bude mať presne ten istý režim ako bežná mzda – odvody na sociálne poistenie v plnej výške.

Firmy budú musieť prepisovať svoje interné postupy

Zmena sa netýka len zamestnancov. Administratívne zaťaží aj zamestnávateľov, ktorí už nebudú môcť podobné platby označiť ako „vylúčené obdobia“.

Počas každého mesiaca, keď odmena padne do niektorej z uvedených situácií, bude musieť firma:

• zahrnúť vyplatenú sumu do vymeriavacieho základu,
• uviesť počet dní, za ktoré sa poistné odvádza,
• riadiť sa novými pravidlami účinnými od 1. januára 2026.

Jedna výnimka však ostáva: ak odmena vyplatená po začiatku roka 2026 súvisí s obdobím pred koncom roka 2025, poistné sa ešte neráta podľa nových pravidiel.

Kto ostáva mimo novej povinnosti

Zmena sa nevzťahuje na SZČO ani na ľudí s dobrovoľným poistením. Tí budú mať aj po roku 2026 počas PN, materskej či ošetrovného povinnosť platiť poistné rovnako ako doteraz – teda s vylúčením týchto období.

Pre zamestnancov a firmy však ide o zásadný obrat. To, čo doteraz mnohí vnímali ako malú pozornosť či príležitostné prilepšenie, sa stane nákladom navyše – pre jedných aj pre druhých.

Menšie čisté výplaty a viac papierovačiek

Konsolidačný balík vlády má pomôcť stabilizovať verejné financie. V praxi to však znamená, že zamestnanci prídu o časť odmien a zamestnávatelia o časť komfortu.

Odmeny, ktoré boli roky mimo odvodového systému, vstupujú do neho naplno. A to aj v čase, keď ľudia nie sú v práci ani hodinu.

Výsledkom bude nižšia čistá výplata a viac administratívnych krokov, ktoré firmy budú musieť zapracovať do každomesačných výkazov.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Streľba na premiéra, rozsudok za terorizmus a teraz aj odvolanie. Prípad Juraja Cintulu, ktorý pred rokom zasiahol politickú scénu ako blesk z jasného neba, sa neuzatvára. Naopak – opäť sa otvára a smeruje pred Najvyšší súd, ktorý bude rozhodovať o osude 72-ročného útočníka.
Cintula tvrdí, že odsúdenie bolo nespravodlivé. A hoci vinu za útok priznáva, odmieta nálepku teroristu.

Odvolanie po mesiacoch ticha

Cintula využil zákonnú lehotu a podal odvolanie proti verdiktu, ktorým ho v októbri senát vedený sudcom Igorom Králikom poslal na 21 rokov do väzenia. Práve táto kvalifikácia – terorizmus – je od začiatku najspornejšou časťou celého prípadu.

Podľa informácií, ktoré zverejnil Denník N, sa tým celý spis automaticky presúva na Najvyšší súd. Ten má v rukách tri možnosti: trest potvrdiť, upraviť alebo celý proces vrátiť na opätovné prejednanie.

„Rozsudok je nespravodlivý,“ odkázal Cintula

Hneď po vyhlásení rozsudku bolo jasné, že obhajoba sa so závermi súdu nezmieri. Cintula pri odchode zo siene krátko povedal: „Rozsudok je nespravodlivý.“
Jeho advokát Namir Alyasry už vtedy naznačoval, že odvolanie je prakticky isté.

Právnik dlhodobo tvrdí, že hoci jeho klient streľbu nepopiera, skutok podľa neho nespĺňa znaky terorizmu. To má byť aj hlavná línia odvolania – spochybnenie motivácie činu, ktorá bola základom prísnej kvalifikácie.

Žalobkyňa ustúpila, ďalší boj vedie len obhajoba

Zaujímavým momentom procesu bolo, že žalobkyňa sa priamo v pojednávacej miestnosti vzdala možnosti podať odvolanie.
Tým pádom zostáva ďalšie konanie čisto v rukách obhajoby. Prokuratúra už do priebehu zasiahnuť nemôže.

Napriek pochybnostiam súdna komora napokon akceptovala kvalifikáciu činu ako terorizmus. Práve to je bod, do ktorého sa teraz Cintulov tím opiera najviac.

Prípad sa presúva na Najvyšší súd. Cintula zostáva vo väzbe

Odvolanie už smeruje do rúk sudcov Najvyššieho súdu, ktorí rozhodnú, či bude 21-ročný trest platiť aj naďalej. Kým verdikt nepadne, Cintula zostáva vo väzbe.

Prípad tak pokračuje ďalej – a opäť otvára otázky, ktoré po útoku na premiéra Roberta Fica rozdielne vnímajú politici, verejnosť aj právnici.

Hoci Cintula na súde bez váhania priznal, že strieľal, odmieta prijať označenie svojho skutku ako teroristický. O tom, či tento postoj presvedčí aj Najvyšší súd, sa rozhodne v najbližších mesiacoch.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Po slovenských mestách sa čoraz častejšie objavujú starší ľudia, ktorí namiesto tradičného bicykla či auta jazdia na malých elektrických trojkolkách alebo štvorkolkách.

Pre mnohých je to sloboda na kolesách – možnosť vybaviť nákup, zájsť k lekárovi alebo sa len prejsť po meste bez námahy.

No nie všetci vedia, že tento pohodlný spôsob dopravy so sebou prináša aj nové povinnosti, o ktorých väčšina seniorov netuší.

Elektrické vozidlá už nie sú len hračkou

To, čo sa ešte pred pár rokmi považovalo za rekreačnú pomôcku, dnes zákon v mnohých prípadoch vníma ako motorové vozidlo. A s tým prichádza aj povinnosť mať uzavreté povinné zmluvné poistenie (PZP).

Rozhodujúce je, aký typ vozidla senior používa. Ak jeho elektrická trojkolka alebo štvorkolka dokáže jazdiť rýchlosťou vyššou než približne 14 km/h a váži viac ako 25 kilogramov, zákon ju už radí medzi motorové vozidlá. To isté platí pre elektrické golfové vozíky, segwaye či niektoré výkonné elektrokolobežky informuje refresher.sk.

„Nie je to len o rýchlosti, ale aj o tom, akú energiu má zariadenie uloženú a či je schopné spôsobiť škodu. Ak áno, spadá pod povinné poistenie,“ upozorňujú odborníci z poisťovní.

Kto má výnimku a kto nie

Zákon však robí rozdiel medzi rekreačnou jazdou a zdravotnou pomôckou. Ak senior využíva invalidný vozík určený pre osoby s telesným postihnutím, ktorý neprekračuje rýchlosť 14 km/h, PZP sa naň nevzťahuje.

Tieto zariadenia sú vedené ako zdravotnícke pomôcky, a teda oslobodené od poistenia. Dôležitý je aj preukaz ŤZP, ktorý môže potvrdiť, že ide o pomôcku pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Rozdiel medzi „pomocníkom na mobilitu“ a „vozidlom“ je však tenká čiara – a práve na nej sa môžu mnohí seniori popáliť.

Jazda bez poistenia môže bolieť

Ak dôchodca s elektrickou trojkolkou spôsobí nehodu a nemá uzavreté PZP, následky môžu byť dramatické. Pokuty za jazdu bez poistenia sa pohybujú od 50 až do 5 000 eur. A to nie je všetko – škodu spôsobenú iným musí vodič zaplatiť z vlastného vrecka.

Pre človeka s dôchodkom je takýto výdavok likvidačný. Poisťovne preto radia: „Každý, kto si kúpi elektrické vozidlo, by si mal overiť, či ho zákon považuje za motorové. Ak áno, uzavrite PZP rovnako, ako by ste to urobili pri aute.“

Nová zodpovednosť modernej doby

Elektrické vozidlá prinášajú slobodu, ale aj zodpovednosť, ktorá s ňou prichádza. Seniori, ktorí chcú jazdiť bez starostí, by mali poznať pravidlá a nenechať sa prekvapiť zákonom.

Stačí krátka konzultácia s poisťovňou alebo dopravným inšpektorátom – a riziko pokút či finančných problémov zmizne. Moderné dopravné prostriedky totiž nie sú len pohodlné. Sú aj záväzkom dodržiavať pravidlá, ktoré chránia nielen vodiča, ale aj ostatných na ceste.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Danko opäť rozvíril debatu: z vážnej relácie sa stala trápna šou

Relácia, ktorá mala byť o zákone o hazarde, sa v nedeľu na TA3 zmenila na frašku. Andrej Danko sa dostal do ostrej slovnej prestrelky s Branislavom Gröhlingom a atmosféra v štúdiu sa zmenila z politickej diskusie na trápny kabaret. Veta o „gulách“, ktorá odznela počas vysielania, sa okamžite stala virálom a sociálne siete odvtedy nehovoria o ničom inom.

Od zákona o hazarde k „guliam“

Pôvodne seriózna debata mala rozoberať, či poslanci prelomili veto prezidenta Petra Pellegriniho k zákonu o hazardných hrách. Namiesto argumentov však prišiel moment, ktorý sa zapísal do histórie slovenských politických relácií. Danko počas výmeny názorov s Gröhlingom vyhlásil:

„Ja mám gule, pán Gröhling. Chcete sa baviť o guliach? Na rozdiel od vás ich mám.“

Nasledovalo trápne ticho, ktoré moderátor len ťažko prerušil. Danko pokračoval v narážkach a pridal ironickú vetu:

„Ja prezidentovi nenakladám. Možno vy by ste chceli nakladať prezidentovi.“

Reakcia v štúdiu bola rozpačitá – smiech, zaskočené pohľady a pokusy vrátiť debatu späť k pôvodnej téme. Moderátor musel oboch politikov napomenúť, že relácia začína pripomínať silvestrovský špeciál.

Prezidentovo veto a napätie v koalícii

Samotná téma – novela zákona o hazardných hrách – tak ostala v tieni Dankových výrokov. Prezident Pellegrini zákon odmietol podpísať s odôvodnením, že obmedzuje právomoci samospráv a umožňuje prevádzku kasín aj tam, kde ju obyvatelia nechcú.

Koaličné strany sa v tejto veci nezhodli. SNS sa pri hlasovaní zdržala, čo vyvolalo napätie medzi Andrejom Dankom a ministrom životného prostredia Rudolfom Huliakom. „SNS nemôže takýto zákon podporiť,“ vyhlásil Danko a dodal, že „Fico ho dá do laty za tri sekundy a vybavené“, čím narážal na Huliakovu pozíciu v koalícii.

Na druhej strane, Branislav Gröhling pripomenul, že vládna väčšina nemá dosť hlasov na prelomenie veta. „Nemáte 76 hlasov,“ odkázal Danka počas diskusie. Ten reagoval obvinením opozície, že „nechodia do roboty“.

Hlas lavíruje, SNS sa bráni

Strana Hlas-SD, ktorej predsedom je práve prezident Pellegrini, zatiaľ neoznámila, ako sa k novele postaví. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že síce chápe potrebu zvýšiť príjmy z hazardu, no „bez súhlasu miest a obcí zákon nepodporíme“.

Celá situácia tak ukazuje narastajúce trhliny v koalícii, ktoré prekryla len mediálne atraktívna hádka.

Internet sa baví, verejnosť krúti hlavou

Záznam z relácie sa okamžite začal šíriť na sociálnych sieťach. Vznikli desiatky meme obrázkov a zostrihov, v ktorých si ľudia robia žarty z Dankových výrokov. Pre mnohých je to symbol úpadku politickej kultúry, pre iných len ďalší dôkaz, že slovenská politika sa mení na televíznu zábavu.

Či bola relácia fiaskom, alebo zámerným sebaprezentačným výkonom, ukáže čas. Isté je, že Andrej Danko opäť dokázal ovládnuť mediálny priestor – aj keď spôsobom, ktorý politickú diskusiu posúva do trápnych výšin.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Dva odchody, ktoré cíti celé zdravotníctvo

V priebehu dvoch dní stratilo slovenské zdravotníctvo dvoch lekárov, ktorí pre pacientov znamenali viac než len odbornú pomoc. MUDr. Stanislav Ďureje z Partizánskeho a MUDr. Roman Jablonický z Čadce patrili k tej generácii, ktorá medicínu brala ako poslanie, nie povolanie informuje zoznam.sk.

Lekár, ktorý zostal verný mestu

Správa o úmrtí Stanislava Ďurejeho zasiahla celé Partizánske. Vo veku 84 rokov odišiel muž, ktorý spojil medicínu s verejnou službou – primár chirurgie, zástupca primátora i mestský poslanec.

Narodil sa v roku 1941 v Livine v robotníckej rodine, kde sa o hodnotách nehovorilo – žili sa. Otec Alfons bojoval počas SNP, syn neskôr bojoval o životy pacientov. Napriek skromným podmienkam sa prepracoval až na lekára s atestáciou z chirurgie na Karlovej univerzite v Prahe.

V nemocnici v Partizánskom pôsobil od mladosti a v roku 1976 sa stal jej primárom. Oddelenie pod jeho vedením rástlo, modernizovalo sa a získalo rešpekt. Po roku 1990 vstúpil do verejného života, kde pokračoval v službe mestu.

Primátor Jozef Božik napísal:

„Odišiel človek s veľkým srdcom, odborník, ktorý celý svoj život zasvätil pomoci pacientom, rozvoju našej nemocnice, nášho mesta a regiónu. Ďakujem Ti, Stanko, za všetko, čo si pre nás urobil.“

S manželkou Annou vychovali dve dcéry – Danielu a Janu, ktoré sa stali lekárkami.

Muž, ktorý postavil základy modernej traumatológie

Len deň po tejto správe prišla ďalšia. V Čadci zomrel MUDr. Roman Jablonický, vo veku 78 rokov. Chirurg a traumatológ, ktorý bol primárom 19 rokov, zanechal stovky zachránených životov a množstvo lekárov, ktorých viedol.

Rodák z Horného Dubového vyštudoval Lekársku fakultu UK v Bratislave a po krátkom pôsobení vo Veľkom Krtíši zakotvil v Čadci, kde pôsobil celý život.

V 70. rokoch získal špecializácie z chirurgie, neskôr aj z traumatológie, a v roku 1990 sa stal primárom nového traumatologického oddelenia. Viedol ho do roku 2009. Kolegovia naňho spomínajú ako na prísneho, no spravodlivého odborníka s veľkou dávkou empatie.

Nemocnica Čadca napísala stručne, no úprimne:

„Odišiel ďalší skvelý človek, lekár, primár, na ktorého budeme v nemocnici v dobrom spomínať.“

Odkaz, ktorý pretrvá

Obaja lekári patrili k tým, ktorí si autoritu nevynucovali – jednoducho ju mali. Ich práca a ľudskosť zanechali v nemocniciach aj v ľuďoch hlbokú stopu. Stanislav Ďureje a Roman Jablonický síce odišli, no ich odkaz zostáva – v generáciách lekárov, ktorých formovali, aj v mestách, ktoré pomáhali budovať.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂