Auto, ktoré roky stojí na dvore bez pohybu, môže čoskoro zmiznúť nielen z reality, ale aj zo štátnych záznamov. Pre tisíce majiteľov to nebude rozhodnutie, ale dôsledok systému, ktorý sa po rokoch nečinnosti rozhodol upratať vlastné registre.

Tiché zmiznutie áut zo systému

Mnohí vodiči si možno ani nevšimnú, že ich vozidlo prestane existovať na papieri. Štát sa totiž chystá vymazať z evidencie autá, ktoré sa dlhodobo javia ako nepoistené a pravdepodobne už ani nefungujú.

Prvý signál príde v máji 2026 – upozornenie pre majiteľov áut bez poistenia dlhšie než dva roky. Ak sa nič nezmení, v júli 2026 nasleduje automatické vyradenie.

Nejde len o poriadok v databázach. Ide o pokus odstrániť stovky tisíc „mŕtvych duší“, ktoré skresľujú realitu slovenských ciest.

Pokuta príde aj bez zastavenia

Zmena však nezasiahne len staré a zabudnuté vozidlá. Nový systém cieli aj na aktívnych vodičov, ktorí ignorujú povinné poistenie.

Po novom už nebude potrebná policajná kontrola. Stačí, že auto bude viac ako mesiac bez PZP – a pokuta príde automaticky.

Sadzby nie sú symbolické. Pohybujú sa od 120 € do 900 €. Systém však motivuje k rýchlej náprave:

• zaplatenie do 15 dní znižuje sumu o tretinu,
• ak vodič zároveň uzatvorí poistenie alebo auto vyradí, získa ďalšiu zľavu,
• opakované porušenie znamená každých 150 dní dvojnásobnú sankciu.

Ide o zavedenie takzvanej objektívnej zodpovednosti – bez ohľadu na okolnosti, rozhodujú dáta.

Technická kontrola ako posledná stopka

Pre tých, ktorí sa pokutám vyhnú alebo ich ignorujú, prichádza ďalšia bariéra. Od júla 2026 nebude možné absolvovať STK ani emisnú kontrolu bez platného poistenia.

Technici budú povinne overovať PZP priamo v systéme. Bez neho vozidlo jednoducho neprejde.

V praxi to znamená, že aj „zabudnuté“ auto sa skôr či neskôr dostane do slepej uličky – bez možnosti legálne jazdiť.

Problém, ktorý platia poctiví

Za sprísnením pravidiel nie je len snaha o poriadok. Dôvod je aj finančný.

Na Slovensku sa odhaduje až 300-tisíc vozidiel bez poistenia, pričom v evidencii ich môže byť vyše 600-tisíc. Škody spôsobené týmito autami sa hradia z garančného fondu – teda z peňazí vodičov, ktorí si svoje povinnosti plnia.

Nejde teda len o porušovanie zákona, ale o presúvanie nákladov na zodpovednejších.

Štát vsádza na dáta namiesto kontroly

Celý systém stojí na prepojení databáz. Okresné úrady budú čerpať informácie zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov, polícia bude mať okamžitý prehľad o stave vozidla.

To, čo kedysi vyžadovalo fyzickú kontrolu na ceste, sa presúva do digitálneho priestoru.

Zmena zasiahne viacero zákonov naraz – od povinného poistenia až po pravidlá cestnej premávky. Spoločným cieľom je odstrániť chaos, ktorý sa roky toleroval.

Menej priestoru pre náhodu

Nové pravidlá výrazne znižujú priestor pre „prehliadnutie“ alebo odkladanie povinností. Auto bez poistenia už nebude len administratívny problém – stane sa automaticky riešenou položkou v systéme.

Pre vodičov to znamená jediné: buď sa prispôsobiť, alebo rátať s tým, že štát rozhodne za nich.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Diváci nedeľných správ zostali na chvíľu zmätení. Nie kvôli vojne na Blízkom východe, ktorú práve uvádzal moderátor, ale pre meno, ktoré sa objavilo pod jeho tvárou. Namiesto očakávaného popisu sa na obrazovke mihli mená študentiek autoškoly. Krátky moment chaosu v živom vysielaní tak zatienil aj samotnú tému správy.

V relácii Televízne noviny na TV Markíza sa tak ukázalo, že ani veľká redakcia nie je imúnna voči technickým zlyhaniam. Moderátor Patrik Švajda pritom pokračoval bez zaváhania, zatiaľ čo titulky pod ním sa menili rýchlejšie než obsah správy.

Jedna chyba nestačila

Najskôr sa objavil titulok „Anastázia, študentka autoškoly“. Ten zmizol takmer okamžite a vystriedal ho správny popis. Ani ten však nevydržal dlho. Po pár sekundách sa na obrazovke objavila ďalšia verzia – „Zuzana, študentka autoškoly“ píše kokteil.azet.sk.

Pre divákov to bol zvláštny moment. V čase, keď sa správy presúvali k vážnej medzinárodnej téme, vizuálna zložka vysielania pôsobila skôr ako návrat k predchádzajúcej reportáži. Chyba síce trvala len krátko, no v živom vysielaní aj sekundy rozhodujú o dôveryhodnosti.

foto: kokteil.azet.sk.

Téma, ktorá nezmizla z obrazu

Práve reportáž o autoškolách, ktorá predchádzala tomuto incidentu, patrila medzi tie, ktoré sa dotýkajú širokej verejnosti. Získať vodičský preukaz dnes znamená výrazne väčší zásah do rozpočtu než kedysi.

foto: kokteil.azet.sk.

Moment, ktorý ukázal viac než len chybu

Krátky technický lapsus v spravodajstve by za normálnych okolností rýchlo zapadol. Tentoraz však symbolicky prepojil dve témy – každodenný život ľudí a svet médií.

Na jednej strane realita zdražovania, ktorá ovplyvňuje tisíce budúcich vodičov. Na druhej strane živé vysielanie, kde aj malá chyba okamžite vynikne. Obe situácie ukazujú, že tlak – či už ekonomický alebo produkčný – sa dnes prejavuje všade.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Starší manželia si konečne doprajú pár dní v kúpeľoch. Neplatia však z vlastného vrecka – časť pobytu im preplatí zamestnávateľ ich dcéry. To, čo ešte nedávno nebolo možné, sa dnes stáva bežnou realitou.

Rekreačný príspevok sa totiž potichu zmenil na rodinný nástroj. Už neslúži len zamestnancom, ale nepriamo aj ich blízkym. Najviac z neho profitujú rodičia, ktorým deti dokážu „posunúť“ firemný benefit.

Štedrý limit, ktorý má svoje hranice

Na papieri vyzerá systém jednoducho: firma môže preplatiť 55 % nákladov, maximálne však 275 eur ročne. V praxi to znamená, že ak niekto zaplatí za pobyt napríklad 500 eur, dostane späť plnú možnú sumu.

Nie je to však automatické právo pre každého. Nárok vzniká až po dvoch rokoch práce u jedného zamestnávateľa a plná suma patrí len tým, ktorí pracujú na plný úväzok. Pri kratších pracovných časoch sa príspevok kráti.

Zásadný je aj rozdiel medzi firmami. Povinnosť prispievať majú len tie, ktoré zamestnávajú viac ako 49 ľudí. Menšie podniky sa môžu rozhodnúť dobrovoľne – a mnohé to nerobia.

Kto sa k peniazom nedostane

Na prvý pohľad ide o univerzálny benefit, v skutočnosti však vytvára nové rozdiely. Zamestnanci malých firiem často ostávajú bokom, rovnako ako tí, ktorí často menia prácu a nedosiahnu potrebnú dvojročnú hranicu.

Paradoxne, práve ľudia s nižšími príjmami, ktorí by si oddych potrebovali najviac, majú k príspevku najďalej. Systém tak viac pomáha stabilným zamestnancom vo väčších firmách než tým zraniteľnejším.

Príspevok sa mení na „rodinný fond“

Najväčšou zmenou posledného obdobia je možnosť využiť peniaze aj pre rodičov. Zamestnanec tak nemusí ísť na dovolenku sám – môže ju „darovať“ svojim blízkym.

Príspevok pritom nemusí minúť naraz. Počas roka ho môže rozdeliť na viac pobytov, pokiaľ splní základnú podmienku – minimálne dve prenocovania na Slovensku.

V praxi tak vzniká nový model: deti financujú oddych rodičov cez zamestnanecké benefity. Štát tým nepriamo podporuje domáci cestovný ruch aj medzigeneračnú solidaritu.

Jednoduchý princíp, rôzne cesty k peniazom

Systém funguje dvomi spôsobmi. Niektoré firmy dávajú zamestnancom rekreačné karty, ktorými zaplatia pobyt priamo. Inde si ľudia dovolenku najprv uhradia sami a po návrate predložia účty – peniaze im prídu spolu s výplatou.

Administratíva je relatívne jednoduchá, no podmienky sú pevne nastavené: príspevok možno čerpať len raz ročne a len u jedného zamestnávateľa.

Rekreačný príspevok sa tak postupne mení z individuálneho benefitu na širší sociálny nástroj. Hoci ponúka stovky eur navyše, zároveň ukazuje, ako výrazne môže záležať na tom, kde človek pracuje – a či vôbec má možnosť takýto benefit využiť.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Od leta 2026 sa nakupovanie lacného tovaru z krajín mimo Európskej únie citeľne zmení. Európska únia zavádza nové dočasné clo na malé zásielky do hodnoty 150 eur, ktoré môže výrazne ovplyvniť konečnú cenu objednávok z populárnych e-commerce platforiem.

Nové pravidlá začnú platiť od júla 2026

Nové pravidlá schválila Council of the European Union na prelome rokov 2025 a 2026. Opatrenie začne platiť od 1. júla 2026 a zatiaľ je nastavené ako dočasné do 1. júla 2028, pričom v prípade potreby môže byť predĺžené.

Základná sadzba cla je 3 eurá, no nepôjde o jednotný poplatok za celý balík.

Kľúčová zmena je spôsob výpočtu. Poplatok sa bude účtovať za každú colnú položku v zásielke, nie za balík ako celok. Ak si zákazník objedná viac druhov tovaru, suma sa násobí. V praxi tak môže aj malá objednávka zdražieť výraznejšie, než by sa na prvý pohľad zdalo.

EÚ reaguje na lavínu lacných zásielok

Podľa European Commission ide o reakciu na prudký nárast lacných zásielok, ktoré zaplavujú európsky trh. Agentúra Reuters upozornila, že v roku 2025 prišlo do EÚ približne 5,8 miliardy malých balíkov, čo predstavuje medziročný nárast o 26 percent. Viac než 90 percent z nich pochádzalo z Číny.

Európska únia pri zdôvodňovaní opatrenia poukazuje najmä na tri problémy. Neférovú konkurenciu voči domácim predajcom, ktorí musia dodržiavať prísnejšie pravidlá a znášať vyššie náklady.

Ďalším problémom je bezpečnosť výrobkov, keďže pri obrovskom objeme zásielok je náročné kontrolovať kvalitu tovaru, najmä v prípade kozmetiky, hračiek či elektroniky. Tretím faktorom je výrazné zaťaženie colných úradov, ktoré musia spracovávať miliardy balíkov ročne.

Čo to znamená pre zákazníkov

Pre zákazníkov to znamená, že aj lacné nákupy už nemusia byť také výhodné ako doteraz. Hoci zásielky do 150 eur boli doposiaľ oslobodené od cla, neznamenalo to úplnú absenciu poplatkov, keďže sa na ne vzťahovala DPH.

Po novom však pribudne ďalšia položka, ktorá môže konečnú cenu citeľne zvýšiť, najmä pri veľmi lacnom tovare. Trojeurový poplatok môže pri drobných objednávkach tvoriť významnú časť ceny.

Technicky sa má nové clo vyberať vo väčšine prípadov automatizovane, najmä pri zásielkach spracovaných cez systém IOSS (Import One-Stop Shop). Ten podľa údajov Rady EÚ pokrýva približne 93 percent e-commerce tokov do Európskej únie. V praxi by to malo znamenať, že zákazníci nebudú musieť riešiť zložité colné konania a poplatok sa započíta už pri nákupe alebo spracovaní objednávky.

Koniec extrémne lacných nákupov?

Najväčší dopad pocítia najmä drobné objednávky. Pri produktoch za pár eur môže trojeurový poplatok výrazne navýšiť cenu. Ak balík obsahuje viacero rôznych druhov tovaru, výsledná suma sa ešte zvyšuje.

To môže postupne zmeniť správanie zákazníkov a obmedziť impulzívne nákupy extrémne lacných produktov zo zahraničia.

Výhoda pre európske e-shopy

Z pohľadu európskych e-shopov ide naopak o krok, ktorý môže pomôcť vyrovnať podmienky na trhu. Nové pravidlá znižujú cenovú výhodu lacného dovozu a môžu posilniť konkurencieschopnosť domácich predajcov.

Súčasť širšej colnej reformy

Treba zároveň zdôrazniť, že ide o dočasné opatrenie, ktoré je súčasťou širšej colnej reformy pripravovanej na úrovni Európskej únie. V budúcnosti sa tak nevylučujú ďalšie zmeny, vrátane nových poplatkov či úprav systému spracovania zásielok.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Viac peňazí, ale rovnaká bolesť

Úraz v práci sa končí rôzne. Niekto sa po pár týždňoch vráti späť, iný si následky nesie roky. Práve tí druhí si od januára 2026 prilepšia aspoň finančne. Štát im síce zdravie nevráti, no za rovnaké poškodenie dostanú citeľne vyššie odškodné než ešte vlani.

Zmena sa netýka zákonov ani nových dávok. Ide o tichý mechanizmus, ktorý funguje na pozadí – a tentoraz priniesol konkrétne eurá navyše.

Keď rastú platy, rastie aj odškodné

Hodnota odškodnenia sa neodvíja od politického rozhodnutia, ale od ekonomiky. Konkrétne od priemernej mzdy. Tá na Slovensku vzrástla na 1 620 eur, čo automaticky posunulo aj hodnotu jedného bodu.

Od januára má bod hodnotu 32,40 eura, pričom ešte v roku 2025 to bolo 30,48 eura. Rozdiel 1,92 eura sa môže zdať malý, no pri vyšších bodových hodnoteniach ide o stovky až tisíce eur navyše.

foto:pexels.com

Príklad je jednoduchý: pri 100 bodoch dnes poškodený získa 3 240 eur, čo je zhruba o dvesto eur viac než vlani. Pri vážnejších prípadoch sa suma násobí.

Najväčší rozdiel pocítia tí s trvalými následkami

Systém rozlišuje dve situácie. Prvou je bolestné – teda náhrada za samotný úraz a liečbu. Druhou je odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré prichádza vtedy, keď následky pretrvávajú.

Práve druhá skupina môže z aktuálneho zvýšenia profitovať najviac. Dlhodobé obmedzenia totiž znamenajú vyššie bodové ohodnotenie, a teda aj väčší finančný rozdiel po prepočte.

Lekársky posudok je v tomto kľúčový. Určuje počet bodov, a tým aj výslednú sumu. V praxi tak rozhoduje nielen zdravotný stav, ale aj to, ako presne je zdokumentovaný.

Štatistiky ukazujú, že nejde o symbolické sumy

Údaje zo začiatku roka naznačujú, že nejde len o formálnu pomoc. V januári 2026 Sociálna poisťovňa vyplatila stovky dávok, pričom priemerné odškodné presiahlo 2 048 eur.

To už je suma, ktorá môže reálne pomôcť – či už pri výpadku príjmu, rehabilitácii alebo úprave bežného života po úraze.

Peniaze neprídu samy

K vyššiemu odškodnému však vedie administratívna cesta. Poškodený musí podať žiadosť – elektronicky alebo papierovo. Rozhodujúci je lekársky posudok, bez ktorého sa proces nepohne.

Ten vystavuje ošetrujúci lekár a jeho obsah priamo ovplyvňuje výšku kompenzácie. Ak dokument chýba alebo nie je správne vyplnený, dávka sa neprizná.

Systém funguje automaticky, no dôsledky sú veľmi konkrétne

Zvýšenie hodnoty bodu je každoročný proces, ktorý si väčšina ľudí ani nevšimne. Pre tých, ktorých sa týka, však znamená rozdiel medzi symbolickou a citeľnou pomocou.

Aj keď peniaze nedokážu odstrániť následky pracovného úrazu, v roku 2026 aspoň o niečo viac pomáhajú zvládnuť ich dôsledky.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Veľkonočné sviatky patria medzi obdobia, keď sa režim predaja na Slovensku výrazne mení. Zákon totiž počas vybraných dní zakazuje maloobchodný predaj, čo znamená, že väčšina obchodov ostáva zatvorená. Pre zákazníkov to v praxi znamená jediné – naplánovať si nákupy vopred.

Prinášame prehľad otváracích hodín najväčších obchodných reťazcov na Slovensku počas Veľkej noci 2026, rozdelený prehľadne podľa jednotlivých predajní.

Lidl

• 3.4. (piatok – Veľký piatok) → zatvorené
• 4.4. (sobota – Biela sobota) → 7:00 – 21:00
• 5.4. (nedeľa) → zatvorené
• 6.4. (pondelok) → 9:00 do 18:00.

Kaufland

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 7:00 – 20:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. → 10:00 – 18:00.

Tesco

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 6:00 – 22:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. →

Billa

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 7:00 – 20:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. →

COOP Jednota

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 6:00 – 18:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. → Zalezi od prevadzky

Fresh

• 3.4. → zatvorené
• 4.4. → 6:00 – 19:00
• 5.4. → zatvorené
• 6.4. →

Najväčší nápor sa očakáva v sobotu, preto sa oplatí prísť nakúpiť skôr ráno alebo vo večerných hodinách.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Politické odkazy dnes často stoja na obraze. Stačí pár sekúnd videa, vhodné pozadie a silné slová. Keď však kulisy nesedia, aj dobre mierený útok sa môže otočiť proti autorovi. Presne to sa stalo predsedovi Progresívneho Slovenska Michalovi Šimečkovi, ktorého kritika skončila zatienená vlastnou chybou.

Keď forma prebije obsah

Šimečka chcel upozorniť na podozrivé rozdeľovanie verejných peňazí. Hovoril o približne 3 miliónoch eur, ktoré mali smerovať z rezortu práce k organizáciám údajne napojeným na stranu Hlas. V statuse spomenul aj ministra Erika Tomáša a avizoval trestné oznámenie.

Lenže pozornosť sa rýchlo presunula inde. Video nakrútil pred budovou na Lazaretskej ulici v Bratislave – miestom, ktoré už dnes s Hlasom nesúvisí. Strana sa totiž presťahovala ešte v lete 2025.

Obsah obvinení tak ustúpil do úzadia. Namiesto diskusie o dotáciách sa riešilo, prečo líder opozície nepozná aktuálnu adresu svojho politického súpera.

Matovič využil moment bez váhania

Na situáciu okamžite zareagoval bývalý premiér Igor Matovič. Nešlo len o výsmech jednej chyby. V jeho reakcii sa objavila širšia výčitka – že opozícia nemá dostatočný prehľad o politickom teréne.

Podľa Matoviča nejde o nevinný prešľap. Naznačil, že podobná nepozornosť môže mať vážnejšie dôsledky, ak sa prenesie do strategických rozhodnutí. Kritika tak získala ostrejší tón než len bežné politické podpichovanie.

Presťahovanie, ktoré uniklo pozornosti

Fakt, že Hlas už na Lazaretskej nesídli, pritom nie je novinkou. Strana oznámila presun do budovy na Trnavskej ceste 37 ešte pred takmer rokom. Dôvodom mali byť kapacitné a technické potreby.

Práve tento detail sa stal kľúčovým. Ukázal, ako rýchlo sa môže aj drobná nepresnosť zmeniť na symbol väčšieho problému – v tomto prípade otázky, ako dobre má opozícia zmapované politické prostredie.

Rýchla oprava, ale neskorý efekt

Keď sa chyba začala šíriť medzi komentujúcimi, reagovalo aj Progresívne Slovensko. K pôvodnému statusu pribudla stručná úprava, ktorá mala situáciu vysvetliť.

Takéto dodatočné opravy však málokedy zmenia prvý dojem. Video už medzitým získalo vlastný život – a s ním aj interpretáciu, ktorú si osvojili politickí súperi.

Politika ako detailná disciplína

Celý incident ukazuje, ako veľmi záleží na detailoch. V čase, keď komunikácia stojí na rýchlosti a vizuálnych skratkách, môže aj malá nepresnosť zatieniť podstatu témy.

Šimečkov prípad tak nie je len úsmevnou epizódou. Je pripomienkou, že v politike nestačí mať silné posolstvo. Treba ho aj zasadiť do správneho kontextu – doslova aj geografického.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Zákazník si ešte stále môže objednať tovar cez známy e-shop, no firma, ktorá ho vybudovala, už smeruje ku koncu. Príbeh Andrea Shopu ukazuje, ako rýchlo sa mení trh s elektronikou na Slovensku – a kto na ňom prestáva mať miesto.

Kým značka zatiaľ prežíva, pôvodná spoločnosť sa ocitla v konkurznom konaní. Pre mnohých je to len ďalšia biznisová správa. V skutočnosti ide o ďalší signál, že domáci hráči z trhu miznú píšu zive.aktuality.sk.

Kedysi desiatky miliónov, dnes pád

Ešte pred pár rokmi patril Andrea Shop medzi výrazných predajcov elektroniky. Ročné tržby dosahovali okolo 50 miliónov eur a firma zamestnávala približne 140 ľudí.

V roku 2024 však výnosy klesli pod 19 miliónov eur, počet zamestnancov na menej než 20 a firma skončila v strate viac ako 2,55 milióna eur.

K tomu sa pridali dlhy voči štátu – na odvodoch asi 160-tisíc eur a na daniach viac než 110-tisíc eur. Reštrukturalizácia, ktorú veritelia schválili ešte v lete, zlyhala.

Na návrh firmy preto Okresný súd v Trnave začal konkurzné konanie.

Značka prežíva bez pôvodnej firmy

Koniec firmy nemusí znamenať koniec značky. Andrea Shop medzičasom prešiel pod spoločnosť TPD.

Od októbra 2025 prevádzkuje e-shop Andreashop.sk práve TPD, ktorá zabezpečuje aj logistiku a sortiment. Pôvodná firma už nevlastní ani doménu.

Z pohľadu zákazníka sa veľa nemení – funguje podpora, servis aj predajňa v Dunajskej Strede.

Otázne však zostáva, či značka prežije dlhodobo ako súčasť väčšieho hráča.

Trh sa zmenšuje

Andrea Shop nie je jediný. Trh s elektronikou na Slovensku sa rýchlo koncentruje.

Začiatkom roka 2025 skončil v konkurze aj Okay elektro. Značka Datart sa od 1. septembra 2024 premenila na Nay.

Výsledkom je menej hráčov a silnejšia pozícia veľkých reťazcov.

Malí prehrávajú

Domáci predajcovia čelia tlaku medzinárodných reťazcov a online trhovísk. Tie ponúkajú nižšie ceny aj efektívnejšiu logistiku.

Andrea Shop je ďalším dôkazom, že tento boj je čoraz ťažší. Trh sa presúva do rúk niekoľkých veľkých hráčov – čo môže znamenať pohodlie pre zákazníka, no koniec pre menších.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Do dôchodku o desať rokov skôr. No len pre úzku skupinu

Niektorí ľudia na Slovensku končia pracovný život ešte pred šesťdesiatkou. Kým väčšina populácie si musí na penziu počkať do polovice šesťdesiatych rokov, existuje skupina, ktorá odchádza výrazne skôr. Nejde pritom o výhodu pre každého, ale o dôsledok práce, ktorá si vyberá svoju daň na zdraví.

Rozdiel medzi jednotlivými poistencami tak môže byť aj viac než desať rokov.

Práca, ktorá skracuje kariéru

Za skorším odchodom do dôchodku nestojí štedrosť systému, ale realita niektorých profesií. Ide o zamestnania, ktoré sú dlhodobo považované za mimoriadne náročné alebo rizikové.

Možnosť odísť už v 55 rokoch majú tí, ktorí odpracovali aspoň 25 rokov v prostredí ohrozujúcom zdravie. Patrí sem napríklad podzemné baníctvo, práca v uránových baniach, ale aj niektoré pozície v letectve či na lodiach. Rovnako sem spadajú profesie v hutníctve, chemickom priemysle alebo práce s rádioaktívnymi materiálmi.

Zjednodušene: čím väčšie riziko, tým skorší koniec kariéry.

Staré kategórie stále rozhodujú

Výhodnejší dôchodkový vek sa netýka len aktuálnych profesií. Dôležitú rolu zohráva aj to, kde človek pracoval v minulosti.

Poistenci, ktorí do roku 2000 pôsobili v takzvanej I. alebo II. kategórii zamestnania, môžu odísť do dôchodku skôr – často už v 56 alebo 58 rokoch. Tieto kategórie zahŕňali práce s vysokou fyzickou alebo psychickou záťažou.

Hoci systém kategórií zanikol, jeho dôsledky pretrvávajú dodnes. Minulosť tak v tomto prípade rozhoduje o súčasnosti.

Väčšina si musí počkať

Pre zvyšok populácie platia výrazne prísnejšie pravidlá. Bežný dôchodkový vek sa dnes pohybuje približne medzi 62 až 64 rokmi, pričom závisí aj od počtu vychovaných detí.

Alternatívou je predčasný dôchodok, ten je však možný len približne dva roky pred riadnym termínom a často znamená nižšiu penziu.

Rozdiel medzi „bežným“ a „mimoriadnym“ dôchodkom tak nie je len v čase, ale aj v podmienkach, ktoré ho umožňujú.

Nerovnosť alebo kompenzácia?

Otázka, či ide o nespravodlivú výhodu, alebo potrebnú kompenzáciu, nemá jednoznačnú odpoveď. Na jednej strane stoja ľudia, ktorých práca výrazne ovplyvnila zdravie. Na druhej tí, ktorí síce pracujú celý život, no na skorší odchod nárok nemajú.

Systém tak nevyrovnáva všetkých rovnako. Skôr priznáva, že niektoré povolania si vyžadujú vyššiu cenu – a tá sa vracia v podobe skoršieho dôchodku.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Niektorým ľuďom dnes nestačí ani to, že sa prihlásia na pracovnú ponuku. Po pohovore sa už nikto neozve a hľadanie práce sa natiahne na mesiace.

Najnovšie údaje z konca roka ukazujú, že nezamestnanosť v regióne síce mierne rastie, no Slovensko patrí medzi krajiny s vyššími číslami.

Miera nezamestnanosti sa pohybuje takmer na úrovni 6 percent. Podobnú hodnotu má aj Rakúsko informujú tvnoviny.sk.

Naopak, výrazne lepšie výsledky vykazujú susedia. Česko aj Poľsko si držia nezamestnanosť iba niečo málo nad 3 percentami.

Celkovo je na slovenských úradoch práce evidovaných približne 159-tisíc ľudí, ktorí si aktívne hľadajú zamestnanie.

Východ krajiny nesie najväčšiu záťaž

Rozdiely medzi regiónmi sú výrazné. Najviac nezamestnaných je dlhodobo na východe Slovenska.

Najvyššie počty evidujú úrady práce v:

• Prešovskom kraji – 35 990 ľudí,
• Košickom kraji – 27 110 ľudí,
• Banskobystrickom kraji – 26 473 ľudí.

Postupne smerom na západ počty klesajú. V Žilinskom kraji evidujú vyše 17-tisíc nezamestnaných a v Nitrianskom kraji približne 14-tisíc.

Najnižšie čísla majú západné regióny – Trnavský kraj eviduje okolo 11-tisíc ľudí bez práce a Bratislavský kraj približne 14-tisíc.

Zaujímavý je aj rozdiel medzi pohlaviami. Na úradoch práce je momentálne viac žien – približne 85-tisíc, zatiaľ čo mužov je okolo 74-tisíc.

Prečo pracovné miesta nepribúdajú

Ekonomika podľa analytikov nerastie dostatočne rýchlo na to, aby dokázala vytvárať nové pracovné miesta.

Ekonóm Marek Gábriš upozorňuje, že slovenské hospodárstvo minulý rok rástlo len mierne – pod hranicou 1 percenta. Také tempo je podľa neho príliš slabé na to, aby dokázalo výraznejšie znižovať nezamestnanosť píšu tvnoviny.sk.

Podniky zároveň čelia vyšším nákladom a niektoré z nich prepúšťajú alebo zatvárajú prevádzky.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂