Kapláni v nemocniciach, výučba náboženstva na školách či duchovná služba v armáde – to všetko dnes funguje vďaka rozhodnutiam, ktoré padli pred štvrťstoročím. Teraz sa však otvára otázka, či má Slovensko pokračovať v modeli, ktorý vznikol krátko po páde komunizmu.
Spúšťačom je iniciatíva Progresívne Slovensko, ktorá chce znovu preskúmať základnú zmluvu medzi štátom a Svätá stolica píše istream.sk.
Pre jedných ide o technickú revíziu starého dokumentu. Pre druhých o zásah do samotných základov vzťahu štátu a cirkví.
Neutralita štátu verzus dedičstvo 90. rokov
Podľa progresívcov dnes štát funguje v systéme, ktorý zvýhodňuje jednu cirkev. Upozorňujú, že zmluva so Svätou stolicou má prednosť pred vnútroštátnym právom a upravuje postavenie výlučne katolíckej cirkvi. Výsledkom je, že zákony v školstve, bezpečnostných zložkách či verejnoprávnych médiách sa roky „ladili“ podľa potrieb jedného partnera.
Predstavitelia PS hovoria, že po 25 rokoch je legitímne pýtať sa, čo dohoda dnes prináša štátu. Člen parlamentného výboru pre ľudské práva Ondrej Prostredník to zhrnul priamo:
„Každá dobrá zmluva má byť výhodná pre obe strany. Po 25 rokoch je namieste položiť si otázku, čo táto zmluva dnes prináša Slovenskej republike.“
Podpredsedníčka hnutia Lucia Plaváková zas upozorňuje na systémový problém: „Zmluva so Svätou stolicou má prednosť pred vnútroštátnym právom a upravuje postavenie a práva len jednej náboženskej skupiny.“ Podľa nej sa Slovensko týmto krokom vzdalo časti svojej zvrchovanosti v prospech jednej viery.
PS zároveň pripomína, že iné krajiny majú dohody s Vatikánom nastavené vyváženejšie. Slovensko sa podľa nich zbytočne drží schém z obdobia po roku 1989, namiesto toho, aby si definovalo moderný rámec náboženskej slobody.
Pre kresťanských demokratov je to „červená čiara“
Úplne opačný pohľad má KDH. Kresťanskí demokrati tvrdia, že zmluvy nevytvárajú výsady, ale stabilné pravidlá hry medzi štátom a cirkvami. Podľa nich práve tento rámec po revolúcii pomohol normalizovať vzťahy, ktoré boli desaťročia potláčané.
Predseda KDH Milan Majerský hovorí o jasnom právnom základe spolupráce medzi štátom a cirkvami. Ešte tvrdšie sa vyjadruje poslanec František Mikloško, ktorý bol pri podpise pôvodných dohôd. Odkazuje, že akékoľvek otváranie zmlúv neprichádza do úvahy:
„Ak by ktorákoľvek strana chcela siahať na vatikánske zmluvy, nech zabudne na akúkoľvek spoluprácu s KDH. Pre nás sú červenou čiarou.“
Mikloško zároveň pripomína, že ústava garantuje rovnosť všetkých cirkví a dohoda s katolíckou cirkvou podľa neho tento princíp nenarúša.
Medzinárodná zmluva, domáci dopad
Spor nie je len ideologický. Zmluva so Svätou stolicou má charakter medzinárodnej dohody, no v praxi sa dotýka každodenného fungovania štátu. Práve tento paradox PS kritizuje: o postavení jednej cirkvi rozhoduje dokument, ktorý stojí nad slovenskými zákonmi.
Po jej podpise sa postupne prijímali ďalšie normy – od školstva až po ozbrojené sily. Progresívci tvrdia, že namiesto rovnakých podmienok pre všetkých vznikol systém, kde sa štát prispôsoboval jednému partnerovi. KDH naopak pripomína, že následne vznikla aj vnútroštátna zmluva s ostatnými cirkvami, ktorá mala nerovnováhu zmierniť.
Otvorená otázka: čo ďalej so vzťahom štátu a cirkví
V jadre sporu nie je len jeden dokument, ale predstava, ako má vyzerať moderný sekulárny štát. PS hovorí o potrebe novej diskusie a vyváženejšieho modelu. KDH varuje pred rozbíjaním dohôd, ktoré podľa nich priniesli stabilitu.
Či sa téma premení na konkrétne legislatívne kroky, zatiaľ nie je jasné. Isté však je, že debata o zmluvách so Svätou stolicou znovu otvorila starú otázku: má Slovensko zostať pri riešeniach z 90. rokov, alebo si trúfne predefinovať vzťah štátu a viery pre 21. storočie.
