Krátko po jedenástej večer sa pre desiatky ľudí skončil bežný pracovný pondelok na chodníku v zime. Nie preto, že by sa niekam sťahovali. Ich dom ich zradil.

Požiar v bytovke v bratislavskej Trnávke ich vyhnal z postelí a postavil pred otázku, ktorú si v modernom meste nechcete klásť: kam pôjdete, keď sa váš byt stane pascou?

V priebehu niekoľkých minút sa z pokojnej ulice stal improvizovaný evakuačný uzol. Autobusy ako náhradné čakárne, policajná páska namiesto vstupných dverí, sanitky pre tých, čo sa nadýchali splodín. Približne stovka ľudí hľadala teplo u susedov alebo v provizórnych úkrytoch.

Susedia ako prvá záchranná sieť

Štát má záchranné zložky. Mesto má krízové plány. V praxi však v tú noc fungovalo najmä to najjednoduchšie: ľudia si navzájom otvorili dvere.

Ružinovský starosta Martin Chren opisoval, že viacerí obyvatelia okamžite ponúkli nocľah tým, ktorí nemali kam ísť. „Ak sa dá hovoriť o nejakej pozitívnej stránke katastrofy, tak ľudská a susedská spolupatričnosť sa v krízovej situácii opäť ukázali,“ odkázal po zásahu.

Podľa Televízia JOJ skončili vonku približne dve desiatky rodín. Niektorí s deťmi v papučiach, iní so zvieratami v náručí. Hasiči dokonca z horiaceho domu vyniesli aj dve zajace.

Tri výbuchy, dva vchody a otáznik nad príčinou

Svedkovia hovorili o niekoľkých explóziách a plameňoch šľahajúcich z balkóna na prvom poschodí. Zásah sa rozšíril na dva vchody šesťpodlažného paneláku a vyžiadal si posily.

Bratislavská krajská polícia potvrdila, že po príchode hliadky už horeli dve poschodia a oheň sa šíril vyššie, preto bola nutná okamžitá evakuácia. Presná príčina zostáva otvorená – spomínali sa rôzne scenáre od plynovej bomby po elektrické kolobežky. Vyšetrovanie vedie Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II pod hlavičkou Policajný zbor Slovenskej republiky.

Dotknutí obyvatelia, ktorých byty neboli priamo zasiahnuté hasením, sa mohli vrátiť domov okolo druhej hodiny ráno. Niekoľkých ľudí ošetrili na mieste pre nadýchanie sa splodín.

Limity systému: čo zostane po odjazde sirén

Keď sa sirény odmlčia, ostáva realita: vyhorené byty, dymom nasiaknuté chodby a neistota, kto zaplatí škody. Kríza odkryla starý problém panelákových štvrtí – vysokú hustotu bývania bez dostatočných bezpečnostných bariér voči novým rizikám, ktoré si do bytov nosíme sami.

Mesto Bratislava má profesionálne zložky a rýchly zásah tentoraz zabránil tragédii. No prvé hodiny po požiari ukázali, že pre ľudí bez náhradného bývania je rozhodujúca skôr neformálna pomoc než systémové riešenia. Kým sa vyšetrovatelia prepracujú k príčine a poisťovne k sumám, rodiny riešia najzákladnejšie: kde dnes prespia.

Požiar v Trnávke tak nie je len správou o jednej noci. Je pripomienkou, že v mestách s tisíckami podobných bytov zostáva bezpečie často závislé od šťastia – a od ochoty susedov pomôcť si navzájom.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Rodiny počítajú každé euro, služby zdražujú a firmy odkladajú investície. Kým bežní ľudia riešia rastúce účty, nad Slovenskom sa začína črtať oveľa väčší problém: verejné financie smerujú k bodu, z ktorého sa už bude ťažko vracať späť.

Najnovšie hodnotenie od Medzinárodný menový fond ukazuje, že bez zásadných reforiem môže verejný dlh Slovensko do roku 2040 vyskočiť až na 105 % HDP. Takýto scenár by štátu prakticky zviazal ruky — v ďalšej kríze by už nemal z čoho pomáhať.

Najprv to pocítia peňaženky ľudí

Ekonomika spomaľuje práve v čase, keď by mala naberať silu. Rast HDP sa podľa odhadov v roku 2025 prepadol na 0,8 %, pričom rok predtým dosahoval 1,9 %. Na budúci rok sa očakáva len mierne zrýchlenie na približne 0,9 %.

Pre domácnosti to znamená jednoduchú rovnicu: menej pracovných príležitostí, opatrnejšie firmy a slabší tlak na rast miezd. Súčasne zostáva vysoký fiškálny deficit — okolo 5 % HDP — čo vláde berie priestor na výraznejšiu pomoc.

Kombinácia úspor, globálnej neistoty a drahších služieb tlmí spotrebu. Jediným citeľnejším impulzom ostávajú dobiehajúce verejné investície financované z fondov Európska únia.

Vyššie dane nepomohli, výber zaostal

Jedným z hlavných pokusov o ozdravenie rozpočtu bolo zvýšenie DPH na 23 %. Výsledok však zaostal za očakávaniami.

Príjmy štátu boli nižšie približne o 1,2 miliardy eur, než sa plánovalo. Firmy aj spotrebitelia sa prispôsobili: časť výdavkov zmrazili, časť presunuli mimo oficiálnej ekonomiky. Tento posun potvrdzuje aj pokles efektívnej daňovej sadzby zo 17,7 % na 16,1 %.

Inými slovami — vyššie sadzby automaticky neznamenajú vyšší výber. A čím viac sa tlak prenáša na spotrebiteľov, tým viac sa oslabuje domáci dopyt, ktorý by mal byť motorom rastu.

Služby dražejú, inflácia sa nechce pustiť

Zatiaľ čo ceny tovarov sa postupne stabilizujú, sektor služieb zostáva problémom. Medziročné zdražovanie sa tu pohybuje až okolo 8 %. Práve služby pritom tvoria veľkú časť rodinných rozpočtov — od bývania cez dopravu až po zdravotnú starostlivosť.

Táto „lepkavá“ inflácia ukusuje z reálnych príjmov aj napriek nominálnemu rastu miezd. Pre štát je to dvojitý problém: ľudia míňajú opatrnejšie a zároveň rastú výdavky na sociálne kompenzácie.

Domáce prognózy hovoria, že v roku 2026 by mohol HDP vzrásť asi o 1,3 %, čo je stále málo na to, aby krajina dokázala „vyrásť z dlhu“ prirodzeným spôsobom.

Bez ďalších krokov sa dlh rozbehne snehovou guľou

Fond upozorňuje, že ak chce vláda stlačiť deficit na 2,8 % HDP do roku 2028, bude potrebné prijať dodatočné opatrenia v objeme približne 2,3 % HDP. Bez nich sa dlh začne správať ako snehová guľa — úroky porastú rýchlejšie než ekonomika a každý ďalší rok bude riešenie drahšie.

Situáciu môže ešte viac skomplikovať plánované ukončenie dovozu ruského plynu do roku 2027, na ktorom sa dohodla Európska únia. Tento krok môže opäť zvýšiť ceny energií a pridať ďalší tlak na infláciu.

Výsledný obraz je jasný: ak sa konsolidácia spojí len s vyššími daňami a nie so systémovými reformami, účet zaplatia najmä domácnosti. A čím dlhšie sa bude rozhodovanie odkladať, tým tvrdšie dopady pocíti celá ekonomika.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V sále ešte doznieva šum príprav, no ona už stojí v chodbe. Staručká pani opretá o dve barle čakala hodinu pred začiatkom – len preto, aby si vypočula debatu. Práve týmto obrazom sa pre Igor Matovič začal týždeň, ktorý opísal ako úplný opak parlamentnej reality.

„Nie, nehovorím o dianí v parlamente, tá faloš ma nezaujíma. Píšem o skutočných emóciách z debát s Vami,“ odkázal vo svojom statuse. A namiesto politických vyhlásení ponúkol sériu drobných ľudských momentov.

Pamätník z roku 1959 a podpis, ktorý mal byť prvý

Ešte pred štartom diskusie ho spomínaná pani oslovila s pamätníkom v ruke. „Či sa jej nepodpíšem, že ešte nemá podpis od nikoho,“ napísal Matovič. Keď hľadal miesto na venovanie, všimol si prvý zápis – s dátumom 1959.

Počas debaty vyšlo najavo, že ide o dlhoročnú miestnu lekárku, ktorú si ľudia pamätajú ako dobrú dušu. Malý detail v zošite zrazu rozprával príbeh celej generácie.

Mesto, kde sa po debate ide slúžiť omša aj „po mŕtveho“

Ďalšie stretnutie mu prinieslo ďalší kontrast. Jedna z účastníčok mu so žiarivými očami povedala: „Aj náš pán dekan tu bol! A ja som kostolníčka.“

Keď sa tím presúval ďalej, zaznela veta, ktorá vystihla atmosféru regiónov lepšie než akákoľvek analýza: „To bolo mesto! Najprv odchádza chlapík, že musí ísť slúžiť omšu. Za ním druhý, že musí ísť pre mŕtveho, keďže má miestne pohrebníctvo.“

Nie sú to kulisy kampane. Je to každodenný život, do ktorého debata na pár hodín vstúpila.

„Politiku sledujem od trinástich. Od Maďarskej revolúcie.“

Na inom podujatí sa k mikrofónu postavila žena s prehľadom, ktorý „vybil mnohým poistky“. Matovič ju opísal ako „hlava mapa“ – a potom prišla veta, ktorá ho zaskočila: „Ja politiku sledujem od svojich 13-tich rokov. Od Maďarskej revolúcie.“

Revolúcia pritom prebehla v roku 1956. V jednej miestnosti sa tak stretli pamätníci polovice minulého storočia aj mladší poslucháči – bez nálepiek, bez rečníckych duelov.

Prečo majú tieto stretnutia väčšiu váhu než rokovacia sála

Matovič v závere priznal, že podobných situácií bolo veľa – „krásnych aj smutných osudov“. Práve preto si ich váži viac než vystúpenia za pultom. „Autentická človečina spolu s Vami … a ĎAKUJEM VÁM ZA ŇU,“ napísal.

Je to jeho osobná odpoveď na politickú únavu: menej pódií, viac stoličiek v kultúrnych domoch. Menej faloše, viac príbehov. A návrat k politike, ktorá sa nerodí v potlesku, ale v tichých rozhovoroch po skončení debaty – tam, kde sa ľudia po pár minútach vracajú späť do svojich skutočných životov.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Terapeutická miestnosť v leopoldovskej väznici mala pomáhať zvládať psychickú záťaž ľudí odsúdených na doživotie. Namiesto toho vyvolala ostrú politickú reakciu a otvorila otázku, kde sú hranice trestu. Projekt Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) sa stal terčom ministra Rudolfa Huliaka (Strana Vidieka), ktorý hovorí o nemorálnosti a žiada jeho zrušenie píšu topky.sk.

„Mne sa asi sníva“

ZVJS v ústave Leopoldov v roku 2024 zriadil multisenzorickú terapeutickú miestnosť typu Snoezelen určenú najmä pre oddiel doživotných trestov. Priestor pracuje so svetlom, zvukom, dotykom a vôňami, cieľom je znižovať napätie a agresivitu u odsúdených.

Minister Rudolf Huliak reagoval po zverejnení fotografií miestnosti ostro. „Mne sa asi sníva!“ odkázal na sociálnych sieťach.

Podľa neho ide o úplne scestné nastavenie priorít štátu.

„Autistické deti často nemajú prístup k takejto terapii, alebo ich rodičia musia za pomoc platiť. Ale z našich daní financujeme multisenzorické miestnosti pre doživotne odsúdených vrahov. Väzenie nie je hotel ani wellness. Trest má byť trestom, nie komfortom. Ak má štát peniaze na terapeutické miestnosti, musia ísť v prvom rade deťom, ktoré pomoc skutočne potrebujú, nie zločincom odsúdeným na doživotie. Zrušte to, je to nemorálne a neprípustné,“ vyhlásil minister.

ZVJS: nejde o komfort, ale o prevenciu

Zbor väzenskej a justičnej stráže tvrdí, že projekt nemá nič spoločné so zvyšovaním pohodlia väzňov. Terapeutická miestnosť má podľa neho slúžiť na stabilizáciu psychického stavu odsúdených, prevenciu sebapoškodzovania a znižovanie rizika konfliktov v prostredí, ktoré je dlhodobo podnetovo chudobné.

ZVJS zároveň upozorňuje na starnutie väzenskej populácie, najmä medzi doživotne odsúdenými. Podporné aktivity majú pomáhať udržať základné kognitívne a pohybové schopnosti, čo má priamy vplyv aj na bezpečnosť personálu a samotných ústavov.

Reakciu na kritiku zbor zhrnul stručne: miestnosť vznikla svojpomocne, bez externých dodávateľov a s minimálnymi nákladmi, pričom terapeutické aktivity zabezpečuje interný odborný personál v rámci bežnej pracovnej náplne.

Deti verzus väzni?

ZVJS priznáva, že dostupnosť terapií pre deti s autizmom je na Slovensku problémom. Odmieta však porovnávanie týchto skupín.

Podľa zboru ide o dve rozdielne oblasti zodpovednosti štátu – zatiaľ čo pomoc deťom patrí do zdravotnej a sociálnej politiky, väznice musia zabezpečiť humánne a zákonné podmienky pre ľudí, nad ktorými má štát úplnú kontrolu.

Podporné opatrenia vo väzniciach označuje zbor za štandard modernej penitenciárnej praxe, vyplývajúci aj z medzinárodných záväzkov Slovenska.

Spor o to, čo má trest znamenať

Prípad z Leopoldova tak prerástol jednu terapeutickú miestnosť. Na jednej strane stojí minister Rudolf Huliak, ktorý hovorí o „wellnesse pre vrahov“ a žiada zásah štátu. Na druhej ZVJS, ktorý upozorňuje na prevenciu krízových situácií a ochranu zdravia.

Debata sa dnes nevedie len o Snoezelene, ale o samotnej filozofii výkonu trestu: má byť väzenie výlučne miestom represie, alebo aj priestorom, kde štát zabraňuje psychickému rozpadu ľudí, ktorých odsúdil na život za mrežami?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Celé Slovensko otriasla správa o tragickej smrti len 31-ročnej Moniky Jákliovej. Mladá žena, známa ako influencerka a modelka, pôsobila navonok cieľavedomo, silno a plná života. Jej náhla smrť však prišla ako šok pre rodinu, priateľov aj fanúšikov.

Teraz sa po dlhom mlčaní ozvala jej matka, Maya Jákliová, ktorá prehovorila pre slovenské médiá. Jej slová prinášajú nový pohľad na posledné obdobie Mónikinho života píše twice.hu.

Navonok pokojná, vnútri zlomená

Podľa matky sa Mónika v posledných mesiacoch citeľne zmenila. Hoci na verejnosti pôsobila vyrovnane, vo vnútri zápasila s veľkým psychickým tlakom.

„Hovorila mi, že je unavená. Nie fyzicky, ale mentálne. Cítila obrovský tlak,“ spomína Maya Jákliová so slzami v očiach.

Rodina síce vnímala, že niečo nie je v poriadku, no spočiatku verili, že ide len o prechodné náročné obdobie.

Tajomstvo, ktoré ju ťažilo celé mesiace

Jednou z najdojímavejších častí matkinho priznania je zmienka o tajomstve, ktoré jej Mónika prezradila krátko pred smrťou. Išlo o záťaž, o ktorej nechcela hovoriť verejne, no výrazne ovplyvňovala jej život.

„Nechcela o tom hovoriť pred ľuďmi, ale mám pocit, že to zohralo kľúčovú úlohu v jej živote,“ povedala zdrvená matka.

Rodina sa jej snažila pomáhať zo všetkých síl, no až spätne si uvedomili, že Mónikine vnútorné boje boli oveľa hlbšie, než si dokázali predstaviť.

„Mysleli sme si, že ide len o dočasné obdobie. Teraz už viem, že každý malý signál mal svoj význam,“ dodala.

Čo je zatiaľ známe o okolnostiach tragédie

Vyšetrovanie úmrtia naďalej pokračuje. Úrady prípad zatiaľ vedú ako dopravnú nehodu, pričom:

• neexistujú dôkazy o cudzom zavinení,
• nebolo zistené protiprávne konanie inej osoby,
• oficiálne okolnosti smrti sú stále predmetom vyšetrovania.

Verejnosť však naďalej zaplavujú otázky a špekulácie.

Matka zdôraznila, že pre ňu nie je dôležité hľadať vinníka, ale poznať pravdu – kvôli zachovaniu dcérinej dôstojnosti a pamiatky.

Posledná rozlúčka už prebehla

Ako už bolo skôr informované, pohreb Jákli Móniky sa konal dnes, 29. januára, o 11.00 hod. na cintoríne v Alistáli.

Pre rodinu, blízkych aj všetkých, ktorí ju poznali a obdivovali, znamenal tento deň ďalší mimoriadne bolestivý míľnik.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V niektorých ukrajinských mestách dnes rozhoduje o prežití obyčajná zásuvka. Ak funguje. Ak nie, prichádza tma, chlad a ticho prázdnych bytov. Nemocnice prechádzajú na núdzový režim, školy zatvárajú a rodiny sa sťahujú do jednej miestnosti, aby si udržali aspoň zvyškové teplo.

Práve do tejto reality mieria generátory zo Slovenska. Nie ako symbolické gesto, ale ako technická náhrada za systém, ktorý vojna vyradila z prevádzky.

Za štyri dni sa v zbierke Teplo pre Ukrajinu podarilo vyzbierať viac než 700-tisíc eur. Prispeli tisíce ľudí.

Keď infraštruktúra padne, prichádza improvizácia

Ruské útoky cielene ničia elektrárne, teplárne a rozvodné siete. Výsledok je brutálne jednoduchý: krajina, ktorá potrebuje približne 18 gigawattov, dnes dokáže vyrobiť len 6,4 GW. Náhradné diely a transformátory sú na hranici vyčerpania.

Len za posledný rok dopadlo na Ukrajinu okolo 2 000 rakiet a viac než 54-tisíc dronov. V Dnipropetrovskej oblasti zostal začiatkom januára bez elektriny viac než milión ľudí, v Kyjeve prišlo o svetlo a teplo až 35 percent domácností.

Bez prúdu sa zdravotná starostlivosť mení na improvizované riešenia, zásobovanie viazne a bežné fungovanie miest sa rozpadá na núdzové režimy.

V tejto medzere medzi potrebou a kapacitou vznikla slovenská zbierka.

Generátory namiesto elektrární

Výzvu Teplo pre Ukrajinu zastrešuje Veľvyslanectvo Ukrajiny v SR spolu s organizáciami Donio, Nadácia Integra, Post Bellum SK, Človek v ohrození či Nadácia Pontis. Pomoc smeruje do oblastí ako Kyjev, Záporožie, Dnipro, Černihiv, Sumy a Sumská oblasť – teda tam, kde sú výpadky najčastejšie a zároveň žije veľké množstvo civilistov.

Peniaze sa používajú najmä na nákup výkonných generátorov. Tie majú zabezpečiť:

• základné vykurovanie a elektrinu v domácnostiach,
• chod nemocníc, škôl a centier pomoci,
• krízové riešenia počas výpadkov,
• logistiku a dopravu zariadení priamo na Ukrajinu.

Ako pripomína platforma Donio: „Tma a chlad tu nie sú vedľajším efektom vojny. Sú jej cieľom.“

Zbierku možno podporiť aj online na donio.sk

Rýchlosť, ktorá prekvapila aj organizátorov

Výzva bola spustená v piatok. Do piatich dní sa suma prehupla cez 700-tisíc eur. Tempo, akým ľudia reagovali, patrí medzi najsilnejšie momenty celej iniciatívy.

Bývalá prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá zbierku podporila, hovorí o emócii, ktorú na Slovensku nezažíva často:

„Ľudskosť a empatia sú stále medzi nami. A práve to považujem za jednu z najlepších správ dneška.“

Na Instagrame pridala aj osobnejší odkaz o radosti a hrdosti na Slovensko. Pripomenula, že nejde o ojedinelý prípad – ľudia u nás opakovane ukazujú, že vedia pomáhať. Tentoraz však vynikla najmä rýchlosť.

Pomoc, ktorá supluje štát

Zbierka Teplo pre Ukrajinu nie je len humanitárnou iniciatívou. Je aj obrazom reality vojny: keď padnú elektrárne, nastupujú darcovia. Keď sa rozpadne infraštruktúra, prichádzajú generátory zo zahraničia.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Keď si dnes ľudia plánujú rodinný rozpočet, cena elektriny patrí k tým stabilnejším položkám. V blízkej budúcnosti sa to môže zmeniť. Účty za energie už nemusia vyzerať každý mesiac podobne – rozdiel môže spraviť aj to, či zapnete práčku ráno alebo poobede.

Regulátor pripravuje zmeny, ktoré majú domácnosti priblížiť k reálnym cenám na trhu. Znamená to koniec jednej fixnej sadzby počas celého roka a nástup takzvaných dynamických taríf, kde sa cena môže meniť aj niekoľkokrát za hodinu informuje istream.sk.

Najviac získajú tí, ktorí vedia meniť svoje návyky

Nový systém zvýhodní ľudí, ktorí dokážu presúvať spotrebu mimo špičky. Typicky ide o domácnosti s flexibilným režimom, prácou z domu alebo smart technológiami, ktoré vedia automaticky spúšťať spotrebiče v lacnejších hodinách.

Pre túto skupinu môžu byť dynamické tarify cestou k nižším účtom. Ak sa práčka, umývačka či sušička zapnú v čase lacnej elektriny, rozdiel sa môže postupne nazbierať do citeľnej úspory.

Na opačnom konci sú ľudia s pevne nastaveným dňom – odchod do práce ráno, návrat večer, varenie a pranie práve vtedy, keď je dopyt najvyšší. Tí môžu pocítiť, že elektrina ich vyjde drahšie než dnes.

Prečo bude cena skákať počas dňa

Elektrina sa obchoduje na spotovom trhu a jej hodnota sa mení podľa aktuálneho dopytu a ponuky. Najdrahšia býva počas ranných a večerných špičiek, keď ju využíva najviac ľudí naraz. Naopak, nižšie ceny sa objavujú v noci alebo cez deň mimo hlavných špičiek.

Energetický analytik Radovan Potočár pre peniaze.sk upozornil, že cena elektriny nie je počas dňa rovnaká, pretože sa priebežne obchoduje na trhu. V praxi to znamená, že aj bežné rozhodnutia – kedy zapnúť spotrebiče – budú mať priamy vplyv na výslednú faktúru.

Ide o modernejšiu verziu starého princípu „nočného prúdu“. Rozdiel je v tom, že namiesto dvoch časových pásiem môže mať domácnosť desiatky rôznych cien denne, potenciálne sa meniacich každých 15 minút.

Regulátor chce priblížiť ceny realite

Zmeny pripravuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Jeho cieľom je preniesť výkyvy veľkoobchodného trhu bližšie ku konečným odberateľom a zároveň motivovať domácnosti k rozumnejšej spotrebe.

Popri dynamických tarifách sa objavuje aj ďalší model – takzvané pásové tarify. Tie by fungovali podobne ako mobilné paušály: určitý objem energie za výhodnú cenu a vyššia sadzba po jeho prekročení. Aj tu ide o snahu prinútiť ľudí sledovať, koľko elektriny míňajú.

Elektrina ako komodita, nie samozrejmosť

Nový systém si nevyžiada len technické úpravy, ale aj zmenu myslenia. Sledovanie cien, plánovanie spotreby a práca s aplikáciami sa môžu stať bežnou súčasťou domácností – podobne ako dnes internetové bankovníctvo.

Pre niekoho to bude príležitosť ušetriť. Pre iných ďalšia administratívna záťaž a riziko vyšších výdavkov. Jedno je však isté: elektrina prestane byť „rovnako drahá stále“. Stane sa komoditou, ktorej cenu budú ľudia vnímať v reálnom čase – a podľa toho prispôsobovať svoj každodenný život.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂