Keď búrka nie je jediným prekvapením: Docent Dobiáš v Teleráne zaujal aj ostrou poznámkou o Markíze

Bolo pondelkové ráno a štúdio Telerána sa ešte len prebúdza do ďalšieho vysielania, keď sa medzi hosťami objavuje muž, ktorého tvár si slovenskí diváci spájajú s profesionalitou a pokojom v krízových situáciách.

Docent Viliam Dobiáš, uznávaný špecialista na urgentnú medicínu a skúsený záchranár, však tentoraz nepriniesol len praktické rady – ale aj chvíľku napätia a nečakaný štipľavý komentár na adresu samotnej televízie.

Blesk v horách aj v štúdiu

Téma diskusie bola vážna. Moderátor Matúš Krnčok hneď v úvode otvoril citlivý prípad: „Začíname aktuálnou témou, pretože v Kremnických Baniach trafil blesk 8-ročného chlapca, ktorý bol na turistike so svojím otcom.“

Incident otriasol verejnosťou a do štúdia priniesol otázku, ktorá sa v lete stáva až desivo aktuálnou – čo robiť, keď nás v prírode prepadne búrka?

Na túto tému mal Dobiáš čo povedať. Jeho pokojný prejav, podporený rokmi skúseností z terénu, však prerušil moment, ktorý si moderátori určite nezapísali do scenára.

„Dúfam, že po tých násilných personálnych zmenách v Markíze nás sleduje dostatok divákov, pretože informácie sú život zachraňujúce,“ poznamenal s jemnou dávkou irónie. V štúdiu zavládlo zreteľné prekvapenie.

Praktické rady a kritika v jednom

Napriek ostrejšiemu tónu, ktorý v štúdiu zarezonoval, sa Dobiáš následne vrátil k tomu, čo vie najlepšie – vysvetliť divákom, ako si v krízových situáciách zachrániť život.

Medzi najzásadnejšie rady patrilo varovanie pred častou chybou: „Toto je typická ukážka, čo nerobiť. To isté, neschovávať sa pod nejaký stojaci strom.“

Jeho slová neboli len poučné, ale aj podané s ľahkosťou, ktorá neraz vyvolala úsmevy. A práve tento ľudský rozmer – schopnosť hovoriť o ťažkých témach zrozumiteľne a civilne – robí z Dobiáša postavu, ktorú si verejnosť váži.

Diskusia tak neostala len pri meteorologických hrozbách. Dobiášovo vystúpenie ukázalo, že aj v živom vysielaní má stále zmysel hovoriť veci naplno – a zároveň dodať ľuďom rady, ktoré môžu v správnej chvíli zachrániť život.

V kombinácii s autentickým vystupovaním a náznakom občianskej odvahy vznikol moment, ktorý si Teleráno ešte dlho zapamätá.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Trh s ojazdenými vozidlami v Európe čelí najväčšej zmene za posledné roky. Európska komisia pripravuje sériu legislatívnych zásahov, ktoré môžu zásadne ovplyvniť nielen predajcov, ale aj milióny bežných vodičov. Hoci zámerom má byť vyššia bezpečnosť, transparentnosť a ochrana životného prostredia, kritici varujú pred tvrdými dopadmi na bežných ľudí a drobných podnikateľov.

Nová éra pre ojazdené autá: technická spôsobilosť ako podmienka predaja

Plánované opatrenia z dielne Bruselu majú priniesť väčšiu zodpovednosť do obchodovania so staršími autami. Každé vozidlo, ktoré bude určené na predaj mimo blízkych osôb, bude musieť prejsť prísnou technickou verifikáciou. Ak nebude mať platnú technickú kontrolu, predávajúci bude musieť zabezpečiť znalecký posudok — a ten môže stáť aj stovky eur.

Tieto pravidlá sa budú vzťahovať na všetky komerčné predaje vrátane autobazárov, online platforiem a sprostredkovateľov. Výnimku dostanú iba transakcie v rámci rodiny alebo medzi blízkymi, pokiaľ sa neodohrávajú cez verejné inzertné kanály.

Bez príslušných dokladov bude prepis vlastníctva alebo vývoz mimo EÚ znemožnený. Takýto prístup má zabrániť prúdeniu technicky nespôsobilých vozidiel na trh a zároveň posilniť zodpovednosť predávajúcich.

Staršie autá pod lupou: častejšie kontroly a nové digitálne pasy

Jedným z hlavných cieľov pripravovaných zmien je zvýšiť bezpečnosť na cestách. Pre autá staršie ako desať rokov sa zavádza povinnosť absolvovať technickú kontrolu každý rok, namiesto súčasného dvojročného intervalu.

Zásadnou inováciou bude aj digitálny pas vozidla, ktorý má obsahovať kompletnú históriu údržby, opráv a zloženia jednotlivých dielov. Tento digitálny systém má zaručiť sledovateľnosť vozidiel od ich výroby až po ekologickú likvidáciu. Cieľom je tiež podporiť recykláciu kritických surovín ako sú vzácne kovy, a zároveň obmedziť nelegálne presuny áut do krajín mimo EÚ.

Drahšia administratíva, vyššie náklady: predajcovia bijú na poplach

Pripravovaná regulácia už teraz vyvoláva vlnu kritiky zo strany odborných združení aj poisťovní. Nemecký automobilový klub upozorňuje na možné porušenie vlastníckych práv a obáva sa, že nové pravidlá vytvoria umelé bariéry medzi autami určenými na prevádzku a tými na likvidáciu.

Znepokojenie vyjadrujú aj poisťovacie spoločnosti, ktoré upozorňujú na zvýšené náklady — a to nielen pre predajcov, ale aj pre konečných zákazníkov, najmä v prípade lacnejších áut, ktorých cena môže byť porovnateľná s cenou samotného posudku.

Prechod na ekologickejšie autá? Ale za akú cenu?

Niektorí ekonómovia však v zmenách vidia aj potenciál. Zvýšené náklady na predaj starších vozidiel by mohli urýchliť prechod na ekologickejšie technológie a autá s alternatívnymi pohonmi. Pre mnohých to môže byť impulz zbaviť sa starého auta a zamyslieť sa nad udržateľnejšou voľbou.

Na druhej strane sa objavujú varovania pred tým, že nové pravidlá môžu obmedziť prístup k cenovo dostupným vozidlám — najmä pre menej solventných spotrebiteľov. Objavujú sa tiež obavy z možných pokusov obchádzať nové opatrenia prostredníctvom fiktívnych transakcií medzi príbuznými.

Brusel trvá na zmene: ide o bezpečnosť a životné prostredie

Európska komisia obhajuje pripravované kroky ako nevyhnutné opatrenia na ochranu bezpečnosti, férového trhu a životného prostredia. Podľa nej je potrebné eliminovať staré, technicky nevyhovujúce vozidlá, ktoré ohrozujú nielen zdravie ľudí, ale aj klimatické ciele EÚ.

Zatiaľ čo zámer legislatívy je jasný, jej dopady budú ešte predmetom diskusie medzi členskými štátmi, odborníkmi a samotnými spotrebiteľmi. Jedno je však isté — pre predajcov, motoristov aj kupujúcich sa začína úplne nová kapitola.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Nevinný okamih sa zmenil na tragédiu: Päťročný Viktorko odišiel po boji, ktorý nemohol vyhrať

V jeden obyčajný deň, medzi štyrmi stenami rodinného domu v obci Kamenná Poruba, sa stalo niečo, čo roztrieštilo život jednej rodiny na kusy. Malý chlapček, len päťročný, sa začal dusiť kúskom hrozna.

A hoci boli rodičia pri ňom a konali rýchlo, všetko sa zlomilo v priebehu pár minút. Z boja o život ich syna odišli porazení. Takéto veci sa nemajú stávať. A predsa sa stávajú.

Nečakaný kolaps, márny boj

Večer, ktorý začal ako každý iný, sa náhle zmenil na boj s časom. Päťročný Viktorko sa začal pred očami svojich blízkych dusiť. Rodina nestrácala čas — okamžite ho odviezli na urgentný príjem do nemocnice vo Vranove nad Topľou píše čas.sk.

Tamojším lekárom sa podarilo chlapčeka oživiť, no následky boli vážne. Mozog bol priveľmi dlho bez kyslíka, čo spôsobilo nezvratné poškodenie. V kritickom stave ho previezli na detské ARO v Košiciach, kde ho uviedli do umelého spánku. Nádej na zázrak však každým dňom slabla.

foto:cas.sk

Po troch dňoch čakania prišla najhoršia správa. Viktorko svoj boj o život prehral.

Srdečný a veselý: Chlapček, na ktorého sa nezabúda

Viktor bol dieťa, ktoré zanechávalo stopu. Podľa slov riaditeľky škôlky, ktorú navštevoval, išlo o výnimočne milého a hravého chlapčeka, ktorý mal od septembra nastúpiť do predškolskej triedy. V srdciach učiteliek zostane navždy ako usmiaty a dobrosrdečný malý kamarát.

Rozlúčka v škôlke bola nezvyčajná. Nie preto, že končil školský rok. Ale preto, že Viktorko do školy už nikdy nepôjde.

„Tento príspevok je o najsmutnejšej rozlúčke v škôlke. Lebo on nám neodchádza do školy… ale odchádza navždy. Viktorko bol veselý, dobrosrdečný chlapček. Milovaný syn, brat, kamarát. Zomrel po nešťastnej náhode, ktorá mohla postihnúť akékoľvek dieťa. Viktorko bol milované dieťa. Jeho rodičia sú láskaví, starostliví a milujúci. Ich smútok je neopísateľne silný…

Zomrel náš Viktorko. Smúti celá jeho rodina. Aj my učiteľky smútime. Aj trieda, ktorá ostala tichšia…“

Bolesť, ktorú obec cíti ako jednu rodinu

Pohreb už prebehol, no smútok zostáva. Viktorkova mama, ktorá čaká ďalšie dieťa, sa podľa informácií nemala zúčastniť poslednej rozlúčky. Celá obec sa zomkla, aby rodine vyjadrila sústrasť a ponúkla jej aspoň symbolickú oporu. V ťažkých chvíľach sú totiž aj obyvatelia malých dedín schopní obrovských gest láskavosti.

Sociálne siete zaplavili desiatky odkazov plných spolupatričnosti. Ľudia zdieľajú nielen slová útechy, ale aj vlastné bolesti.

„Je mi to veľmi ľúto. Odpočívaj v pokoji anjelik. Rodičom vyjadrujem úprimnú sústrasť a veľa síl zvládnuť túto nesmierne ťažkú ranu,“ napísala Zuzka.

„Odpočívaj v pokoji, budeš navždy v našich srdciach,“ odkázal Maroš.

„Odpočívaj v pokoji. Amen. Spí sladko anjelik môj, jedného dňa sa tam skoro všetci stretneme v nebíčku,“ doplnila Marta.

„Ja som tiež prišla o synčeka, viem, aká je to neskutočná bolesť. Odpočívaj v pokoji, anjelik,“ napísala Júlia.

Tragédia, ktorá prináša tiché varovanie

Hrozno — malý kúsok ovocia, ktorý sa v sekunde môže zmeniť na smrteľnú pascu. Smrť Viktorka nie je len príbehom o strate a žiali. Je aj bolestivým pripomenutím, aké krehké je detstvo. A ako rýchlo môže každý rodič čeliť nočnej more, na ktorú neexistuje príprava.

Viktorko odišiel, ale zanechal stopu, ktorú čas nevymaže.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Európska únia podľa bývalého ministra školstva Juraja Draxlera čelí historickému zlyhaniu. Reaguje tak na nové informácie o obchodnej dohode medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktorú označuje za významný ústupok Bruselu voči Washingtonu. Ako uvádza vo svojom komentári na sociálnej sieti, Európa sa podľa neho stáva vazalom Spojených štátov, a to na úkor vlastných ekonomických a strategických záujmov.

Plynové a zbrojné kontrakty v prospech USA

Draxler tvrdí, že dohoda – aspoň podľa prvých dostupných informácií – počítá so stámiliardovými nákupmi amerických zbraní a dodávkami plynu, ktoré majú v nasledujúcich rokoch pokryť veľkú časť európskej spotreby.

„Ideme vo veľkom nakupovať americký plyn a zbrane,“ píše Draxler a dodáva, že takýto krok zavádza EÚ do silne jednostranného vzťahu, ktorý pripomína závislosť koloniálneho typu.

Nemecké záujmy na úkor ostatných

Za jeden z hlavných dôvodov, prečo sa Európska únia rozhodla ustúpiť požiadavkám USA, považuje Draxler ekonomické záujmy Nemecka.

Podľa neho sa Berlín snažil vyhnúť vyšším clám na export automobilov do Spojených štátov, čo viedlo k tomu, že Únia ako celok ustúpila. „Aby Nemci mohli ďalej vyvážať do USA svoje automobily, EÚ sa snažila vyhnúť vysokým clám a tak Trumpovi ustúpila,“ tvrdí.

Draxler pritom upozorňuje, že ide o systémový problém – podľa neho sa v kľúčových rozhodnutiach často presadzujú úzke národné záujmy silnejších členov na úkor dlhodobej stability a suverenity Únie ako celku.

„Európska elita nás zradila“

Bývalý minister v statuse nešetrí kritikou ani voči samotnému vedeniu EÚ. Podľa neho sa správa servilne voči Washingtonu, bez ohľadu na to, či je v Bielom dome republikánska alebo demokratická administratíva.

„Ako inak, keďže je silno naviazaná na Washington, a je relatívne jedno, kto tam práve vládne, či Biden alebo Trump,“ konštatuje.

Draxler pritom upozorňuje, že nejde len o oblasť energetiky a zbrojenia. Obáva sa, že podobné ústupky môžu nasledovať aj v oblasti daňovej politiky či regulácie amerických technologických gigantov, čo by podľa neho výrazne oslabilo pozíciu Európy ako regulátora a ochrancu spotrebiteľa.

Poľnohospodárske produkty ako hranica

Za jediný „svetlý bod“ považuje Draxler to, že EÚ podľa dostupných informácií neustúpila v otázke dovozu amerických poľnohospodárskych produktov. Pripomína, že otvorenie európskeho trhu americkým potravinám by si vyžadovalo zmeny v potravinárskych normách a štandardoch, čo by malo nielen byrokratické, ale aj zdravotné a ekologické dôsledky.

Dobrovoľné oslabenie kontinentu?

Draxlerov záver je ostrý a vyznieva ako varovanie. Tvrdí, že Európa sa vedome vzdáva svojej pozície hospodárskej superveľmoci a namiesto budovania samostatnosti čoraz viac podlieha tlaku Spojených štátov.

„V neprospech Únie, Európy. Dobrovoľne sa vzdávame pozície hospodárskej superveľmoci,“ uzatvára. V jeho interpretácii nejde len o konkrétnu dohodu – ale o zásadné smerovanie, ktoré môže výrazne ovplyvniť budúcnosť kontinentu.

Otázka, ktorú jeho slová nastoľujú, je jasná: Dokáže Európa ešte hájiť svoje vlastné záujmy, alebo sa už definitívne stáva iba sprostredkovateľom cudzej vôle?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Vojna v Pásme Gazy trvá už mesiace, civilné obete pribúdajú a svet sleduje situáciu s rastúcim znepokojením.

Do tejto napätej atmosféry prehovoril slovenský premiér Robert Fico, ktorý v nedeľnom videu na sociálnej sieti prekvapil ostrými výrokmi voči Izraelu a zároveň upozornil na rozdiely v medzinárodnom prístupe k vojnám vo svete.

Slovensko sa podľa neho pripojilo k spoločnému vyhláseniu približne 30 krajín, ktoré žiadajú okamžité ukončenie násilia v Gaze. A ako Fico dodal, dôvody na tento krok boli podľa jeho slov „vážne“.

„Nie je zabíjanie ako zabíjanie“

V úvode svojho vystúpenia premiér uznal právo Izraela na sebaobranu, no následne ho ostro konfrontoval s realitou humanitárnej katastrofy. „Izrael má nepochybne právo na sebaobranu, ale zabitie viac ako 46-tisíc civilistov, z toho obrovského množstva žien a detí, nemá s týmto právom nič spoločné,“ vyhlásil Fico.

Zároveň porovnal rozsah civilných obetí v Gaze s dôsledkami vojny na Ukrajine. Podľa neho si konflikt na Blízkom východe za „neporovnateľne kratší čas“ vyžiadal viac civilných životov ako ruská agresia proti Kyjevu. Na záver poznamenal: „Nuž, nie je zabíjanie ako zabíjanie.“

Spoločné vyhlásenie štátov: Okamžité prímerie a dôstojnosť pre Palestínčanov

Minulý týždeň vydali ministri zahraničných vecí približne tridsiatich krajín, vrátane Veľkej Británie, výzvu na okamžité ukončenie bojov v Gaze a zlepšenie podmienok pre civilistov.

Vo vyhlásení sa uvádza, že utrpenie miestneho obyvateľstva dosiahlo „nebývalé rozmery“ a kritike neušla ani izraelská politika distribúcie humanitárnej pomoci. Tá je podľa signatárov nielen nebezpečná, ale aj ponižujúca, pretože „zbavuje obyvateľov dôstojnosti a prispieva k nestabilite“.

„Máme jednoduchý a naliehavý odkaz: vojna v Gaze sa musí okamžite skončiť,“ píše sa v dokumente, ktorý zároveň odsudzuje smrť detí a civilistov pri pokuse zabezpečiť si základné potreby – vodu, jedlo a bezpečie.

Ukrajina v tieni: Fico vyčíta mlčanie

Fico však upozornil aj na rozdiely v medzinárodnej angažovanosti. Pripomenul, že podobná výzva – zorganizovaná desiatkami krajín – v prípade Ukrajiny nevznikla.

Premiér uviedol, že sa o mierovú výzvu sám pokúsil počas posledného zasadnutia Európskej rady, no „nepochodil“. V tejto súvislosti označil vývoj rusko-ukrajinského konfliktu za „podstatne nebezpečnejší pre svetový mier“ než súčasná situácia v Pásme Gazy.

Dilema zahraničnej politiky

Ficove slová rozvírili debatu o konzistentnosti zahraničnej politiky a o tom, či medzinárodné spoločenstvo uplatňuje rovnaký meter na všetky vojnové konflikty.

Kým jedni vnímajú premiérove vyjadrenia ako pokus o vyvážený pohľad, iní ich považujú za relativizáciu ruskej agresie a spochybňovanie západného konsenzu.

Napriek rozporuplnosti výrokov je zrejmé, že Slovensko sa postavilo na stranu štátov, ktoré už nechcú mlčky sledovať každodenné úmrtia civilistov v Gaze. Otázkou zostáva, či rovnaký dôraz a odvahu prejaví aj pri iných konfliktoch.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V uličkách slovenských miest to vyzerá rovnako ako pred rokom. Deti sa hrajú pred panelákmi, dôchodcovia vynášajú smeti, ľudia nakupujú v supermarketoch.

Navonok sa nič dramatické nedeje. A predsa v pozadí ticho tiká časovaná bomba – verejný dlh Slovenska narastá tempom, ktoré nemá v Európskej únii obdobu.

Zatiaľ čo politici riešia svoje spory a verejnosť sa zaoberá cenou rožkov, ekonomickí analytici bijú na poplach.

V prvých troch mesiacoch roka 2025 sa dlh krajiny vyšplhal na alarmujúcich 62,8 % HDP. Hoci ministerstvo financií naznačuje mierny pokles do konca roka, realita je neúprosná – ide o najvyšší dlh v dejinách samostatného Slovenska.

Neviditeľná daň pre všetkých

Tento dlh nie je len číslo v tabuľke ministerstva. Je to tichá daň, ktorú platí každý obyvateľ – bez výnimky. Len na úroky zo štátneho dlhu zaplatíme tento rok viac ako 2 miliardy eur. Peniaze, ktoré by mohli pomôcť nemocniciam, školám či cestám, tak odchádzajú na obsluhu záväzkov. A s rastúcimi úrokmi na finančných trhoch bude táto suma iba narastať.

Pre bežného občana to znamená jediné: hypotéky a úvery budú ešte drahšie. Banky totiž reagujú na situáciu štátu – ak je ten rizikovejší dlžník, stúpa aj cena peňazí pre všetkých. Rodiny, ktoré ešte pred dvoma rokmi splácali 400 eur mesačne, dnes neraz posielajú banke o stovku viac. A to je len začiatok.

Podniky pod tlakom, investície na ústupe

Nie sú to však len domácnosti, kto pocíti dopady rozpočtovej disciplíny na hrane. Slovenské firmy sa dostávajú do čoraz ťažšej pozície – konkurujú štátu o dostupný kapitál, ktorý mizne rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

Tento jav, známy ako „crowding out“, spôsobuje, že súkromný sektor sa k investíciám dostáva ťažšie a za horších podmienok. Výsledkom je spomalený technologický rozvoj, menej nových pracovných miest a nižšia konkurencieschopnosť.

Strata dôvery: Najväčšie nebezpečenstvo

Medzinárodní investori zatiaľ Slovensko stále berú vážne, no dôvera nie je večná. „Ak budú verejné financie naďalej zhoršovať svoj stav, dôjde k zvyšovaniu rizikovej prirážky,“ varuje expert na verejné financie. To by znamenalo ešte vyššie náklady na nové úvery – a v krajnom prípade problémy so samotným financovaním chodu štátu.

Systémové riziká sa už prejavujú – ekonomika spomaľuje, spotreba stagnuje a štátu sa ťažšie vyberajú dane. Do hry vstupujú aj globálne faktory: napäté obchodné vzťahy, rast cien komodít či neistota okolo vojenských konfliktov. Všetky tieto premenné vytvárajú toxický kokteil, ktorý môže Slovensko ekonomicky ochromiť.

Chudobneme. Pomaly, ale isto

Pre mnohých Slovákov sa stáva realitou nie znižovanie daní, ale znižovanie životnej úrovne. Mesačné výdavky rodín rastú – najčastejšie o 100 až 200 eur oproti minulému roku.

Drahšie sú potraviny, energie, služby aj hypotéky. Podľa aktuálneho prieskumu sa až 52 % ľudí cíti finančne horšie ako pred rokom. A nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento trend mal obrátiť.

Vláda zatiaľ nepredstavila dostatočne účinný plán na ozdravenie verejných financií. Opatrenia prichádzajú pomaly, často neskoro, a v mnohých prípadoch ide len o úpravy, ktoré neriešia podstatu problému. A práve tu je najväčšia slabina súčasného smerovania.

Čas na rozhodnutie: Prežiť, alebo upadnúť

Slovensko sa ocitlo na križovatke. Buď sa pustí do nepopulárnej, ale nevyhnutnej konsolidácie, alebo bude ďalej žiť na dlh – až do bodu, kedy už nebude návratu. Problém verejných financií nie je technokratická téma. Je to existenčná otázka. Týka sa všetkých – od mladých rodín cez dôchodcov až po podnikateľov.

Slovensko potrebuje nový plán. Odvážny, dlhodobý, postavený na skutočných reformách, nie na sľuboch. A hlavne – potrebuje vládu, ktorá bude konať teraz, nie zajtra. Lebo zajtra už môže byť neskoro.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Len niekoľko stoviek metrov od dediny Ražňany sa v sobotu ráno odohrala nehoda, ktorá zasiahla celé okolie. Auto plné dospelých a detí narazilo do stromu – a následky boli katastrofálne.

Na spiatočnej ceste z rodinného stretnutia v Ostrovanoch došlo k tragédii, ktorá zanechala nezmazateľné stopy v srdciach príbuzných aj širšej komunity. Vozidlo, v ktorom sa viezlo sedem osôb – traja dospelí a štyri deti – narazilo krátko po desiatej dopoludnia do stromu pri krajnici píšu noviny.sk.

Zomrel 63-ročný vodič Dušan, ktorého podľa nepotvrdených informácií mohol počas jazdy postihnúť infarkt píše zoznam.sk. Hasiči ho museli zo zdemolovaného vozidla vyslobodzovať. Na miesto dorazili štyri sanitky a až dve záchranárske helikoptéry.

Deti v kritickom stave, matka s poraneniami hlavy

Najtragickejšou kapitolou sú však zranenia malých detí. Dvojročné dieťa so závažným polytraumatickým poranením previezli vrtuľníkom do Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Sedemročné dieťa putovalo v umelom spánku do Detskej fakultnej nemocnice v rovnakom meste.

Ďalšie dve osoby – 42-ročná žena a jedno dieťa – skončili v prešovskej nemocnici. Žena utrpela poranenie hlavy, ruky a zlomeninu rebier. Jedna zo žien bola prevezená ako doprovod zraneného dieťaťa.

Polícia už začala trestné stíhanie pre usmrtenie. Okolnosti nehody sú predmetom vyšetrovania, no miestni si kladú otázku, či tragédii mohlo byť možné zabrániť.

Spomienky, ktoré bolia: „Bol to človek s veľkým srdcom“

Zosnulý vodič Dušan podľa svedkov patril medzi mimoriadne obľúbených a láskavých ľudí. Cirkevné spoločenstvo zo Sabinova uviedlo:
„Dušan nám bude veľmi chýbať. Mali sme ho veľmi radi. Bol to požehnaný, radostný a pokorný človek.“

Aj známi zo sociálnych sietí si na neho spomínajú s úctou:

💬 Jana H. (54), Sabinov:
„Poznala som Dušana celý život. Vždy ochotný pomôcť, s úsmevom na tvári. Jeho smrť je rana pre nás všetkých.“

💬 Lucia M. (33), Ražňany:
„Ten úsek cesty je nebezpečný, ale toto nečakal nik. Celý deň mi je zle, keď si predstavím, čo tie deti prežívajú.“

Bol to osud?

Zatiaľ čo komunita smúti, odborníci čakajú na oficiálne výsledky vyšetrovania. Otázniky visia nad zdravotným stavom vodiča v čase nehody, technickým stavom vozidla aj možnými vonkajšími faktormi. Zostáva len dúfať, že deti a ďalší zranení sa zotavia – fyzicky aj psychicky.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V slovenských predajniach Lidl sa objavilo niečo, čo ešte donedávna pôsobilo ako absurdný žart.

Niektoré syry značky Pilos, ako napríklad Gouda alebo Eidam, sú po novom zabezpečené proti krádeži ochrannými bezpečnostnými čipmi – presne tými istými, ktoré zákazníci poznajú z drahého alkoholu či elektroniky.

Syr ako nový „luxusný tovar“?

Zákazníkov prekvapil najmä kontrast medzi cenou produktu a použitým bezpečnostným opatrením.

Balenie syra za približne 2,39 eura je obviazané tvrdým plastovým bezpečnostným zariadením so senzorom, ktoré sa zvyčajne umiestňuje na fľaše alkoholu.

Zdá sa, že v obchodoch sa kradne tak často, že už nestačia kamery a ochrankári – na rad prichádzajú „pípatká“ aj pri základných potravinách.

Podľa svedkov sa podobné opatrenia zavádzajú aj pri iných druhoch tovaru, napríklad pri mäse.
🗣️ „Bol som pri tom, ako umiestňovali pípatko na balené morčacie mäso. Prečo? Kradnú ho! To sme dopracovali s profi vládou,“ uviedol jeden z komentujúcich.

Reakcie ľudí na seba nenechali dlho čakať

Zavedenie ochrán na syr vyvolalo vlnu reakcií na sociálnych sieťach. Niektorí sa rozčuľujú, iní ironizujú situáciu, ďalší upozorňujú na širšie spoločenské súvislosti.

🗣️ „Keď nemáš peniaze na dovolenku vo Švajčiarsku, prinesieš si kúsok Švajčiarska domov.“

🗣️ „Mňa zarazili skôr tie ceny… tu v Írsku bez akcie stojí syr oveľa menej.“

🗣️ „Nech sa páči, keď krádež upravili z trestného činu na priestupok s blokovou pokutou, jasné, že sa tu kradne ako po nebohom. Kto vie, ako v Lidli fungujú straty, krádeže a inventúry – možno z toho majú zle aj zamestnanci.“

„Budú pípatká aj na rožkoch?“

Na túto tému upozornila aj známa facebooková stránka Nekŕmte nás odpadom, ktorá zverejnila fotografiu z predajne Lidl v Považskej Bystrici.
Pri nej sa objavil výstižný komentár od občana:
„Kradne sa jak po nebohom.“

V titulku príspevku zaznela otázka, ktorá možno čoskoro nebude len vtipom:
„Budú pípatká aj na rohlíkoch?“

Reťazec nekomentoval, dôvod je však zrejmý

Hoci Lidl zatiaľ oficiálne nekomentoval, prečo začal syry zabezpečovať ako drahé tovary, odpoveď sa ponúka sama – masívny nárast drobných krádeží.
Po úprave legislatívy, ktorá znížila niektoré trestné sadzby na priestupky, sa podľa obchodníkov rozšírila najmä „drobná“ kriminálna činnosť.
A keď sa kradne aj syr za dve eurá, odpoveďou reťazcov je technológia.

Ak bude trend pokračovať, je len otázkou času, kedy „pípatko“ uvidíme aj na balíčku masla, saláme či áno – na rožku.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Zatiaľ čo niektorí Európania zvládnu základné účty do 70 eur, iní za ne zaplatia takmer 400. Kde sa platí najviac, kde najmenej – a čo všetko cenu ovplyvňuje?

💶 Najlacnejšie je v Istanbule, najdrahšie v Mníchove

Podľa analýzy Deutsche Bank a dát, ktoré zverejnil portál Euronews, sú medzi európskymi mestami výrazné rozdiely v tom, koľko domácnosti platia za elektrinu, kúrenie, vodu a odvoz odpadu píše euronews.com:

• Najlacnejšie výdavky má Istanbul – v priemere iba 68 € mesačne.
• Na opačnom konci rebríčka je Mníchov, kde sa účty šplhajú až k 370 € mesačne.

V rámci EÚ patria k najlacnejším mestám Helsinki (115 €), Budapešť a Lisabon (okolo 135 €), Madrid a Barcelona (170–180 €).

Naopak, nemecké mestá Frankfurt (339 €) a Berlín (333 €) patria medzi najdrahšie v celej Európe.

📊 Podiel na výplate: kde účty bolia najviac

Zaujímavé nie je len to, koľko ľudia platia, ale koľko im z výplaty na účtoch ubudne. V mestách s nižšími platmi to môže byť obrovský rozdiel:

• V Aténach míňajú ľudia na účty až 18,8 % zo svojho čistého príjmu.
• Nasleduje Varšava so 17,6 %.

Naopak, vo Švajčiarsku je to len zlomok výplaty – v Ženeve 3,2 %, v Zürichu 3,3 %.

Európsky priemer sa pohybuje okolo 9–10 % z čistého platu.

📈 Kde ceny najviac stúpli za posledných 5 rokov

Pandémia, energetická kríza aj vojna na Ukrajine dramaticky zmenili situáciu. V niektorých mestách stúpli ceny za energie a služby o viac než 100 %:

• Štokholm zaznamenal nárast o neuveriteľných 176 %,
• Oslo +133 %,
• Varšava +112 %,
• Brusel +97 %,
• Birmingham +96 %,
• Edinburgh +93 %.

Na druhej strane existujú aj mestá, kde ceny klesli:
Budapešť (-6 %) a Kodaň (-7 %) zaznamenali pokles v prepočte na eurá.

💰 Daňové zaťaženie účtov: kde sú najvyššie dane?

Veľkú časť ceny energií v niektorých štátoch tvoria dane a poplatky, ktoré si účtujú štáty – často ako súčasť zelenej politiky alebo financovania verejných služieb:

• V Kodani tvoria dane až 49 % celkovej ceny,
• v Štokholme 41 %, v Bruseli 37 %, v Berlíne 34 %.

Na opačnom konci sú mestá ako Amsterdam či Luxemburg, kde sú vďaka daňovým kreditom niektoré zložky účtov dokonca záporné.

🔍 Nie je daň ako daň: rovnaká sadzba, iný účet

Aj pri rovnakých daňových sadzbách sa môže výsledná suma dramaticky líšiť:

• V Ríme je sadzba DPH 21 %, čo znamená 0,068 €/kWh.
• V Budapešti je to tiež 21 %, ale výsledná cena len 0,0192 €/kWh.

Znamená to, že rovnaké daňové sadzby neznamenajú rovnaké záťaže – rozhoduje základná cena, spôsob výpočtu a štátna politika.

🏡 Čo z toho vyplýva pre bežnú domácnosť?

Zásadné sú tri faktory:

1. Základná cena za služby,
2. výška daní a poplatkov,
3. relácia k výške platov.

Nízky účet ešte nemusí znamenať „lacný život“ – ak ide o vysoký podiel z výplaty. Naopak, drahšie mestá môžu byť pre obyvateľov menej zaťažujúce, ak majú vyššie príjmy.

✅ Záver: Nerovnosti pretrvávajú

Náklady na energie, vodu a odpad sú dôležitým ukazovateľom životnej úrovne v Európe. Rozdiely medzi mestami nie sú len číselné – odrážajú prístup štátov k sociálnej politike, daniam aj ekologickým prioritám.

A kým niektoré domácnosti bojujú s rastúcimi účtami, iné si ich ani nevšimnú. V súčasnej Európe rovnosť účtov neexistuje – a zrejme ešte dlho nebude.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Zima prinesie ďalšiu vlnu. A novú hrozbu.

Letné dni prinášajú do nemocníc len sporadické prípady COVID-19. Zatiaľ. Ale infektológovia už vnímajú náznaky toho, čo môže Slovensko čakať na jeseň a v zime.

„Zachytávame zvyšujúci sa trend pacientov s COVID-19. V súčasnosti u nás ležia dvaja starší pacienti s viacerými diagnózami,“ uviedol zástupca prednostu Kliniky infektológie v Košiciach Martin Novotný pre stvr.sk.

Prednosta kliniky v bratislavskej univerzitnej nemocnici Peter Sabaka varuje, že aktuálny variant vírusu sa dokáže ľahko vyhnúť imunitnej ochrane aj u ľudí, ktorí COVID-19 prekonali pred rokom. „Väčšina populácie síce zažije len mierne príznaky, no chronicky chorí a polymorbídni pacienti môžu byť ohrození na živote,“ zdôrazňuje.

Známe „žiletky v hrdle“, ako obrazne opisuje nový variant hovorkyňa Rooseveltovej nemocnice Ružena Maťašeje, sú často prvým príznakom nákazy. Zatiaľ však v Banskej Bystrici neevidujú hospitalizovaných pacientov. „Zvýšený výskyt očakávame na jeseň,“ dodáva Maťašeje.

Vakcíny máme. Ale nie tie nové.

Kľúčový problém sa však netýka len vírusu – ale politického rozhodnutia vlády, ktorá ešte v apríli zastavila objednávky nových vakcín proti COVID-19. Čaká sa na analýzu mRNA očkovacích látok, ktorú má dodať Slovenská akadémia vied (SAV). Práve túto technológiu spochybnil vládny splnomocnenec Peter Kotlár.

Sabaka rozhodnutie ostro kritizuje. „Ak sa nebudú mať možnosť očkovať rizikoví seniori, zbytočne ich vystavíme riziku komplikácií a smrti. Navyše nás to bude stáť stovky až tisíce eur na liečbu,“ upozorňuje infektológ.

Ministerstvo zdravotníctva však tvrdí, že situáciu má pod kontrolou. „Máme zabezpečené dostatočné množstvo vakcín proti COVID-19,“ uviedla hovorkyňa rezortu Veronika Daničová.

Otázkou zostáva, či ide o aktuálne upravené vakcíny, ktoré zaberajú aj proti najnovším variantom vírusu. Práve tieto vakcíny, vyvíjané špeciálne pre sezónne mutácie, vláda zatiaľ nekupuje.

SAV má rozhodnúť, či vakcíny sú „dôveryhodné“

Podľa riaditeľa Ústavu molekulárnej biológie SAV Imricha Baráka, vakcíny používané v rokoch 2024 a 2025 majú zhruba 30-percentnú účinnosť pri ľuďoch nad 18 rokov. O niečo lepšie fungujú u seniorov: „U ľudí nad 65 rokov znižujú riziko hospitalizácie približne o 50 percent,“ dodáva Barák.

Záver analýzy Slovenskej akadémie vied by mal byť známy v priebehu niekoľkých dní. No nie je jasné, či po jej ukončení dôjde aj k reálnemu nákupu upravených vakcín. Ministerstvo zatiaľ konkrétny plán nepredstavilo.

Prevencia verzus váhanie

Kým odborníci volajú po pripravenosti, vláda si dáva pauzu. A práve toto obdobie neistoty môže byť rozhodujúce pre tisíce rizikových ľudí, ktorí budú túto jeseň a zimu opäť čeliť vírusu – možno rovnakému, ale s novým správaním.

COVID-19 možno už nie je témou dňa. Ale podľa infektológov je chyba správať sa, akoby tu vôbec nebol. Lebo vírus nezmizol – len čaká.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂