Na Slovensku padol ďalší verdikt, ktorý nepriamo odhaľuje spletité väzby medzi vplyvnými podnikateľmi, politikmi a bezpečnostnými zložkami štátu.

Prípad Štefana Žigu — známeho podnikateľa a príbuzného podpredsedu parlamentu Petra Žigu (Hlas) — ukazuje, že aj roky staré dohody v zákulisí môžu mať napokon veľmi konkrétne následky. Po roku neistoty rozhodol Najvyšší súd SR jednohlasne: peňažný trest vo výške 100-tisíc eur je právoplatný a nezvratný informujú hnonline.sk.

Podnikateľ z mocných kruhov

Štefan Žiga bol už pred rokom uznaný vinným Špecializovaným trestným súdom. Podľa obžaloby vyplácal úplatky bývalému vplyvnému funkcionárovi polície, aby si zabezpečil beztrestnosť svojich podnikateľských aktivít. Výška úplatkov sa pohybovala v sumách, ktoré takmer kopírujú neskôr udelený trest. Súdny senát na Najvyššom súde sa zhodol bez jedinej námietky, čo podľa právnikov posilňuje váhu verdiktu.

Rozhodnutie prišlo presne rok po prvostupňovom rozsudku. Trest sa nezmenil, nezmiernil ani nezrušil. Žiga sa už proti nemu nemôže odvolať.

Zákulisie odhalené: muž, ktorý prelomil mlčanie

V rozhodujúcom momente do prípadu vstúpil človek, ktorý kedysi stál na opačnej strane. Bernard Slobodník, bývalý šéf finančnej jednotky NAKA, pred súdom detailne opísal, ako mu podnikateľ poskytoval úplatky výmenou za „pokoj“ zo strany polície.

„Úplatky mi poskytoval za to, aby si ho polícia nevšímala,“ vypovedal Slobodník.

Jeho svedectvo nebolo osamotené — podporovali ho ďalšie dôkazy, ktoré sudcov presvedčili o jeho vierohodnosti. Práve táto výpoveď sa stala kľúčovým pilierom obžaloby, ktorý umožnil súdom vyniesť jednoznačný verdikt.

Systém, ktorý umožňuje obchádzať spravodlivosť

Prípad Štefana Žigu je viac než len príbehom jedného podnikateľa a jedného policajta. Je ukážkou toho, ako ľahko sa môžu prelínať politické kontakty, ekonomický vplyv a mocenské štruktúry. Hoci Žiga neskončí za mrežami, výška pokuty má podľa sudcov fungovať ako jasný signál.

100-tisíc eur predstavuje nielen finančný trest, ale aj verejné uznanie závažnosti skutku, ktorý podkopáva dôveru občanov v právny štát.

Otvorené otázky pre Slovensko

Rozsudok Najvyššieho súdu uzatvára konkrétny prípad, no zároveň otvára širšiu debatu. Ako hlboko sú v skutočnosti prepojené podnikateľské špičky s politikou a bezpečnostnými zložkami? A koľko podobných prípadov zostáva ukrytých pod povrchom?

Príbeh Štefana Žigu je jasnou pripomienkou, že aj mocenské štruktúry majú trhliny – a že ak sa objaví niekto ochotný prehovoriť, systém sa môže pohnúť.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Medzinárodné fórum obranného priemyslu v Kyjeve sa stalo miestom, kde slovenský minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) oznámil krok, ktorý môže prekvapiť časť verejnosti. Po mesiacoch zdržanlivosti vláda signalizuje nový príspevok k obrannému úsiliu Ukrajiny – tentoraz v podobe ženijnej a odmínovacej podpory.

Memorandum o 14. balíku pomoci

Na podujatí Kaliňák informoval, že spolu s ukrajinským ministrom obrany Denysom Šmyhaľom podpísali memorandum o 14. balíku slovenskej pomoci Ukrajine.

Ten má zahŕňať nielen technické prostriedky, ale aj konkrétne zariadenia na odmínovanie. Slovensko dodá päť kusov odmínovacieho systému Božena, ktorý sa osvedčil aj v medzinárodných misiách. Okrem toho majú prísť aj ďalšie vojenské a podporné technológie informujú stvr.sk.

Minister zdôraznil, že návšteva Kyjeva nebola len formálnym gestom. Cieľom bolo „identifikovať nové projekty na rozšírenie už aj tak pomerne rozsiahlej spolupráce medzi oboma krajinami“.

Kaliňákov krok prichádza krátko po stretnutí premiéra Roberta Fica a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, kde bola téma obrany jedným z hlavných bodov programu.

Nový balík po zrušenej pomoci

Od začiatku ruskej invázie poskytlo Slovensko Ukrajine 13 balíkov vojenskej pomoci v celkovej hodnote 671 miliónov eur.

Štrnásty balík v hodnote 40,3 milióna eur však Ficova vláda v novembri 2023 zamietla, čím signalizovala zmenu postoja k vojenskej podpore Kyjevu.

Aktuálne oznámenie z Kyjeva preto pôsobí ako návrat k selektívnej, ale reálnej spolupráci, najmä v oblasti technickej a ženijnej podpory. Zatiaľ nie sú známe všetky detaily, no Kaliňák avizoval, že nové formy spolupráce budú predmetom ďalších rokovaní počas štvrtého spoločného medzivládneho zasadnutia.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Takmer štvrtina slovenských dôchodcov zostáva ekonomicky aktívna aj po odchode do penzie.

V tomto ukazovateli Slovensko výrazne prevyšuje priemer Európskej únie. Kým 18,3 % starobných penzistov pokračuje v nezmenenom pracovnom režime, ďalších 6,4 % si upravilo svoje podmienky.

Spolu tak 24,7 % seniorov pracuje aj po získaní nároku na dôchodok, čo je takmer dvojnásobok európskeho priemeru (13 %). Na pobaltské krajiny však stále strácame – napríklad v Estónsku pracuje viac ako polovica dôchodcov informuje portál opoistení.sk.

Finančný tlak ako hlavný dôvod

Rozdiel medzi priemernou čistou mzdou (1 250 eur) a dôchodkom (700 eur) znamená mesačný pokles príjmu o približne 550 eur. Podľa analytika Mareka Malinu je práve táto finančná priepasť hlavným dôvodom, prečo Slováci pracujú aj po šesťdesiatke.

Vysvetľuje, že ak by si človek začal odkladať už v tridsiatke, stačilo by mu 39 eur mesačne, aby mal na dôchodku dostatočnú rezervu. Kto začne neskôr, musí si mesačne odkladať viac.

Radosť z práce je skôr výnimkou

Údaje Eurostatu ukazujú, že len pätina seniorov (20,4 %) pracuje kvôli radosti z práce. Väčšina tak robí z finančných dôvodov – buď z nevyhnutnosti (30,3 %), alebo kvôli finančnej atraktivite práce (31 %). V Nórsku či Dánsku pre porovnanie pracuje z radosti viac ako 60 % dôchodcov.

Odchod do dôchodku prichádza skôr než v EÚ

Ďalším faktorom je skorší odchod do dôchodku. Muži odchádzajú v priemere v 60,5 roku, ženy v 59,7, čo je o 1,3 roka menej než priemer EÚ. Mnohí tak ešte majú dostatok síl na ďalšiu prácu. Väčšina však podľa prieskumov chce skončiť najneskôr v šesťdesiatke.

Finančné plánovanie prichádza neskoro

Slováci navyše začínajú s finančným plánovaním až v neskoršom veku – muži v priemere v 37, ženy v 40 rokoch. Alarmujúce je, že len 11 % mladých vo veku 18 až 26 rokov má dôchodkový účet. Väčšina začína sporiť až po 27. roku života, čo obmedzuje dlhodobé zhodnocovanie úspor.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V deň, ktorý je pre Slovensko symbolom boja za slobodu, chce opozícia zatriasť vládou. Predseda SaS Branislav Gröhling oznámil, že 17. novembra plánuje strana zorganizovať generálny štrajk, ktorý má byť reakciou na kroky vlády Roberta Fica. Protesty podľa neho už stratili účinok, a preto je podľa neho čas pritvrdiť.

Generálny štrajk ako nový nástroj tlaku

Gröhling otvorene hovorí, že bežné protesty už neprinášajú želaný výsledok. Generálny štrajk má byť spôsob, ako vyvinúť skutočný tlak na vládu – či už symbolicky, alebo aj zastavením výroby v niektorých podnikoch.

„Uvidíme, či to bude len symbolické alebo sa aspoň na čas odstaví výroba v niektorých firmách, alebo sa zatvoria na niekoľko hodín. Cieľom je zatriasť vládou,“ vyhlásil.

KDH a Hnutie Slovensko pod paľbou kritiky

Popri ohlásení štrajku Gröhling ostro skritizoval KDH a Hnutie Slovensko za podporu nedávnej novely ústavy, ktorá podľa neho slúži vláde ako zásterka pre zdražovanie a konsolidačné opatrenia.

„Je hanbou, že KDH a Hnutie Slovensko naskočili na túto cestu a skočili na lep premiérovi,“ vyhlásil.

Podľa šéfa SaS tým tieto strany pomohli Robertovi Ficovi prekryť dopady jeho hospodárskej politiky. Dodal, že očakával jasné odmietnutie spolupráce so Smerom-SD, no dočkal sa kompromisu.

Podľa prieskumov by však bez spolupráce s Hnutím Slovensko nevznikla žiadna alternatívna vláda bez Smeru-SD, čo podľa Gröhlinga ukazuje limity súčasnej opozície.

Sulík končí, Bittó Cigániková zostáva

Gröhling sa dotkol aj vnútorných zmien v SaS. Potvrdil, že Richard Sulík už nebude na kandidátke strany v ďalších voľbách, čo má podľa neho symbolizovať nový začiatok a prepojenie umiernených liberálov s umiernenými konzervatívcami.

Naopak, poslankyňa Jana Bittó Cigániková zostáva súčasťou tímu, hoci nesúhlasila s rozhodnutím o Sulíkovom odchode. „Nechystáme sa ju vyhadzovať ani nikam posielať,“ zdôraznil predseda SaS.

Zahraničná politika a pohľad na Česko

V závere sa Gröhling venoval aj situácii u susedov. Rešpektuje výsledok českých volieb, aj keď osobne má bližšie k premiérovi Petrovi Fialovi. Bude podľa neho zaujímavé sledovať, akým smerom sa Česká republika pod novým vedením vydá.

Opozičný líder tak jasne načrtol, že chce v jesenných mesiacoch pritvrdiť nielen voči vláde, ale aj politickým konkurentom. Generálny štrajk 17. novembra môže byť testom, či má opozícia ešte silu mobilizovať verejnosť.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Hudobník, ktorý sa pred časom dostal do centra verejnej debaty kvôli novej verzii slovenskej hymny, sa údajne objavil v úplne novom prostredí. Oskar Rózsa má podľa Jaroslava Naďa, bývalého ministra obrany, nastúpiť do rezortu obrany, čo okamžite vyvolalo sériu otázok o tom, akú úlohu by tam mal zohrávať. Ministerstvo zatiaľ mlčí, no opozícia už reaguje.

Naď: „Informácie mám potvrdené“

Na pondelkovej tlačovej konferencii strany Demokrati Jaroslav Naď oznámil, že má k dispozícii interné informácie o Rózsovom nástupe do rezortu. Hovoril pritom s výraznou dávkou irónie:

„Podľa mojich informácií, ktoré mám, nastúpil na ministerstvo obrany naozaj človek, ktorého by ste si ako prvého predstavili ako hrdého vojaka… a to je Oskar Rózsa,“ povedal.

Bývalý minister sa zároveň kriticky vyjadril k Rózsovej minulosti, pripomenul jeho osobné kauzy aj sporný priebeh projektu novej hymny.

Tvrdí, že ide o človeka, ktorý podľa neho „porušil zákon pri komponovaní hymny“ a má „zásadné problémy s drogami“. Tieto tvrdenia však nie sú podložené aktuálnymi oficiálnymi dokumentmi a ministerstvo ich zatiaľ nijako nekomentovalo.

Mlčanie rezortu aj samotného hudobníka

Ministerstvo obrany vedené Robertom Kaliňákom sa k celej veci zatiaľ oficiálne nevyjadrilo, rovnako mlčí aj samotný Rózsa. Portál Aktuality.sk priniesol informáciu, že skladateľ pre rezort už v minulosti pracoval – aranžoval viaceré skladby a táto spolupráca má podľa ich zdrojov pokračovať.

Nie je však jasné, či pôjde o zamestnanecký pomer, alebo len externú dohodu, čo pridáva situácii na neprehľadnosti. Aj preto opozícia hovorí o „kontroverznom kroku“, ktorý si podľa nich vyžaduje transparentné vysvetlenie.

Hudobník, ktorý rozdelil verejnosť

Oskar Rózsa je známy skladateľ, dirigent a producent, ktorý sa naposledy výraznejšie dostal do pozornosti verejnosti v súvislosti s projektom štátnej hymny. Jeho verzia vyvolala zmiešané reakcie – niektorí ju označili za pátosovú a gýčovú, iní kritizovali najmä jej cenu. Zmluva ukázala, že za projekt dostal 20 000 eur ako autorskú odmenu a ďalších 26 500 eur pokrylo výrobné náklady.

Rózsa neskôr sám priznal isté nedostatky: „Spev miestami zaniká,“ napísal na sociálnej sieti.

Práve tento projekt z neho spravil kontroverznú postavu verejného priestoru, a správa o jeho možnom pôsobení v rezorte obrany tak okamžite získala politický rozmer.

Otázky zostávajú nezodpovedané

Či Oskar Rózsa skutočne nastúpil na ministerstvo obrany, zatiaľ nie je potvrdené. Ministerstvo nevydalo stanovisko, neprezradil nič ani samotný hudobník. Kým opozícia hovorí o nevhodnom výbere a žiada vysvetlenie, koaliční predstavitelia tému nekomentujú.

Jedno je však isté: prípad Rózsa znovu otvára otázky o transparentnosti a personálnych rozhodnutiach v štátnej správe – a pridáva ďalší spor do už aj tak napätej politickej atmosféry.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na slovenskej politickej scéne sa rozvíja nová, nečakaná dráma. Obvinenia o tajnom pláne na pád vlády vyvolali sériu ostrých reakcií naprieč stranami a otvorili ďalšiu frontovú líniu medzi prezidentom Petrom Pellegrinim, koaličnými partnermi a opozíciou.

To, čo sa začalo ako vyhlásenie bývalého člena Hlasu-SD, prerástlo do témy, ktorá v týchto dňoch dominovala politickým diskusiám.

Obvinenia o tajnom pláne

Základná línia obvinení pochádza od Radomíra Šalitroša, ktorý tvrdí, že existujú dôveryhodné dôkazy o tom, že prezident má záujem na páde vlády a jej nahradení úradníckym kabinetom. Tieto informácie podporil aj minister investícií Samuel Migaľ, ktorý zároveň naznačil, že čelí tlaku a pokusom o svoje odstránenie z rezortu.

Šalitroš v diskusnej relácii Na telo vysvetlil, že informácie pochádzajú z „interných a kvalitných zdrojov“.

Dôkazy však zatiaľ nezverejní, aby neohrozil členov Hlasu-SD, ktorí by sa podľa neho mohli stať cieľom nátlaku. „Každý asi vie, aké nástroje používali na naše zastrašovanie, a to im neprajem,“ vyhlásil a dodal, že je potrebné informovať zodpovedne.

Tvrdenia o zákulisných verbovaniach

Šalitroš pripomenul, že on aj Migaľ boli osobne oslovení Petrom Pellegrinim, aby vstúpili do Hlasu-SD. Tvrdí, že práve vďaka svojej pozícii v úzkom kruhu strany majú prístup k zákulisným informáciám, ktoré podľa neho potvrdzujú, že nejde o výmysel ani o politickú hru.

Naznačil, že niektoré podrobnosti môžu byť zverejnené na tlačovej konferencii Igora Matoviča, plánovanej na 17. októbra, kde líder hnutia Slovensko avizoval „veľké oznámenie“. Šalitroš zároveň pripomenul svoj predchádzajúci tip, podľa ktorého mal Drucker nahradiť ministra Šutaja Eštoka – vtedy sa informácia tiež dostala von až neskôr.

Matovič tvrdenia odmieta a útočí

Reakcia Igora Matoviča bola okamžitá a ostrá. Celý príbeh označil za konšpiráciu, pričom Šalitroša obvinil, že sa nechal zatiahnuť do Migaľových hier.

„Fico a Pellegrini sú siamské dvojčatá odchované na jednej mafiánskej DNA. Tí ľudia sa navzájom potrebujú a nezradia sa v takejto kritickej veci,“ vyhlásil Matovič. Tvrdí, že Migaľ sa týmto spôsobom snaží odviesť pozornosť od kauzy týkajúcej sa údajného pokusu o podvod za 85 miliónov eur, ktorý má byť podľa neho „biznisom pre kamarátov“.

Do sporu vstupuje aj Smer-SD a Progresívne Slovensko

Napätie ďalej vystupňoval Ján Richter zo Smeru-SD, ktorý obvinil Matoviča, že mal vedomosť o podpore novely ústavy zo strany dvoch poslancov Hnutia Slovensko. Matovič to odmietol slovami: „Tento pán trepe.“

Zároveň dôrazne poprel špekulácie o akejkoľvek dohode s Progresívnym Slovenskom, ktoré sa do sporu zapojilo prostredníctvom oficiálneho stanoviska. „Tvrdenia pána Richtera sú absolútnym výmyslom. Žiadna takáto dohoda nikdy neexistovala,“ uviedlo mediálne oddelenie PS.

Politická atmosféra hustne

Séria obvinení a protiobvinení tak ešte viac polarizuje politické prostredie, ktoré je už mesiace poznačené konfliktmi a mocenskými zápasmi. Kým jedna strana hovorí o vážnom pláne na pád vlády, druhá to označuje za čistú fabuláciu a pokus prekryť iné kauzy.

Isté je zatiaľ len jedno – téma plánu povaliť vládu sa stala politickým zapaľovačom jesene, ktorý ešte môže priniesť ďalšie odhalenia aj nové konflikty.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Jeseň je na prahu a s ňou aj začiatok chrípkovej sezóny. Na Slovensko dorazila prvá várka nosových vakcín proti chrípke určených pre deti, ktoré sú podľa odborníkov jednoduchšou a pre deti prijateľnejšou formou očkovania. Záujem rodičov rastie, no lekárnici upozorňujú, že aktuálne množstvo vakcín nie je dostatočné pre všetkých záujemcov informuje stvr.sk

Prvá zásielka je limitovaná, ďalšie prídu čoskoro

Nosové vakcíny sa začali distribuovať do slovenských lekární na začiatku októbra. Nie všetky lekárne ich však dostali a tie, ktoré áno, majú len obmedzené množstvo. „Navážka, ktorá prišla tento týždeň, je naozaj nedostačujúca pre celé Slovensko,“ vysvetlil lekárnik Pavel Petrovič.

Viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory Miroslava Snopková dodala, že ak lekáreň konkrétnu vakcínu nemá, rodičom odporúčajú skúsiť inú.

Druhú várku očkovacích látok očakávajú lekárnici v treťom a štvrtom októbrovom týždni, posledná zásielka by mala doraziť na prelome októbra a novembra. Celkovo by malo Slovensko dostať približne 30-tisíc kusov vakcín, čo je dvojnásobok oproti minulému roku.

Odborníci upokojujú rodičov

Hoci prvá várka rýchlo mizne, pediatri upozorňujú, že na očkovanie je ešte dosť času. „Netreba sa plašiť. Chrípková sezóna nám bude trvať ešte naozaj dlho. To znamená, nie je neskoro. Keď je dieťa zdravé, tak ho môžete dať očkovať kedykoľvek,“ uistil Petrovič.

Pediater Martin Matejka zároveň spresnil harmonogram dodávok: „Podľa informácií by mal byť vakcín dostatok. Druhá várka bude distribuovaná v treťom až štvrtom októbrovom týždni a tretia na prelome októbra a novembra.“

Prečo je nosová vakcína iná

Záujem o nosové vakcíny rastie aj vďaka tomu, že sa nepodávajú injekčne, ale strekovaním do nosa, čo je pre mnohé deti menej stresujúce. „Napodobňuje prirodzený priebeh infekcie. Podáva sa na nosovú sliznicu, kde je imunita robustnejšia a tvoria sa slizničné protilátky,“ vysvetlil Matejka.

Postup aplikácie je jednoduchý: najskôr sa aplikuje polovica dávky pomocou špeciálneho štipčeka, ktorý presne odmeria množstvo. Následne sa druhá časť podá do druhej nosovej dierky.

Vakcína je určená pre deti vo veku od 2 do 18 rokov. Do šiestich rokov je plne hradená štátom, deti do 12 rokov doplácajú niečo vyše 8 eur, starší zaplatia plnú sumu. Po očkovaní sa môžu objaviť mierne vedľajšie účinky ako únava alebo zvýšená teplota.

Slovensko má rezervy v zaočkovanosti

Aj keď počet rodičov, ktorí chcú dať svoje deti zaočkovať proti chrípke, rastie, odborníci upozorňujú, že celková zaočkovanosť je stále nízka. Prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková pripomenula, že v zahraničí sú čísla podstatne vyššie. „Mám kolegu pediatra z Veľkej Británie, ktorý hovorí, že má 50 až 60 percent detí zaočkovaných každý rok práve nazálnymi vakcínami,“ uviedla.

Záver: Záujem je, rozhodne logistika

Nosové vakcíny predstavujú pre mnohých rodičov atraktívnejšiu možnosť, ako deti chrániť pred chrípkou. Kľúčové bude, aby plánované dodávky dorazili načas a v dostatočnom množstve, keďže prvá zásielka sa rozchytala veľmi rýchlo.
Odborníci však uisťujú, že čas na očkovanie je stále dostatočný a panika nie je na mieste.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na tribúnach zimného štadióna v Skalici zanechal stopu, ktorú nezmaže čas ani nové generácie hráčov. Zdenko Jurík bol pri všetkom podstatnom – od výstavby štadióna cez historické úspechy až po zrod klubovej identity. Jeho odchod zasiahol celé mesto aj hokejovú komunitu, pre ktorú bol neoddeliteľnou súčasťou ich spoločného príbehu informuje trnava.zoznam.sk.

Muž, bez ktorého by skalický hokej nebol rovnaký

Správu o jeho úmrtí potvrdil Mestský hokejový klub mládeže (MHKM) Skalica, ktorý v oznámení zdôraznil Juríkov význam: „S ťažkým srdcom a hlbokým zármutkom oznamujeme, že nás opustil pán Zdenko Jurík, dlhoročný hráč, neskôr generálny manažér a predovšetkým pilier skalického hokeja a jeho verný fanúšik.“

Jurík stál pri výstavbe zimného štadióna, historickom postupe do najvyššej súťaže aj pri najväčších úspechoch klubu. „Jeho osobný odkaz a nezlomná viera vo skalický hokej sa navždy zapísali do našej histórie. Skalický hokej na vás nikdy nezabudne,“ dodal klub.

Život spätý s hokejom

Jurík pôsobil v miestnom hokeji celý život – ako hráč, tréner, funkcionár i fanúšik. Stál pri zrode klubu a zblízka sledoval, ako sa z malej komunity stala rešpektovaná súčasť slovenskej scény.

V roku 2021, pri 85. výročí skalického hokeja, povedal: „Za najdôležitejšie považujem výstavbu zimného štadióna, vznik klubu a postup medzi slovenskú hokejovú elitu. Hokeju v Skalici želám, aby hráči zachovali tradíciu a fanúšikovia mu zostali verní.“

Spomienky spoluhráčov a súperov

Jurík nezanechal stopu len vo výsledkoch, ale aj v ľuďoch, ktorí s ním zdieľali ľad aj šatňu. Bývalí hráči, tréneri aj súperi si ho pamätajú ako mimoriadne rešpektovanú osobnosť.

Útočník Martin si vybavuje jeho pokojný, no autoritatívny prístup:
„Nikdy nekričal zbytočne. Keď prehovoril, každý počúval. Bol to líder, ktorému ste dôverovali.“

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Nový systém štátnej pomoci: Od roku 2026 sa menia pravidlá dotácií na energie

Keď príde zima, slovenské domácnosti majú jedno spoločné – väčšina z nich sa spolieha na plyn, ktorý dlhé roky tvorí základ energetiky krajiny. Od januára 2026 však nastane zásadná zmena: štát ukončí plošnú pomoc a zavádza adresný systém podpory, ktorý zohľadní príjmy domácností. Kým doteraz dostával dotácie prakticky každý, po novom sa pomoc bude rozdeľovať selektívnejšie.

Pomoc už nebude pre všetkých

Podľa plánov vlády by sa mala nová schéma dotácií týkať približne 90 % domácností. Rozhodujúcim kritériom bude výška príjmu, nie plošné nastavenie ako doteraz.
Ministerstvo hospodárstva avizovalo viacero foriem podpory:

• niektoré domácnosti dostanú energopoukážky v hodnote stoviek eur,
• iným štát dorovná rozdiel medzi trhovou a zastropovanou cenou,
• o priznaní nároku budú občania informovaní elektronicky,
• ak niekto nebude so zaradením do systému súhlasiť, bude mať 60 dní na odvolanie.

Systém sa má pravidelne aktualizovať. Najmenej raz ročne sa automaticky prepočíta, kto má na pomoc nárok, aby štát vedel pružne reagovať na meniace sa ceny energií a ekonomickú situáciu rodín.

Slovensko zostáva plynovou krajinou

Základná realita sa však nemení – plyn ostáva kľúčovým palivom. Viac ako 800-tisíc domácností ním kúri, čo predstavuje približne 60 % rodinných domov. Plyn je dostupný v 77 % obcí, čo pokrýva až 94 % populácie.

Spotreba navyše neklesá. V roku 2023 dosiahla 46 TWh, no o rok neskôr už prekročila 47,6 TWh. To je v porovnaní s elektrinou výrazne viac a odzrkadľuje to aj fakt, že centrálne zdroje tepla v mestách sú vo veľkej miere napojené na zemný plyn.

Alternatívne spôsoby vykurovania u nás stále tvoria menšinu: vyše 300-tisíc domácností používa drevo alebo uhlie, približne 66-tisíc kúri elektrinou a len 44-tisíc využíva tepelné čerpadlá. Väčšina obyvateľov pritom podľa analýz nemá dostatočné finančné rezervy na prechod na ekologickejšie riešenia, a tak zostáva pri tradičných kotloch.

Strategické zásoby pred zimou

Aj napriek európskym plánom na rýchle odstrihnutie od ruských dodávok plynu zostáva Slovensko na tomto zdroji stále silno závislé. Od roku 2027 má EÚ prestať dovážať ruský skvapalnený plyn a o rok neskôr aj ten potrubný.

Už dnes však 30 až 40 % dodávok pochádza z Nórska a LNG terminálov v iných krajinách. Zásobníky sú momentálne naplnené na približne tri štvrtiny kapacity, čo zodpovedá viac než 27 TWh plynu – viac ako polovici ročnej spotreby. Do začiatku zimy ich plánujú plynári naplniť na minimálne 90 %, čo je hranica stanovená pravidlami EÚ. Poľsko už túto úroveň prekročilo informuje pravda.sk.

Budúcnosť plynu a cien

Hoci vláda ubezpečuje verejnosť, že nedostatok plynu nehrozí, otázka cien a dlhodobej energetickej bezpečnosti sa stáva čoraz naliehavejšou. Bez pokračujúcej štátnej pomoci by účty domácností vzrastli o stovky eur ročne, preto vláda využíva aj európske fondy na financovanie dotácií.

Opozícia síce kritizuje spôsob nastavenia schémy, no fakt zostáva, že Slovensko je na plyne stále silno závislé. Zmena systému pomoci preto nie je len technickou úpravou, ale otvára zásadnú diskusiu o budúcnosti energetiky krajiny – o tom, kto a ako zvládne obdobie, keď pomoc už nebude automatická a ceny sa môžu opäť výrazne hýbať.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Horská cesta medzi Jalnou a Močiarom je za tmy tichá a opustená. Len svetlá prechádzajúcich áut na chvíľu osvetľujú lesy a prudké svahy, ktoré lemujú úzku vozovku. Práve na tomto úseku sa v sobotu večer odohrala nehoda, ktorá otriasla celým regiónom. Osobné auto sa prevrátilo dolu strmým svahom a obaja ľudia vo vozidle pri náraze zahynuli.

Osudná cesta do Močiara

Podľa polície k tragédii došlo v sobotu 4. októbra večer, približne 500 metrov pred obcou Močiar v okrese Banská Štiavnica. Vozidlo smerovalo od obce Jalná, keď z dosiaľ nezistených dôvodov zišlo mimo cestu a zrútilo sa dolu prudkým zrázom.

„Vozidlo s dvojčlennou posádkou zišlo z doposiaľ nezistených príčin mimo cestu a zrútilo sa strmým, hlbokým zrázom. Vozidlo zastavil náraz do stromu. Vodič ani jeho spolujazdec, žiaľ, nehodu neprežili,“ uviedla polícia.

Zdemolované auto, márna pomoc

Silný náraz do stromu úplne zničil konštrukciu vozidla. Záchranári, ktorí dorazili na miesto krátko po nehode, už obom osobám nedokázali pomôcť.
Príčina nehody zatiaľ nie je známa. Na mieste pracujú znalci z oblasti dopravy aj súdneho lekárstva, ktorí sa snažia presne zrekonštruovať priebeh udalostí. Polícia začala trestné stíhanie pre prečin usmrtenia.

Nebezpečné úseky v horskom teréne

Táto udalosť opäť pripomína, aké riziká prináša jazda v hornatých oblastiach. Strmé svahy, ostré zákruty a znížená viditeľnosť vytvárajú situácie, v ktorých aj malá chyba môže mať fatálne následky.
Polícia vyzýva vodičov na zvýšenú opatrnosť, najmä pri nočných jazdách a na menej známych trasách.

Tragická nehoda pri Močiari je smutným varovaním, že aj známe cesty môžu skrývať nečakané nebezpečenstvá.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na ulici, kde členovia strany Demokrati zbierali podpisy pod petíciu, došlo k fyzickému napadnutiu okresného predsedu Jána Kvasnicu. Útok prišiel bez varovania — a okamžite sa stal politickou témou.

Útok z úkrytu

Podľa oficiálneho vyhlásenia strany Demokrati sa incident odohral v sobotu 4. októbra priamo v centre mesta. Svedkovia uviedli, že starší muž nečakane vybehol z kríkov a namieril si to rovno ku Kvasnicovi. Bez slov sa na neho vrhol a fyzicky ho napadol. Okrem poranenej pery utrpel politik aj silné bolesti hlavy, čo si vyžiadalo okamžitý lekársky zásah.

Násilník navyše zničil petičný stolík, čím prerušil celú akciu. Na miesto bola privolaná hliadka polície, ktorá útok zadokumentovala a začala preverovať všetky okolnosti.

„Útok na demokraciu,“ hovorí Jaroslav Naď

Predseda strany Jaroslav Naď po incidente vystúpil s ostrým vyhlásením. Zdôraznil, že nejde len o fyzický útok na jednotlivca, ale o symbolický zásah do základných práv.
„Násilie a agresia voči našim členom a sympatizantom sú absolútne neprijateľné. Takéto činy považujeme za útok na demokraciu a petičné právo občanov, a budú dôsledne riešené,“ povedal.

Podľa Naďa útok nebol ojedinelý — Demokrati čelili podobnej agresii už aj v Zlatých Moravciach. Vidí v tom zreteľný trend narastajúceho napätia, ktorý podľa neho nemožno ignorovať.

Politická nervozita rastie

Naď vníma násilie ako dôsledok politickej atmosféry. Strana je podľa neho blízko k naplneniu cieľa – odovzdaniu dostatočného počtu podpisov pod petíciu, čo môže ohroziť postavenie vládnej koalície.

„Chápem, že tým rastie nervozita koaličných strán a ich sympatizantov, ktorí sa obávajú straty vplyvu. Ale ak si niekto myslí, že nás zastraší, mýli sa. Budeme pokračovať pokojne, no nekompromisne,“ vyhlásil.

foto: Ján Kvasnica

Polícia preveruje okolnosti

Hliadka, ktorá dorazila na miesto krátko po útoku, začala zhromažďovať dôkazy a vypočúvať svedkov. Zatiaľ nie je známe, či bol útočník zadržaný alebo identifikovaný.

Medzitým Demokrati zdôrazňujú, že v petičnej činnosti nepoľavia. Tvrdia, že sa nedajú zastrašiť a že „strach nesmie rozhodovať o demokracii“.

foto: Ján Kvasnica

Varovný signál pre verejný priestor

Incident v Považskej Bystrici nie je len ďalším násilným stretom. Je to signál o zvyšujúcej sa polarizácii spoločnosti, kde sa politické spory čoraz častejšie prenášajú z diskusných fór do ulíc. Otázka, ktorú teraz mnohí kladú, znie: dokáže Slovensko ešte viesť politický spor bez úderov?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na európskom energetickom poli sa črtá nová možnosť, ktorá by ešte pred pár rokmi znela ako nepravdepodobný scenár. V čase, keď sa Slovensko snaží zbaviť závislosti od ruských zdrojov, prichádza z Kyjeva signál, ktorý môže zásadne ovplyvniť jeho budúcnosť. Nie je to len politické gesto, ale strategický plán, ktorý môže v strednodobom horizonte znížiť účty domácností a posilniť energetickú bezpečnosť celej krajiny.

Zelenskyj predstavil nový plán pre región

Na brífingu v Kyjeve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj otvorene načrtol konkrétne možnosti spolupráce so Slovenskom a Maďarskom. Ukrajina deklarovala pripravenosť pomôcť svojim susedom diverzifikovať dodávky energií a znížiť ich závislosť od Ruska.

Táto iniciatíva prichádza v období, keď Spojené štáty vyvíjajú na európske krajiny tlak, aby obmedzili využívanie ruských surovín. Pre Bratislavu ide o príležitosť zmeniť dlhoročné nastavenie energetickej politiky.

Fico a Zelenskyj rokovali o spoločnom postupe

Počas stretnutia slovenského premiéra Roberta Fica a Zelenského padli konkrétne návrhy, ako spoluprácu prehĺbiť. V hre je dokonca spoločné zasadnutie vlád oboch krajín, ktoré by sa malo uskutočniť na Slovensku v priebehu októbra. Hlavnou témou má byť energetika a nové trasy, ktoré Ukrajina ponúka.

Ukrajinská infraštruktúra ako nová tepna

Kľúčovým prvkom ukrajinského návrhu je využitie rozsiahlej plynárenskej siete, ktorá by umožnila prepravu zemného plynu z LNG terminálov v Poľsku. Tým by Slovensko získalo alternatívnu cestu k dodávkam bez potreby ruských potrubí.

Zároveň Kyjev ponúka kapacity svojich podzemných zásobníkov plynu, ktoré patria k najväčším v Európe. Umožnili by Slovensku posilniť strategické rezervy a efektívnejšie prečkať zimné obdobia. V hre sú aj dodávky elektriny z ukrajinských jadrových elektrární, čo by predstavovalo ďalší krok k energetickej nezávislosti.

Budapešť zatiaľ váha

Na rozdiel od Bratislavy sa Maďarsko stavia k ukrajinskému návrhu rezervovane. Premiér Viktor Orbán upozorňuje na ekonomické riziká spojené s prerušením dodávok z Ruska. Podľa jeho vyjadrení by takýto krok mohol znamenať pokles maďarskej hospodárskej produkcie až o štyri percentá, čo v krajine vyvoláva obavy z hospodárskeho otrasu.

Kyjev však dvere zatvárať nechce. Zelenskyj potvrdil ochotu rokovať aj s Budapešťou, no zatiaľ podľa neho chýba ochota hľadať spoločné riešenia.

Energetická bezpečnosť ako strategická priorita

Pre Slovensko je ukrajinská ponuka šancou, ktorá presahuje rámec bežnej obchodnej dohody. Diverzifikácia dodávok by mohla znížiť riziko výpadkov a stabilizovať trh, ktorý je v posledných rokoch extrémne citlivý na geopolitické zmeny.

Aj keď okamžitý pokles cien energií nemožno garantovať, rozšírenie možností dodávateľov vytvára konkurenčné prostredie, ktoré môže v strednodobom horizonte tlačiť ceny smerom nadol. Zároveň ide o posilnenie pozície Slovenska v regióne – z krajiny závislej od jedného smeru by sa mohol stať aktívny hráč s prístupom k globálnemu LNG trhu.

Nasledujúce mesiace rozhodnú

Zelenského návrh prináša konkrétne kroky a infraštruktúrne riešenia, nie len politické deklarácie. Otázkou ostáva, ako sa k nim postaví slovenská vláda a do akej miery dokáže naplno využiť potenciál tejto spolupráce.

Rozhodnutia prijaté v najbližších týždňoch môžu ovplyvniť, ako Slovensko zvládne nasledujúce zimy a ako rýchlo sa dokáže odpútať od závislosti na ruskej rope a plyne.

Kyjev posiela Bratislave ponuku, ktorá môže zmeniť jej energetickú budúcnosť.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Blíži sa moment, ktorý pre tisíce Slovákov znamená zásadný zlom – odchod do dôchodku.

Práve vtedy mnohí zisťujú, že mechanizmus, do ktorého celé roky odvádzali časť svojho príjmu, nepoznajú do detailov. I. a II. pilier tvoria základ systému, no spôsob, ako sa z úspor stane reálny dôchodok, ostáva pre veľa ľudí nejasný.

Neinformovanosť môže pritom spôsobiť zbytočné prieťahy aj nižší príjem v prvých mesiacoch penzie.

Dva piliere, dve úlohy

I. pilier spravovaný Sociálnou poisťovňou je povinný a priebežný – dnešní pracujúci financujú súčasných dôchodcov. II. pilier funguje ako osobné sporenie, kde časť odvodov smeruje do dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). Tam sú peniaze investované a zhodnocované, aby po dovŕšení veku priniesli stabilnejší príjem.

Každý sporiteľ tak získava dôchodok z dvoch zdrojov – z I. piliera a z nasporenej sumy v II. pilieri.

Aké dôchodky II. pilier ponúka

Z nasporených prostriedkov možno čerpať niekoľko typov dávok:

• Starobný dôchodok – po dosiahnutí dôchodkového veku
• Predčasný starobný dôchodok – najviac 2 roky predčasne, ak sú splnené podmienky
• Pozostalostný dôchodok – pre vdovy, vdovcov či siroty po sporiteľovi

Nárok na starobný dôchodok vzniká od prvého dňa mesiaca, v ktorom dosiahnete dôchodkový vek.

Predčasný dôchodok má jasné hranice

O predčasný dôchodok možno požiadať len vtedy, ak dôchodok z I. piliera (alebo spolu s II.) presiahne 1,6-násobok životného minima.

Od 1. júla 2025 je životné minimum 454,61 eura mesačne, takže hranica predstavuje približne 727 eur. Kto túto sumu nedosiahne, nárok na predčasnú penziu nemá.

Ako požiadať o dôchodok z II. piliera

Žiadosť možno podať:

• v pobočke DSS,
• alebo v Sociálnej poisťovni (povinne pri predčasnom dôchodku).

Po podaní žiadosti DSS vystaví certifikát o nasporenej sume a pošle ho Sociálnej poisťovni. Tá následne zašle ponukový list s možnosťami vyplácania – poštou alebo elektronicky. Platnosť ponuky je 30 dní, po uplynutí môžete žiadosť podať znova bez poplatkov.

Na termín nezabudnite

Odborníci odporúčajú rezervovať si termín mesiac pred dovŕšením dôchodkového veku cez online systém Sociálnej poisťovne. Po potvrdení získate zoznam potrebných dokladov a kontakt na pracovníka, ktorý vás procesom prevedie.

Informovanosť rozhoduje

II. pilier môže výrazne zvýšiť váš dôchodok, ale len vtedy, ak poznáte svoje možnosti a konáte včas. Zanedbanie termínov alebo neznalosť zákonných podmienok môže znamenať stovky eur mesačne menej.

Dôchodkový systém sa postupne mení a stavia čoraz viac na osobnej zodpovednosti sporiteľov. Byť pripravený už dnes môže v budúcnosti rozhodnúť o kvalite vášho života na penzii.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂