Relácia Trochu inak s Adelou čelí bezprecedentnej situácii. STVR sa rozhodla neodvysielať rozhovor s Viktorom Vinczem, ktorý sa nakrúcal 13. septembra v Divadle L+S.

Oficiálne stanovisko STVR

Verejnoprávna televízia svoje rozhodnutie vysvetlila stručne:
„V jesennej sérii relácie Trochu inak s Adelou sa Viktor Vincze medzi hosťami neobjaví. Ako verejnoprávny vysielateľ vnímame aj širší kontext a rozhodli sme sa, že tento hosť v aktuálnej sezóne nebude súčasťou relácie.“

Podľa tvorcov relácie však takéto zdôvodnenie nie je dostatočne jasné.

„Neprimeraný zásah do dramaturgie“

Produkčný tím relácie uviedol, že rozhodnutie vníma ako neprimeraný zásah do dramaturgie. Podľa ich slov sa už pred samotným nakrúcaním dozvedeli, že s hosťom môže byť „problém“.

„Je to prvý raz za 13 rokov relácie, čo nám hosťa neodvysielajú, a to bez jasnejšieho vysvetlenia,“ napísali tvorcovia na Facebooku.

O aký „širší kontext“ ide?

STVR odôvodnila krok „širším kontextom“, no ten zostal nejasný. Adela Vinczeová a jej tím naznačili, že by mohlo ísť o to, že sa Viktor Vincze v minulosti postavil za zachovanie princípov novinárskej práce.

„Ak je širší kontext to, že sa Viktor pred nejakým časom postavil za zachovanie princípov novinárskej práce, tak je pre nás zarážajúce, že je to pre STVR vyrušujúce,“ reagoval tím. Dodali, že samotný rozhovor bol venovaný len odľahčeným osobným témam.

Problém presahuje jednu osobu

Autori relácie zdôraznili, že v skutočnosti nejde o Viktora ako hosťa:
„Principiálne je problém v tom, že sa vracia doba, kedy niekto rozhoduje, kto môže alebo nemôže byť vo vysielaní.“

Podľa nich tak STVR nastavila nebezpečný precedens, ktorý môže ohroziť slobodu tvorby vo verejnoprávnom médiu.

Ďalšie kroky zatiaľ nie sú jasné

Relácia Trochu inak s Adelou plní všetky svoje záväzky voči STVR aj divákom. Napriek tomu situáciu vníma ako mimoriadne znepokojujúcu a zvažuje, ako bude postupovať ďalej.

👉 Kauza okolo nevysielaného rozhovoru s Viktorom Vinczem tak vyvoláva otázky, kam až môže zasahovať vedenie STVR do dramaturgie relácií a kde sa začína obmedzovanie slobody prejavu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Mnohí podnikatelia si odkladali starosti s odvodmi na začiatok roka. Realita je však iná. Zásadná zmena prichádza už v októbri a dotkne sa každého, kto podával daňové priznanie oneskorene. Sociálna poisťovňa začne automaticky oznamovať vznik alebo zánik povinného poistenia. Živnostníci tak nemusia podávať nové žiadosti – oznámenia dostanú priamo od inštitúcie.

Október: hranica príjmu rozhodne o poistnom

Kto v minulom roku zarobil viac než 8 580 eur, od októbra musí platiť sociálne odvody. Ak bol príjem nižší, povinné poistenie sa skončí už na konci septembra. Rozhodujúce oznámenie príde podnikateľom približne týždeň pred koncom októbra. Novú výšku odvodov bude potrebné uhradiť najneskôr do 8. novembra. 

Prečo sa výška odvodov líši?

Výška mesačných platieb sa odvíja od vymeriavacieho základu, ktorý Sociálna poisťovňa vypočítava na základe daňového priznania a predchádzajúcich odvodov. Platí jednoduché pravidlo – čím vyšší príjem, tým vyššie odvody.

Zmeny navyše prichádzajú dvakrát do roka, v júli a októbri. Noví podnikatelia sa musia pripraviť na tzv. mikroodvod vo výške 131,34 eura, ktorý začnú platiť už po šiestich mesiacoch podnikania.

Konkrétny príklad: stovky eur navyše

Rozdiely medzi doterajším a novým stavom ukazuje príklad živnostníka s ročnými tržbami 50-tisíc eur a 60 % paušálnymi výdavkami. V roku 2024 platí minimálne odvody 313,93 eura mesačne. Od októbra 2025 mu suma stúpne na 557,71 eura. A to nie je všetko – od januára 2026 sa k tomu pridajú aj zvýšené zdravotné odvody vo výške 269,18 eura mesačne.

Január: ďalšie zdraženie povinných odvodov

Rok 2026 prinesie ďalší nárast. Minimálne mesačné povinné odvody vzrastú až o 80,76 eura – z dnešných 344,27 eura na 425,03 eura. V priebehu jedného roka tak živnostníci zaplatia približne o tisíc eur viac.

Za týmto rastom stojí zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu:

• pre sociálne poistenie pôjde o 914,40 eura (60 % priemernej mzdy),
• minimálne poistné do Sociálnej poisťovne sa zdvihne na 303,11 eura,
• zdravotný vymeriavací základ bude 762 eur,
• sadzba zdravotného poistenia stúpne z 15 na 16 %, minimálne poistné dosiahne 121,92 eura.

Konsolidácia verzus realita podnikania

Zmeny sú súčasťou vládneho konsolidačného balíčka určeného na stabilizáciu verejných financií. Pre živnostníkov to však znamená jediné – vyššie fixné výdavky a menej peňazí vo vlastnom vrecku.

Čo sa pre štát javí ako krok k ozdraveniu rozpočtu, podnikatelia vnímajú ako zásadný zásah do svojich rozpočtov a motivácie podnikať.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Slová majú moc spájať, ale aj rozdeľovať. A niekedy dokážu za krátky okamih spustiť lavínu udalostí, ktoré zasiahnu médiá, politiku aj justíciu. Presne to sa stalo po tom, čo komentátor Peter Schutz ukončil svoj text vetou o „dehumanizácii voličov Smeru“.

Vetou, ktorá sa stala neakceptovateľnou

Komentár vyšiel v pondelkovom vydaní denníka SME aj na jeho webe. V závere autor napísal: „Môžete autora zabiť, ale najúčinnejšia obrana pred Fico IV je dehumanizácia. Stretnete smeráka na ulici, dehumanizujte ho.“

Práve tieto riadky sa stali dôvodom zásahu samotnej redakcie. Posledné dve vety boli z online verzie odstránené a k situácii sa vyjadrila aj odchádzajúca šéfredaktorka Beáta Baloghová.

„Žiaden človek nesmie byť zbavený ľudskej dôstojnosti pre svoje politické presvedčenie, vieru či pôvod. Takáto formulácia bola neospravedlniteľná a v našom denníku nemá miesto,“ napísala na sociálnej sieti.

Žilinka vstupuje do diania

Celý prípad nezostal len v rovine mediálnej etiky. Do debaty sa zapojil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý reagoval prostredníctvom Facebooku.

Podľa neho bude výrok predmetom preverovania orgánmi činnými v trestnom konaní. „Verejná výzva komentátora denníka SME na dehumanizáciu určitej skupiny občanov bude predmetom posúdenia,“ uviedol.

Redakcia verzus autor

Schutzov text sa tak stal skúškou hraníc novinárskeho prejavu. Zatiaľ čo redakcia sa od jeho slov dištancovala a hovorí o prekročení červenej čiary, časť verejnosti upozorňuje na nebezpečenstvo zasahovania prokuratúry do publicistiky. Napätie medzi slobodou prejavu a ochranou ľudskej dôstojnosti sa tak ocitlo v centre pozornosti.

Širší kontext

Prípad ukazuje, že v polarizovanej spoločnosti môže aj komentár, ktorý mal byť ostrou kritikou, prerásť do celospoločenskej kauzy. O tom, kde sa končí ostrá publicistika a začína nebezpečný jazyk, ktorý podnecuje nenávisť, sa teraz vedie intenzívna diskusia.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Cesta medzi Janicami a Rimavskou Sečou sa v pondelkový večer stala miestom, kde sa v priebehu niekoľkých sekúnd zmenil život celej rodiny. Nehoda, ktorá si vyžiadala dve obete – 22-ročnú ženu a iba ročné dieťa – otriasla celým regiónom. Ďalších päť ľudí, medzi nimi štyri malé deti a vodič vozidla, skončilo v nemocnici so zraneniami.

Osudný večer

Podľa informácií polície sa havária odohrala 29. septembra vo večerných hodinách. Osobné auto z doposiaľ nezistených príčin zišlo z vozovky a skončilo v jarku. „Vo vozidle sa v čase nehody nachádzalo sedem osôb.

Dve z nich, žiaľ, zraneniam podľahli – mladá žena a dieťa vo veku jedného roka,“ uviedla hovorkyňa banskobystrickej krajskej polície Petra Kováčiková.

Boj o život v nemocnici

V aute sa viezli aj ďalší štyria maloletí – deti vo veku štyri, tri a šesť rokov a dokonca niekoľkodňový novorodenec. Všetky boli po nehode okamžite prevezené do nemocníc spolu s vodičom, ktorý utrpel zranenia. Ich zdravotný stav zatiaľ bližšie nešpecifikovali.

Vyšetrovanie tragédie

Polícia už začala trestné stíhanie pre prečin usmrtenia. Presné okolnosti nehody sú predmetom vyšetrovania a zatiaľ nie je jasné, čo spôsobilo vyjdenie vozidla z cesty. Vyšetrovateľom má pomôcť aj technická expertíza.

Tichá pripomienka krehkosti života

Každá dopravná nehoda nesie tragický príbeh, no táto mimoriadne zasiahla svojím rozsahom aj okolnosťami. V jednom okamihu prišli o život dvaja nevinní ľudia, zatiaľ čo ostatní bojujú o uzdravenie. Prípad je zároveň mementom, že za volantom stačí jediný okamih a následky môžu navždy poznačiť celé rodiny.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Sloboda nikdy neprichádza zadarmo a už vôbec nie navždy. Sviatok 17. novembra, ktorý si Slovensko spája s bojom proti totalitám, sa dostal pod nečakaný útok – nie zo strany cudzej moci, ale politického rozhodnutia.

Zrušenie pracovného voľna počas tohto dňa spustilo vlnu odporu a mobilizovalo nielen občianske iniciatívy, ale aj známe osobnosti zo sveta kultúry.

Od protestov k petícii

Krátko po oznámení zmeny vznikla online petícia, ktorá má zabrániť tomu, aby sa 17. november stal len ďalším „obyčajným“ dňom v kalendári. Signatári upozorňujú, že demokracia si vyžaduje stálu pripomienku a jej hodnoty nemožno redukovať na ekonomickú položku v štátnom rozpočte.

„Krajina, ktorá stratí pamäť na svoj vlastný boj za slobodu, postupne prichádza o morálny kompas,“ varujú autori výzvy. Ich apel smeruje k poslancom, no aj k prezidentovi, aby zabránili tomu, čo označujú za neúctu k odkazu histórie.

Nežná revolúcia ako živé dedičstvo

Petícia pripomína, že 17. november nesie dvojitý odkaz – študentské povstanie proti nacizmu v roku 1939 a masový pochod z roku 1989, ktorý otvoril cestu Nežnej revolúcii. Podpis pod iniciatívu preto pridali aj ľudia, ktorí v týchto udalostiach zohrali priamu úlohu, medzi nimi Peter Tatár, Juraj Flamik či Zuzana Mistríková.

Svoje hlasy však pridali aj herci a herečky, ktorých pozná celé Slovensko – Emília Vášáryová, Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Richard Stanke, Jozef Vajda, Kamila Magálová či Jana Kovalčiková. Podľa nich je nemožné mlčať v momente, keď sa siaha na symboly, ktoré formovali modernú identitu krajiny.

Politika versus pamäť národa

Občianske združenia združené pod hlavičkami Chcem tu zostať, Študentstvo za otvorenú kultúru a Sme v tom spolu upozorňujú, že rozhodnutie parlamentu nesie v sebe viac než len ekonomický kalkul. „Nie je to otázka nákladov, ale rešpektu k obetiam a odhodlaniu postaviť sa proti útlaku,“ zdôrazňujú.

Ich apel smeruje aj k prezidentovi SR. Hlavu štátu vyzývajú, aby využila svoje právo veta a vrátila zákon do parlamentu. „Spoločným hlasom žiadame prezidenta, aby počul občiansku spoločnosť a zastal sa hodnôt slobody,“ uvádzajú signatári.

Spor o tri sviatky, no jeden má zvláštnu váhu

Rozhodnutie vlády sa dotklo viacerých štátnych sviatkov, no 17. november vyvolal najväčší odpor. Opozičné strany aj niektoré samosprávy upozornili, že tento krok ide proti duchu demokratických tradícií a môže mať ďalekosiahle dôsledky.

V centre sporu tak nestojí iba deň voľna, ale otázka, či Slovensko dokáže udržať živú pamäť na svoju vlastnú cestu k slobode.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Keď ruské sily vtrhli na Ukrajinu, prezident Volodymyr Zelenskyj čelil okamihu, ktorý podľa jeho slov zmenil predstavy o vlastnej budúcnosti. V exkluzívnom rozhovore pre server Axios priznal, že v prvých hodinách konfliktu si nevedel predstaviť, že po viac než troch rokoch zostane pri moci a v bezpečí.

Vtedy jeho hlavnou starosťou bola koordinácia krajiny a presviedčanie zahraničných partnerov, aby poskytli naliehavú pomoc.

Prvé dni: váhanie a diplomatická aktivita

Zelenskyj opísal krátke telefonáty s európskymi lídrami, počas ktorých vyjadroval obavy o osud štátu a vlastnú bezpečnosť. Na otázku, či očakával, že v roku 2025 ešte zostane vo funkcii, odpovedal stručne: „Určite nie.“

Zároveň im povedal „toto je poslednýkrát, čo ma vidíte živého“. V tých okamihoch šlo podľa neho najmä o zachovanie štátnej súdržnosti a získanie rýchlej materiálnej a politickej podpory.

Stav na fronte: hodnotenie kyjevského velenia

K aktuálnej situácii na bojiskách Zelenskyj konštatoval, že ruské ofenzívy doteraz nedosiahli plánované strategické výsledky. Správy z terénu uvádzajú, že ukrajinské jednotky dosiahli lokálne úspechy, napríklad v oblasti Dobropillia v Doneckej oblasti, kde ruské sily utrpeli straty.

Vojenské stanovisko: taktika a obmedzenia ruských postupov

Vrchné velenie ukrajinskej armády, reprezentované Oleksandrom Syrským, popisuje jarné a letné operácie Ruska ako súbor opakovaných menších útokov—tzv. princíp „tisíc rezov“—ktoré majú protivníka vyčerpávať.

Podľa jeho hodnotenia ruské sily nedosiahli svoje ciele v oblastiach ako Sumy, Charkov, Pokrovsk ani v širšom Donbase.

Strategický význam prvých okamihov konfliktu

Zelenskyjove spomienky podčiarkujú dôležitosť rannej diplomatickej reakcie a rýchlej medzinárodnej podpory. Prvé dni podľa neho formovali nielen vojenský, ale aj politický rámec odporu, keďže Kyjev potreboval preukázať spojcom, že štát zostáva funkčný a hodný pomoci.

Čo z toho vyplýva ďalej

Ak sa Ukrajine podarí zachovať a konsolidovať pozície na viacerých frontoch, môže to ovplyvniť aj ďalšie formy zahraničnej podpory a strategické rozhodnutia.

Súčasne však zostáva situácia na bojisku premenlivá a závislá od prísunu materiálu, výcviku a politickej podpory zo strany spojencov.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Kým mnohí z nás v tejto chvíli myslia len na to, aby doma nebola zima, platí už viac než dva roky pravidlo, ktoré môže náhle premeniť zimné vykurovanie na drahú lekciu. Zákon o ochrane ovzdušia z júla 2023 prísne obmedzil, čo je v domácnostiach dovolené spaľovať — a pokuty za porušenie môžu byť nemalé.

Kto a čo nesmiete páliť doma

Nové predpisy zakazujú v bežných vykurovacích zariadeniach spaľovanie viacerých kategórií palív a odpadu. Medzi najdôležitejšie obmedzenia patria:

• zákaz spaľovania odpadu a palív vyrobených z odpadu mimo povolených zariadení (napríklad spaľovní),
• zákaz používania hnedého uhlia (lignit), uhoľných kalov, uhoľného prachu, preplástkov a niektorých druhotných palív v kotloch s menovitým výkonom do 0,3 MW,
• zákaz tuhých druhotných palív s výnimkou vopred schváleného druhotného paliva z odpadového dreva, ktoré spĺňa technické požiadavky.

Zákaz sa pritom nevzťahuje na biopalivá ani na obnoviteľné plyny ako bioplyn či vodík.

Aká pokuta vám hrozí

Porušenie pravidiel nie je len administratívne previnenie. Sankcie sú odstupňované podľa závažnosti:

• pri preukázanom spaľovaní odpadu alebo nepovolených tuhých druhotných palív možno uložiť pokutu až do 5 000 €,
• za porušenie zákazu týkajúceho sa hnedého uhlia a jeho odpadov hrozí pokuta do 500 €,
• v prípade zistenia priestupku priamo na mieste môže inšpektor uložiť blokovú pokutu až do 1 000 €.

Kto môže podať podnet a ako sa kontroluje

Systém funguje tak, že krok po kroku začína podnetom bežnej osoby. Kto má podozrenie, že sused kúri zakázaným palivom, môže o tom informovať obec. Obec potom do 5 dní písomne upozorní prevádzkovateľa kotla na možný problém. Ak sa podnety opakujú, vec prevezme Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá má právomoc prísť na mieste skontrolovať vykurovanie.

Ak nie je známy prevádzkovateľ kotla, zákon považuje za zodpovedného vlastníka domu alebo bytu. Inšpektori podľa zákona môžu v prípade podozrenia vstúpiť do domácnosti a prevádzkovateľ je povinný im umožniť prístup.

Prečo to nezanedbať (okrem pokút)

Okrem finančných postihov ide aj o zdravotnú rovinu. Spaľovanie nevhodných materiálov zhoršuje kvalitu ovzdušia a zvyšuje expozíciu škodlivých látok v domácnosti i okolí. Preto je v záujme každého nielen dodržiavať zákon, ale aj zvážiť, čím kúri — lacné neznáme palivo môže vyjsť draho nielen v peňaženke.

Čo robiť, ak neviete, čím kúriť

Ak si nie ste istí, poraďte sa s miestnym úradom alebo servisom vykurovacích zariadení. Overte si, či vaše palivo spĺňa požiadavky zákona a či je kotol vhodný pre plánované palivo. Prípadná investícia do moderného kotla alebo prechodu na schválené palivá sa môže vrátiť v podobe nižších emisíí, zdravšieho ovzdušia a bezproblémového účtovania počas kontroly.

Ak chcete, pripravím stručný kontrolný zoznam, čo skontrolovať pred začiatkom vykurovacej sezóny, alebo zhrniem postup pri podaní podnetu na obec. Ktoré z toho by ste chceli mať ihneď po ruke?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Predstavte si, že za pár tisíc eur si kúpite vlastný dom so súkromným pozemkom. Na východe Slovenska sa práve objavila ponuka, ktorá mnohých prekvapí: štát vyvesil na predaj rodinnú nehnuteľnosť v obci, kde by ste to možno nečakali — a cena je výrazne nižšia než bežné trhové ponuky.

Kde sa tá „výhodná kúpa“ nachádza?

Ide o ponuku zverejnenú Okresným úradom Košice, zapísanú v Registrove ponúkaného majetku štátu. Predmetom je rodinný dom v obci Štós (okres Košice-okolie) spolu s pozemkom. Takéto výpredaje štátneho majetku nie sú bežné — a preto priťahujú záujem nielen domácich, ale aj tých, ktorí hľadajú lacnejšiu alternatívu bývania či rekreačné zázemie.

Čo presne kupujete — a za koľko?

Nehnuteľnosť stojí na parcele s rozlohou viac ako 370 m². K domu patria základné inžinierske siete: vodovodná prípojka a prípojka nízkeho napätia (NN), pozemok je ohradený uličným plotom.

Najviac oči láka vyvolávacia cena — 4 740 eur za celý balík domu a pozemku, čo je suma, ktorá mnohým znie takmer neuveriteľne.

Kto sa môže zúčastniť a kto je vylúčený?

Pri podávaní ponúk platia prísne pravidlá. Do výberového procesu nebudú zaradené ponuky od osôb, ktoré sú spriaznené s inými záujemcami, ani tie podané po stanovenom termíne alebo ktoré nie sú vyjadrené pevnou sumou.

Rovnako sa vylúčia záujemcovia, ktorí nezložili požadovanú zábezpeku v stanovenej lehote, ak správca takúto zábezpeku požadoval. Tieto podmienky majú zabrániť nekalým praktikám a zabezpečiť transparentný priebeh predaja.

Prečo to štát predáva práve teraz?

Zbavovanie sa časti štátneho majetku je súčasťou bežnej administratívnej praxe — úrady sa prihlasujú k odpredaju nevyužívaných alebo prebytočných budov.

Pre mnohých domácich to však znamená príležitosť získať nehnuteľnosť za cenu, ktorá je výrazne pod trhovou hodnotou, pričom nový majiteľ musí rátať aj s prípadnými nákladmi na rekonštrukciu a právne prevody.

Záver: vzácna príležitosť, ale s rozvahou

Ponuka domu v Štóse za 4 740 eur predstavuje neobvyklú šancu, ktorá mnohých zvedie premýšľať o vlastnom kúsku zeme za veľmi nízku cenu.

Zároveň však ide o transakciu, ktorá si žiada dôkladnú prípravu a opatrnosť — transparentné pravidlá výberu sú prísne a proces má svoje úskalia. Pre záujemcov to môže byť cesta, ako získať nehnuteľnosť dostupnou formou, ak majú trpezlivosť a pripravia si odborné overenia.

Ak chcete, pripravím prehľad krokov, ako postupovať pri podávaní návrhu na kúpu tejto štátnej nehnuteľnosti, alebo skontrolujem, čo presne znamenajú podmienky v zverejnenom oznámení — prípadne vám nájdem kontakty na správcu ponuky. Ktorú z možností preferujete?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Stála na hrane trate, vietor jej pletie vlasy a sekundy sa lámu na dve — predtým a potom. Petra Vlhová, tvár slovenskej alpskej scény, prešla v januári 2024 momentom, ktorý jej obrátil život naruby: pád, zranené koleno a dlhé mesiace, počas ktorých si musela odpovedať nielen na otázku „vrátiť sa?“, ale aj „kým vôbec som?“.

Pád, ktorý zmenil všetko

Jej pád v januári 2024 pri obrovskom slalome — chyba v deviatej bránke — sa stal bodom zlomu. Ťažké poškodenie väzov v pravom kolene si vyžiadalo náročné operácie a dlhotrvajúcu rekonvalescenciu.

Odvtedy Vlhová vynechala preteky, podstúpila viacero zákrokov a absolvovala ďalšiu operáciu v marci 2025, vďaka čomu prišla o celú uplynulú sezónu informuje istream.sk.

Dvojitá rana: zranenie a rozchod

Osobný život sa pritom nerozpadol len kvôli zdravotným komplikáciám. Rodáčka z Liptovského Mikuláša prežívala zároveň aj bolestný koniec dlhoročného vzťahu s partnerom Michalom — kombinácia, ktorá jej zlomila oporu. Ako sama otvorene priznala: „Mám sa dobre, som na tom lepšie, než som bola, no stále to nie je úplne ideálne.“ A v rozhovore pridala hlbší náhľad:

„Verím, že všetko má svoj dôvod. Možno mi to, čo sa stalo, len pomohlo, aby som začala spoznávať samú seba, pracovať na sebe. Už som viackrát povedala, že som začala chodiť na terapie a riešiť to týmto smerom, pretože to bolo občas naozaj ťažké.“

Vo vnútri ticha: hľadanie samy seba

„Úprimne? Stále sa tak trochu hľadám. Celý môj život bol spojený s kopcom a lyžami. A zrazu prišlo to zranenie, zrazu ostaneš sám doma a pýtaš sa:

Čo ďalej? Nič iné nepoznáš. Do toho sa ti rozpadne vzťah a osobný život, ktorý ťa akosi držal,“ opísala obdobie, keď sa musela naučiť žiť bez stereotypu tréning-pretek-oddýchnuť. Táto vnútorná práca sa stala rovnako dôležitou ako rehabilitácia kolena.

Návrat v plnej záťaži a olympijský cieľ

Dnes, po mesiacoch driny v rehabilitačných centrách i na svahoch, je 29-ročná Vlhová späť v plnej tréningovej záťaži a jasne mieri na Zimné olympijské hry vo februári 2026. Hoci priznala chvíle pochybností —

„Nechcem si to pripustiť, ale niekde tam v kútiku mysle je možnosť, že môže nastať situácia, že hotovo, koniec kariéry,“ — súčasne vyhlasuje, že taký scenár zatiaľ nepripúšťa: „Nepripúšťam si to, ani si to nechcem pripúšťať. Stále myslím len na pozitívny smer, že sa dokážem vrátiť. Ak by to náhodou prišlo, budem to riešiť vtedy. Ale momentálne na to nie som pripravená.“

Víťazstvo nie je len o medailách

Pre Petru je tento návrat viac než športová výzva. Hovorí o hľadaní rovnováhy, o tom, čo znamená byť silnou bez akéhosi verejného bodovania. „Verím, že kto nájde samého seba, ten podľa mňa v živote vyhral,“ vyznala sa — a práve to dnes považuje za svoj najväčší cieľ.

Záverom: fanúšikovia sledujú každý jej krok s batedým dychom — nie len preto, že očakávajú návrat medzi špičku, ale aj preto, že sledujú príbeh ženy, ktorá si hľadá samu seba medzi bránkami, v tichu rehabilitácie a v nádeji na nový začiatok. Chcete vedieť viac o tom, ako prebieha jej tréning, alebo chcete exkluzívne momentky z jej návratu na svah?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V Európe sa iba ťažko vymaže odtlačok, ktorý zanechala energetická závislosť na Moskve. Aj viac než 3,5 roka po začiatku vojny na Ukrajine Slovensko necíti úplnú slobodu pri palivách — zatiaľ čo plyn a jadrové palivo sa postupne diverzifikujú, ruská ropa zostáva v stojanoch na benzínkach prekvapivo prítomná.

Západ teraz tlačí na urýchlenie odpojenia — a z Washingtonu zaznieva jasná požiadavka: koniec dovozu ruských surovín v presne stanovenom časovom horizonte informujú tvnoviny.sk.

Poslední v EÚ, ktorí ešte tankujú ruskú ropu

Slovensko a Maďarsko sú v rámci Európskej únie momentálne poslednými štátmi, ktoré aj po viac než troch rokoch stále čerpajú značný podiel palív z ruskej ropy. Podiel ruských dodávok klesá, no na Slovensku sa jej zatiaľ úplne nevzdali — dôvodom sú logistika, kontrakty a dopyt domácich spotrebiteľov.

Trumpov návrh: 27 mesiacov a cenový strop

Z Washingtonu prichádza tvrdá ponuka i požiadavka. Prezident Donald Trump žiada, aby Európa v priebehu 27 mesiacov ukončila dovoz ruskej ropy aj plynu. Súčasťou jeho konceptu je aj cenový strop pre námornú prepravu ruskej ropy — tankery by podľa neho nesmeli prepravovať ruskú ropu za cenu vyššiu než 47,5 dolára za barel.

Ako alternatívu ponúkajú Spojené štáty vlastné dodávky energie a dlhodobé kontrakty, ktoré majú nahradiť príjmy Ruska a oslabiť jeho hospodárstvo.

Plyn: termín 1. január 2027?

Plyn by mal podľa návrhov Bieleho domu zmiznúť z európskych tokov ešte rýchlejšie. Slovensko stále importuje plyn cez plynovod — a hoci sa objem dovozu z Ruska od začiatku konfliktu znížil približne o dve tretiny, ambícia je jasná: úplné zastavenie dovozu ruského plynu do 1. januára 2027.

USA sú pripravené ponúknuť skvapalnený zemný plyn (LNG) a dlhodobé kontrakty, ktoré majú dopad na trhové príjmy Moskvy.

Tretia kapitola: jadrové palivo a komplikovaná skladačka

Otázka jadrového paliva je technicky i logisticky náročná. Slovenské elektrárne už však podľa oficiálnych krokov podpísali zmluvy s partnermi zo Spojených štátov, Francúzska a Kanady, ktoré by mali umožniť znížiť závislosť od ruského dodávateľa. Energetický analytik Radovan Potočár to zhrnul otvorene:

„Nie je úplne jednoduché vyskladať celú skladačku tak, aby nikde – v rámci celého reťazca od ťažby uránu až po dokončenie palivových tyčí – Rusko nefigurovalo. Tým, že Slovenské elektrárne majú v rukách ďalší kontrakt, už v princípe majú vyskladanú skladačku tak, aby v dohľadnej dobe boli schopné odstrihnúť sa od ruského paliva.“

Potočárova poznámka pripomína, že prechod na iné zdroje nie je len otázkou podpisu novej zmluvy — je to komplexný reťazec zahrňujúci ťažbu, spracovanie a výrobu palivových článkov.

Čas sa kráti — náročná transformácia pred nami

Ak by Európa prijala Trumpov rámec, znamenalo by to pre Slovensko zrýchlenú energetickú transformáciu v rekordnom čase.

Diverzifikácia dodávok, nové logistické trasy, dlhodobé kontrakty na LNG a náhrada dodávok jadrového paliva — to sú úlohy, ktoré čakajú na vlády a energetické firmy. Kľúčové bude, či dodávateľské reťazce a infraštruktúra stihnú tempo, ktoré navrhuje Washington — alebo či zostane časový tlak len ďalším zdrojom geopolitického napätia.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V politike sa opäť rozhorieva téma, ktorá môže zmeniť rozloženie síl v opozícii. Na pódiu nedeľnej tlačovej konferencie vyšiel líder Hnutia Slovensko s ultimátom, ktorý má prinútiť rivalov zaujať jasné stanovisko — a zároveň pripraviť verejnosť na možné mediálne konfrontácie, ktoré Matovič označuje za rozhodujúce pre budúcnosť politickej scény.

Ultimátum a termín — čo Matovič navrhuje

Igor Matovič otvorene vyzval predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, aby verejne a jednoznačne vylúčil akúkoľvek povolebnú spoluprácu s Hlasom-SD.

Podľa Matoviča platí jednoduchá podmienka: ak Šimečka tak neurobí, Hnutie Slovensko zvolá tlačovú konferenciu 1. októbra, ktorá podľa jeho slov „rozhodne voľby“. V prejave zdôraznil, že ľudia očakávajú nádej, nie hádky, a že opozícia by mala ponúknuť jasný plán — nie vnútorné spory.

Presné znenie Matovičovej výzvy zaznelo takto: „Chcem ho vyzvať ako lídra opozície, aby definitívne vylúčil akúkoľvek kolaboráciu s Hlasom.

Ak to dokáže, my neurobíme v stredu tlačovku, ktorá bude kľúčová. Ak to nedokáže, pozývam na tlačovku, ktorá rozhodne budúce voľby,“ povedal líder Hnutia Slovensko na nedeľnej tlačovke.

Progresívne Slovensko ostáva pri odmietnutí

Reakcia Progresívneho Slovenska prišla rázne a bez váhania. Hnutie opakovane deklaruje, že spoluprácu s Hlasom odmietlo, a na výzvy Matoviča odpovedá ako na taktický krok. V oficiálnom stanovisku zaznelo:

„Spoluprácu so stranou Hlas sme odmietli opakovane a jednoznačne. Akékoľvek útoky a klamstvá Igora Matoviča, ktorý sa snaží odviesť pozornosť od toho, že opäť raz pomohol Robertovi Ficovi, nemá zmysel komentovať,“ uviedla hovorkyňa Tereza Mikáčová.

Toto odmietnutie potvrdzuje, že PS svoju pozíciu nemení — a že Matovičov tlak môže skôr prehĺbiť rozdelenie v opozícii než ho zúročiť do rýchleho konsenzu.

Napätie v klube Hnutia Slovensko — disciplinárne otázky

Téma spolupráce sa preťala aj s následkami hlasovania o kontroverznej novele ústavy. V klube Hnutia Slovensko zaznela nespokojnosť s tým, že dvaja poslanci hlasovali inak. Predseda poslaneckého klubu

Michal Šipoš priznal, že situácia je nepríjemná a že ju “postavíme sa k tomu čelom a budeme to riešiť aj na klube budúci týždeň,” čím avizoval interné diskusie a možné disciplinárne kroky.

Matovič pritom kritizoval spôsob schvaľovania ústavných zmien ako „najhorší možný spôsob“, aj keď podľa neho samotné zmeny obsahovo mohli byť správne.

Politický dopad: koalícia v opozícii alebo ďalšie rozdelenie?

Matovičova výzva podčiarkuje širší problém opozície: je tu tlak na zjednotenie sa proti vláde, ale zároveň narastajú vnútorné trenice.

Ak PS ostane pri odmietnutí, Hnutie Slovensko môže skúsiť prekryť vákuum mediálnymi krokmi, ktoré majú pritiahnuť pozornosť voličov — no bez konsenzu v opozícii zostane alternatíva roztrojená. Pre voliča ide o otázku, či opozícia dokáže ponúknuť konzistentnú alternatívu, alebo zostanú len symbolické gestá a medializované ultimáta.

Čo sledovať ďalej

• Streda 1. októbra — dátum avizovanej tlačovky Hnutia Slovensko.
• Výsledok klubových rokovaní Hnutia Slovensko o dvoch poslancoch, ktorí hlasovali odlišne.
• Reakcia Michala Šimečku — či zmení alebo potvrdí svoje doterajšie odmietnutie spolupráce s Hlasom.

Ak chcete, pripravím krátky prehľad variantov, ktoré by z týchto udalostí mohli vyplynúť pre opozičnú stratégiu — od symbolických gesto po reálne pokusy o koalíciu pred voľbami.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Keď z Kyjeva zaznieva výzva, ktorá naberá na naliehavosti, nemožno ju ignorovať. Po návrate z Valného zhromaždenia OSN ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Západ, aby pripravil oči i uši na to, čo považuje za nový štádium ruských plánov — podľa neho nie je otázkou, či, ale kam sa konflikt rozšíri.

Táto myšlienka visí nad Európou ako tienisté varovanie: vojna na Ukrajine môže byť len jedna z ciest, nie jej koniec.

Testovanie obrany: drony a narušené priestory

Zelenskyj interpretuje nedávne incidenty v európskom vzdušnom priestore ako úmyselné skúšky zo strany Kremľa. V uplynulých týždňoch boli zaznamenané narušenia vzdušného priestoru v Poľsku, Rumunsku a Estónsku, a neznáme drony sa objavili aj v Nórsku a Dánsku. Podľa prezidenta sú tieto epizódy súčasťou kampane, ktorá má odhaľovať a vymačkávať slabiny obrany členských štátov NATO — pokus oslabiť solidaritu a zvýšiť tlak na odvrátenie vojenskej podpory pre Kyjev.

Priame varovanie: doslovné slová prezidenta

Zelenskyj vo svojom prejave jasne vyjadril obavy: „Putin nebude čakať na ukončenie vojny na Ukrajine. Otvorí nejaký iný smer. Nikto nevie kam. Chce to,“

uviedol v Kyjeve po návrate z OSN. Tento výrok podčiarkuje, že podľa ukrajinského vedenia ide o strategické rozhodnutie Moskvy, nie o izolované incidenty.

Názor The Guardian a geopolitický kontext

Medzinárodné médiá upozorňujú, že súbor udalostí v rôznych európskych regiónoch naznačuje koordinovanejší vzorec než náhodné prelety či technické zlyhania. Denník The Guardian napríklad pripomína sériu porušení a opakovaných zaznamenaní bezpilotných letúnov, čo podľa Zelenského potvrdzuje zámer testovať odolnosť spojencov.

Odborný výcvik a zdieľanie skúseností

Zelenskyj zároveň predstavil praktickú odpoveď Ukrajiny: krajina, ktorá bojuje s rozsiahlymi leteckými hrozbami, ponúka svoje skúsenosti ostatným štátom. Ako povedal, „Neporovnávam naše sily. My sme vo vojne a oni (Poľsko) nie,“ a dodal, že do

Kyjeva pricestujú zástupcovia niekoľkých štátov, aby absolvovali „praktický výcvik“ v odrážaní ruských leteckých útokov. „Sme pripravení podeliť sa o naše skúsenosti,“ uzavrel Zelenskyj, čím naznačil ochotu Ukrajiny zohrávať aktívnu úlohu pri zvyšovaní kolektívnej odolnosti.

Konfrontácia cez energetiku: ukrajinské údery a odplata

Zelenskyj tiež pripomenul, že Ukrajina v posledných mesiacoch zamerala svoje úsilie proti ruskej energetickej infraštruktúre pomocou dronov s dlhým doletom — ciele zahŕňali rafinérie a prečerpávacie stanice.

V súvislosti s blížiacou sa zimou varoval, že ak Moskva znovu zaútočí na ukrajinskú energetiku, môže očakávať obdobné následky aj doma, vrátane výpadkov elektrickej energie.

Čo z toho plynie pre Európu

Zelenskyjovo upozornenie pritom neznamená len vojenské plánovanie — volá po prehodnotení strategických postojov spojencov, zintenzívnení výmeny informácií a spoločnom školení.

Ak sú narušenia vzdušného priestoru skutočne testami obranyschopnosti, potom odpoveď musí byť viac ako diplomatické odsúdenia: ide o budovanie praktickej pripravenosti a jasného politického postupu, ktorý odradí ďalšiu eskaláciu.

Záver: varovanie, ktoré si žiada akciu

Zelenskyj postavil otázku pred západné hlavné mestá rovno: ak Kremeľ plánuje otvoriť ďalší smer útoku, má Európa pripraviť nielen slová, ale aj konkrétne nástroje obrany a kooperácie. Ako sa aliancia a jednotlivé štáty zachovajú, môže rozhodnúť nielen o nasledujúcich mesiacoch, ale aj o tom, či agresia ostane obmedzeným javom, alebo prerastie do širšieho, regionálneho konfliktu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V uliciach miest sa čoraz častejšie ozýva rovnaká téma: kupiť byt je dnes ťažšie než pred rokom. Z bežného rozhovoru medzi susedmi je cítiť nervozitu — kto si ešte môže dovoliť presun do vlastného bývania? Realitný trh na Slovensku posúva hranice dostupnosti a za zdražovaním stoja nielen inflácia, ale aj čoraz výraznejší deficit novej výstavby.

Rekordné ceny: koľko stojí meter dnes?

Podľa údajov Realitnej únie SR dosiahol realitný barometer v auguste hodnotu **3 212 € / m². To predstavuje nárast o 4,6 % oproti júnu a medziročne ide o prudký skok o 15,2 %. Rovnako alarmujúci signál prišiel aj od Národnej banky Slovenska: nehnuteľnosti v druhom kvartáli medzištvrťročne vzrástli o 2,9 %, medziročne o 12,8 %, pričom priemerná cena bytu podľa NBS dosiahla 3 113 € / m².

Staršie byty doťahujú novostavby

Najsilnejší nárast zaznamenali staršie byty. Dvojizbové staršie jednotky zdraželi v priemere o 17 %, kým novostavby si pripísali 12,8 %. Rovnaký trend platí pri trojizbových bytoch: staršie o 17,1 %, nové o 13,5 %. Cenový rozdiel medzi starými a novými by sa tak výrazne zúžil — signál, že kupujúci viac hľadajú hodnotu než rok výstavby.

Výstavba sa zmenšuje — diera na ponuke

Za rastom cien stojí aj slabá ponuka nových bytov. V 2. štvrťroku sa dokončilo len 3 717 bytov — najmenej od roku 2017, čo predstavuje medziročný pokles takmer 15 %. Rovnako sa znížil počet zahájených projektov:

nové výstavby začali len pri 4 043 bytoch, čo je najnižšia úroveň za posledných päť rokov. Menej projektov znamená menšiu alternatívu pre kupujúcich — a tým vyšší tlak na ceny existujúcich nehnuteľností.

Jeseň neprinesie úľavu — očakávania aj riziká

Realitní odborníci očakávajú, že rast cien bude pokračovať aj počas jesene. Tradične sú september a október silné mesiace na realitnom trhu a k vyšším cenám môže prispieť aj mierne uvoľnenie úrokových sadzieb — pri trojročnej fixácii sa totiž ponuky bánk približujú k ~3 %. To môže dočasne oživiť dopyt, no neodstraňuje hlavný problém: nedostatok novej výstavby.

Štátne projekty: nádej na stovky či tisíce bytov

Do hry môže vstúpiť štátna podpora. Agentúra pre štátom podporované nájomné bývanie avizuje ambiciózne plány: iba v Košiciach približne 5 400 bytov, vo Valalikoch 2 200 a v Nitre 300, plus ďalšie projekty v Bratislave, Banskej Bystrici či Žiline.

Ak sa tieto plány zrealizujú rýchlo a efektívne, môžu zmierniť tlak na ceny — kľúčové však bude tempo implementácie a dostupnosť financovania projektov.

Prečo si to nemôžeme dovoliť ignorovať?

Rast cien má viacero dopadov: znižuje sociálnu mobilitu mladých rodín, zvyšuje nároky na hypotekárne úvery a mení dynamiku nájomného trhu.

Pokles výstavby v kombinácii so silným dopytom vytvára scenár, kde cenová bublina nie je len teoretickou hrozbou, ale reálnou každodennou skúsenosťou pre tisíce domácností.

Čo sledovať ďalej

1. Realizácia štátnych projektov — či a kedy sa spustia veľké stavebné vlny.
2. Vývoj úrokových sadzieb — aj malé posuny môžu ovplyvniť dopyt.
3. Počet nových stavebných povolení a zahájení — ak nezačne rásť ponuka, tlak na ceny sa udrží.

Ak vás zaujíma detailnejšia analýza — napríklad rozpis podľa regiónov, porovnanie cien novostavieb a starších bytov vo veľkých mestách alebo scenáre, ako by štátne projekty mohli ovplyvniť trh — môžem pripraviť rozšírený briefing s grafmi a odporúčaniami pre kupujúcich aj investorov.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Vo vlne napätia, ktorá znova pretrhla tenučké mosty medzi opozičnými stranami, zaznel od Igora Matoviča priamy ultimát. Na nedeľnej tlačovej konferencii líder Hnutia Slovensko vyzval predsedu Progresívneho Slovenska, aby jednoznačne odmietol akúkoľvek povolebnú spoluprácu s Hlasom-SD — inak podľa neho do hry vstúpi „tlačovka, ktorá rozhodne budúce voľby“.

„Chcem ho vyzvať ako lídra opozície, aby definitívne vylúčil akúkoľvek kolaboráciu s Hlasom. Ak to dokáže, my neurobíme v stredu tlačovku, ktorá bude kľúčová. Ak to nedokáže, pozývam na tlačovku, ktorá rozhodne budúce voľby,“ odkázal Matovič. (Tlačová konferencia, nedeľa.)

Ultimátum a časový tlak

Matovič pri tom zdôraznil, že ide už takmer o polovicu volebného obdobia a že opozícia potrebuje jasný plán a viditeľného lídra. Poznamenal tiež, že ľudia očakávajú nádej a konkrétne riešenia, nie podľa neho choreografované mediálne útoky — „trojdňový ‚lynč‘ voči Hnutiu Slovensko“ má podľa neho viesť len k vnútornému rozpliznutiu opozície.

PS reaguje rozhodne: spoluprácu s Hlasom odmietame

Zástupcovia Progresívneho Slovenska odpovedali ostro a stručne. Podľa Terezy Mikáčovej z mediálneho oddelenia PS je postoj hnutia dlhodobo nemenný:

„Spoluprácu so stranou Hlas sme odmietli opakovane a jednoznačne. Akékoľvek útoky a klamstvá Igora Matoviča, ktorý sa snaží odviesť pozornosť od toho, že opäť raz pomohol Robertovi Ficovi, nemá zmysel komentovať,“ znelo oficiálne stanovisko PS.

V klube Hnutia Slovensko riešia disciplinu

Predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš priznal, že situácia s dvoma poslancami, ktorí hlasovali odlišne pri novele ústavy, je pre klub nepríjemná.

Na najbližších zasadnutiach klubu podľa neho tému otvorene preberú — hľadať budú, ako reagovať na narušenie jednoty. Matovič pritom kriticky poznamenal, že niektoré zmeny prešli „dobré zmeny, ale najhorším možným spôsobom“, čím vyslovil nespokojnosť so spôsobom, akým boli legislatívne kroky realizované.

Spor sa prelieva do ďalších tém: súdy a kritika Kaliňáka

Debatu ďalej rozprúdili aj výroky ministra obrany Roberta Kaliňáka o možnom zrušení Špecializovaného trestného súdu, čo vyvolalo ostrú reakciu predstaviteľov iných strán. Predsedníčka hnutia Za ľudí Veronika Remišová na to reagovala priamo:

„Vyzývam Kaliňáka, aby okamžite prestal so zastrašovaním sudcov a aby sa občanom ospravedlnil za to, že verejne kryje extrémistov a šíriteľov nenávisti,“ odkázala Remišová.

Matovič tieto vyjadrenia spojil s obavami o pokračovanie trendu, ktorý podľa neho smeruje k oslabení inštitúcií ako NAKA alebo Úrad špeciálnej prokuratúry.

Osobné trenice vo vnútri opozície

Matovič sa v priebehu vystúpenia nevyhol ani ostrejším slovám na adresu interných sporov — vyzval napríklad Andreja Danka, aby vnútorné konflikty riešil mimo verejnosti, a poznamenal v nadhode:

„Už neviem, či hovorí Matovič alebo Danko.“ Svojou rétorikou chcel poukázať na to, že politické spory by nemali prekrývať snahu opozície postaviť sa vláde s jasným programom.

Čo z toho plynie pre voliča

Konfrontácia Matovič — Šimečka a následné odmietnutie PS formujú obraz opozície, ktorá stojí pred otázkou: vytvoriť jednotnú a presvedčivú alternatívu, alebo pokračovať v častých mediálnych konfrontáciách, ktoré voličov skôr mätú než spájajú. Do stredy 1. októbra (dátum avizovanej „kľúčovej tlačovky“) tak možno očakávať vyostrenie rétoriky — a s ním aj snahu získať politickú iniciatívu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V nedeľnej diskusii TA3 „V politike“ sa opäť ukázalo, že koaličné vzťahy sú napäté a slová lídrov dokážu rýchlo rozdmýchať emócie. Predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok v relácii dôrazne poprel, že by sa jeho poslanecký klub rozpadal — a vyzval Roberta Fica, aby svoje verejné vystúpenia tlmil a formuloval ich s väčšou mierou vecnosti.

Čo rozhorel konflikt: Ferenčákovo nehlasovanie a následné reakcie

Spúšťačom diskusie boli kroky poslanca Jána Ferenčáka, ktorý najskôr nepodporil konsolidačné opatrenia a následne nezahlasoval za novelu ústavy.

Šutaj Eštok priznal, že jeho postoj Hlasu mrzí, zároveň však zdôraznil, že to nie je automatický dôvod na jeho vylúčenie z klubu. „On sám sa musí vyrovnať s tým, že za dôležitý zákon nezahlasoval a všetci jeho kolegovia áno,“ povedal v TA3.

Výzva na kultivovanejšiu politiku

Predseda Hlasu adresoval premiérovi priame varovanie: „Poprosil by som predsedu Smeru, aby pri svojich vyjadreniach krotil vášne, aby sa vyjadroval vecne a kultivovane ku koaličným partnerom.“

Tieto slová vystihli tón diskusie, v ktorej sa miešali obranné postoje a snaha o zmiernenie retoriky. Šutaj Eštok v nej opakovane trval na tom, že Hlas zostáva politicky jednotný.

Historické paralely: spomienka na rok 2020

Šéf Hlasu pripomenul jednu neprehliadnuteľnú analógiu — že v roku 2020 odišlo z klubu Smer-SD jedenásť poslancov, a predsa sa v tom čase nehovorilo, že Smerov klub prestal existovať. Tento argument použil, aby relativizoval dnešné špekulácie o vnútornom rozklade.

KDH: Novela ústavy ako historický triumf

Do relácie vstúpil aj podpredseda KDH Viliam Karas, ktorý prijatie ústavnej zmeny označil za veľký úspech hnutia — prirovnal ho k momentom ako vstup Slovenska do NATO či EÚ. Karas súčasne kritizoval nehlasovanie niektorých poslancov a nazval ho hrubou politickou chybou; otázku ďalších krokov nechal na orgánoch hnutia.

Ekonomika, konsolidácia a vnútrokoaličné trenice

Šutaj Eštok v diskusii pripomenul, že konsolidačný balík sa dotkne všetkých rezortov a v prípade jeho ministerstva ide napríklad o 63 miliónov eur — téma, ktorú spájal s nevyhnutnosťou prehľadnej komunikácie v koalícii. Karas naopak vládu kritizoval za nedostatočne premyslené ekonomické riešenia. (Pozn.: konkrétne sumy a detaily uvádzal Šutaj priamo v relácii.)

Osobné trenice vs. politická jednotka

Diskusia naberala aj osobný tón: Šutaj Eštok reagoval na napätie s Andrejom Dankom a vyzval ho, aby vnútorné spory riešil mimo očí verejnosti.

„Už neviem, či hovorí Matovič alebo Danko,“ zaznelo pri jednej z irónií, ktoré mali zmierniť ostré náznaky vnútorných rozporov. Šéf Hlasu pripomenul, že nepriateľ nie je v koalícii, ale v opozícii.

Čo z toho vyplýva pre politickú scénu

Relácia na TA3 ukázala, že hoci medzi koaličnými partnermi panuje napätie, formálne kroky — ako vylúčenie poslanca — zatiaľ nenastali. Debata však odhalila, že zmena ústavy slúži ako katalyzátor pre novú fázu politickej konfigurácie a že otázky disciplíny a lojality budú v nasledujúcich týždňoch testované opakovane.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Vo vzduchu v Rimavskej Sobote ostal cítiť tichý šramot strojov, ktoré už nehučia — a s nimi aj kus miestnej priemyselnej histórie.

Gemerská mliekareň, ktorá desaťročia patrila k lokálnemu zázemiu spracovania mlieka, sa po 70 rokoch prevádzky dostala na kolená a jej majetok putuje teraz do predaja. Pre mnohých zamestnancov to nie je len ekonomická správa, ale osobná strata a otázka, čo bude ďalej informuje dennikn.sk

Konkurenčný súd rozhodol: nasleduje rozpredaj majetku

Okresný súd v Banskej Bystrici vyhlásil na spoločnosť konkurz — krok, ktorý znamená, že majetok firmy bude rozpredaný na uspokojenie veriteľov. Ako prvý podal návrh na konkurz výrobca mlieka Agrohelp z Heľpy už v júni; neskôr sa k nemu pridali ďalší veritelia vrátane družstva zo Šumiaca a maďarskej firmy Naszálytej.

Výroba utíchla, zamestnanci v neistote

Výrobná linka prestala pracovať už v júni a viac ako 20 zamestnancov ostalo doma. Niektorí pracovníci odišli na dohodu, no väčšina dlhoročných zamestnancov zostala na pracovnom pomere — ich ďalší osud má v rukách konkurzný správca.

Podľa svedectiev z podniku sa prevádzka ocitla bez pravidelných dodávok mlieka a zahraničné vedenie vraj zamestnancom radilo, aby si hľadali nové zamestnanie.

Z bývalých objemov zostal len odtlačok v účtovných knihách

V najlepších rokoch závod spracoval denne až 240 000 litrov mlieka a jeho výrobky putovali do veľkých reťazcov ako Tesco, Lidl či Coop Jednota.

Finančná bilancia posledných rokov však ukazuje dramatický obrat: zatiaľ čo v roku 2022 podnik vykázal zisk 765 000 eur, o rok neskôr reportoval stratu 850 000 eur a tržby klesli na 8,6 milióna eur. Zároveň spoločnosť eviduje záväzky — Sociálnej poisťovni dlh viac ako 120 000 eur a Finančnej správe vyše 24 000 eur.

Dopad a otázky pre región

Konkurs gemerskej mliekarne nie je len položkou v ekonomickej kronike — ide o priamy zásah do miestnej ekonomiky, dodávateľských reťazcov a života rodín zamestnancov.

Otázky zostávajú: kto odkúpi závodné stroje a budovy, nájdu sa miestni alebo zahraniční investori, a ako sa zmení osud farmárov dodávajúcich mlieko?

Čo bude nasledovať

Konkurzný správca teraz eviduje pohľadávky veriteľov a pripravuje rozpredaj majetku; proces určí, do akej miery budú uspokojené pohľadávky a či sa nájde cesta k čiastočnej záchrane pracovných miest.

Pre región to znamená dlhé mesiace neistoty — a pre tých, ktorí spoliehali na miestnu mliekareň, aj reálnu potrebu hľadať nové zdroje obživy.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂