Celé Slovensko otriasla správa o tragickej smrti len 31-ročnej Moniky Jákliovej. Mladá žena, známa ako influencerka a modelka, pôsobila navonok cieľavedomo, silno a plná života. Jej náhla smrť však prišla ako šok pre rodinu, priateľov aj fanúšikov.

Teraz sa po dlhom mlčaní ozvala jej matka, Maya Jákliová, ktorá prehovorila pre slovenské médiá. Jej slová prinášajú nový pohľad na posledné obdobie Mónikinho života píše twice.hu.

Navonok pokojná, vnútri zlomená

Podľa matky sa Mónika v posledných mesiacoch citeľne zmenila. Hoci na verejnosti pôsobila vyrovnane, vo vnútri zápasila s veľkým psychickým tlakom.

„Hovorila mi, že je unavená. Nie fyzicky, ale mentálne. Cítila obrovský tlak,“ spomína Maya Jákliová so slzami v očiach.

Rodina síce vnímala, že niečo nie je v poriadku, no spočiatku verili, že ide len o prechodné náročné obdobie.

Tajomstvo, ktoré ju ťažilo celé mesiace

Jednou z najdojímavejších častí matkinho priznania je zmienka o tajomstve, ktoré jej Mónika prezradila krátko pred smrťou. Išlo o záťaž, o ktorej nechcela hovoriť verejne, no výrazne ovplyvňovala jej život.

„Nechcela o tom hovoriť pred ľuďmi, ale mám pocit, že to zohralo kľúčovú úlohu v jej živote,“ povedala zdrvená matka.

Rodina sa jej snažila pomáhať zo všetkých síl, no až spätne si uvedomili, že Mónikine vnútorné boje boli oveľa hlbšie, než si dokázali predstaviť.

„Mysleli sme si, že ide len o dočasné obdobie. Teraz už viem, že každý malý signál mal svoj význam,“ dodala.

Čo je zatiaľ známe o okolnostiach tragédie

Vyšetrovanie úmrtia naďalej pokračuje. Úrady prípad zatiaľ vedú ako dopravnú nehodu, pričom:

• neexistujú dôkazy o cudzom zavinení,
• nebolo zistené protiprávne konanie inej osoby,
• oficiálne okolnosti smrti sú stále predmetom vyšetrovania.

Verejnosť však naďalej zaplavujú otázky a špekulácie.

Matka zdôraznila, že pre ňu nie je dôležité hľadať vinníka, ale poznať pravdu – kvôli zachovaniu dcérinej dôstojnosti a pamiatky.

Posledná rozlúčka už prebehla

Ako už bolo skôr informované, pohreb Jákli Móniky sa konal dnes, 29. januára, o 11.00 hod. na cintoríne v Alistáli.

Pre rodinu, blízkych aj všetkých, ktorí ju poznali a obdivovali, znamenal tento deň ďalší mimoriadne bolestivý míľnik.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V niektorých ukrajinských mestách dnes rozhoduje o prežití obyčajná zásuvka. Ak funguje. Ak nie, prichádza tma, chlad a ticho prázdnych bytov. Nemocnice prechádzajú na núdzový režim, školy zatvárajú a rodiny sa sťahujú do jednej miestnosti, aby si udržali aspoň zvyškové teplo.

Práve do tejto reality mieria generátory zo Slovenska. Nie ako symbolické gesto, ale ako technická náhrada za systém, ktorý vojna vyradila z prevádzky.

Za štyri dni sa v zbierke Teplo pre Ukrajinu podarilo vyzbierať viac než 700-tisíc eur. Prispeli tisíce ľudí.

Keď infraštruktúra padne, prichádza improvizácia

Ruské útoky cielene ničia elektrárne, teplárne a rozvodné siete. Výsledok je brutálne jednoduchý: krajina, ktorá potrebuje približne 18 gigawattov, dnes dokáže vyrobiť len 6,4 GW. Náhradné diely a transformátory sú na hranici vyčerpania.

Len za posledný rok dopadlo na Ukrajinu okolo 2 000 rakiet a viac než 54-tisíc dronov. V Dnipropetrovskej oblasti zostal začiatkom januára bez elektriny viac než milión ľudí, v Kyjeve prišlo o svetlo a teplo až 35 percent domácností.

Bez prúdu sa zdravotná starostlivosť mení na improvizované riešenia, zásobovanie viazne a bežné fungovanie miest sa rozpadá na núdzové režimy.

V tejto medzere medzi potrebou a kapacitou vznikla slovenská zbierka.

Generátory namiesto elektrární

Výzvu Teplo pre Ukrajinu zastrešuje Veľvyslanectvo Ukrajiny v SR spolu s organizáciami Donio, Nadácia Integra, Post Bellum SK, Človek v ohrození či Nadácia Pontis. Pomoc smeruje do oblastí ako Kyjev, Záporožie, Dnipro, Černihiv, Sumy a Sumská oblasť – teda tam, kde sú výpadky najčastejšie a zároveň žije veľké množstvo civilistov.

Peniaze sa používajú najmä na nákup výkonných generátorov. Tie majú zabezpečiť:

• základné vykurovanie a elektrinu v domácnostiach,
• chod nemocníc, škôl a centier pomoci,
• krízové riešenia počas výpadkov,
• logistiku a dopravu zariadení priamo na Ukrajinu.

Ako pripomína platforma Donio: „Tma a chlad tu nie sú vedľajším efektom vojny. Sú jej cieľom.“

Zbierku možno podporiť aj online na donio.sk

Rýchlosť, ktorá prekvapila aj organizátorov

Výzva bola spustená v piatok. Do piatich dní sa suma prehupla cez 700-tisíc eur. Tempo, akým ľudia reagovali, patrí medzi najsilnejšie momenty celej iniciatívy.

Bývalá prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá zbierku podporila, hovorí o emócii, ktorú na Slovensku nezažíva často:

„Ľudskosť a empatia sú stále medzi nami. A práve to považujem za jednu z najlepších správ dneška.“

Na Instagrame pridala aj osobnejší odkaz o radosti a hrdosti na Slovensko. Pripomenula, že nejde o ojedinelý prípad – ľudia u nás opakovane ukazujú, že vedia pomáhať. Tentoraz však vynikla najmä rýchlosť.

Pomoc, ktorá supluje štát

Zbierka Teplo pre Ukrajinu nie je len humanitárnou iniciatívou. Je aj obrazom reality vojny: keď padnú elektrárne, nastupujú darcovia. Keď sa rozpadne infraštruktúra, prichádzajú generátory zo zahraničia.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Keď si dnes ľudia plánujú rodinný rozpočet, cena elektriny patrí k tým stabilnejším položkám. V blízkej budúcnosti sa to môže zmeniť. Účty za energie už nemusia vyzerať každý mesiac podobne – rozdiel môže spraviť aj to, či zapnete práčku ráno alebo poobede.

Regulátor pripravuje zmeny, ktoré majú domácnosti priblížiť k reálnym cenám na trhu. Znamená to koniec jednej fixnej sadzby počas celého roka a nástup takzvaných dynamických taríf, kde sa cena môže meniť aj niekoľkokrát za hodinu informuje istream.sk.

Najviac získajú tí, ktorí vedia meniť svoje návyky

Nový systém zvýhodní ľudí, ktorí dokážu presúvať spotrebu mimo špičky. Typicky ide o domácnosti s flexibilným režimom, prácou z domu alebo smart technológiami, ktoré vedia automaticky spúšťať spotrebiče v lacnejších hodinách.

Pre túto skupinu môžu byť dynamické tarify cestou k nižším účtom. Ak sa práčka, umývačka či sušička zapnú v čase lacnej elektriny, rozdiel sa môže postupne nazbierať do citeľnej úspory.

Na opačnom konci sú ľudia s pevne nastaveným dňom – odchod do práce ráno, návrat večer, varenie a pranie práve vtedy, keď je dopyt najvyšší. Tí môžu pocítiť, že elektrina ich vyjde drahšie než dnes.

Prečo bude cena skákať počas dňa

Elektrina sa obchoduje na spotovom trhu a jej hodnota sa mení podľa aktuálneho dopytu a ponuky. Najdrahšia býva počas ranných a večerných špičiek, keď ju využíva najviac ľudí naraz. Naopak, nižšie ceny sa objavujú v noci alebo cez deň mimo hlavných špičiek.

Energetický analytik Radovan Potočár pre peniaze.sk upozornil, že cena elektriny nie je počas dňa rovnaká, pretože sa priebežne obchoduje na trhu. V praxi to znamená, že aj bežné rozhodnutia – kedy zapnúť spotrebiče – budú mať priamy vplyv na výslednú faktúru.

Ide o modernejšiu verziu starého princípu „nočného prúdu“. Rozdiel je v tom, že namiesto dvoch časových pásiem môže mať domácnosť desiatky rôznych cien denne, potenciálne sa meniacich každých 15 minút.

Regulátor chce priblížiť ceny realite

Zmeny pripravuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Jeho cieľom je preniesť výkyvy veľkoobchodného trhu bližšie ku konečným odberateľom a zároveň motivovať domácnosti k rozumnejšej spotrebe.

Popri dynamických tarifách sa objavuje aj ďalší model – takzvané pásové tarify. Tie by fungovali podobne ako mobilné paušály: určitý objem energie za výhodnú cenu a vyššia sadzba po jeho prekročení. Aj tu ide o snahu prinútiť ľudí sledovať, koľko elektriny míňajú.

Elektrina ako komodita, nie samozrejmosť

Nový systém si nevyžiada len technické úpravy, ale aj zmenu myslenia. Sledovanie cien, plánovanie spotreby a práca s aplikáciami sa môžu stať bežnou súčasťou domácností – podobne ako dnes internetové bankovníctvo.

Pre niekoho to bude príležitosť ušetriť. Pre iných ďalšia administratívna záťaž a riziko vyšších výdavkov. Jedno je však isté: elektrina prestane byť „rovnako drahá stále“. Stane sa komoditou, ktorej cenu budú ľudia vnímať v reálnom čase – a podľa toho prispôsobovať svoj každodenný život.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Tri mesiace po čelnej zrážke rýchlikov pri Jablonove nad Turňou sa časť zranených pasažierov namiesto návratu do bežného života ocitá v administratívnom bludisku. Štát síce sľúbil jednorazové odškodnenie, no v praxi o jeho výške nerozhoduje to, ako sa človek cíti dnes, ale záznam v zdravotnej dokumentácii z prvých hodín po nehode.

Jednou z cestujúcich je pani Veronika. Po nehode skončila s poranenou pečeňou, hrudníkom, kolenom aj rebrami a viac než mesiac chodila o paličke.

Keď sa jej zdravotný stav počas Vianoc zhoršil a v bruchu sa objavila tekutina, obrátila sa na dopravcu s doplnením údajov. Odpoveď ju zaskočila: namiesto očakávaných 10-tisíc eur jej priznali len 3-tisíc – sumu určenú pre ľahké zranenia informujú správy.stvr.sk.

Rozhoduje nemocnica, nie dopravca

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), ktorá peniaze vypláca, zdôrazňuje, že sama zdravotný stav neposudzuje. Podľa hovorcu Jána Bačeka dopravca iba spracúva informácie, ktoré dostane zo zdravotníckych zariadení.

Kľúčovým kritériom je tzv. triážna kategória – teda zaradenie pacienta podľa závažnosti zranení. Ministerstvo zdravotníctva však upozorňuje na dôležitý detail: rozhodujúce nie je hodnotenie záchranárov na mieste nehody, ale kategória, ktorú pacient dostane až v nemocnici.

Práve tu vzniká problém. Ak sa zdravotné komplikácie objavia neskôr, systém s nimi automaticky neráta.

Zhoršenie stavu? Najprv nový záznam

Rezort dopravy pripúšťa, že následky nehody sa môžu prejaviť s odstupom času. Podľa hovorkyne Petry Poláčikovej však musí byť každé zhoršenie oficiálne zaznamenané zdravotníckym zariadením ako následok konkrétnej udalosti. Bez takejto aktualizácie údajov ZSSK nemôže výšku príspevku prehodnotiť.

Inými slovami: ak pacient neprinesie nový zápis z nemocnice, systém ho na vyššiu kompenzáciu nepustí – bez ohľadu na to, ako veľmi sa jeho stav zmenil.

Zdravotnícka skupina AGEL, pod ktorú patrí aj nemocnica, potvrdzuje, že dopravcovi posiela údaje zo zdravotnej dokumentácie v súlade s legislatívou. Individuálne prípady však nekomentuje.

Jednorazová pomoc má pevné hranice

Štát nastavil po nehode rámec odškodnenia od 3-tisíc eur pri ľahkých poraneniach až po 20-tisíc eur pri ťažkých. Ide o jednorazový finančný príspevok, nie o náhradu škody v plnom rozsahu. Ďalšie nároky si musia poškodení uplatňovať samostatne.

Podľa ZSSK dostala odškodné už takmer polovica zranených, celkovo v objeme približne 600-tisíc eur. Prípady ako ten Veronikin však ukazujú, že systém je nastavený skôr na rýchle uzavretie udalosti než na dlhodobé sledovanie zdravotných následkov.

Pre cestujúcich to znamená jediné: ak sa ich stav po nehode zmení, musia sa aktívne vrátiť do nemocnice a žiadať nový zápis. Inak o výške ich „bolesti“ rozhodne starý papier z prvého dňa.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Keď rozhodujú desatiny percenta

Pre malé strany je január tvrdý mesiac. Kým veľkí hráči si držia svoje pozície, na okraji politickej mapy sa odohráva tichý boj o prežitie.

Najnovší prieskum ukazuje, že o osude niektorých projektov už nerozhodujú celé percentá, ale drobné posuny, ktoré môžu jedných poslať do parlamentu a druhých nechať pred jeho dverami.

Práve tam sa dnes láme politický príbeh zimy 2026.

Brána do parlamentu sa ot orila – a niekto ňou konečne prešiel

Najväčšou novinkou prieskumu agentúry SANEP pre TA3 je posun, ktorý sa týka skôr okraja než čela pelotónu. Demokrati sa po dlhšom čase dostali nad päťpercentnú hranicu – s podporou 5,6 % by sa podľa aktuálnych dát stali poslednou stranou v parlamente.

Pre zvyšok „čakateľov“ je to zlá správa. Aliancia zostáva na 4,2 %, SNS na 3,8 % a Sme rodina na 2,9 %. Ďalších 3,5 % voličov by si vybralo úplne inú stranu.

Rozdiel medzi vstupom do Národnej rady a politickým zabudnutím sa tak scvrkol na niekoľko desatín. Pre menšie subjekty ide o varovanie: bez jasnej témy alebo viditeľného lídra sa už ďaleko nepohnú.

Veľkí sa nehýbu. Tretie miesto mení dynamiku

Na opačnom konci spektra panuje stabilita. Progresívne Slovensko si drží prvé miesto so ziskom 21,4 %, za ním nasleduje Smer-SSD s 18,7 %.

Zaujímavejší je však boj o bronz. Republika sa v prieskume dostala na 11,7 % a potvrdzuje mierny rast, ktorý ju čoraz pevnejšie ukotvuje na tretej priečke. Nie je to len štatistický detail – tretia najsilnejšia strana má v povolebných rokovaniach úplne inú váhu než zvyšok poľa.

Za touto trojicou sa už otvára citeľná medzera.

Prepad koaličného partnera a tlačenica v strede poľa

Stred politického spektra pripomína dopravnú zápchu. Hnutie Slovensko dosiahlo 7,8 %, Hlas-SD skončil na 7,1 %, KDH má 6,7 % a SaS 6,6 %.

Najviac bije do očí pozícia Hlasu. Strana, ktorá je súčasťou vládnej moci, sa v tomto meraní prepadla až na piate miesto. Nie je to dramatický pád, skôr signál únavy voličov – a zároveň dôkaz, že stred poľa je extrémne tesný. Jediný slabší týždeň môže znamenať preskakovanie o dve priečky.

Čísla zo zimy: veľká mapa sa nemení, malé posuny rozhodujú

Prieskum agentúry SANEP pre televíziu TA3 prebiehal v dňoch 12. – 22. januára 2026 na vzorke 2 450 respondentov. Z pohľadu veľkých strán nepriniesol prevrat. Skutočný príbeh sa odohráva nižšie.

Ak sa potvrdí trend, parlament môže mať nového hráča – a zároveň sa môže ešte viac rozdroliť politická scéna mimo neho. Január ukazuje jednoduchú pravdu: volebná matematika je neúprosná. Kým lídri riešia percentá, menšie strany bojujú o samotnú existenciu. A v tomto zápase už nejde o víťazstvo, ale o prežitie.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Smrť jedného lekára zvyčajne zostane v tichu odborných kruhov. Tentoraz to tak nie je. Odchod MUDr. Viktora Kráľa († 88) otvoril medzi ambulantnými lekármi otázku, kto dnes dokáže niesť ich spoločné záujmy v čase, keď sa zdravotníctvo mení rýchlejšie než pravidlá, podľa ktorých má fungovať.

Nejde len o osobnú stratu. Pre mnohých v teréne je to symbolický koniec generácie, ktorá po revolúcii pomáhala postaviť základy súkromných ambulancií na Slovensku.

Generácia, ktorá si sektor musela vybojovať

Dnes je súkromná ambulancia samozrejmosťou. V 90. rokoch to tak nebolo. Práve vtedy patril MUDr. Kráľ k ľuďom, ktorí sa pustili do budovania systému prakticky od nuly.

Ako ambulantný gynekológ sa zaradil medzi zakladajúcich členov Asociácie súkromných lekárov SR (ASL SR). Dlhé roky pôsobil ako funkcionár a neskôr aj ako riaditeľ sekretariátu. V praxi to znamenalo stovky rokovaní a zápasov o to, aby ambulantní lekári neboli v systéme len príveskom nemocníc píše bratislava.zoznam.sk.

Prečo na jeho práci stáli tisíce ambulancií

Kráľova stopa nebola akademická, ale organizačná. Pomáhal vybudovať ASL SR ako najsilnejšiu stavovskú organizáciu zastupujúcu všetky segmenty ambulantnej starostlivosti.

Osobitne sa venoval ambulantným gynekológom. Ich postavenie riešil v čase meniacich sa zmlúv so zdravotnými poisťovňami aj nových regulačných rámcov. Pre kolegov bol skôr vyjednávačom než verejnou tvárou – človekom, ktorý poznal systém zvnútra.

Čo jeho odchod hovorí o dnešnom zdravotníctve

Ambulantný sektor dnes zápasí so starnutím lekárov, administratívnou záťažou aj neistým financovaním. Odchod ľudí ako MUDr. Kráľ pripomína, že tieto problémy už nemá kto riešiť s rovnakou historickou pamäťou.

ASL SR vyjadrila úprimnú sústrasť rodine a blízkym zosnulého a označila ho za osobnosť, ktorá stála pri zrode súkromného ambulantného sektora.

Pre lekárov v teréne však zostáva otvorená otázka, kto prevezme úlohu generácie, ktorá systém budovala – a či sa dnešné zdravotníctvo dokáže opierať o rovnaké nasadenie, aké doň vložil MUDr. Viktor Kráľ.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Niektoré domácnosti už majú pomoc so zdraženými energiami dávno započítanú vo faktúrach. Iné každý deň kontrolujú poštovú schránku. Štátna energopomoc totiž neprichádza ku všetkým rovnakým spôsobom – a práve tento rozdiel dnes vytvára najviac zmätku u ľudí bývajúcich v bytových domoch s centrálnym kúrením.

Zatiaľ čo pri elektrine a plyne sa podpora „stratí“ v systéme dodávateľov, pri teple má stále podobu klasickej papierovej poukážky. A tá sa môže ľahko zatúlať.

Keď pomoc existuje, ale nevidno ju

Domácnosti, ktoré odoberajú elektrinu a plyn, nemusia o štátnu kompenzáciu žiadať. Neprichádza im ani žiadny šek. Podpora sa uplatňuje automaticky a prejaví sa až vo vyúčtovacej faktúre.

Práve tam majú dodávatelia povinnosť uviesť, aká by bola cena bez zásahu štátu a akú časť z nej pokryla vládna pomoc. Mesačné zálohy pritom často zostávajú rovnaké, čo u mnohých ľudí vyvoláva dojem, že žiadnu podporu nedostali.

Reálny efekt teda domácnosti uvidia až spätne – niekedy po mesiacoch.

Papierový šek ako slabé miesto systému

Úplne inak je to pri centrálnom vykurovaní. Tu štát stále používa fyzické energošeky, ktoré doručuje Slovenská pošta obyčajným listom. Bez podpisu, bez potvrdenia o prevzatí.

Práve tento model spôsobuje najviac problémov.

Poukážka môže skončiť v schránke osoby, ktorá v byte reálne nebýva, alebo u najstaršieho člena domácnosti s trvalým pobytom na adrese. Vzniká to najmä tam, kde v registroch chýba číslo bytu alebo je na jednej adrese evidovaných viac ľudí.

Pre štát ide o technický detail. Pre domácnosti o konkrétnu stratu prehľadu – pomoc síce existuje, ale nik nevie, kde skončila.

Šek môže vybrať ktokoľvek z domácnosti

Ak sa poukážka predsa len objaví, jej uplatnenie je jednoduchšie, než by sa mohlo zdať. Na pošte ju môže vyplatiť ktorýkoľvek člen domácnosti, a to na akejkoľvek pošte na Slovensku. Stačí občiansky preukaz.

Keďže zásielka nie je doporučená, netreba riešiť ani neúspešné doručovanie či opakované návštevy poštára. Problémom však ostáva moment, keď sa šek do schránky vôbec nedostane.

Pomoc neprichádza naraz. A ani pravidelne

Domácnosti s centrálnym kúrením nemajú istotu, že poukážku dostanú len raz ročne. Podľa aktuálneho nastavenia môže štát energopomoc prehodnocovať približne každé tri mesiace. V praxi to znamená, že niekto môže dostať šek raz, iný dvakrát, a niektoré domácnosti pokojne aj štyrikrát do roka.

Najbližšia vlna distribúcie má podľa aktuálnych informácií prísť v apríli.

Ak šek neprišiel, nárok si možno overiť cez oficiálny portál www.energopomoc.sk, prípadne cez klientske centrum alebo infolinku. Štát zároveň upozorňuje, že doručovanie prebieha postupne.

Pomoc existuje. Problémom je forma

Zatiaľ čo pri elektrine a plyne funguje neviditeľná, ale systémová podpora, pri teple zostáva štát pri papierovom riešení, ktoré je náchylné na chyby v registroch aj obyčajnú ľudskú nepozornosť.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Keď si dnes človek okolo štyridsiatky otvorí výpis zo Sociálnej poisťovne, môže ho čakať nepríjemné prekvapenie. Roky, ktoré strávil na škole, prípadne medzi dvoma zamestnaniami, v ňom často nefigurujú. Nie ako prestávka v kariére, ale ako prázdne miesto v dôchodkovom účte.

Nie preto, že by títo ľudia nepracovali dosť. Ale preto, že štát sa rozhodol niektoré životné obdobia jednoducho prestať rátať.

Rovnaký život, rozdielne pravidlá

Dve generácie môžu prežiť veľmi podobnú cestu: stredná škola, vysoká, prvé zamestnanie, občasná nezamestnanosť, deti. Rozdiel je v tom, čo z toho sa zapíše do dôchodkového systému.

Pre ľudí narodených približne pred rokom 1981 bolo štúdium automaticky súčasťou dôchodkového poistenia. Pre mladších už nie.

Zlom nastal v roku 2004. Odvtedy sa obdobie štúdia na strednej a vysokej škole prestalo započítavať. Výsledok je priamočiary: mladšie ročníky majú v evidencii menej „odpracovaných“ rokov, hoci reálne začínali pracovať v rovnakom veku ako ich rodičia píše stránka techbyte.sk.

A keďže dôchodok sa počíta najmä z dĺžky poistenia a príjmov, mínusové roky sa skôr či neskôr premietnu do nižšej sumy.

Medzi prácami? Systém to berie ako nulu

Podobný posun nastal aj pri nezamestnanosti. Kým kedysi sa evidencia na úrade práce započítavala ako obdobie poistenia, po reformách sa pravidlá výrazne sprísnili.

Od roku 2001 sa tento čas rátal len vtedy, ak človek poberal dávku. A od roku 2004 už nezamestnanosť v systéme nefiguruje vôbec.

Pre ľudí, ktorí si medzi zamestnaniami hľadali nové miesto, to znamená jediné: čistú dieru v dôchodkovom účte.

Daňový a odvodový expert Jozef Mihál na to upozorňuje dlhodobo. Mladšie ročníky podľa neho vstupujú do dôchodkového veku s kratším obdobím poistenia než staršie generácie. A v tomto systéme platí jednoduché pravidlo: menej rokov znamená nižší dôchodok. Bez výnimiek.

Matky zaplatené bodmi, nie rokmi

Ženy majú k tomu ešte jednu nevýhodu. Hoci sa starostlivosť o deti po roku 2004 opäť započítava do dôchodku, robí sa to cez nízke bodové hodnoty.

Dôchodok sa totiž nepočíta len z počtu rokov, ale aj z takzvaného priemerného mzdového bodu. Počas rodičovstva je tento bod nízky, čo znižuje celkový priemer. Aj keď teda roky v systéme sú, výsledná suma môže byť citeľne menšia.

Inými slovami: výchova detí síce formálne nechýba, ale finančne ťahá dôchodok nadol.

foto: techbyte.sk

Tiché rozhodnutia, dlhé tiene

Zmeny z rokov 2001 a 2004 sa netýkali okrajových detailov. Zasiahli presne tie obdobia, ktoré tvoria prirodzený rytmus života – štúdium, prestávky medzi prácami, rodičovstvo.

Staršie generácie ich majú započítané. Mladšie nie.

Nešlo o drobné úpravy, ale o systémový posun zodpovednosti zo štátu na jednotlivca. Bez veľkej verejnej debaty. Bez toho, aby si to väčšina ľudí v produktívnom veku vôbec všimla.

Dôsledky sa naplno ukážu až o roky. Keď prvé „postreformné“ ročníky začnú odchádzať do dôchodku – a zistia, že do cieľa štartovali o niekoľko rokov pozadu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂