Niektoré príbehy sa počúvajú len s veľkým vypätím. Nejde o čísla ani vojenské analýzy, ale o ľudí, ktorí opisujú okamihy, na ktoré sa nedá zabudnúť. Práve takéto výpovede sa dostali do centra pozornosti po tom, čo ich zdieľal herec Juraj Loj.

Jeho stručný komentár vyvolal silné reakcie. Dôvodom však nebola samotná formulácia, ale obsah reportáže o ženách, ktoré podľa vlastných slov prežili ruské zajatie počas vojny na Ukrajine informuje kokteil.azet.sk.

Známy herec upriamil pozornosť na bolestivé svedectvá

Juraj Loj nepatrí medzi osobnosti, ktoré pravidelne komentujú spoločenské dianie. O to väčší ohlas vyvolalo, keď na sociálnej sieti zdieľal reportáž Českej televízie.

K príspevku pripojil len krátky odkaz: „Pre všetkých rusofilov.“

Materiál odvysielala relácia Reportéri ČT 1. júna. Priniesla výpovede piatich ukrajinských žien, ktoré opisovali udalosti zo svojho zajatia. Autorka reportáže Barbora Maxová priznala, že už samotné počúvanie týchto príbehov bolo mimoriadne náročné.

„Každý príbeh sám o sebe je ťažké počúvať. Dať ich vedľa seba je ešte ťažšie,“ uviedla.

Niektoré spomienky zostávajú nezmazateľné

Jednou z protagonistiek reportáže bola Olha, ktorá hovorila o ponižovaní a podmienkach, v ktorých sa ocitla.

„Musela som s putami na rukách vykonávať potrebu. Samozrejme som nemohla v prítomnosti cudzích mužov nič robiť. Kvôli tomu som mala veľké problémy, deväť dní som nezvládla ísť na toaletu,“ opísala.

Jej svedectvo sa dotklo aj údajného mučenia elektrickým prúdom a bezmocnosti pri pohľade na utrpenie vlastného syna.

„Je to strašné, keď počujete, ako mučia vášho syna. On tam, chudák, plakal, prosil, aby mu neubližovali, aby ho nebili,“ spomínala.

Strach sa netýkal len vlastného života

Marjana prehovorila o hrozbách smerujúcich k jej dieťaťu. Tvrdila, že jej naznačovali, že syn môže skončiť v ruskom detskom domove.

„Hrozili, že pôjdem do jednej z ruských kolónií a dieťa pošlú do detského domova,“ povedala.

Tieto výpovede ukázali, že súčasťou skúseností zajatých žien mal byť aj psychický nátlak, vyhrážky a obavy o najbližších.

Ženy prehovorili aj o sexuálnom násilí

Medzi najťažšie momenty reportáže patrili opisy sexuálneho násilia. Olena tvrdila, že sa stala obeťou znásilnenia a následného zastrašovania.

„A potom ma zbili, znásilnili. Vytiahli ma von za vlasy, vodili po poli a ukazovali na nejaké kopčeky, na hroby a hovorili, že tam už ležia ženy ako ja,“ uviedla.

V reportáži vystúpila aj Iryna, zakladateľka organizácie SEMA Ukraine, ktorá združuje ženy so skúsenosťou so sexuálnym násilím počas vojny.

„Bola som zbitá, znásilnená a mala som veľké šťastie, že nevykonali ten rozsudok, ktorý vyniesli. Mala som byť zastrelená, ale až po tom, čo ma znásilnia,“ povedala.

Práve tieto svedectvá boli dôvodom, prečo sa Juraj Loj rozhodol reportáž posunúť ďalej. V centre pozornosti tak nezostal herec ani jeho stručný komentár, ale ženy, ktoré sa rozhodli hovoriť o skúsenostiach, ktoré podľa ich slov zanechali celoživotné následky.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

To, čo malo byť obyčajným pondelkovým ránom, sa v Trenčíne zmenilo na miesto policajného vyšetrovania. Čerpacia stanica, kde si ľudia bežne kupujú rannú kávu alebo tankujú cestou do práce, sa stala terčom streľby.

Neznámy muž mal v skorých ranných hodinách vystreliť na budovu prevádzky a následne bez stopy zmiznúť. Prípadom sa už zaoberajú kriminalisti. O motíve páchateľa zatiaľ neexistujú žiadne oficiálne informácie.

Nešlo o konflikt na ulici, ale o útok na budovu

Podľa doterajších zistení sa incident odohral v pondelok nadránom na jednej z čerpacích staníc v Trenčíne. Podozrivý muž prišiel k objektu a vystrelil smerom na vstup do budovy.

Najmenej jeden projektil zasiahol vchodové dvere. Práve poškodené sklo sa neskôr objavilo aj na fotografii, ktorú zverejnila polícia.

Zatiaľ nie je jasné, či boli v čase streľby vo vnútri zamestnanci alebo zákazníci. Potvrdené však je, že po výstrele sa podozrivý z miesta okamžite vzdialil.

Polícia nasadila všetky dostupné sily

Po prijatí oznámenia vyrazili na miesto policajné hliadky. Situáciu si následne prevzal vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne.

Polícia na sociálnej sieti uviedla, že páchateľ použil dlhú strelnú zbraň. Dodala tiež, že po mužovi intenzívne pátra.

„Dnes v skorých ranných hodinách došlo na ČS v Trenčíne k incidentu, pri ktorom doposiaľ neznámy páchateľ vystrelil z dlhej strelnej zbrane do vchodových dverí ČS,“ informovala polícia.

Vyšetrovatelia na mieste zabezpečovali stopy a vykonávali procesné úkony potrebné na objasnenie prípadu.

Odpovede zatiaľ chýbajú

Najväčšou otázkou zostáva dôvod útoku. Vyšetrovatelia zatiaľ neoznámili, čo mohlo streľbe predchádzať ani či išlo o náhodný čin alebo cielený útok.

Nie je známe ani to, či sa polícii podarilo identifikovať podozrivého. Informácie o prípadnom zadržaní doposiaľ nezverejnila.

Priestor čerpacej stanice bol po incidente uzavretý. Policajti pokračujú v dokumentovaní prípadu a preverujú všetky možné verzie udalostí.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Predstava pokojného odchodu do dôchodku sa môže rýchlo rozplynúť. Niektorí ľudia totiž tesne pred penziou zistia, že štát neeviduje všetky roky ich práce. Iným chýbajú dôležité dokumenty alebo narazia na zdĺhavé preverovanie údajov zo zahraničia. Výsledkom býva stres, neistota a v krajnom prípade aj dlhé mesiace bez očakávaného príjmu.

Mnohí začnú riešiť dôchodok až v čase, keď sa blíži ich posledný deň v zamestnaní. Odborníci však odporúčajú začať s prípravou aspoň rok pred plánovaným odchodom do penzie píše portál kanal1.sk.

Nestačí veriť, že systém eviduje všetko správne

Častou chybou je presvedčenie, že údaje v systéme sú automaticky úplné. V praxi sa objavujú nezapočítané obdobia práce, chýbajúce brigády či problémy s evidenciou zamestnávateľov, ktorí už neexistujú.

foto:pexels

Každý poistenec si môže preveriť, aké informácie o ňom vedie Sociálna poisťovňa. V elektronických službách nájde prehľad o:

• odpracovaných rokoch,
• evidovaných príjmoch,
• zaplatenom poistnom,
• prípadných chýbajúcich obdobiach poistenia.

Ak sa objavia nezrovnalosti, treba konať čo najskôr. Pri oprave údajov môžu pomôcť:

• pracovné zmluvy,
• zápočtové listy,
• výplatné pásky,
• potvrdenia od zamestnávateľov,
• doklady z úradu práce.

Staré doklady môžu rozhodnúť o výške dôchodku

Najväčšie komplikácie sa často týkajú období práce pred rokom 2004. Elektronické databázy vtedy ešte nefungovali a časť údajov sa evidovala iba na papieri.

Ľudia preto neraz prehľadávajú rodinné archívy či štátne registre, aby našli potrebné dokumenty. Čím neskôr problém odhalia, tým náročnejšie býva jeho riešenie.

O dôchodok treba požiadať

Dosiahnutie dôchodkového veku neznamená automatické priznanie penzie. O starobný dôchodok je potrebné požiadať osobne. Vo väčších mestách môžu byť termíny na pobočkách obsadené aj niekoľko týždňov dopredu.

K žiadosti si treba pripraviť najmä:

• občiansky preukaz,
• rodné listy detí,
• doklady o štúdiu,
• vojenskú knižku,
• potvrdenia o zamestnaní,
• dokumenty o práci v zahraničí,
• údaje z druhého piliera.

Práve práca v zahraničí často predlžuje celý proces. Komunikácia medzi úradmi môže trvať niekoľko mesiacov.

Rozhodnutie, ktoré ovplyvní budúcnosť

Mnohí zvažujú aj predčasný dôchodok, ten však znamená trvalé zníženie penzie.

Za každých začatých 30 dní skoršieho odchodu sa dôchodok kráti o 0,5 percenta. Pri odchode o rok skôr môže človek prísť približne o šesť percent dôchodku mesačne až do konca života.

Odchod do dôchodku preto netreba podceniť. Ide o jedno z najdôležitejších finančných rozhodnutí v živote. Včasná kontrola údajov môže rozhodnúť o tom, či človek vstúpi do novej etapy pokojne, alebo bude ešte mesiace bojovať s byrokraciou. Niektorí totiž na svoje rozhodnutie čakali aj celý rok bez pravidelného príjmu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ešte pred niekoľkými týždňami sa o Antonínovi Pašekovi hovorilo najmä v súvislosti s pokutou, ktorá pobúrila verejnosť. Dnes sa jeho meno spája s úplne iným príbehom. Majiteľ obľúbeného stánku s langošmi v Kvetoslavove zomrel vo veku 50 rokov a zanechal za sebou rodinu, zákazníkov aj podnik, ktorý bol pre mnohých symbolom poctivej práce.

Muž, ktorého si ľudia pamätajú pre jeho otvorenosť a pracovitosť, prehral boj s vážnymi zdravotnými problémami. Jeho blízki teraz čelia nielen bolesti zo straty, ale aj otázke, čo bude ďalej s prevádzkou, ktorú celé roky budoval.

Smrť, na ktorú rodina nebola pripravená

Podľa slov jeho otca sa Antonín dlhodobo liečil s cirhózou pečene. Ide o ochorenie, pri ktorom dochádza k nezvratnému poškodeniu pečeňového tkaniva. Hoci podľa rodiny už približne dvadsať rokov nepil alkohol, zdravotné následky z minulosti sa napokon prejavili.

Jeho stav sa začal výrazne zhoršovať. Pridali sa problémy s obličkami a neskôr aj zápal pľúc. Kombinácia viacerých ochorení bola pre organizmus príliš veľkou záťažou.

„Mal cirhózu pečene. Asi dvadsať rokov nepil alkohol, ale následky z minulosti sa napokon prejavili. Postupne mu začali zlyhávať obličky a do toho sa pridružil aj zápal pľúc. Keď sa všetky tieto problémy spojili, jeho stav sa veľmi rýchlo zhoršoval,“ opísal jeho otec.

Z nemocnice chcel odísť domov

Rodina zároveň priznala, že Antonín spočiatku odmietal zostať v nemocnici. Veril, že sa jeho zdravotný stav podarí zvládnuť aj doma.

„Podpísal reverz a odišiel. Veril, že to zvládne doma. V sobotu sme ho opäť viezli na pohotovosť, ale ani vtedy nechcel zostať v nemocnici. Nakoniec ho v pondelok musela odviezť sanitka, pretože jeho stav sa výrazne zhoršil,“ spomínal jeho otec.

Lekári neskôr rodinu pripravili na najhoršie. Naznačili, že vyhliadky nie sú priaznivé a odporučili blízkym, aby prišli za Antonínom.

„Večer nám telefonovali z nemocnice a povedali, že sa jeho stav prudko zhoršuje a že by sme mali prísť. Prišli sme v utorok ráno, a to už nevnímal, bol mimo. Prišli sme ešte poobede. V náručí mi zomrel,“ povedal.

Potom dodal vetu, ktorá zasiahla mnohých ľudí:

„Zomrel mi v náručí.“

Z pokuty sa stala celoslovenská téma

Mnohí si Antonína Pašeka spájajú s prípadom pokuty vo výške 1 500 eur, ktorú dostal za pochybenie súvisiace s pokladničným dokladom. Prípad vyvolal rozsiahlu verejnú diskusiu o primeranosti sankcií.

„Rozplakal som sa. Čo som mal robiť? Mám päťdesiat rokov a rozplakal som sa. Ľudia si myslia, že za pár dní zarobím tisíce eur a že som boháč. Pravda je však úplne iná. Mám auto na leasing, dom potrebuje opravy a každý deň pracujem štrnásť hodín. Šesť dní v týždni som v robote,“ hovoril vtedy podnikateľ.

Pokuta bola napokon zrušená. Finančná správa priznala procesné pochybenia a jej prezident Jozef Kiss sa Antonínovi osobne ospravedlnil.

Rodina rieši budúcnosť podniku

Po smrti známeho langošára zostala rodina pred náročnou úlohou. Prevádzka bola hlavným zdrojom príjmu a Antonín bol jej jediným oficiálnym majiteľom.

Jeho blízki sa preto popri prípravách poslednej rozlúčky snažia zabezpečiť, aby podnik mohol fungovať aj naďalej. Veria, že miesto, ktoré si získalo priazeň množstva zákazníkov, nezanikne.

Posledná rozlúčka s Antonínom Pašekom sa uskutoční v piatok 12. júna.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Namiesto radostného oznamu o príchode nového života tentoraz prevládajú otázky a očakávanie. V bratislavskom Národnom ústave detských chorôb sa narodili siamské dvojčatá – mimoriadne vzácny jav, s ktorým sa lekári stretávajú len výnimočne. O ich zdravotnom stave zatiaľ verejnosť veľa nevie. Isté je len to, že o deti sa od prvých chvíľ stará tím odborníkov.

Práve nasledujúce dni môžu rozhodnúť o ďalšom vývoji situácie. Pri siamských dvojčatách totiž nejde len o samotný pôrod. Rozhodujúce je, aké orgány deti zdieľajú a či bude v budúcnosti možné ich oddelenie.

Každý takýto prípad je skúškou pre medicínu

K narodeniu dvojčiat došlo v utorok 9. júna. Na pôrode sa podieľali odborníci z Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Nemocnica zatiaľ nezverejnila podrobnosti o zdravotnom stave novorodencov. Nie je známe ani to, v akej oblasti tela sú deti zrastené alebo aký bude ďalší postup lekárov.

ilustračná fotka

Vzácnosť, ktorú väčšina lekárov nikdy nezažije

Siamské dvojčatá patria medzi najzriedkavejšie vrodené vývojové anomálie. Vznikajú v období raného vývoja embrya, keď sa jednovaječné dvojčatá úplne neoddeliа.

Takéto pôrody sú mimoriadne ojedinelé. Odborné údaje uvádzajú, že siamské dvojčatá sa rodia približne raz na 50- až 60-tisíc pôrodov.

Mnohí zdravotníci sa počas celej svojej kariéry s podobným prípadom nestretnú. Každý z nich si preto vyžaduje individuálny prístup a spoluprácu viacerých špecialistov.

Najťažší boj často prichádza po narodení

Hoci moderná medicína zaznamenala výrazný pokrok, prognózy pri siamských dvojčatách bývajú stále veľmi vážne.

Štatistiky ukazujú, že viac ako polovica takýchto detí sa narodí mŕtva. Ďalších približne 35 percent neprežije prvých 24 hodín života.

Ak novorodenci prekonajú najkritickejšie obdobie, lekári následne posudzujú možnosti ďalšej liečby. Kľúčové je zistiť, ktoré orgány majú spoločné a či by prípadné chirurgické oddelenie mohlo byť bezpečné.

Dni plné neistoty

Príbeh novonarodených detí z Bratislavy sa len začína písať. Zatiaľ nie je jasné, aké výzvy prinesú najbližšie dni a týždne.

Ide o udalosť, ktorá sa na Slovensku objavuje len výnimočne. Za odbornými termínmi a medicínskymi postupmi sa pritom skrývajú rodičia čakajúci na každú správu a lekári, ktorí robia všetko pre to, aby dali deťom čo najväčšiu šancu na život.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Nájsť si zamestnanie je pre mnohých ľudí len prvým krokom. Ten druhý prichádza hneď po podpise pracovnej zmluvy – ako sa každý deň dostať do práce bez toho, aby cestovanie výrazne zaťažilo rodinný rozpočet.

Najmä v regiónoch, kde sú pracovné príležitosti vzdialené desiatky kilometrov od domova, môžu náklady na dopravu ukrojiť značnú časť z výplaty. Mnohí pritom netušia, že štát ponúka pomoc práve na tento účel.

Nie každý vie, že o peniaze musí požiadať včas

Ľudia, ktorí si po období nezamestnanosti nájdu prácu, môžu získať príspevok na dochádzku za prácou. Podmienkou je, aby boli v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a z evidencie boli vyradení z dôvodu nástupu do pracovného pomeru.

Dôležitá je aj lehota. O podporu treba požiadať najneskôr do jedného mesiaca od nástupu do zamestnania. Ak ju človek zmešká, o príspevok môže prísť.

Výška pomoci závisí od viacerých faktorov

Suma nie je pre všetkých rovnaká. Úrad práce zohľadňuje vzdialenosť medzi bydliskom a pracoviskom aj počet skutočne odpracovaných dní.

Mesačný príspevok však nemôže presiahnuť 150 eur. Presná výška sa určuje individuálne podľa splnených podmienok.

V niektorých prípadoch pomoc trvá až rok

Príspevok sa štandardne vypláca počas šiestich mesiacov. Ak však išlo o znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, obdobie podpory sa môže predĺžiť o ďalších šesť mesiacov.

Celkovo tak môže štát prispievať na dochádzanie až jeden rok.

Zaujímavosťou je, že nárok na príspevok nemusí zaniknúť ani pri zmene zamestnávateľa. Pokračovať môže aj pri prechode do iného pracovnoprávneho vzťahu. Výnimkou sú dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Pomoc, o ktorej mnohí nevedia

Príspevok na dochádzanie patrí medzi nástroje, ktorými sa štát snaží podporiť návrat ľudí na pracovný trh. Napriek tomu o ňom časť Slovákov vôbec nevie.

Pre ľudí, ktorí dochádzajú za prácou do vzdialenejších miest, môže ísť o citeľnú úľavu. Najmä v období rastúcich cien dopravy môže aj niekoľko desiatok eur mesačne rozhodnúť o tom, či sa nová pracovná príležitosť skutočne oplatí.

Potrebné tlačivá a ďalšie informácie poskytujú príslušné úrady práce.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Pre mnohých obyvateľov vidieka bola pošta miestom, kde si vyzdvihovali dôchodky, podávali zásielky či platili účty. V niektorých obciach sa to však čoskoro zmení. Slovenská pošta pokračuje v rušení ďalších prevádzok, pričom tvrdí, že ich fungovanie už nie je ekonomicky udržateľné. Najviac sa obávajú seniori a ľudia bez dobrej dopravnej dostupnosti.

Pre niektorých pribudnú kilometre navyše

Od 1. júna 2026 definitívne skončili pošty v Dolnom Smokovci, Hôrke nad Váhom, Trakoviciach, Vlachove, Vyšných Hágoch a Kálnici. Obyvatelia budú po novom odkázaní na nástupnícke pobočky v okolitých mestách a obciach píše magazín Plus jeden deň

Pre mladších môže ísť o nepríjemnosť. Pre starších ľudí však môže byť cesta na poštu výrazne komplikovanejšia, najmä v oblastiach s obmedzenou verejnou dopravou.

Pošta: Nie všetky prevádzky dávajú zmysel

Slovenská pošta zdôrazňuje, že neruší povinné pobočky. Na základe poštovej licencie musí zabezpečiť fungovanie približne 800 prevádzok, no aktuálne ich prevádzkuje až 1 317.

Podľa vedenia spoločnosti sú viaceré z nich dlhodobo stratové. Dôvodom má byť nízka návštevnosť a obmedzené využívanie služieb.

„Klienti ich využívajú minimálne, kvôli čomu sú dlhodobo v strate,“ uviedla Slovenská pošta vo svojom stanovisku.

Viac služieb sa presúva priamo k ľuďom

Pošta zároveň upozorňuje, že návšteva kamennej pobočky už nie je vždy nevyhnutná. Doručovatelia dnes dokážu vybaviť viacero úkonov priamo v domácnostiach.

Ide napríklad o výplatu dôchodkov, prijímanie listových zásielok, úhradu platieb SIPO či doručovanie doporučených listov. Zamestnanci využívajú mobilné terminály, ktoré umožňujú aj platbu kartou priamo pri dverách klienta.

Budúcnosť pošty sa mení

Jednou z alternatív má byť projekt Malá POŠTA, v rámci ktorého by základné služby zabezpečovali obce alebo partnerské subjekty.

Hovorkyňa Eva Peterová zároveň uviedla, že pošta v súvislosti s optimalizáciou neeviduje zvýšený počet sťažností od občanov.

Zatiaľ čo vedenie podniku hovorí o prispôsobovaní sa modernej dobe, časť obyvateľov menších obcí sa obáva, že sa im základné služby postupne vzďaľujú – doslova aj obrazne.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ešte pred pár týždňami stál pred rovnakými rozhodnutiami ako tisíce jeho rovesníkov. Kam pôjde po škole, čo bude robiť a akú cestu si vyberie. Namiesto plánovania budúcnosti sa však jeho blízki museli pripraviť na poslednú rozlúčku.

V obci Kaľava sa počas uplynulého víkendu rodina, priatelia a spolužiaci naposledy rozlúčili s 19-ročným Kristiánom Jánošom. Mladík zomrel len niekoľko dní po tom, ako úspešne zvládol maturitné skúšky píše kosicak.sk.

Sen o novom začiatku sa skončil príliš skoro

Maturita býva symbolickou vstupenkou do dospelosti. Pre mnohých mladých ľudí predstavuje prvý veľký životný úspech a začiatok nového obdobia.

Kristiánovi sa tento míľnik podarilo dosiahnuť. Študoval na Strednej odbornej škole technickej v Košiciach, kde sa pripravoval v odbore mechanik hasičskej techniky. Hoci skúšky úspešne absolvoval, maturitné vysvedčenie si už nestihol prevziať.

Počas slávnostného vyraďovania absolventov si na neho spomenuli aj pedagógovia a spolužiaci. Medzi vysvedčeniami ostatných maturantov nechýbala ani jeho fotografia.

„Navždy budeme s láskou spomínať na Kristiána Jánoša, mechanika hasičskej techniky zo 4.A,“ odkázala škola vo svojom rozlúčkovom vyjadrení.

foto: Krompachy

Straty ho sprevádzali už od detstva

Príbeh mladého muža bol poznačený tragédiami dávno pred jeho náhlym odchodom. O oboch rodičov prišiel ešte ako dieťa a ďalšie roky života musel zvládať bez nich.

Napriek tomu sa nevzdal. Ľudia z jeho okolia spomínajú na mladíka, ktorý sa snažil budovať si budúcnosť aj napriek okolnostiam, ktoré by mnohých zlomili.

Po smrti rodičov našiel zázemie u ľudí, ktorí mu poskytli domov a podporu. Jedným z nich bol aj Cyril, ktorý po jeho úmrtí zverejnil mimoriadne emotívny odkaz.

„Ty si prišiel o svet, keď si prišiel o rodičov. Ja som prišiel o kus srdca, keď si odišiel ty, Kiko,“ napísal.

Sociálne siete zaplavili stovky odkazov

Správa o Kristiánovej smrti sa rýchlo rozšírila po sociálnych sieťach. Pod príspevkami pribúdali stovky reakcií od ľudí, ktorí vyjadrovali sústrasť jeho blízkym.

Popri slovách podpory sa však objavili aj otázky smerujúce k okolnostiam jeho úmrtia. Tie zostali súkromnou záležitosťou rodiny. Príčina smrti nebola zverejnená a najbližší sa k nej verejne nevyjadrovali.

Mnohí diskutujúci preto vyzývali na rešpekt voči rodine a pripomínali, že v podobných chvíľach by mala mať prednosť úcta pred zvedavosťou.

foto: Krompachy

Posledné zbohom v rodnej obci

Posledná rozlúčka sa konala 6. júna v Kostole Povýšenia svätého Kríža v Kaľave. Kostol zaplnili príbuzní, priatelia, spolužiaci aj ľudia, ktorých sa jeho príbeh osobne dotkol.

Len krátko predtým sa tešil z úspešne ukončeného štúdia. O niekoľko dní neskôr sa však namiesto osláv ozývali smútočné zvony.

Príbeh Kristiána Jánoša tak zostáva pripomienkou toho, ako rýchlo sa môže zmeniť život a ako krehké môžu byť plány, ktoré sa ešte včera zdali samozrejmé.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂