Každý si myslí, že vie najlepšie, ako by mali tí druhí žiť. Neberú ohľad na skutočnosť, že by sa im mohlo páčiť niečo iné, hlavnou vecou je, aby si presadili to svoje. Používajú to najmä matky synov, ktoré považujú za svoju povinnosť dostať sa do hlavy mladej a neskúsenej nevesty.
Ponúkame vám zábavný príbeh o svokre, ktorá sa domnievala, že jej názor by mal byť nad názormi všetkých ostatných. Začnime na začiatku…
AKO SA NAUČIŤ ODPÚŠŤAŤ
„Pokúsila som sa Petrovi dohodiť ďalšie dievča, ale on stále fantazíruje o svojej Lucii. Hovorí, že, Ivana je dobrá, ale ak ho Lucia nechce, prečo by ho mala chcieť Ivana? „ Nie, mami, nechcem nikoho okrem Lucie.“ Takže sedím a premýšľam, prečo som sa im miešala do ich života…
Syn sa veľmi zmenil. Istý čas ani len neopustil dom, sotva dal niečo do úst. Uzavrel sa do seba a stratil záujem o život. Keď som sa ho pokúsila presvedčiť, aby išiel s kamarátmi do prírody, bolo to ešte horšie. Teraz chodí niekam preč na celý deň, začal piť. Ale bol taký dobrý chlapec!
Z Petra sa stal neprívetivý a podráždený človek. Odišiel z práce. Pane! S hrôzou vidím, ako jeho život upadá. Uplynul rok od toho, no po Lucii ani chýru ani slychu. Rozhodla som sa ju nájsť.
Pexels
Bolo naivné v čokoľvek dúfať, keďže som to bola ja, kto ju vytlačil z domu. Spomínam si, ako som bola šťastná, keď Peter a povedal, že ho opustila. Len odišla, bez akéhokoľvek vysvetlenia. Neviem, či mi to to dievča odpustí. Keby som ju vedela rýchlo nájsť!
Našla som jej otca, ten však nemá ani len tušenia, kde je jeho dcéra. Dokonca som si najala súkromného detektíva, ktorý by Luciu našiel a až teraz mám jej adresu konečne v rukách. Odišla do iného mesta a tu som prerušila všetky väzby. Petrovi som nič nepovedala, jednoducho som nastúpila do vlaku a vybrala sa k nej.
Pexels
Prišla som k dverám jej bytu a musela som si dať tabletku na upokojenie, tak rýchlo mi bilo srdce. Modlila som sa k Bohu, aby tam bola sama. Chcel som sa s ňou porozprávať, požiadať o odpustenie. Preto som ju urazila? Prečo sa mi nepáčila? Unavená Lucia nechápala, kto pred ňou stojí. Nakoniec sa jej podarilo povedať: „Vy?“ Požiadala som ju, aby ma prijala do svojho bytu.
Pustila ma dnu, priviedla ma do kuchyne, dala mi čaj. So suchými perami som ju požiadala o odpustenie a povedala, že ak nie je sama … „Nie som sama,“ prerušila ma Lucia. „Teraz mám Dávida, no práve spí.“ Nevydržala som to a rozplakala som sa. Čo mám teraz robiť?
Začula som, ako v izbe zamrnčalo dieťa, srdce mi poskočilo. Každá príležitosť vrátiť Luciu domov, sa vytratila. Vrátila sa s dieťaťom do kuchyne a povedala mu: „Toto je Dávidko, zoznám sa. Toto je tvoja babička, Angela.“ Zrazu som pred očami mala zatmenie.
Pexels
Za celý svoj život som nezažila takýto pocit hanby. Moje úbohé dievča! Hodila som sa jej ku kolenám a prosila som ju, aby mi odpustila. Spýtala som sa, prečo mi vtedy nepovedala, že je tehotná, pretože by sa tým veľa zmenilo a k ničomu takému by nedošlo. Lucia odpovedala, že by som ju aj tak nenávidela a ona chcela vychovávať dieťa v láske.
Dlho sme sa rozprávali, prosila som ju, aby sa vrátila, sľúbila som, že urobím všetko, aby sa už nikdy viac necítila zle. Ale aj to, že Petrovi veľmi chýba. Vďaka bohu, neodmietla. Zľutovala sa a sľúbila mi, že o tom popremýšľa. Viem, že mi už odpustila dávno predtým, no jej dôvera voči mne bola na bode mrazu. Teraz sa modlím, aby zmenila názor.“
Pexels
Len zriedka sa zamýšľame nad tým, že hoci si želáme šťastie pre jedného, nemôžeme prinútiť druhú stranu, aby urobila to, čo chceme. Nikdy nebudete šťastní z nešťastia niekoho iného. Dôverujte svojim blízkym a dajte im dôvod, aby mohli dôverovať oni vám. Akékoľvek chyby môžu byť odpustené. Šťastie je krehké a je také ľahké ho zničiť. Dá sa však všetko napraviť?
Bohužiaľ neexistuje veda o tom, ako sa naučiť odpúšťať. Najdôležitejšie je, aby to bolo od srdca.
zdroj:takprosro
