Masér prešovských hádzanárov bojuje s Covid-19: „Keď začnem rýchlejšie dýchať či rozprávať, hneď kašlem. A vraj sa toho tak skoro nezbavím.“

Ján Bilek (58) sa väčšinu svojho času venoval profesionálnemu tancu. No za posledných 5 rokov pracuje ako masér prešovského hádzanárskeho tímu, s ktorým precestoval snáď celú Európu.

Napriek tomu, že vo svojom veku je v dobrej kondícii a priznal, že nebýva často chorý, ho koronavírus doslova skolil. V prešovskej nemocnici tak bojoval o život v dôsledkusilného obojstranného zápaľu pľúc spôsobeného Covidom-19  a spočiatku mu nedávali veľkú nádej na život. Na kovidovom oddelení upadol do kómy a potreboval aj pľúcnu ventiláciu. S koronavírusom už bojuje vyše 1,5 mesiaca a rovnako aj s následkami, z ktorých sa pomaly zotavuje dočítali sme sa na tatranprešov.sk

 

Dávali mu 30%-nú nádej na prežitie

V rozhovore Bilek priznal, že nákazu nikdy nepodceňoval no spočiatku si myslel, že ide o chrípku, ktorá najviac uškodí ľuďom, ktorí už majú iné chronické ochorenia. Sám hovorí o tom, že za posledných vyše 15 rokov nebol vôbec chorí a lekár ho videl iba zriedkavo. Preto mu ani vo sne nenapadlo, že ho Covid-19 až takto zasiahne.

Priebeh jeho choroby začal, suchým kašľom, bolesťami hlavy a vysokými teplotami, ktorú sa mu pomocou liekov podarilo znížiť. No to bolo iba chvíľkové a Bilek mal onedlho horúčky dosahujúce takmer 40 °C. Rodina mu privolala záchranku a spoločne ho tak presvedčili, že najlepšou cestou bude hospitalizácia. „Bolo to moje šťastie. Lekár sa neskôr vyjadril, že ak by som prišiel o deň neskôr, nemal by som šancu. Na prežitie mi dávali 30 percentnú nádej,“ spomína Bilek.

 

Zrazu nič…

Prvý deň si ešte ako tak pamätá a to, že ho umiestnili na kovidovú JISku, kde ho napojili na dýchací prístroj. S ním sa však podľa jeho slov “nedokázal zladiť” čo mu spôsobovalo dusenie sa a takto sa trápil celú noc.

Čo sa dialo potom si už ale nepamätá. Putoval teda na kovidové ARO, kde ho zaintubovali, pripojili k pľúcnej ventilácii a v umelom spánku tak skončil na 10 dní. „Nevedel som o ničom, to ale neznamenalo, že som v mysli nereagoval. Mal som rôzne halucinácie a nočné mory. Nerozoznával som, čo je skutočnosť. Bolo to nesmierne živé, desivé a deprimujúce. Museli mi dávať aj lieky na srdce, ktoré dostávalo zabrať,“ opísal. Neskôr ho od prístrojov odpojili no primár s ohľadom na CT pľúc nechápal s čím Bilek vlastne dýcha.

 

 

Musel ísť do domácej liečby

Presne v tom čase sa situácia ohľadom koronavírusu začala výrazne zhoršovať. Pribúdalo veľké množstvo pacientov a infikovaný boli aj zdravotníci. Preto sa lekári rozhodli aby sa Bilek “dával dokopy” v domácom prostredí. „Ešte nič nie je vyhraté, ale z najhoršieho ste vonku,“ oznámili mu lekári pri prepustení z nemocnice. Bilek však nebol schopný spraviť ani krok, keďže

z dlhého ležania mu oslablo svalstvo. Prvý týždeň mu aj s rutinými hygienickými potrebami a inými úkonmi musela pomáhať manželka. Po týždni už to zvládal sám no ako sám tvrdí, von sa ísť neodvážil.

 

 

Toto ho stále trápi

 „Potenciál na oživenie pľúc tam ale vraj je. Čiže trénujem dychovými cvičeniami , postupne sa ich snažím rozťahovať. Ale bude to limitované, takže uvidíme, kam ma to pustí. Nové pľúca to už nebudú. Nebude to už nikdy to, čo predtým. Ale prognóza na zlepšenie tam je, keďže pľúca sa dokážu čiastočne zregenerovať,“ okrem pľúc si choroba odniesla svoju daň aj inde.

Bilek pociťuje v pravej ruke tŕpnutie, ktoré prirovnal k tomu ak sa v zime guľujete bez rukavíc a po príchode do tepla Vám ruka začne odmŕzať. Aké ďalšie zdravotné komplikácie to prinesie však povedať nevie ani on sám. S optimizmom však dodal, že sa mu podarilo schudnúť 15 kíl aj keď síce netradičným a iným spôsobom ako plánoval.

 

 

Ďakuje rodine, personálu a Bohu

Problémy, ktoré so sebou do jeho života priniesol koronavírus sa bude snažiť zmierniť rehabilitáciou. Ale ako sám poznamenal bude to “beh na dlhú trať”. „Ďakujem Bohu, že mi dal druhú šancu na život,“ poznamenal. No to čo ho trápi najviac sú ľudia, ktorí zľahčujú či popierajú vážnosť tejto choroby. Preto sa aj po porade s rodinou rozhodol svoj príbeh medializovať.

Verí tak v tom, že svojim príbehom otvorí oči aspoň zopár ľuďom, ktorí to možno pochopia až vtedy, keď to zažijú na vlastnej koži. A práve aj spomínana rodina mu bola a stále je veľkou oporou. Aj napriek tomu, že v nemocnici nemohol mať pri sebe ich ani telefón, skrz personál sa k nemu dostali všetky priania a odkazy od jeho najbližších. 

 

 

Veľká poklona a vďaka

Práve im by sa chcel poďakovať za ich starostlivosť a odhodlanosť pracovať aj na úkor svojho oddychu. „Som im nesmierne vďačný, lebo som presvedčený, že urobili veľký kus práce a robili to, čo v daných podmienkach mohli. Videl som ich takmer mesiac ako pracovali, ako sa snažili.

Niektorí tam boli tak často, až som sa ich pýtal, kedy si stihli oddýchnuť. Patrí im veľká poklona a vďaka. Zvlášť pred tými, ktorí sú na Covid-ARO a Covid-JIS, ktorí pracujú hodiny v kuse v skafandroch, maskách a okuliaroch za prísnych obmedzení. Robiť takého služby, klobúk dole. Som im nesmierne vďačný za prácu, ktorú tam odvádzajú pri tom množstve pacientov,“ dodal Ján Bilek s tým, že hľadá vhodný spôsob ako sa im za ich prácu odvďačiť.

zdroj: tatranpresov.sk