Úžasný príbeh bojovníčky: Kristin sa narodila s krehkými kosťami a našla si lásku svojho života.

Mladá Kanaďanka Kristin Victoria to vo svojom živote nemala ľahké no nevyhľadáva výhovorky. Pri narodení lekári zistili, že má malička Kristin zlomenú stehennú kosť a neskôr jej bola diagnostikovaná Osteogenesis Imperfecta.

Toto ochorenie je známe aj ako choroba krehkých kostí. Podľa röntgenových snímkov lekári zistili, že kosti sa Kristine lámali ešte aj keď bola v maminom brušku. Od svojich troch rokov používa vozík a už ako dieťa utrpela toľko zlomenín, že už to ani nepočítala. Najčastejšie však mala zlomenú stehennú kosť alebo rebrá. Od svojich 18-tich má Kristin v oboch stehenných kostiach, píšťalách a aj v chrbtici kovové tyče aby sa zabránilo ďalším zlomeninám a zakriveniu kostí.

 

 

Byť iný je úplne normálne

Ako malá chodila do špeciálnej školy pre deti s postihnutím. Práve tam sa naučila, že každý z nás má svoje slabé aj silné stránky bez ohľadu na to či trpí nejakým zdravotným postihnutím.

Vzájomne sa tak podporovali a Kristine sa tak naučila so svojou diagnózou žiť a užívať si život. Vďaka tejto komunite tak zistila toho veľa o športoch, ktoré sa dajú robiť aj keď ste pripútaný na vozík. 

Od svojich priateľov sa naučila ako má nosiť knihy, zísť dole chodníkom cez vysoký obrubník či ako má veci odtlačiť lakťom ale aj mnoho iných vecí. Zistila tak, že byť iný a tak trochu čudný je stále v pohode a úplne normálne. Priučila sa tak hrdosti, sebadôvere ale aj súcitu a razila si svoju cestu životom vpred.

 

 

Štúdium a práca, ktorú jednoducho miluje

Kvôli svojej diagnóze sa od malička stretávala s rôznymi ortopedickými chirurgami či fyzioterapeutmi. Ich práca ju nadchla na toľko, že snívala o tom, že aj ona raz takto bude pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú. Jej rodičia vedeli aké má Kristin silné stránky a v čom by vynikala no boli aj realistický a vedeli, ktoré veci by pre ich dcéru boli obtiažne. Preto jej pomohli s tým aby si uvedomila, že práca s ťažkými končatinami by pre jej malé telo nebola ideálna.

No podporili ju v tom aby si v tomto smere našla niečo podobné čo by ju napĺňalo rovnako. A tak sa Kristin dozvedela o rečovej terapii, ktorá taktiež spadá do zdravotnej pomoci a nie je fyzický náročná vzhľadom na jej diagnózu.

V roku 2010 tak získala magisterský titul v odbore Komunikačné vedy a zdravotné poruchy. Teraz už vyše ako 10 rokov pracuje v rehabilitačnom centre ako rečová terapeutka/logopédka pre ľudí, ktorí prekonali mŕtvicu. 

 

 

Láska jej života a cestovanie po celom svete aj na vozíku

Svoju lásku stretla v roku 2006 na internete a po niekoľkých rokoch randenia si napokon v roku 2013 povedali svoje áno. “Neignoruje to, že som na vozíku alebo, že mám postihnutie pretože je to súčasťou mňa.

Nie je to všetko čo ma tvorí tak isto ako každá jedna moja charakteristika nie je všetkým čím som ale môj vozík a postihnutie ma bezpochyby urobili takým človekom akou som dnes.

A môj manžel to vidí, váži si to a miluje to,” napísala o ich láske Kristine. Spolu s manželom Markom majú spoločnú záľubu – cestovanie. Síce to nie je vždy ľahké naplánovať si výlet či dovolenku, keďže je Kristin na vozíku no ju to nesmierne baví. Ako sama píše bola už v Japonsku, Austrálii, Thajsku, Taliansku, Anglicku či na Kostarike alebo Taiwane. Precestovala už aj značnú časť Karibiku, Kanady ale aj USA.

 

 

Aj napriek tomu, že je na vozíku je stále aktívna!

Už ako 18-ročná mala v ruke svoj vodičský preukaz a na to aby mohla šoférovať si musela nechať upraviť aj svoje auto. Všetko tak ovláda ručne a pomáha jej aj robotická ruka, ktorá jej okrem iného pomáha aj s naložením vozíka do kufra. Potrebovala aj sedadlo s vyššou poduškou aby videla ponad volant.

Vo svojich 10-tich rokoch sa pridala do tímu synchronizovaného plávania. Vodu jednoducho milovala, keďže sa v nej cítila voľne a mohla svojim telo hýbať bez toho aby ho voda nejak významne poškodila.

Svoje číslo si tak prispôsobila svojim schopnostiam a potvrdila, že synchronizované plávania je úžasné kardio, kde si ponaťahuje všetky svaly, ktoré sa jej tak spevňovali no pomohlo to aj so správnym dýchaním. Okrem iného s vtedajším snúbencom (teraz už manželom) Markom oslovili učiteľa spoločenských tancov špecializujúceho sa na ľudí na vozíku. Obaja si túto aktivitu zamilovali a vďaka super učiteľovi predviedli na svojej svadbe krásny tanec.

 

zdroj: yoocanfind.com