Deväťdesiatročnému Holanďanovi by vzdialenosť, počasie ani vek nemali brániť v každodennej návšteve manželky, ktorú miluje viac ako kohokoľvek iného na svete. Kvôli jej podlomenému zdraviu sa o ňu stará v domove dôchodcov a on každý deň jazdí dve hodiny na bicykli, aby s ňou strávil niekoľko hodín.
Deväťdesiatročný Peter Burkhardt prisľúbil svojej manželke Kláre večnú vernosť pred viac ako šiestimi desaťročiami a stále sa jej drží napriek tomu, že musí denne prejsť na bicykli približne 17 kilometrov, aby bol s ňou. Žije v Diepenveene, ale o svoju manželku, ktorá trpí demenciou, sa stará v domove dôchodcov v Apeldoorne.
Či už je horúce leto, alebo zasnežený mrazivý zimný deň, Peter už sedem rokov nevynechal ani jeden deň, aby navštívil svoju manželku – sadne na bicykel a absolvuje hodinu alebo dve cesty bez ohľadu na počasie.
Žiaľ, bol to jediný domov, ktorý mohol Kláru prijať a poskytnúť jej potrebnú starostlivosť, takže Peter nemal inú možnosť, ako prijať novú situáciu a čeliť výzvam.
Kedysi striedavo jazdil autom a na bicykli, ale už nejaký čas nemohol šoférovať, takže jedinou možnosťou bolo bicyklovanie.
V súčasnosti jazdí na trojkolke po tom, čo sa pošmykol a spadol na mokrom lístí.
Foto: instagram.com/de_stentor
Návšteva Kláry je pre neho vždy osviežením, aj keď má jeho manželka zlý deň a on ju nepozná. V dobré dni ju však vždy srdečne objíme a dlhá a únavná cesta potom stojí za to. Na otázku, čo ho motivuje, starý muž odpovedal:
„Moja motivácia je v Apeldoorne. Chcem ju vidieť, chcem počuť jej hlas. Keď vojdem do domova dôchodcov, hneď viem, kde je. Už to nie je ten istý človek, akým bol, ale stále ho mám rád. Vždy, keď nastane chvíľa, keď mám ísť domov, je mi smutno.“
Peter však tiež priznal, že Klárina choroba znamená, že už nedokáže oceniť to, čo pre ňu robí, ale jemu stačí občasné objatie od manželky. Hoci sa mu teraz ťažšie pohybuje, je presvedčený, že môže pokračovať v bicyklovaní a v návštevách svojej manželky, ale vie aj to, že keď to bude potrebovať, môže sa spoľahnúť na pomoc svojich detí, ktoré ho s radosťou odvezú k svojej mame.
Wounter Burkhardt, jeden zo synov Petra a Clary, hovorí, že láska jeho rodičov je neuveriteľne silná a že vzájomné stretávanie sa je to, čo ich drží pri živote.
Príbeh starého páru inšpiroval mnohých a mnohí sa podelili o svoje vlastné skúsenosti. „Pripomína mi to môjho otca. Kvôli zlomenine bedrového kĺbu nemohol jazdiť na bicykli, ale trval na tom, aby sa s mojou mamou stretával každý deň, hoci ho mama poznala len zriedka.
Môj otec vždy hovoril, že jediné, na čom záleží, je to, že moju mamu pozná a má ju rád. Zoznámili sa pred vojnou a zamilovali sa do seba, ale museli počkať, kým sa vojna skončí, aby sa mohli vziať.
Milovali sa 67 rokov a z toho 62 rokov boli manželmi. Zomrela presne dva mesiace po mojej mame. Jeho posledné slová boli: „Idem za tvojou matkou,“ napísal jeden používateľ.
Podobný príbeh ako Peter uviedol aj ďalší komentátor: „Žili sme neďaleko domova dôchodcov a vážili sme si muža, ktorý denne navštevoval svoju manželku (prichádzal autobusom).
Niekoľko rokov ju každý deň brával na prechádzku a po čase ju tlačil na vozíku. Každá žena, ktorú poznám, sa modlila za takého manžela.“
Na toto posledné vyjadrenie nadviazala ďalšia používateľka: „Priala by som si, aby sme všetci mali také šťastie a mali takého oddaného manžela/životného partnera, “ napísala.
