ZNÁMY Slovák Milan Forgáč vo svojom komentári ostro reaguje na nedávnu provokáciu zo strany Maďarska a zároveň kritizuje časť slovenskej verejnosti za nedôstojné postoje.
V texte, ktorý zverejnil na svojom Facebooku, upozorňuje na nebezpečenstvá trianonského revanšizmu, na slabosť internetového vlastenectva aj na zlyhávanie slovenskej diplomacie.
Vulgárne gestá, rozdelená spoločnosť a nepríjemná pravda o našej obrane
Slovensko sa definitívne zbláznilo.
Maďarsko veľmi nepekne provokuje zábermi počas svojej hymny o polnoci, na kanáli (akože) verejnoprávnej maďarskej jednotky, na bratislavský hrad aj s vlajúcou slovenskou vlajkou a zábermi na ukrajinské pamiatky.
Nerozumiem účelu.
Iný ako čistá, trianotraumatická zlomyseľnosť to byť vlastne ani nemôže. Zámerná a otvorená provokácia.
Vedomá a plánovaná.
Žiadna chyba.
Kde by sme skončili, keby sa situácia obrátila?
Skúste si predstaviť opačné garde.
Tieto veci do modernej Európy nepatria.
Ale oveľa nepríjemnejšie je čítať komenty svojich krajanov, občanov poníženej krajiny, pod postom Ivana Korčoka, ktorý na to upozornil. Alebo pod Gyimešiho postom, kde tento tvrdí, že sa nič nedeje a posmešne označuje Korčoka za hysterického.
V tých komentoch ostrá squadra so slovenskými vlajočkami v profiloch drukuje maďarskej telke a pľuje na Korčoka.
Fuj Korčok, fuj.
Vivat maďarská TV.
A tak im proklamované internetové vlastenectvo a zdravý rozum svorne pretekajú pomedzi prsty.
Politika, ktorá hrá nebezpečnú hru
Orbán prišiel na návštevu Slovenska, zanadávať si s premiérom krajiny, ktorú provokuje, na zlý Brusel. Timing!
Pritom veľmi vážne pomýšľa na cudzie územia.
Nie je to nová myšlienka. Všetko tomu nasvedčuje. Na územia zakarpatské, aj poipeľské.
Kto si myslí, že trianonský revanšizmus je pochovaný pod popolom schengenskej Európy, ten nepozná ani Komárno.
Slovensko by na rovinách juhu padlo veľmi rýchlo. Najprv by sa, samozrejme, z vojenskej služby a obrany vlasti ostentatívne odhlásili jarmoční vlastneci na facebooku.
Kto by nás ochránil?
S Ukrajinou by Orbán škaredo narazil.
Nabehol by si na vidly.
V súčasnosti najbojaschopnejšia armáda v Európe by sa mohla rozbehnúť tak, že by si dala prvú pauzu v Szolnoku a druhú až v Szombathely.
Žiaľ, nejde o nášho spojenca, však. Odkopli sme ho počas líškania sa diktátorom.
Náš naozajstný spojenec by si zobral, čo len chce. Možno až po Éperjés.
A ďalší spojenci – z Kremľa aj Bieleho domu – by mu to ešte odklepli.
Diplomacia na kolenách
To, čo práve predviedlo Maďarsko, je na dôraznú protestnú diplomatickú nótu.
Naozaj dôraznú, formulovanú bez okolkov a servilných adjektív.
Ale my máme, chvalabohu, šťuku na MZV, ktorá ani len netuší, kadiaľ bežia siločiary slušnej a hodnotovej európskej politiky.