V politických kuloároch to vrie. Na prvý pohľad sa chystá len ďalšie stretnutie dvoch svetových lídrov – amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina. No v zákulisí sa čoraz častejšie ozývajú obavy, že na stole nie je len diplomatická debata, ale aj možnosť zásadného geopolitického obchodu, ktorý by mohol určiť budúcnosť Ukrajiny na celé desaťročia.
Niektorí pozorovatelia dokonca varujú pred „novou Mníchovskou dohodou“ – scenárom, v ktorom by sa rozhodovalo o územných ústupkoch Kyjeva bez jeho účasti. A práve tento strach dostal v posledných týždňoch konkrétnu podobu.
Model Západného brehu – okupácia bez formálnej anexie
Podľa informácií britského denníka The Times sa v rozhovoroch medzi Washingtonom a Moskvou objavila odvážna, no znepokojivá idea: „scenár Západného brehu Jordánu“. Ten vychádza z izraelskej praxe na palestínskom území, ktoré Tel Aviv kontroluje od roku 1967.
Podstata návrhu je jednoduchá a zároveň zradná – okupované časti Ukrajiny by zostali formálne súčasťou jej územia, no de facto by ich spravovalo Rusko. Vznikol by osobitný administratívny orgán, hospodársky napojený na Moskvu, nie na Kyjev. Pre Ukrajinu by to znamenalo, že si zachová nárok na územie, ale stratí nad ním akúkoľvek reálnu kontrolu.
Tento model by zároveň obchádzal nutnosť meniť ukrajinskú ústavu – argument, ktorý prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane zdôrazňuje ako neprekročiteľnú podmienku.
Tichý súhlas emisára a paralely z histórie
Podľa zdrojov denníka mal Trumpov špeciálny emisár Steve Witkoff tento koncept preberať s ruskými predstaviteľmi a údajne s ním súhlasiť.
Citovaný zdroj prirovnal plán priamo k Blízkemu východu: „Bude to jednoducho tak, ako keď Izrael okupuje Západný breh Jordánu… s guvernérom, s ekonomikou viazanou na Rusko, nie na Ukrajinu. Formálne to zostane Ukrajina, pretože sa nikdy nevzdá suverenity. Ale realita bude, že pôjde o okupované územie.“
Podobné historické paralely sa však neobjavujú po prvý raz. Generálny tajomník NATO Mark Rutte nedávno spomenul, že riešenie konfliktu by mohlo pripomínať situáciu Pobaltia počas Sovietskeho zväzu – okupácia Litvy, Lotyšska a Estónska trvala od roku 1940 do roku 1991, pričom Západ ju nikdy neuznal.
Kyjev, NATO a cena za mier
Podľa denníka The Telegraph by Zelenskyj mohol byť ochotný akceptovať stratu území pozdĺž súčasnej frontovej línie výmenou za pevné bezpečnostné garancie a jasnú cestu k členstvu v NATO.
Takýto krok by bol politicky mimoriadne riskantný – doma by čelil ostrým útokom, no na medzinárodnej scéne by získal istotu ochrany pred budúcou ruskou agresiou.
Popretia a upokojovanie verejnosti
Biely dom sa snaží všetky dohady rezolútne odmietnuť. Oficiálne stanovisko označilo informácie The Times za „úplne falošné“ a zdôraznilo, že o ničom takom sa nikdy s nikým nediskutovalo.
Washington navyše zdôrazňuje, že nadchádzajúci samit má byť skôr „cvičením v počúvaní“ než miestom, kde padnú zásadné rozhodnutia. Trump mal tiež ubezpečiť spojencov, že o rozdelení ukrajinského územia s Putinom hovoriť nebude.
Otázka, ktorá zostáva visieť vo vzduchu
Aj keby sa Biely dom nemienil dohodnúť na žiadnom teritoriálnom kompromise, samotná existencia týchto úvah odhaľuje krehkosť medzinárodných záruk a hraníc. Čo by znamenalo, keby sa Ukrajina ocitla v situácii podobnej Palestíne – s územím, ktoré jej patrí na papieri, ale realita by hovorila niečo iné?
Odpoveď na túto otázku možno neprinesie ani najbližší samit, no určite sa jej svet tak skoro nezbaví.